989. deň: Kremeľ vysmial Trumpa s rýchlym koncom vojny. Pavel: Situácia sa otáča v prospech Ruska, Západ musí robiť viac

Čítajte viac 988. deň: Zelenskyj: Severokórejčania už majú straty. Na Ukrajine zahynul ôsmy ruský generál

22:38 Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu v októbri prudko vzrástol. Za uplynulý mesiac došlo k takmer 2000 náletom bezpilotnými lietadlami, zatiaľ čo v septembri išlo o 700 útokov, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany podľa agentúry DPA.

Podľa ministerstva sa počet dronových útokov aj naďalej zvyšuje a je pravdepodobné, „že sa tieto vysoké septembrové a novembrové čísla čoskoro stanú bežnými“.

Ministerstvo pripisuje zvýšený počet útokov veľkým ruským investíciám do rôznych typov dronov a rozširovaniu odpaľovacích miest, ktoré sa v prípade útoku dajú ľahko obnoviť. Pokiaľ by výroba dronov pokračovala bez prekážok, rozsiahlejšie využívanie by už zrejme obmedzoval najmä nedostatok personálu, píše DPA.

Britské ministerstvo obrany pravidelne zverejňuje informácie o priebehu vojny, odkedy Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu. Moskva však obviňuje Spojené kráľovstvo zo šírenia dezinformácií.

21:48 Aktuálna situácia na Ukrajine sa podľa českého prezidenta Petra Pavla otáča viac v prospech Ruska. Obe strany je ťažké motivovať k tomu, aby rokovali o mieri. Západ a najmä Európa musí robiť viac a nemôže len čakať na to, ako sa zachová nová administratíva zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pavel to povedal v piatok na úvod medzinárodnej konferencie Prague Defence Summit, informuje spravodajkyňa TASR.

„Môj pohľad je zrejme menej politicky korektný, ale aj tak ho poviem. Od úplného začiatku sme nerobili dosť. Len hŕstka štátov – a ja som hrdý, že ČR bola jedným z nich – poskytovala Ukrajine všetko, čo potrebovala a čo sme jej mohli dať. Ale začiatok vojenskej podpory bol dosť pomalý a úprimne hovorím, že táto pomalá pomoc dovolila Rusku postupovať ukrajinským územím napriek všetkým problémom vo velení a logistike, ktoré vtedy mali,“ podotkol Pavel.

Západné dodávky vojenského materiálu a financií neboli podľa neho dostatočné na to, aby Ukrajina zvíťazila. „Takže čo sme potom videli, bola akási patová situácia. Teraz sa to otáča trochu lepšie v prospech Ruska než Ukrajiny. A v tejto situácii je ťažké motivovať obe strany k rokovaniu,“ povedal český prezident.

Mnoho krajín teraz podľa neho čaká na novú americkú administratívu dúfajúc, že Trump „doručí zmenu“, ktorú sľuboval, keď hovoril, že vojnu skončí do 24 hodín. Pavel si nemyslí, že je to možné, ale zároveň verí, že Trump sa bude snažiť túto vojnu ukončiť a uzavrieť s Putinom dohodu. Takáto dohoda však podľa českého prezidenta pravdepodobne nebude v záujme Ukrajiny ani Európy, keďže by zrejme zahŕňala prenechanie časti okupovaného ukrajinského územia Rusku či podmienku pre Ukrajinu, že minimálne 20 rokov sa nebude môcť stať členom NATO.

Pavel dodal, že akákoľvek mierová dohoda, aj ak by jej výsledkom malo byť dočasné postúpenie niektorých území Rusku, kým by sa v budúcnosti nenašlo diplomatické riešenie, musí byť uzavretá s viacerými stranami vrátane Číny, Indie a tiež Európy.

Trojdňovú konferenciu organizuje britský think-tank Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS). Jej hlavnými témami sú vývoj bezpečnostného prostredia, rozvoj obranných schopností v Európe či spolupráca medzi vládami a obranným priemyslom.

