992. deň: Masívny protiútok na obzore: Moskva zhromaždila pri Kursku desaťtisíce vojakov, vrátane posíl z KĽDR

Čítajte viac 991. deň: Rusi s posilami z KĽDR podľa zdrojov NYT chystajú ofenzívu v Kurskej oblasti

23:20 Severná Kórea dokončila ratifikáciu zmluvy o vzájomnej obrane s Ruskom. Podľa agentúry AFP o tom informovali severokórejské štátne médiá. Moskva cez víkend oznámila, že zmluvu podpísal aj ruský prezident Vladimir Putin po tom, ako dokument schválili obe komory ruského parlamentu. Podľa Západu KĽDR vyslala svojich vojakov na pomoc Rusku pri bojoch na Ukrajine.

Zmluvu ruský prezident Putin podpísal v júni so severokórejským vodcom Kim Čong-unom pri návšteve Pchjongjangu a obsahuje ustanovenie o vzájomnej vojenskej pomoci. Severokórejská štátna agentúra KCNA uviedla, že zmluva bola ratifikovaná KĽDR počas pondelka.

V sobotu večer Kremeľ podľa agentúry AFP vydal zákon, ktorý ratifikoval vojenskú zmluvu s KĽDR. S ňou vyslovili súhlas ruskí zákonodarcovia a potom ju podpísal ruský prezident Putin. Ruský parlament však majú Putin a jeho vládni predstavitelia pevne pod kontrolou.

21:50 Európska únia dodala Ukrajine vyše 980 000 delos­treleckých granátov a hranicu jedného milióna prekoná do konca roka. V rozhovore s ukrajinským portálom Jevropejska pravda to povedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve Borrellovo vyhlásenie označil za významnú správu. „Očakáva sa, že európski partneri plne realizujú svoju iniciatívu dodať Ukrajine jeden milión delostreleckých granátov,“ dodal.

Zelenskyj tiež povedal, že nedávne údery ukrajinských síl na sklady zbraní v ruskom tyle mali za následok útlm aktivít nepriateľského delostrelectva na fronte. Vyzval preto partnerské krajiny, menovite Spojené štáty, Britániu a Nemecko, aby umožnili Kyjevu používať západné zbrane na ciele v hĺbke ruského územia.

21:20 Český premiér Petr Fiala (ODS) hovoril telefonicky so zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zablahoželal mu k víťazstvu vo voľbách a hovorili spolu o Ukrajine či Blízkom východe. Fiala to napísal na sieti X.

Hovor s Trumpom označil český premiér za výborný. „Teším sa na našu úzku spoluprácu,“ uviedol Fiala. So zvoleným americkým prezidentom spomínali aj na jeho zosnulú manželku Ivanu, ktorá pochádzala z Československa, a hovorili sa o Trumpových spomienkach na Prahu.

Republikán Trump v amerických prezidentských voľbách porazil svoju demokratickú súperku Kamalu Harrisovú. Úradu sa ujme 20. januára.

21:00 Ruský súd odsúdil muža na 16 rokov v trestaneckej kolónii za údajne založenie požiaru na na zariadení železničnej infraštruktúry na príkaz Ukrajiny. Oznámili to v pondelok ruské médiá.

Rusko udelilo prísne tresty osobám, ktoré v mene Ukrajiny vykonali sabotáž, a to najmä na železniciach.

V novembri uznal vojenský súd nemenovaného muža za vinného a „odsúdil ho na 16 rokov v trestaneckej kolónii s prísnym režimom“, uviedla tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB). Útočník narodený v roku 1976 pochádza z Vladimírskej oblasti.

Súd uznal muža vinného zo sabotáže, vlastizrady a úmyslu pripojiť sa k teroristickej organizácii. Muž údajne kontaktoval náborára nemenovanej „ukrajinskej teroristickej organizácie a vyjadril túžbu pripojiť sa k nej,“ uviedla FSB.

Následne údajne dostal rozkaz, aby sa osvedčil tým, že podpáli traťové zariadenie, čo v októbri 2023 aj vykonal. Na druhý deň ho zadržala FSB.

