987. deň: Nukleárna vojna ako nehoda? Ruské jadrové zbrane sú v dosahu ukrajinských rakiet a dronov

Čítajte viac 986. deň: Rusi zrejme na juhu chystajú ofenzívu smer Záporožie. Raketa tam dnes zabila šesť ľudí

22:20 Končiaca sa administratíva demokratického prezidenta Joea Bidena chce čo najviac urýchliť pomoc Ukrajine vo výške viac ako šesť miliárd dolárov tak, aby do napadnutej krajiny dorazila ešte pred januárovou inauguráciou budúceho prezidenta Donalda Trumpa, ktorý by podporu Ukrajiny mohol zastaviť. Informuje o tom server Politico.

Dvaja činitelia americkej administratívy serveru oznámili, že podľa predstaviteľov Washingtonu je to jediný variant, ako môže Biely dom pokračovať v posielaní vojenského vybavenia na Ukrajinu, ktorá sa už tretím rokom bráni ruskej ofenzíve.

Problémom je, že za normálnych okolností trvá mesiace od oznámenia pomoci, kým sa munícia a ďalšie vojenské vybavenie dostanú na Ukrajinu, takže je pravdepodobné, že veľká časť tejto pomoci by do východoeurópskej krajiny dorazila až po vymenovaní Trumpa za prezidenta, ktorý by tak mohol zásielky ešte zastaviť.

Trump miliardovú pomoc Ukrajine opakovane kritizoval a tvrdil, že vojnu veľmi rýchlo ukončí. Ako presne to chce urobiť, ale zatiaľ neprezradil.

21:50 Kremeľ v stredu vyjadril nádej, že zvolenie republikána Donalda Trumpa za prezidenta USA ovplyvní situáciu na Ukrajine. Podľa agentúry TASS to v stredu vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorý pripomenul, že Spojené štáty môžu zohrať kľúčovú úlohu pri ukončení tohto konfliktu.

Podľa Peskova – citovaného TASR – sa konflikt na Ukrajine nedá ukončiť zo dňa na deň, ale keďže Spojené štáty „sú doň priamo zapojené“, zmenou trajektórie svojej zahraničnej politiky ho môžu ovplyvniť. Hovorca Kremľa súčasne pripustil, že nie je známe, či sa tak stane.

Hovorca Kremľa zdôraznil, že zmena zahraničnej politiky USA pod vedením nového prezidenta sa môže stať „určujúcim faktorom v procese riešenia ukrajinskej krízy“. Dodal, že Rusko opakovane prízvukovalo dôležitosť roly USA v tomto procese, a to na rôznych úrovniach rokovaní.

Trump, ktorý sa vyhlásil za víťaza prezidentských volieb, vo svojom povolebnom príhovore prisľúbil americkému národu „zlatý vek“ a ukončenie vojen vo svete. Peskov tieto Trumpove zámery označil za veľmi dôležité, ale pripomenul, že po prebratí funkcie prezidenta USA môže zmeniť svoju rétoriku.

21:40 Po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA rokovali nemecký minister obrany Boris Pistorius a jeho francúzsky rezortný kolega Sébastien Lecornu v stredu večer o užšej európskej obrannej spolupráci.

„Musíme posilniť našu suverenitu a jednotu a dať nabok egoizmus,“ povedal Pistorius po stretnutí v Paríži. „Sloboda všetkých Európanov závisí od toho, ako budeme schopní a ochotní ju brániť,“ vyhlásil.

Európa musí byť podľa nemeckého ministra pripravená na to, že sa Spojené štáty budú v budúcnosti menej starať o jej konvenčnú obranu. „Túto medzeru musíme zaplniť,“ zdôraznil Pistorius. Vzhľadom na vojnu, ktorú vedie ruský prezident Vladimir Putin proti Ukrajine, si Európa nemôže dovoliť nedostatky vo svojom potenciáli. Ide podľa neho o obranyschopnosť a vojnovú spôsobilosť európskych ozbrojených síl, nestačí len, že sa obranné výdavky zvyšujú na papieri.

Lecornu vyzdvihol nevyhnutnosť posilnenia obranného priemyslu Európy a jej ďalšie vyzbrojovanie. Odstrašujúci účinok budú mať až lode, lietadlá a vojaci, nie len samotné plány posilnenia obrany. Podľa jeho slov musia byť francúzske a nemecké zbrojárske odvetvia viac spojené. „Zbrane budúcnosti musíme vyvíjať spoločne,“ dodal.