20:52 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa na konci jeho mandátu rozhodla povoliť americkým zbrojovkám vykonávať údržbu vojenskej techniky dodanej Pentagónom priamo na Ukrajine, napísala s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov agentúra Reuters. Krok označila za významnú zmenu stratégie s cieľom pomôcť Kyjevu v obrane proti ruskej agresii.

Podľa jedného zo zdrojov Reuters bude na ukrajinskom území malý počet pracovníkov amerických firiem. Títo ľudia budú pôsobiť ďaleko od frontovej línie a nebudú zasahovať do bojov. „Pomôže to zabezpečiť, že vybavenie dodané Spojenými štátmi bude možné rýchlo opraviť, keď bude poškodené, a môže dostať potrebnú údržbu,“ uviedol nemenovaný činiteľ.

S rovnakou informáciou čoskoro prišla televízia CNN, podľa ktorej bolo rozhodnutie prijaté na začiatku mesiaca pred prezidentskými voľbami. Ukončenie zákazu pôsobenia amerických firiem na Ukrajine má podľa jej informácií pomôcť najmä s údržbou stíhačiek F-16 a systémov protivzdušnej obrany Patriot.

USA od ruskej invázie vo februári 2022 Kyjevu posielajú najrôznejšiu vojenskú techniku od raketometov po tanky, niektoré európske krajiny potom tiež začali napadnutej krajine dodávať stroje F-16. Washington je pre Ukrajinu zďaleka najvýznamnejším poskytovateľom vojenskej pomoci, za týmto účelom minul desiatky miliárd dolárov.

Po znovuzvolení amerického exprezidenta Donalda Trumpa je budúcnosť tejto pomoci veľmi neistá. Republikánsky politik svoje plány v tomto ohľade jasne neformuloval, v kampani však opakovane dával najavo, že doterajšiu mieru podpory považuje za príliš vysokú. Ako svoju prioritu označuje ukončenie vojny a niekoľkokrát v rozhovoroch odmietol povedať, či si želá víťazstvo Ukrajiny.

Bidenova administratíva medzitým uvádza, že do Trumpovho januárového návratu do Bieleho domu bude pokračovať v dodávkach zbraní, aby Ukrajinci „mali na bojisku, všetko, čo potrebujú“. Hovorkyňa Pentagónu tento týždeň uviedla, že vláda ešte môže na základe tohtoročného rozhodnutia Kongresu poslať Kyjevu zbrane zo svojich zásob za zhruba štyri miliardy dolárov.

20:15 Ruská ombudsmanka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová a jej ukrajinský náprotivok Dmytro Lubinec sa v piatok stretli v Bielorusku, kde diskutovali o vojnových zajatcoch, uviedla agentúra AFP.

Ombudsmani na sociálnych sieťach tiež uviedli, že zabezpečili presun 91-ročnej ženy z Ukrajiny do Ruska. „Vymenili sme si zoznamy vojnových väzňov,“ napísal Lubinec na sieti X a dodal, že odovzdal aj listy pre ukrajinských vojnových väzňov od ich príbuzných.

Posledné spoločné stretnutie oboch ombudsmanov sa konalo v roku 2023 v Turecku. Piatkové stretnutie sa odohralo v Bielorusku, ktoré je blízkym spojencom Ruska a podporovateľom jeho invázie na Ukrajinu.

Obaja ombudsmani oznámili, že ich prácu podporuje Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK).

Humanitárne otázky ako výmena zajatcov alebo tiel padlých vo vojne zostáva jednou z mála oblastí spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku invázie vo februári 2022.

Lubinec minulý týždeň vyzval Rusko, aby poskytlo list ukrajinských vojnových zajatcov pripravených na výmenu. Urobila tak v reakcii na vyjadrenie hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktorá vyhlásila, že Ukrajina v podstate sabotuje proces výmeny vojnových zajatcov medzi oboma krajinami a odmieta prijať späť svojich vlastných občanov.

Ukrajina a Rusko si od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vymenili už stovky vojnových zajatcov. Výmeny často pomohli sprostredkovať iné krajiny. Posledná výmena sa uskutočnila v októbri, pričom každá strana si domov priviezla 95 zajatcov.

Ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami v piatok oznámilo, že ruskí predstavitelia vrátili Ukrajine telá 563 vojakov. Väčšina z týchto vojakov zahynula pri bojoch v Doneckej oblasti na východe krajiny.

18:04 Šesť rokov väzenia žiada ruská prokuratúra pre šesťdesiatosemročnú pediatričku Naděždu Bujanovovú za to, čo úrady označujú ako šírenie klamlivých správ o ruskej armáde. Informoval o tom dnes server Mediazona. Ruská lekárka obvinenia odmieta. Za klamlivé ruské úrady pokladajú všetky informácie, ktoré nie sú v súlade s oficiálnou verziou Moskvy o vojne proti Ukrajine. Vynesenie rozsudku je naplánované na utorok 12. novembra.

Príčinou doktorkinho stíhania sa stalo tvrdenie Anastasije Akinšinovej, vdovy po vojakovi zabitom počas invázie. Tá do ordinácie lekárky priviedla sedemročného syna na vyšetrenie a keď chlapec začal hnevať, vysvetľovala, že sa mu cnie po otcovi. Pediatrička jej údajne povedala, že jej muž bol pre Ukrajinu „legitímny cieľ“ a že Rusko si všetko „zavinilo samo“.

Bujanovová popiera, že by niečo také predniesla, ide podľa nej o ohováranie. Podľa obhajcov neexistujú dôkazy o tom, že by sa tento rozhovor uskutočnil. Podľa ruskej služby BBC pediatrička vyjadrila pochybnosti o príčetnosti Akinšinovej, potrebuje podľa nej pomoc psychológa alebo psychiatra.

Dnes sa lekárka podľa Mediazóny v súdnej sieni rozplakala. Vo svojej reči uviedla, že sa narodila v čase Sovietskeho zväzu na Ukrajine, ale jej otec bol Rus a matka Bieloruska. „Som spätá s tromi národmi: ruským, ukrajinským a bieloruským,“ uviedla zdravotníčka, ktorá už tri desaťročia žije v Rusku. „Akú nenávisť môžem cítiť?“ spýtala sa s odkazom na obvinenia z „nenávisti k Rusku“. Dodala, že si medzi trojicou národov nechce vyberať, načo začala plakať.

17:29 Ruský súd udelil doživotný väzenský trest dvom vojakom, ktorí minulý rok zabili deväťčlennú ukrajinskú rodinu v Doneckej oblasti, oznámili v piatok ruské médiá. Medzi obeťami boli aj dve deti vo veku päť a deväť rokov.

Čítajte viac Ruskí barbari. Dvojica okupantov dostala za zastrelenie deväťčlennej ukrajinskej rodiny doživotie

16:52 Ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami oznámilo, že Rusko vrátilo Ukrajine telá 563 vojakov. Väčšina z týchto vojakov zahynula pri bojoch v Doneckej oblasti na východe krajiny.

Výmena zajatcov a vojakov padlých vo vojne zostáva jednou z mála oblastí spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku invázie vo februári 2022. Podľa AFP je najnovšia repatriácií zabitých ukrajinských vojakov jednou z najväčších od začiatku vojny.

Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami vo vyhlásení uviedlo, že pozostatky 320 vojakov vrátili z Doneckej oblasti a 89 vojakov zahynulo neďaleko mesta Bachmut, ktoré Rusko dobylo vlani v máji. V bojoch o Bachmut padli až tisíce vojakov.

Ďalších 154 tiel bolo vrátených z ruských márnic, dodala organizácia.

15:12 Dvadsaťpäť ľudí utrpelo zranenie pri ruskom bombardovaní Charkova počas noci na dnešok. Ihor Terechov, starosta druhého najväčšieho mesta na Ukrajine, informoval, že sa čiastočne zrútil 12-podlažný panelový dom na rozsiahlom sídlisku Saltivka.

