990. deň: Trumpov poradca: Ukrajina sa musí sústrediť na mier, nie na dobytie územia. Jeho tím tvrdenia poprel

Čítajte viac 989. deň: Kremeľ vysmial Trumpa s rýchlym koncom vojny. Pavel: Situácia sa otáča v prospech Ruska, Západ musí robiť viac

20:54 Tím novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa sa dnes dištancoval od slov jeho spojenca o tom, že nová vláda sa zameria na ukončenie vojny na Ukrajine skôr ako na pomoc Kyjevu s obnovením skorších hraníc. V rozhovore s BBC sa takto vyjadril Bryan Lanza, ktorého spravodajská spoločnosť označila za vysokopostaveného Trumpovho poradcu. Tiež uviedol, že nová vláda bude od Kyjeva chcieť „realistickú mierovú víziu“.

„A či (ukrajinský) prezident (Volodymyr) Zelenskyj príde k stolu a povie, ‚no, mier bude len vtedy, keď budeme mať Krym‘, potom nám ukáže, že nie je seriózny,“ povedal Lanza. „Krym je preč,“ dodal stratég, ktorý bol súčasťou Trumpovej kampane už v roku 2016.

Tím pripravujúci novú Trumpovu administratívu na výroky reagoval vyhlásením, že Lanza nehovorí v mene nastupujúceho prezidenta a bol externým spolupracovníkom kampane. „Nepracuje pre prezidenta Trumpa,“ citovala z vyhlásenia agentúra Reuters. BBC medzitým vo svojej správe zmenila označenie Lanza z vysokopostaveného Trumpovho poradcu na „spojenca“ exprezidenta.

19:19 Vysokopostavený poradca novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa Bryan Lanza uviedol, že nová administratíva sa zameria na dosiahnutie mieru na Ukrajine, a nie na to, aby Kyjev získal späť územia okupované Ruskom. Lanza to vyhlásil v rozhovore pre britskú televíziu BBC, informuje TASR.

Lanza uviedol, že Trumpova administratíva požiada ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o „realistickú víziu mieru“. „Ak prezident Zelenskyj príde k stolu a povie, mier môžeme mať len vtedy, ak budeme mať Krym, bude to dôkaz tom, že to nemyslí vážne,“ vyhlásil Lanza, podľa ktorého je Krym pre Ukrajinu stratený. Krymský polostrov Rusko anektovalo ešte v roku 2014 v prvých fázach vojny na Ukrajine.

„Ak je vašou prioritou získať späť Krym a nechať bojovať amerických vojakov, aby získali Krym späť, ste na to sami,“ odkázal ukrajinskej vláde Lanza. BBC pripomína, že Kyjev nikdy nepožiadal, aby americkí vojaci bojovali v jeho mene. Ukrajina žiada iba americkú vojenskú pomoc na vyzbrojenie vlastných vojakov.

Trumpov poradca taktiež kritizoval podporu, ktorú administratíva Joea Bidena a európske krajiny poskytli Ukrajine od začiatku celoplošnej invázie vo februári 2022. „Realita na mieste je taká, že európske štáty a prezident Biden neposkytli Ukrajine spôsobilosti a zbrane na to, aby túto vojnu vyhrala hneď na začiatku a nezrušili obmedzenia, aby Ukrajina mohla vyhrať,“ vyhlásil.

18:46 Ruský vodca Vladimir Putin predstavil svoj plán „nového svetového poriadku“, ktorý predpokladá bezpečnostný systém bez bezpečnostných blokov a aliancií. Ako však uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), konanie Kremľa je v rozpore s týmto „plánom“.

Podľa koncepcie, ktorú navrhol Putin, by mal byť „nový svetový poriadok“ založený na otvorenosti štátov pre spoluprácu, absencii univerzálnych doktrín, zohľadňovaní záujmov všetkých krajín v globálnom rozhodovaní, odmietaní obranných spojenectiev či odmietnutí obranných aliancií.

