„Katarčania dnes oslávili plody toho, čo zasadili predkovia… účasťou na všeobecnom referende o návrhu ústavných zmien stálej ústavy krajiny,“ uviedol katarský emir Tamím bin Hamada Ál Sání na sociálnej sieti X po zverejnení výsledkov.
V roku 2021 sa v Katare konali vôbec prvé voľby, v ktorých si oprávnení voliči vyberali dve tretiny 45-členného Poradného zhromaždenia (Madžlis aš-šúrá), ktoré je katarským legislatívnym zborom. Politické strany sú v krajine zakázané a všetci kandidáti kandidovali ako nezávislí. Voľby umožnilo ústavné referendum z roku 2003. Uskutočnili sa však až o 18 rokov neskôr.
Sání v októbri vyhlásil, že voľby boli experimentom, ktorý katarská vláda vyhodnotila a navrhla ústavné zmeny. Emir uviedol, že zrušením volieb sa Katar vyhne napätiu medzi rodinami a kmeňmi, ktoré vyvolal volebný proces.
Reuters pripomína, že prvé voľby v krajine vyvolali zriedkavé napätie medzi miestnymi kmeňmi. Proti volebným pravidlám protestovali najmä príslušníci beduínskeho kmeňa Al-Muráh. Ide o jeden z najväčších beduínskych kmeňov v Perzskom zálive, ktorého korene siahajú do východnej časti Saudskej Arábie.
Prijatý volebný zákon však tejto skupine voliť neumožňoval, pretože vo voľbách nemohli voliť Katarčania, ktorých rodina na území krajiny nežila pred rokom 1930.
Členovia kmeňa Al-Muráh boli v minulosti kráľovskou rodinou obvinení z účasti na pokuse o štátny prevrat v roku 1996, ktorý údajne podporila Saudská Arábia. Vláda následne viacerým z nich odobrala občianstvo. Príslušníci kmeňa vládu obviňujú z diskriminácie.