Na Charkov, ktorý je od hraníc oboch krajín vzdialený len niekoľko desiatok kilometrov, Rusko zaútočilo navádzanými bombami KAB. Terechov v noci na dnešok na svojom účte na telegrame niekoľkokrát varoval, že v meste sú počuť výbuchy, a letectvo informovalo, že ruské sily Charkov bombardujú. Explózie sa podľa Terechova ozývali aj v centre mesta, najväčšie škody sú však na sídlisku Saltivka. V zasiahnutom panelovom dome je poškodených niekoľko poschodí. Štyria ľudia záchranári odviezli do nemocnice a zhruba 30 obyvateľov domu sa muselo evakuovať. Škody vznikli aj na infraštruktúre inde v meste. Ráno Rusko na Saltivku zaútočilo znova.

Šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že v meste boli zničené obytné domy aj administratívne budovy, obchody, výstupy z metra a automobily. „Takéto údery 500-kilogramovými bombami sú cieleným terorom zo strany nepriateľa,“ napísal na telegrame.

11:15 Návrat nevypočítateľného republikána do Bieleho domu je pre šéfa Kremľa až druhý najlepší výsledok amerických prezidentských volieb. Ešte radšej by bol, keby za oceánom prepukol povolebný chaos.

Čítajte viac Prečo Putin váhal s blahoželaním Trumpovi? Dúfal v iný výsledok volieb?

11:10 Počet kybernetických útokov proruských hackerských skupín proti Južnej Kórei sa zvýšil po tom, čo Severná Kórea vyslala vojenské jednotky na pomoc Rusku v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine. Oznámila to v piatok kancelária juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola.

Národná bezpečnostná rada sa vo štvrtok zišla na mimoriadnom zasadnutí po tom, ako boli v posledných dňoch zaznamenané útoky typu „denial of service“, ktorého cieľom je zahltenie a znefunkčnenie cieľovej služby, na niektoré vládne a súkromné internetové stránky. Jonhap dodáva, že útok zasiahol aj internetovú stránku ministerstva obrany a súdov.

Niektoré internetové stránky zaznamenali dočasné výpadky. Nedošlo však k vážnemu poškodeniu, vyhlásila kancelária prezidenta a dodala, že vláda posilní svoju schopnosť reagovať na takéto útoky.

„Kybernetické útoky spáchané proruskými hackerskými skupinami na našu krajinu sa vyskytovali aj v minulosti, avšak potom, čo Severná Kórea vyslala svoje vojenské jednotky do Ruska a zapojila sa do vojny na Ukrajine, sa stali častejšími,“ uviedla vo vyhlásení kancelária prezidenta.

Kórejskí a americkí predstavitelia tvrdia, že v Rusku sa nachádza viac ako 10.000 vojakov z KĽDR. Podľa predstaviteľov USA a ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa severokórejské jednotky už zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Túto novú vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a KĽDR odsúdila Južná Kórea, Spojené štáty a západní spojenci. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že prvé boje medzi ukrajinskou armádou a severokórejskými jednotkami „otvárajú novú stránku nestability vo svete“.

9:54 Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa „odídu“ z vojny na Ukrajine a Európa sama ju financovať nemôže, povedal maďarský premiér Viktor Orbán v štátnom rozhlase pred začiatkom dnešného neformálneho summitu EÚ v Budapešti. Informovala o tom agentúra Reuters. Washington poskytuje Ukrajine, ktorá sa od predvlaňajšieho februára bráni ruskej invázii, najväčšiu časť pomoci zo všetkých jej spojencov.

„Američania z tejto vojny odídu,“ povedal Orbán o dôsledkoch víťazstva republikána Trumpa v prezidentských voľbách. „Európa túto vojnu nemôže financovať sama… sú takí, ktorí chcú stále posielať obrovské sumy na túto prehratú vojnu, ale počet tých, ktorí sú ticho… a kto opatrne dávajú najavo, že by sme sa mali novej situácii prispôsobiť, rastie,“ povedal maďarský premiér.

Orbán vo štvrtok po budapeštianskej schôdzke Európskeho politického spoločenstva (EPC) povedal, že víťazstvom Trumpa vo voľbách sa výrazne rozrástol „tábor presadzujúci mier“. Maďarský premiér dlhodobo kritizuje západnú vojenskú pomoc Ukrajine, vydávať na ňu ďalšie a ďalšie peniaze podľa neho znamená len konflikt predlžovať. Stavia sa tiež proti ekonomickým sankciám, ktoré Západ uvalil na Rusko kvôli agresii voči susednej krajine.