Pistorius tiež avizoval, že Nemecko a Francúzsko chcú v najbližších dvoch týždňoch zvolať do Berlína stretnutie ministrov obrany z dôležitých európskych členských krajín NATO. Hovoriť budú o budúcej obrane Európy a spoločnom postupe pri globálnych krízach, ako sú vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.

Na schôdzke sa okrem Nemecka a Francúzska majú zúčastniť Británia, Poľsko a Taliansko.

18:35 Ťažba zemného plynu na Ukrajine v októbri vzrástla na najvyššiu úroveň od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Uviedla to v stredu poradenská spoločnosť EXPRO, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Hrubá produkcia zemného plynu podľa poradenskej firmy v októbri tohto roka medziročne vzrástla o 2,3 percenta a dosiahla 1,663 miliardy kubických metrov. Od začiatku tohto roka do záveru októbra produkcia plynu na Ukrajine dtúpla o dve percentá. Za celý rok 2024 by sa podľa firmy EXPRO mohla ťažba zemného plynu na Ukrajine zvýšiť o 2,2 percenta.

18:15 Prístup k obnove Ukrajiny by si zaslúžil komplexný, integrovaný a koordinovaný plán, vytvorený v spolupráci so Severnou Amerikou a Európou. Na tlačovej konferencii po rokovaní so švajčiarskou prezidentkou Violou Amherdovou to povedal český prezident Petr Pavel. Obe krajiny sa na tom podľa neho zhodujú.

Plán by podľa českej hlavy štátu priniesol Ukrajine perspektívu, na ktorú by sa mohla spoliehať. Ak budú ľudia, ktorí emigrovali z krajiny ohrozenej ruskou vojnou, vedieť o projektoch, do ktorých by sa mohli zapojiť, bolo by to dobré pre Ukrajinu aj ďalšie krajiny, myslí si.

17:10 Víťazstvo republikána Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách môže ohroziť záväzok Spojených štátov voči Ukrajine. Uviedol to v stredu švédsky premiér Ulf Kristersson.

Kristersson zagratuloval Trumpovi k víťazstvu. Na sociálnej sieti tiež napísal, že sa teší „na spoluprácu a pokračovanie vynikajúcich vzťahov medzi USA a Švédskom“.

O niekoľko hodín neskôr však na tlačovej konferencii vyjadril obavy, že návrat Trumpa do Bieleho domu so sebou prináša pre Švédsko riziká ako napríklad možné oslabenie záväzkov USA voči Ukrajine.

„Berieme do úvahy skutočnosť, že USA sú doteraz najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Nepovažujeme to za samozrejmosť,“ povedal švédsky premiér.

Kristersson poznamenal, že severské a pobaltské krajiny sú spoločne druhým najväčším vojenským podporovateľom Kyjeva v boji proti ruským inváznym silám.

Trump počas predvolebnej kampane spochybnil pokračovanie americkej vojenskej podpory pre Kyjev a viackrát vyhlásil, že konflikt na Ukrajine dokáže vyriešiť za 24 hodín.

Švédsko sa v reakcii na ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, ktorú Moskva začala vo februári 2022, rozhodlo ukončiť svoju dlhoročnú neutralitu a v marci tohto roku sa stalo 32. členom Severoatlantickej aliancie (NATO).

Čítajte viac Trump môže povedať Putinovi: Zober si všetko, čo už máš a vojnu skonči. Ukrajina ho nezaujíma

17:00 Ruské raketové lode Tatarstan a Dagestan a raketová korveta Projekt 21631 v Kaspickom mori sa v stredu ráno stali terčom útoku ukrajinských dronov, ktoré ich pravdepodobne poškodili. Ukrajinci tak zasiahli flotilu, ktorá podnikala raketové údery proti ich krajine. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Útok na prístav Kaspijsk vzdialený 1 500 kilometrov od ukrajinských hraníc, ktorý prvýkrát zasiahol ruskú Kaspickú flotilu, bol operáciou ukrajinského obranného spravodajstva.

Podľa zdroja Ukrajinskej pravdy pre útok dronmi prerušili prevádzku letiska v meste Machačkala, ktoré je metropolou ruskej republiky Dagestan.

16:50 Pražský vrchný súd v stredu sprísnil Rusovi Alexandrovi Frančettimu trest za založenie organizovanej zločineckej skupiny, ktorá sa v roku 2014 podieľala na anexii Krymu. Frančetti by si mal namiesto pôvodných piatich odpykať desať rokov za mrežami. Vyhostenie z Česka mu súd predĺžil z desiatich rokov na neurčitý čas.