Analytici tvrdia, že takéto Putinove vyhlásenia sú v rozpore s konaním Kremľa. Rusko vedie nelegálnu vojnu proti Ukrajine, destabilizuje situáciu v Moldavsku a Gruzínsku a aktívne spolupracuje s protizápadnými režimami vrátane Severnej Kórey, Číny a Iránu.

„Kremeľ má pravdepodobne za cieľ použiť túto rétoriku na odvrátenie pozornosti od skutočného ruského úsilia podkopať prozápadné vlády a uplatniť svoj vplyv na medzinárodnej úrovni, ako aj podporiť expanziu BRICS a tzv. euroázijskú bezpečnostnú architektúru, ktorú Kremeľ vytvoril, aby sa postavil proti NATO," tvrdia analytici z ISW.

17:45 Rusko doteraz podpísalo zmluvy o pravidelnej vojensko-technickej spolupráci s 33 štátmi afrického kontinentu. Na tlačovej konferencii v Soči to v sobotu podľa agentúry TASS uviedol poradca ruského prezidenta Anton Kobiakov, ktorý je súčasne výkonným tajomníkom organizačného výboru fóra pre prípravu a realizáciu podujatí v rusko-africkom formáte.

Kobiakov doplnil, že „úloha poskytovateľa bezpečnosti“ pre africké krajiny je pre Ruskú federáciu „praktickou, životne dôležitou nevyhnutnosťou“.

Poradca ruského prezidenta o tom informoval na okraj prvej ministerskej konferencie Fóra partnerstva Ruska a Afriky, ktorá sa začala v sobotu a potrvá do nedele.

17:21 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v sobotu počas návštevy v Kyjeve opäť potvrdil neochvejnú podporu Európskej únie Ukrajine, aby sa mohla naďalej brániť proti ruskej agresii. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá – podľa TASR – pripomenula, že ide o prvú návštevu predstaviteľa bruselskej exekutívy na Ukrajine po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA.

AFP pripomenula, že Trump počas svojej predvolebnej kampane spochybnil zachovanie americkej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Tvrdil tiež, že by dokázal rýchlo dohodnúť ukončenie vojny rozpútanej Ruskom 24. februára 2022.

„Nikto presne nevie, čo bude nová (americká) administratíva robiť,“ upozornil v sobotu Borrell, pričom však poukázal na to, že úradujúci prezidenta USA Joe Biden zostáva v úrade ešte dva mesiace.

„Musíme robiť viac a rýchlejšie, viac vojenskej podpory, viac výcvikových kapacít, viac peňazí, rýchlejšie dodávky a tiež povolenie zasiahnuť vojenské ciele nepriateľa na jeho území,“ vyzýval Borrell v Kyjeve.

13:51 Tím Donalda Trumpa odmieta možnosť rozmiestnenia amerických vojakov pozdĺž 1200-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi ruskou a ukrajinskou armádou, s ktorou počíta údajný plán na zmrazenie vojny medzi obomi krajinami.

Čítajte viac Trumpov mierový plán - európski vojaci majú kontrolovať 1200-kilometrovú nárazníkovú zónu medzi Ukrajincami a Rusmi

16:38 Minister zahraničných vecí afrického štátu Burkina Faso v sobotu ocenil spoluprácu s Ruskom, ktorá jeho krajine „vyhovuje lepšie“ ako jej historické väzby s Francúzskom. Šéf burkinskej diplomacie Karamoko Jean-Marie Traoré to vyhlásil v sobotu v ruskom prímorskom letovisku Soči, kde sa zúčastňuje na summite Rusko-Afrika, informovala agentúra AFP.

Traoré vo svojom príhovore na fóre v Soči povedal, že Rusko je „partnerom, s ktorým môžeme dosiahnuť pokrok“. Vyhlásil tiež, že v Burkine Faso nevládne žiadny strach z vojenskej závislosti od Moskvy.