9:39 Na ruské mesto Saratov útočilo v noci na piatok ukrajinské bezpilotné lietadlo. Gubernátor rovnomennej oblasti Roman Busargin ráno uviedol, že dron bol zostrelený, no časť z jeho trosiek dopadla do priemyselnej oblasti mesta. Pri incidente nedošlo podľa prvotných informácií k žiadnym zraneniam, píše TASR na základe správ agentúr Reuters a TASS.

Ruské ministerstvo obrany okrem toho informovalo, že nad Saratovskou oblasťou bolo v noci na piatok zneškodnených dovedna šesť dronov. Medzinárodné Gagarinovo letisko pri meste Saratov funguje podľa vyhlásenia tamojšieho tlačového oddelenia v normálnom režime.

Saratov leží zhruba 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy a od ukrajinských hraníc je tiež vzdialený stovky kilometrov. Nachádza sa v ňom ropná rafinéria. Zhruba 15 kilometrov od tohto mesta je aj letecká základňa, kde sú umiestnené strategické bombardéry dlhého doletu a ktorá už v minulosti bola terčom ukrajinských útokov.

9:25 Počet obetí štvrtkového ruského útoku na ukrajinské mesto Záporožie stúpol na osem. Medzi obeťami je aj ročný chlapec. Ďalších 42 osôb utrpelo pri útokou zranenia, oznámil v piatok gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Informuje o tom TASR na základe správy AFP.

V dôsledku útoku bolo zničených niekoľko budov a poškodené bolo aj onkologické centrum, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj v reakcii na útok požiadal spojencov o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

8:42 Jedného mŕtveho a viac než 30 zranených si vyžiadali piatkové nočné útoky ruských síl v strednej, južnej a severovýchodnej Ukrajine, do ktorých boli nasadené drony a navádzané letecké bomby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že v Odeskej oblasti ležiacej na juhu Ukrajiny bola pri dronových útokoch zabitá jedna osoba, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia. Poškodená bola civilná infraštruktúra a obytné domy.

Štyria ľudia utrpeli zranenia pri raketových útokoch na Kyjevskú oblasť. Poškodených bolo viacero súkromných domov a viacero áut, vypuklo aj niekoľko požiarov.

8:09 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 705 880 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 580 vojakov, deväť tankov, 49 bojových obrnených vozidiel, 32 delostreleckých systémov a 84 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 233 tankov, 18 661 bojových obrnených vozidiel, 28 495 vozidiel a autocisterien, 20 226 delostre­leckých systémov, 1 245 odpaľovacích raketových systémov, 996 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 526 dronov, 2 631 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 602 kusov špeciálnej techniky.

7:05 Za prehnané označil Kremeľ tvrdenia novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, že dokáže zo dňa na deň ukončiť vojnu na Ukrajine. Tento konflikt podľa Kremľa určite nič nemôže vyriešiť tak rýchlo. TASR o tom informuje podľa správy agentúry TASS.

„Všetci si pamätáme, že (Trump) ešte pred inauguráciou mal prísť s návrhmi, ktoré by vyriešili ukrajinskú krízu. Samozrejme, jeho výroky o tom, že to dokáže urobiť zo dňa na deň, sú istým spôsobom prehnané,“ uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že ak sa nová americká administratíva pod vedením Trumpa „bude usilovať o mier namiesto konfliktu“, určite si bude počínať lepšie než jej predchodcovia.

Hovorca Kremľa už predtým vyhlásil, že keďže sú Spojené štáty do konfliktu „priamo zapojené“, zmenou trajektórie zahraničnej politiky ho môžu ovplyvniť. Pripustil však, že nie je známe, či sa tak stane.

