Trump za svoj návrat do Bieleho domu vďačí nielen svojim kmeňovým voličom, za ktorých sa považujú bieli muži. Na svoju stranu dotiahol aj nemálo mladých mužov z menšín – predovšetkým Hispáncov.
Harrisová dúfala, že sa stane šéfkou Bieleho domu ako prvá žena v 248-ročnej histórii USA. Keďže má navyše černošské i juhoázijské korene, zisk menšinových hlasov mal byť rozhodujúci pre jej šance poraziť Trumpa.
Prieskumy však ukazujú, že ju napokon podporilo menej voličiek ako Joea Bidena v predchádzajúcich voľbách. A hoci afroamerická komunita sa za ňu jednoznačne postavila (hlasovalo za ňu 86 percent černošských voličov), medzi Hispáncami bol rozdiel medzi kandidátmi minimálny, pričom k Trumpovi sa podľa očakávania priklonila väčšina bielych voličov.
Demokrati sa tradične spoliehajú na podporu žien, ktoré už štyri desaťročia častejšie volia ich stranu, kým muži sa viac prikláňajú k republikánom. Harrisová sa ich tento rok navyše snažila osloviť témou reprodukčných práv. Minulý rok totiž Najvyšší súd USA v prelomovom rozhodnutí takmer po pol storočí zrušil federálne právo na interrupcie a umožnil jednotlivým štátom rozhodnúť sa, či zakážu umelé ukončenie tehotenstva.
Výsledky prieskumu agentúry Edison Research, ktoré zverejnila stanica BBC, ukázali, že Harrisovú uprednostnilo 54 percent voličiek, o tri percentuálne body menej, než dostal Biden v roku 2020. O to, že v boji o priazeň žien vôbec porazila Trumpa, sa zaslúžili predovšetkým černošky, od ktorých dostala 92 percent hlasov. Spomedzi bielych žien za Harrisovú hlasovala iba 47-percentná menšina.
Takisto sa očakávalo, že Harrisová získa silnejšiu podporu u hispánskej menšiny. Pred štyrmi rokmi Hispánci volili Bidena a Trumpa v pomere dva ku jednej. Náskok Harrisovej v tejto skupine bol však výrazne menší. Podľa exit pollov u Hispáncov jej súboj s Trumpom dopadol so skóre 53 ku 45. Hispánski muži pritom volili väčšinovo Trumpa. Hlas mu ich odovzdalo až 53 percent. Za štyri roky si tak Trump u hispánskych mužov polepšil o 17 percentuálnych bodov.
Harrisovej k lepšiemu výsledku chýbali aj hlasy mladých voličov, od ktorých si demokrati sľubovali silnejšiu podporu. Mobilizácia voličov mladších ako 30 rokov pred štyrmi rokmi pomohla Bidenovi presadiť sa v kľúčových štátoch, ako je Pensylvánia.
Údaje z prieskumu agentúry VoteCast, ktorý si objednala agentúra AP, naznačili, že Harrisovú podporila približne polovica mladých voličov, v porovnaní so zhruba šesťdesiatimi percentami hlasov, ktoré od nich dostal Biden v roku 2020. K Trumpovi sa tentoraz priklonili zhruba 4 z 10 mladých voličov, pričom pred štyrmi rokmi iba sotva tretina.
S podobnými zisteniami prišla aj agentúra Edison Research, keď Trumpovi namerala 42 percent voličov vo veku 18 až 29 rokov, čo je o šesť percentuálnych bodov viac ako v roku 2020.
Zvrat bol najdramatickejší v Michigane, jednom z kľúčových váhajúcich štátov, kde Trumpa podporila väčšina mladých voličov, kým pred štyrmi rokmi Bidenovi táto veková kategória pridelila impozantných 61 percent hlasov.