„Ponuka vo forme spolupráce s Ruskom je vhodnejšia pre ľud Burkiny Faso,“ uviedol Traoré pre agentúru AFP. Vyhlásil tiež, že Rusko, podobne ako aj Burkina Faso, trpí „klišé, ktoré (o ňom) vytvorili partneri“ na Západe.

12:41 Ukrajina pri nočnom útoku dronom zasiahla Alexinský chemický závod v ruskej Tulskej oblasti, ktorý vyrába pušný prach, muníciu a zbrane. Pre agentúru Reuters to v sobotu povedal zdroj z Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), píše TASR.

Nemenovaný zdroj nespresnil, aké boli následky útoku, dodal ale, že v piatok večer v rôznych regiónoch Ruska vyhlásili letecký poplach kvôli bezpilotným lietadlám. V noci zase obyvatelia Tulskej oblasti, ležiacej južne do Moskvy, začali písať o útoku na chemický závod, výbuchoch a pohybe hasičských áut, ktoré smerovali miesto požiaru.

Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že v noci bolo nad siedmimi ruskými regiónmi zostrelených 50 ukrajinských bezpilotných lietadiel, z toho dva nad Tulskou oblasťou.

12:31 Jedna osoba zahynula a ďalších 13 utrpelo zranenia v noci na sobotu pri ruskom dronovom útoku na ukrajinské prístavné mesto Odesa. Uviedol to gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry Reuters.

Medzi zranenými sú dve deti, napísal Kiper na platforme Telegram. Podľa miestnej prokuratúry ide o dvoch chlapcov vo veku štyri a šestnásť rokov.

Pri útoku boli poškodené obytné domy, komerčné budovy a desiatky áut, informoval Kiper s tým, že Odesa bola terčom ruského dronového útoku druhý deň po sebe.

9:59 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 707 540 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas piatka prišli Rusi o 1 660 vojakov, päť tankov, 36 bojových obrnených vozidiel, 23 delostreleckých systémov a 66 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 238 tankov, 18 697 bojových obrnených vozidiel, 28 561 vozidiel a autocisterien, 20 249 delostre­leckých systémov, 1 245 odpaľovacích raketových systémov, 996 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 575 dronov, 2 634 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 604 kusov špeciálnej techniky.

9:30 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v sobotu pricestoval do Kyjeva, aby uistil Ukrajinu o pokračujúcej podpore zo strany eurobloku. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Odkaz je jasný – Európania budú naďalej podporovať Ukrajinu… Podporujeme Ukrajinu od začiatku a pri tejto mojej poslednej návšteve Ukrajiny vám odkazujem to isté: budeme vás podporovať, ako len budeme môcť,“ povedal Borrell, ktorého 1. decembra nahradí vo funkcii estónska expremiérka Kaja Kallasová.

Borrell navštívil bojmi zmietanú Ukrajinu niekoľko dní po prezidentských voľbách v USA, v ktorých zvíťazil republikán Donald Trump. Ten počas predvolebnej kampane spochybnil pokračovanie americkej vojenskej podpory pre Kyjev a tvrdil, že konflikt na Ukrajine dokáže vyriešiť za 24 hodín. Odmietal však prezradiť, ako to chce dosiahnuť.

8:35 Ruská protivzdušná obrana zneškodnila 15 ukrajinských dronov v Brianskej oblasti na juhu Ruska. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters s odvolaním sa na oblastného gubernátora Alexandra Bogomaza.

Bogomaz napísal na Telegrame, že pri útoku nebol nikto zranený a ani nevznikli žiadne škody na majetku.

Agentúra Reuters zároveň uviedla, že ruské drony zaútočili na Ukrajinu blízko čiernomorského prístavu v Odese a spôsobili rozsiahly požiar. Miestne médiá na Telegrame zverejnili obrázky horiacich budov a automobilov.