Trump, ktorý sa stane 47. prezidentom Spojených štátov, vo svojom povolebnom príhovore prisľúbil americkému národu „zlatý vek“ a ukončenie vojen vo svete. Peskov tieto Trumpove zámery označil za veľmi dôležité, ale pripomenul, že po prebratí funkcie prezidenta USA môže zmeniť svoju rétoriku.

Republikán počas predvolebnej kampane opakovane prisľúbil, že vojnu na Ukrajine ukončí do jedného dňa, ak bude zvolený na prezidentský post. Kritizoval aj rozsah americkej podpory pre Kyjev. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zase obvinil, že prispel k začatiu vojny s Ruskom a označil ho za „najlepšieho obchodníka na svete“.

6:31 Venezuela a Rusko vo štvrtok uzavreli dohody o zhromažďovaní spravodajských informácií, kontrašpionáži, používaní dronov, ako aj o spolupráci v oblasti energetiky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Podpredseda ruskej vlády Dmitrij Černyšenko počas návštevy Caracasu povedal venezuelskej viceprezidentke Delcy Rodríguezovej, že Rusko je pripravené podporiť venezuelské ozbrojené sily tými „najsofistiko­vanejšími zbraňami a vojenským vybavením“.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro neskôr na ceremónii vo svojom sídle vyhlásil, že 17 uzavretých dohôd „spečatí a posilní cestu únie a spolupráce“ medzi Venezuelou a Ruskom „odteraz až do roku 2030 a neskôr“.

Rusko je jednou z mála krajín, ktoré uznali Madurov nárok na tretie funkčné obdobie po sporných prezidentských voľbách z konca júla, ktoré opozícia považuje za zmanipulované a po ktorých vypukli rozsiahle protesty.

6:25 Ak ide len o rýchle ukončenie vojny, tak to bude strata pre Ukrajinu, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o skorších vyhláseniach Donalda Trumpa, že za 24 hodín zastaví vojnu na Ukrajine. Zelenskyj to povedal po summite Európskeho politického spoločenstva v Budapešti, uvádza server Ukrainska pravda.

Zelenskyj hovorí, že o tom s Trumpom ešte nediskutoval, návrhy nového amerického prezidenta si vypočuje neskôr. „Jedna vec mi je jasná, že naozaj chce koniec,“ zdôraznil podľa servera ukrajinský líder.

Čítajte viac Trump predpokladá, že bude hovoriť s Putinom. Ruský prezident je na to pripravený

Ústupky Rusku sú pre Ukrajinu neprijateľné a pre Európu samovražedné, vyhlásil podľa tlačových agentúr Zelenskyj. Vrcholných predstaviteľov európskych krajín na summite v Budapešti upozornil, že je to Rusko, ktoré eskaluje situáciu nasadením severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine. Mier treba dosiahnuť prostredníctvom sily, poznamenal Zelenskyj v narážke na heslo Donalda Trumpa, ktorý tento týždeň zvíťazil v amerických prezidentských voľbách.

„Nemali by sme si predstaviť, že tým, že ukážeme slabosť alebo obetujeme určité európske pozície či pozície jednej európskej krajiny, si môžeme kúpiť mier,“ povedal prezident krajiny bojujúci tretím rokom proti ruskej agresii a varoval Európanov pred akýmkoľvek znížením tlaku na Moskvu. „Objať sa s Putinom nepomôže. Niektorí z vás ho objímajú už 20 rokov a veci sa len zhoršujú. Myslí len na vojny a nezmení sa. Iba tlak mu môže stanoviť hranice,“ naliehal. Ukrajina, ktorej armáda už mesiace ustupuje pred oveľa početnejšími a lepšie vyzbrojenými ruskými silami, „potrebuje ďalšie zbrane, a nie podporu v rozhovoroch“ s Moskvou, povedal Zelenskyj podľa agentúry AFP.

Ukrajinský prezident na summite Európskeho politického spoločenstva tiež varoval, že čím bližšie je niektorá európska krajina voči Rusku, tým slabší sa javí koncept jej neutrality. O ukončení vojny by mala rozhodnúť Ukrajina a účet za vojnu by malo zaplatiť Rusko, vyhlásil prezident brániaci sa krajiny