Odvolací súd vyhovel návrhu štátneho zástupcu, podľa ktorého bol trest uložený Mestským súdom v Prahe v auguste tohto roka neprimerane mierny. „Stotožnili sme sa s odvolaním štátneho zástupcu, máme za to, že oba tresty boli uložené neprimerane mierne,“ citoval server sudkyňu Kateřinu Radkovskú.

Frančetti, ktorý má v Česku trvalý pobyt, spoluzaložil ozbrojenú skupinu Sevastopolská obrana, ktorá bola súčasťou protištátneho zoskupenia Sebaobrana Krymu. V rámci Sevastopolskej obrany založil skupinu Severný vietor, ktorú viedol a financoval. Cieľom týchto skupín bolo podľa servera pomocou diverzných akcií vrátane útokov proti ukrajinským vládnym silám, obyvateľstvu či kritickej infraštruktúre prispieť k anexii Krymu Ruskom.

Frančetti v minulosti vyhlásil, že vinu odmieta, a obžalobu označil za politické prenasledovanie s prvkami rusofóbie. Podľa súdu však sa však táto jeho činnosť bez pochybností preukázala.

Rusa pred dvomi rokmi pražský mestský súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Tento verdikt následne zrušil Vrchný súd v Prahe. Frančetti však po prepustení z väzby stihol utiecť a odvtedy sa ho nepodarilo predvolať. Stredajší rozsudok bol tiež vynesený v jeho neprítomnosti.

16:45 Vo vzťahu k Ukrajine bude potrebná nová európska stratégia po tom, čo v Spojených štátoch zvíťazili vo voľbách republikáni. Podľa agentúry MTI to uviedol v stredu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v kirgizskom Biškeku na stretnutí Rady hláv štátov Organizácie turkických štátov (OTS), informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„V Amerike sa zrodilo víťazstvo republikánov, čo pre nás európskych lídrov otvára otázku, či samotná Európa bude schopná udržať vojenskú a finančnú podporu pre Ukrajinu. Sú o tom vážne pochybnosti, takže bude potrebná nová európska stratégia,“ povedal v prejave Orbán s tým, že prvé kroky v tejto súvislosti by mohli byť prijaté vo štvrtok v Budapešti na summite európskych lídrov.

Premiér pripomenul, že v Budapešti očakávajú 47 hláv štátov a vlád. Za najťažšiu otázku, ktorú treba riešiť, je osud pôžičky vo výške 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Predtým o nej rozhodla skupina G7, pričom pôžičku majú spoločne financovať Európska únia a Spojené štáty.

V súvislosti so súčasnou situáciou v Európe maďarský ministerský predseda uviedol, že v Európskej únii dnes prevládajú diskusie o takmer tisíc dní trvajúcej vojne na Ukrajine a o stále sa prehlbujúcej európskej konkurencieschop­nosti.

„Pokiaľ ide o európsku diskusiu o vojne, v EÚ je stále masívna, provojnová väčšina, aj keď podľa všetkých vojenských expertov už bola európska stratégia na bojisku porazená,“ zdôraznil Orbán.

Maďarsko v júli prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ, pripomenul maďarský ministerský predseda s poznámkou, že on osobne následne začal mierovú misiu. „Som vďačný prezidentovi (Recepovi Tayyipovi) Erdoganovi za jeho pomoc pri mojej práci“, povedal Orbán, podľa ktorého boli touto misiou dosiahnuté výsledky, na základe ktorých sa v Európe začalo diskutovať o tom, ako by sa vojnová stratégia dala pretransformovať na mierovú.

Orbán v júli navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za „mierovú misiu“. Lídri EÚ v reakcii uviedli, že maďarský premiér počas nich nehovoril v mene 27-členného bloku.

13:05 Nemecký minister obrany Boris Pistorius mieri po víťazstve republikána Donalda Trumpa v utorkových prezidentských voľbách v USA za svojim francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom do Paríža. Večer sa očakáva v sídle francúzskeho ministerstva obrany, oznámilo dnes toto ministerstvo podľa agentúry DPA.

DPA doplnila, že po zhruba hodinu trvajúcich konzultáciách sa majú obaja ministri vyjadriť pre tlač.