7:15 Vybudovanie európskych obranných kapacít vo svetle ruskej hrozby je komplexným a dlhodobým počinom, ktorý bude vyžadovať trvalé politické a finančné investície európskych štátov, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie (NATO). V novej publikácii to uviedol britský think-tank Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS), ktorý dokument predstavil na obrannom summite v Prahe. Európske krajiny v NATO po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa podľa materiálu začali viac zaoberať kritickými nedostatkami vo vojenských schopnostiach a v pripravenosti.

Európski členovia NATO podľa inštitútu vynakladali v tomto roku o takmer 50 percent viac peňazí na obranu ako v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym. Napriek tomu pretrváva neistota týkajúca sa dlhodobej dostupnosti, udržateľnosti a efektívnosti európskych výdavkov a toho, či budú dostatočné na dlhodobú podporu obrannej výroby a inovácií. Európa sa totiž teraz snaží doháňať to, čo dlhší čas zanedbávala, domnieva sa inštitút.

Za posledné dva roky európsky obranný priemysel výrazne zvýšil niektoré výrobné kapacity, najmä v odvetviach, kde je najväčší dopyt z Ukrajiny. Týka sa to protivzdušnej obrany alebo delostreleckej munície. Inštitút poznamenal, že napríklad ročná produkcia munície kalibru 155 milimetrov nemeckého koncernu Rheinmetall sa zdesaťnásobila na 700 000 kusov. Firma to podľa IISS docielila aj investíciami do existujúcich zariadení a nových tovární v Maďarsku, Litve a na Ukrajine. V roku 2026 by podľa think-tanku mohol Rheinmetall vyrábať až milión granátov ročne.

Čo sa týka podpory Ukrajiny vojenským materiálom, európske krajiny napríklad darovali lietadlá F-16 alebo vybavenie zo sovietskej éry. Rýchlosť, s akou ale následne štáty chceli doplniť svoje armádne zásoby, predčila výrobné kapacity. Spojené štáty tak okrem pomoci Ukrajine dodávali vybavenie aj európskym spojencom, niektoré štáty sa napríklad pre obrnené vozidlá či delostrelecké systémy obracali na Brazíliu, Izrael či Južnú Kóreu. Európske štáty zostávajú napríklad pri raketovom delostrelectve alebo protivzdušnej obrane s predĺženým dosahom závislé od USA, tam, kde je to možné, ale začali od roku 2022 oveľa viac samy investovať do výroby, uvádza publikácie.

Okrem požiadaviek na naštartovanie obranno-priemyselnej výroby musí Európa riešiť aj personálnu úroveň armád. Kľúčové ozbrojené sily podľa dokumentu zostávajú poddimenzované, čo by v budúcnosti mohlo predstavovať ťažkosti pri plnení záväzkov NATO. Mnoho európskych krajín má problémy s náborom vojakov, mladí ľudia nie sú motivovaní, myslí si inštitút. V niektorých štátoch sú problémy aj demografické, poukazuje IISS s ohľadom na klesajúci počet budúcich potenciálnych rekrutov.

Česko a Poľsko spomenul IISS v tom zmysle, že sa snaží okrem iného rozšíriť rady aktívnych záloh. V niektorých krajinách východnej a severnej Európy sa potom zvažuje alebo zavádza aj určité formy brannej povinnosti. Česko malo podľa správy ministerstva obrany začiatkom tohto roka 27 826 vojakov z povolania a 4266 členov aktívnych záloh. Podľa strategických plánov by do roku 2030 chcela mať armáda 30 000 vojakov z povolania a 10 000 príslušníkov aktívnych záloh.

"Európske štáty sa vydali na dlhú cestu k obnove svojich obranných schopností. Sily, rozpočty a obranno-priemyselné kapacity sa predtým redukovali kvôli politickým rozhodnutiam vlád. Tie isté vlády teraz potrebujú znovu objaviť ‚svalovú pamäť‘ obrany a bezpečnosti, zabezpečiť trvalú politickú pozornosť a investície, aby zodpovedali novej strategickej realite v Európe, "dodal IISS.