Služba Copernicus predpovedá, že tohtoročná priemerná teplota by v globálnom meradle mohla byť o vyše 1,55 stupňa nad priemerom z rokov 1850 – 1900. V roku 2023 dosiahla táto odchýlka 1,48 stupňa.
„Je to nový míľnik v globálnych teplotných rekordoch a mal by slúžiť ako akcelerátor na zvýšenie ambícií na nadchádzajúcej klimatickej konferencii COP29,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa C3S Samantha Burgessová. Konferencia sa začne v pondelok v azerbajdžanskej metropole Baku.
Na svetovej klimatickej konferencii v Paríži v roku 2015 sa zúčastnené krajiny dohodli na udržaní nárastu priemernej globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia, ideálne na hranici 1,5 stupňa.
Čítajte viac Marmolada umiera: Najväčší ľadovec Dolomitov zrejme do roku 2040 úplne zmizne
Podľa nemeckého klimatológa Mojiba Latifa je však smiešne stále sa držať hranice 1,5 stupňa. „Padne 1,5 stupňa a padnú aj dva stupne,“ povedal agentúre DPA. Obsah oxidu uhličitého v atmosfére totiž rastie čoraz rýchlejšie a pevnina a moria budú v budúcnosti schopné absorbovať menej skleníkových plynov. „Napríklad lesy v Nemecku už v celkovej bilancii neabsorbujú oxid uhličitý, ale stali sa zdrojom CO2, pretože sú na tom zle,“ konštatoval Latif. Podobný vývoj bol zaznamenaný aj v iných regiónoch sveta.
C3S má k dispozícii údaje siahajúce do roku 1940. Využíva tiež údaje zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc.
Klimatológovia tvrdia, že obdobie, ktoré na Zemi práve prežívame, je pravdepodobne najteplejšie za posledných 100-tisíc rokov, teda na začiatku poslednej doby ľadovej.