Sanduová sa k víťazstvu prihlásila v reči k svojim sympatizantom. „Dnes ste zachránili Moldavsko,“ povedala v príhovore k voličom. Jednou z prvých úloh vlády bude podľa nej príprava parlamentných volieb, ktoré sa majú uskutočniť v lete.
Rozhodujúce pre úspech Sanduovej boli hlasy zo zahraničia. Podľa webových stránok volebnej komisie v okrskoch na území Moldavska mal prevahu s 51,2 percenta hlasov Stoianoglo. V zahraničí ale drvivo zvíťazila Sanduová, ktorá tam získala zhruba 82 percent hlasov. Po sčítaní cez 98 percent okrskov tak Sanduová viedla so skoro 55 percentami hlasov, Stoianoglo dostal 45 percent hlasov.
Stoianoglo podľa ruskej štátnej agentúry TASS vyzval svojich priaznivcov, aby zachovali pokoj bez ohľadu na výsledky volieb. O víťazstve Sanduovej, podobne ako o vyznení referenda o EÚ pred dvoma týždňami, podľa vodcu socialistov a bývalého proruského prezidenta Igora Dodona rozhodli hlasy zo zahraničia.
Po sčítaní 85 percent hlasov viedol Stoianoglo s 51,3 percentami. Tábor Sanduovej po zverejnení týchto údajov dúfal, že hlasovanie moldavskej diaspóry vo svete by mohlo výsledky ešte zvrátiť v prospech terajšej prezidentky.
Čítajte viac V Kišiňove Brusel predstihol Moskvu len o vlások. Ako dopadne v Tbilisi?
Postupom sčítavania hlasov sa rozdiel medzi kandidátmi zmenšoval. Po sčítaní skoro 90 percent hlasov viedol Stoianoglo už len s takmer 51 percentami. Vo voľbách podľa ústrednej volebnej komisie hlasovalo 1,68 milióna Moldavcov, čo je približne 54 percent oprávnených voličov, a to vrátane viac ako 320-tisíc Moldavcov žijúcich v zahraničí, napísal server NewsMarker.
V prvom kole volieb zvíťazila Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo úspešné a za hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.
V druhom kole volieb sa očakával tesný súboj, keďže Stoianoglovi vyjadrilo podporu viacero kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.
Stoianoglo tvrdí, že ako prezident by podporoval členstvo krajiny v EÚ, ale zároveň by v národnom záujme rozvíjal vzťahy s Ruskom. Prisľúbil, že sa pokúsi obnoviť dodávky lacného ruského plyn. Povedal tiež, že ak si to budú občania Moldavska želať, stretne sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Moskva: Je rusofóbna
Sanduová je prezidentkou od roku 2020. Spočiatku sa usilovala budovať pragmatické vzťahy s Ruskom. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 však pevne presadzuje proeurópsku politiku a počas jej vlády EÚ Moldavsku udelila status kandidátskej krajiny. Moskva označila Sanudovej vládu za „rusofóbnu“.
Prezidentka o svojom protikandidátovi tvrdí, že je človekom Kremľa a politickým trójskym koňom. Nedeľné hlasovanie je podľa nej voľbou medzi svetlou budúcnosťou v EÚ do roku 2030 a budúcnosťou plnou neistoty a nestability.
Podľa Stoianogla sa prezidentka nedokáže postarať o záujmy bežných Moldavcov. Sanduovú obviňuje z rozdeľovacej politiky v krajine, v ktorej je rumunsky hovoriaca väčšina a veľká rusky hovoriaca menšina. Stoianoglo nikdy neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vojnové udalosti považuje za tragédiu.