Nemecká agentúra píše, že rozhovory sa majú zaoberať dôsledkami amerických volieb. Zvlášť by malo ísť o budúcu podporu Ukrajiny v jej obrane pred ruskou útočnou vojnou a o európsku obrannú politiku vzhľadom na mocenskú zmenu vo Washingtone, píše DPA.

11:55 Kremeľ vvyjadril nádej, že zvolenie republikána Donalda Trumpa za prezidenta USA ovplyvní situáciu na Ukrajine. Podľa agentúry TASS to v stredu vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorý pripomenul, že Spojené štáty môžu zohrať kľúčovú úlohu pri ukončení tohto konfliktu.

Podľa Peskova sa konflikt na Ukrajine nedá ukončiť zo dňa na deň, ale keďže Spojené štáty „sú doň priamo zapojené“, zmenou trajektórie svojej zahraničnej politiky ho môžu ovplyvniť. Hovorca Kremľa súčasne pripustil, že nie je známe, či sa tak stane.

Hovorca Kremľa zdôraznil, že zmena zahraničnej politiky USA pod vedením nového prezidenta sa môže stať „určujúcim faktorom v procese riešenia ukrajinskej krízy“. Dodal, že Rusko opakovane prízvukovalo dôležitosť roly USA v tomto procese, a to na rôznych úrovniach rokovaní.

11:20 Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, v stredu jednomyseľne hlasovala za ratifikáciu obrannej zmluvy s KĽDR, ktorá zakotvuje vzájomnú vojenskú pomoc v prípade, že jedna zo strán bude vystavená ozbrojenej agresii.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko pred samotným hlasovaním vystúpil v Rade federácie s tým, že vzťahy Ruska a KĽDR dosiahli novú úroveň. Zároveň ocenil Severnú Kóreu za to, že je „jedinou krajinou na svete, ktorá verejne podporuje“ ruskú anexiu Krymu v roku 2014 aj anexiu východnej Ukrajiny v roku 2022.

V druhej polovici októbra jednomyseľne hlasovali za ratifikáciu obrannej zmluvy s KĽDR aj poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.

Ruský prezident Vladimir Putin a vodca KĽDR Kim Čong-un podpísali v júni tohto roku dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Dohoda okrem vzájomného poskytnutia vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán zahŕňa aj spoluprácu v oblasti jadrovej energie, výskumu vesmíru či energetickej bezpečnosti.

Rusko a Severná Kórea sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zblížili. Severokórejský vodca Kim Čong-un označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „najdrahšieho priateľa“ KĽDR.

10:15 Ruská protivzdušná obrana zničila ukrajinské bezpilotné lietadlo nad Kaspijskom, cca 1500 kilometrov od ukrajinských hraníc, informovali úrady. Na neurčito potom bolo uzavreté letisko v Machačkale, metropole Dagestanu na severe Kaukazu, uviedla agentúra Interfax. Kaspijsk leží na západnom brehu Kaspického mora a od ukrajinskej hranice je vzdialený približne 1500 kilometrov.

O zničení bezpilotného lietadla nad Kaspijskom ráno informoval šéf Dagestanu Sergej Melikov. Okolnosti sa vyšetrujú, uviedol a vyzval všetkých obyvateľov, aby zachovali pokoj a nezverejňovali snímky a videá, ktoré by pomohli nepriateľovi.

O prípadných následkoch náletu sa Melikov nezmienil. Ani ruské ministerstvo obrany o drone nad Dagestanom neinformovalo, poznamenal server Meduza.

Spravodajský kanál Mash, pôsobiaci na sociálnej sieti Telegram, napísal, že ukrajinské sily na útok použili dron Aeroprakt A-22 „Lietajúca líška“, čo bolo pôvodne ultraľahké lietadlo. Tieto stroje v bezpilotnej úprave už Ukrajina použila na augustový nálet na ropné zariadenie v Kirovskej oblasti, ktorá leží východne od Moskvy a od ukrajinských hraníc ju vzdušnou čiarou delí vyše 1100 kilometrov. Podľa BBC išlo o prvý nálet v tomto regióne.

Nie je to prvýkrát, čo Ukrajina vyslala svoje drony hlboko do ruského územia. Na začiatku tohto roka opakovane útoky dronov hlásili úrady v Petrohradskej oblasti, ktorá leží vyše 700 kilometrov od ukrajinských hraníc, v apríli potom niekoľko náletov oznámili mestá v Tatárstane, vzdialenom asi 1300 kilometrov od Ukrajiny.

