Ďalšou vecou je, že Trump spochybňuje vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Bez nej by ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému hrozilo, že jeho armáda by mohla začať uvažovať o vynútenej kapitulácii. Na druhej strane Trump má povesť nevyspytateľného a samoľúbeho politika, ktorý by možno dokonca zväčšil vojenskú podporu napadnutého štátu v prípade, že by v Kremli úplne nesúhlasili s jeho predstavami, akým spôsobom dať bodku za zdĺhavým krvavým konfliktom.
U Trumpa sa nedá vylúčiť, že ukončenie vidí v tom, že Zelenskyj sa vzdá časti ukrajinského územia v prospech ruského lídra Vladimira Putina. Otázna by bola rozloha teritória, no v Kyjeve nemienia prísť ani o jeden štvorcový kilometer. Bez ohľadu na tento odpor Zelenského by bolo zaujímavé potom poznať reakciu Putina. Málilo by sa mu alebo by prikývol? Keby ohŕňal nosom, čo by urobil víťaz amerických prezidentských volieb? „Stále sa nájdu takí, čo veria, že Trumpova nepredvídateľnosť bude v konečnom dôsledku na prospech Ukrajiny. Hovoria, že stanoví Putinovi nejaké podmienky, ten ostro zareaguje a Trump sa rozohní. Prinúti Kongres USA, aby Ukrajine vyčlenil pomoc v nepredstaviteľnom rozsahu. V tomto vzorci je však príliš veľa ‚ak‘ na to, aby na ňom stál seriózny odhad," napísala agentúra RBK-Ukrajina.
Americký analytik z Inštitútu svetovej politiky James Carafano, ktorý 25 rokov slúžil v armáde, naznačil, že Putinova spokojnosť s výhrou Trumpa môže byť ilúziou. Ešte pred voľbami pre stanicu Deutsche Welle povedal, že neochotu šéfa Kremľa ukončiť vojnu by nový prezident USA potrestal: „Obráti sa k Putinovi s výzvou, aby sa okamžite zastavil, aby skončil s paľbou. Keby nesúhlasil, Amerika zruší obmedzenia vojenskej a inej pomoci pre Ukrajincov. Trump nedáva jeden návrh dvakrát. Je to jeho štýl v biznise aj v politike." Carafano pritom tvrdí, že Trump nebude požadovať od Zelenského územné ústupky, no treba upozorniť, že z jeho doterajšej rétoriky to nijako nevyplýva.
Ani v Moskve nie sú všetci zajedno v tom, že návrat Trumpa po štyroch rokoch do Bieleho domu znamená dôvod pre spokojnosť z ruského uhla pohľadu. „Myslím si, že ešte pred januárom 2025 ponúkne Rusku zjavne nevýhodnú dohodu o Ukrajine, ktorú, samozrejme, odmietneme. Donald rozhodí rukami a jeho typickým spôsobom oznámi bezprecedentný balík pomoci pre Zelenského a zrušenie všetkých obmedzení týkajúcich sa používania amerických rakiet," citoval server RTVI poslanca Jevgenija Popova z vládnucej strany Jednotné Rusko.
Podľa doterajších vyjadrení Trumpa o Ukrajine však musí byť namieste skepsa v tábore Zelenského. Pripomeňme, ako tento republikán počas predvolebnej kampane reagoval na otázku, či si želá víťazstvo Ukrajiny. „Je to vojna, ktorá sa musí zastaviť," odpovedal, čí nijako nedal najavo, že túži po obnovení územnej celistvosti Ukrajiny. James David Vance, jeho kandidáta na viceprezidenta, ktorý sa spolu s ním nasťahuje do Bieleho domu, pred voľbami dokonca vyhlásil, že je mu v zásade jedno, čo sa s Ukrajinou udeje. Na druhej strane poznamenal, že po ukončení bojov by mala vzniknúť demarkačná línia, ktorá by oddeľovala obe strany od momentu zastavenia paľby. To by však znamenalo nielen určité víťazstvo Putina, ale súčasne aj jeho poníženie: podľa tejto predstavy by totiž nemalá časť ruskej Kurskej oblasti zostala pod ukrajinskou nadvládou…
Špekuluje sa tiež o tom, že Trump by stopol vojenskú podporu Ukrajiny v prípade, že by Zelenskyj odmietol sadnúť si k rokovaciemu stolu o ukončení vojny. Všetko sú to však zatiaľ len úvahy. Podstatné je, čo začne robiť Trump. Dosluhujúci prezident Joe Biden je mu na posmech, keď o ňom hovorí, že za viac ako dva roky nedokázal zavolať Putnovi. Teraz je rad na Trumpovi, na nevyspytateľnom politikovi, ktorý by mohol nasmerovať vojnu do jedného z dvoch extrémov. Do takého, ktorý by bol fackou pre Zelenského, alebo do iného, ktorý by nepríjemnej prekvapil Putina.
Čítajte viac Ukrajinskí vojaci o ofenzíve v Rusku: Morálka alebo vyčerpanie zdrojov?
Mimochodom, kým pre Kyjev a Moskvu je veľmi dôležité meno víťaza amerických prezidentských volieb, naopak, veľmi málo voličov v USA teraz zaujíma zahraničná politika. Z prieskumov verejnej mienky vyplynulo, že nebola ani v prvej desiatke hlavných tém, ktorým venovali pozornosť v predvolebnej kampani. Pri posudzovaní oboch prezidentských kandidátov jej prikladalo význam len približne päť percent opýtaných Američanov.