Pristavme sa najprv pri dosluhujúcom prezidentovi USA. Keby Joe Biden v spojitosti s jeho problematickým mentálnym stavom neodstúpil z predvolebnej kampane, stal by sa takpovediac ľahkou korisťou Donalda Trumpa alebo by mu väčšina Američanov umožnila zostať v Bielom dome?
Vyzeralo to na zvláštny politický súboj dvoch starcov, pretože ani Trump nie je žiadny mladík… Čo sa týka Bidena, chybou bola už jeho kandidatúra. A keby sa jej nakoniec nevzdal, takmer s istotou by vyhral Trump. Biden by nemal šancu, jeho mentálna erózia bola evidentná. V konečnom dôsledku by sa to dalo označiť za škodu, lebo bol dobrý politik. Obrovské zásluhy mu patria ešte z obdobia, keď pôsobil ako senátor, takže keby pohorel ako uchádzač o svoj druhý prezidentský mandát, nebolo by to voči nemu ani historicky spravodlivé.
Čo typického amerického voliča fascinuje na Trumpovi a, naopak, čo ho odrádza?
Je to zvláštny fenomén, ktorý neviem celkom pochopiť. Republikánska strana sa pretvorila do akýsi klan podporujúci divného kandidáta, ktorý síce rozpráva o konzervatívnych hodnotách, ale absolútne nimi nežije. Trump sa nachádza v úplnom protiklade týchto hodnôt. Posun v americkej politike – odkedy som z USA v roku 2008 odišiel naspäť na Slovensku – je niekedy ťažko zrozumiteľný a smutný. Trump je pre mňa symbolom všetkých zlých ľudských vlastností, ktoré v politike vieme nájsť.
Prečo?
Tu nejde o bežný populizmus, ale o chronické klamstvá a totálnu hlúposť. Prvý faktor Trumpovho úspechu medzi jeho obdivovateľmi je možno vnútorná frustrácia, druhý, ktorý sa podceňuje, spočíva vo vplyve sociálnych sietí na demokratickú spoločnosť. Trump to využíva excelentne. Všimnime si jeho podporovateľa Elona Muska, ktorý kúpil Twitter (po novom X). Osobne ho podozrievam, že túto sociálnu sieť získal s pomocou čierneho ruského kapitálu ako biely kôň ruských spravodajských služieb… Ukazuje sa, že ani vyspelá demokratická spoločnosť nie je odolná proti mnohým výzvam šírenia dezinformácií. Tu treba hľadať veľký podiel podporovateľov Trumpa.
Keď pred ôsmimi rokmi kandidovala Hillary Clintonová, hovorilo sa o tom, či Spojené štáty už sú pripravené mať ženu v Bielom dome. Odvtedy uplynulo takmer jedno desaťročie, ako to vyzerá v súvislosti s Kamalou Harrisovou?
Podobnú diskusiu sme počúvali v roku 2008, keď sa uchádzal o funkciu prezidenta Barack Obama – či je Amerika pripravená mať na čele štátu politika tmavej pleti. Veľa ľudí vravelo, že nie. A vyhral. Ukázalo sa vtedy, že USA sú zrelé na prvého černošského prezidenta, podobne to je teraz v prípade ženy, ktorou je Harrisová. Tieto úvahy však môžu vyznievať v 21. storočí už ako nedôstojné. Odpoveď znie, že Američania sú pripravení vidieť prvýkrát ženu ako šéfku Bieleho domu. Clintonovú som nepovažoval za dobrú kandidátku, naopak, bola veľmi zlou, čo sa jednoznačne ukázalo v predvolebnej kampani. Harrisovú síce nevnímam ako ideálnu prezidentskú kandidátku, keby som bol americký volič, nebol by som z nej nadšený, ale Trump je taký strašne zlý kandidát, že ona je v porovnaní s ním veľmi schopnou a prijateľnou uchádzačkou o funkciu hlavy štátu. Mimochodom, všimnite si, ako sa zachovali viacerí známi republikáni.
Koho a čo konkrétne myslíte?
Napríklad tvrdého republikána Dicka Cheneyho. Niekdajší viceprezident bývalého prezidenta Georgea Busha ml. podporuje Harrisovú! Podobne to platí o ďalších vplyvných konzistentných republikánov. Zrejme nie preto, že by ich Harrisová nadchla, ale sú takí zhrození z Trumpa, že si v duchu hovoria, že táto demokratka je pre nich oveľa prijateľnejšia ako šialený republikán. Dokonca sa od neho dištancujú jeho niekdajší najbližší spolupracovníci v Bielom dome. Veľa z tých, čo pevne pri ňom stáli, keď bol prezident, dáva od neho ruky preč. A veľa amerických voličov si nedokáže predstaviť Trumpa v jeho druhej inkarnácii ako lídra slobodného sveta na pozícii prezidenta USA.
Šíria sa tvrdenia, že v Kremli by radšej videli v Bielom dome Trumpa ako Harrisovú. Nejde však možno o chybný úsudok? Veď Trump sa správa ako neriadená strela. Čo povie dnes, zajtra už platiť nemusí…
Tak to presne je. Trump je nielen problémom pre svoje chronické klamstvá a vulgárne vyjadrovanie, ale najmä pre jeho chorobnú samoľúbosť a nevypočítateľnosť. Môže byť ako odistený granát, o ktorom nevieme, ako má nastavenú rozbušku. Človek, ktorý tvrdí, že nebude podporovať Ukrajinu, sa tak pre jeho samoľúbosť môže úplne otočiť; môže sa stať, že on bude ten, kto stlačí červený gombík a rozpúta jadrovú vojnu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Preto, aby dokázal o sebe, že je Rambo. Opakujem, že Trump je nevypočitateľný, predpokladám, že má vážne problémy so svojou psychikou.
Mohli by Trumpa korigovať ľudia, ktorých by si v prípade volebného víťazstva vzal do svojho tímu? Alebo by bol odhodlaný ísť si za svojím cieľom hlava-nehlava?
Počas svojho prvého funkčného obdobia mal okolo seba pomerne rešpektovaných ľudí. Tí však od neho odišli. Teraz sa obklopuje spolupracovníkmi z druhej až tretej ligy. Navyše by sa necítil ničím limitovaný, pretože ďalší raz by už nemohol byť šéfom Bieleho domu, čo by ho mohlo viesť k uskutočneniu jeho šialených predstáv. Je zrejmé, že je náchylný používať autokratické metódy, dokonca násilie; pripomeniem, že povedal o Adolfovi Hitlerovi, že mal dobrých generálov a Trump by takých potreboval. A nevylučujem, že Trump by v záchvatoch šialenstva vymieňal svojich spolupracovníkov dovtedy, kým by nenatrafil na takých, ktorí by boli ochotní presadzovať jeho šialené nápady, respektíve by boli pripravení mu vyhovieť.