8:37 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 702 900 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 250 vojakov, šesť tankov, 11 bojových obrnených vozidiel, 20 delostreleckých systémov a 55 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 214 tankov, 18 592 bojových obrnených vozidiel, 28 333 vozidiel a autocisterien, 20 170 delostre­leckých systémov, 1 245 odpaľovacích raketových systémov, 996 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 366 dronov, 2 631 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 588 kusov špeciálnej techniky.

7:21 Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila v noci na stredu nad územím krajiny dovedna 38 dronov z Ruska, uviedlo ukrajinské letectvo. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Ďalších 22 bezpilotných lietadiel vypustených Ruskom zmizlo nad územím Ukrajiny a v jej vzdušnom priestore, uviedli v aplikácii Telegram ukrajinské vzdušné sily.

Ukrajinská armáda tiež informovala, že Rusko v noci na stredu vystrelilo dve rakety na juhoukrajinskú Odeskú oblasť, cituje agentúra Reuters.

6:39 Šéf Kremľa Vladimir Putin v utorok vymenoval na post úradujúcej gubernátorky Židovskej autonómnej oblasti na ruskom Ďalekom východe ženu, ktorej syn zahynul vo vojne na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Marija Kosťuková bola doposiaľ vysokopostavenou úradníčkou v Židovskej autonómnej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Čínou. Putin ju teraz povýšil na funkciu oblastnej šéfky. Predtým sa podľa AFP zúčastňovala na stretnutiach ruského prezidenta s matkami vojakov, ktorí prišli o život na Ukrajine. Jej 26-ročný syn zomrel v boji za Moskvu na východe Ukrajiny.

Kosťuková je v súčasnosti jedinou ženou na čele jedného z 83 ruských regiónov po tom, ako počas tohto roka odstúpila gubernátorka Chantyjsko-mansijského autonómneho okruhu ležiaceho na západe Sibíri Natalia Komarovová. Tú predtým kritizovali za vyjadrenia o vojne na Ukrajine.

6:30 Ako sa môže vojna na Ukrajine preklopiť do nukleárnej, naznačuje americký magazín Foreign Affairs. Ruské jadrové zbrane sú podľa amerického magazínu príliš blízko frontu. Najväčšou zodpovednosťou jadrového štátu je udržiavať svoje hlavice v bezpečí, píše magazín. Po napadnutí Ukrajiny Ruskom vo februári 2022 dostala Moskva približne 30 percent zo svojich odhadovaných 5 580 hlavíc do neudržateľne neistej pozície.

Na začiatku vojny sa obavy, že invázia zvýšila nebezpečenstvo jadrovej detonácie alebo náhodného výbuchu, sústredili na štyri jadrové elektrárne na Ukrajine a na hrozby Ruska zámerne eskalovať konflikt.

Čím viac sa však Ukrajina snaží zasiahnuť ciele v Rusku, tým je jasnejšie, že neochota Ruska adekvátne zabezpečiť jadrový arzenál, ktorý má uskladnený vo svojej západnej časti – a je teraz na dostrel ukrajinských rakiet a bezpilotných lietadiel a dokonca aj od ukrajinských jednotiek – predstavuje strašnú situáciu, píše Foreign Affairs.

Keďže útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel zaznamenali až v Moskve, je jasné, že v dosahu dronov je teraz najmenej 14 ruských jadrových úložísk. Najmenej dve z týchto lokalít sú menej ako 100 míľ od ukrajinských hraníc, teda v dosahu nebezpečnejších rakiet, ktoré už Ukrajina vlastní, a ďalších päť lokalít leží menej ako 200 míľ od hranice, ktorá je blízko alebo tesne za dostrelom pokročilých rakiet poskytnuté Západom, a pri ktorých Ukrajina žiada o povolenie použiť ich proti konvenčným cieľom v Rusku.

Podľa Foreign Affairs existuje niekoľko možných dôvodov pre jasné zanedbávanie povinností zo strany Ruska: ruský prezident Vladimir Putin sa môže domnievať, že premiestňovanie ruských jadrových hlavíc by bolo znakom slabosti; vysokí ruskí vodcovia si možno neuvedomujú nebezpečenstvo týkajúce sa týchto jadrových hlavíc; alebo sa ruská armáda môže obávať, že by Západ nesprávne považoval premiestňovanie hlavíc za prípravu na jadrový útok, čo by vyvolalo preventívny úder NATO.