Predstavitelia železníc uviedli, že muž podpálil zariadenie zabezpečujúce napájanie bezpečnostných kamier, vlakovú dopravu však nenarušil.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Rusko vyšetruje desiatky prípadov „vlastizrady“ proti jednotlivcom, ktorí údajne podporujú Ukrajinu. Ide o rôzne obvinenia, od podpaľačstva alebo sabotáže na ruských vojenských zariadeniach a objektoch infraštruktúry až po poskytovanie informácií o zariadeniach ruskej armády alebo posielanie finančných prostriedkov skupinám podporujúcim Kyjev, píše AFP.

20:30 V ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti zahynuli v pondelok pri ruských útokoch dvaja ľudia. Najmenej 19 osôb okrem toho utrpelo utrpelo zranenia, pričom ďalší ľudia sú pravdepodobne naďalej uväznení pod troskami, uviedli miestne úrady.

Delostrelecké ostreľovanie ukrajinského mesta Nikopol si vyžiadalo dve obete a ďalších päť osôb utrpelo pri útoku zranenia, informoval gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Ruský útok poškodil zdravotnícke zariadenie, kaviareň a obchody, dodal gubernátor.

Počet osôb, ktoré utrpeli zranenia pri pondelkovom ruskom útoku na obytnú budovu v banskom meste Kryvyj Rih, stúpol na najmenej 14. Medzi zranenými je aj desaťročné dievča a 11-ročný chlapec, upresnil Lysak. Útok podľa jeho slov zničil byty na prvom až piatom poschodí.

Na zverejnených záberoch vidieť rozbitú strechu budovy a zrútené poschodia zahalené dymom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vydal novú výzvu adresovanú spojencom na dodávky zbraní a „silnejšiu globálnu podporu“ na odrazenie ruskej agresie, píše Reuters.

18:10 Ruské útoky v pondelok poškodili priehradu v blízkosti frontovej línie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Okolité dediny by mohla ohroziť stúpajúca hladina vody, varoval v pondelok gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

Priehrada sa nachádza v blízkosti mesta Kurachove, ku ktorému rýchlo postupujú ruské jednotky. Pred vojnou žilo v tomto meste približne 18.000 ľudí.

„Rusi poškodili hrádzu Kurachovskej vodnej nádrže. Tento úder potenciálne ohrozuje obyvateľov osád na rieke Vovča v Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti,“ oznámil gubernátor Filaškin.

Na niektorých miestach stúpla hladina vody v rieke Vovča o 1,2 metra. „Hladinu vody v rieke naďalej monitorujeme a sme pripravení na akýkoľvek vývoj,“ informoval gubernátor Doneckej oblasti.

Ruské sily dosiahli okraj frontového mesta Kurachove v Doneckej oblasti, ukrajinská armáda ho má ale naďalej plne pod kontrolou, povedal podľa denníka Ukrajinska pravda armádny hovorca.

„Nepriateľ sa snaží obsadiť dominantné výšiny, palebne ovládnuť cesty vedúce do Kurachova, prelomiť obranu a dostať sa na okraj mesta,“ uviedol podľa Ukrajinskej pravdy hovorca ukrajinskej 46. brigády, ktorá v meste pôsobí. Podľa neho má ukrajinská armáda mesto doteraz plne v rukách a nepriateľské útoky na okrajoch mesta odráža.

Filaškin napísal, že Rusi poškodili hrádzu Kurachovskej priehrady, v dôsledku čoho stúpla hladina rieky Vovča o 1,2 metra. Útok podľa neho potenciálne ohrozuje obyvateľov obcí nižšie po prúde, povodeň ale zatiaľ nenastala.

Stanislav Bunjatov z ukrajinskej 24. útočnej brigády Ajdar naopak oznámil, že „rad dedín“ už bol zaplavený. Zvýšenie hladiny z pretrhnutej priehrady podľa neho zatiaľ nezablokovalo dopravu na cestách, sťažilo ale pohyb obrnenej techniky po poľných cestách.

17:19 Bielorusko sa oficiálne stalo partnerským štátom skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík označovanej ako BRICS, informovala ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie bieloruského ministerstva zahraničia. Štatút partnerskej krajiny Bielorusku umožňuje zúčastňovať sa na osobitných zasadnutiach samitov BRICS a schôdzkach ministrov zahraničných vecí patriacich k tejto organizácii.

O tom, že krajina dostane štatút partnerskej krajiny, sa rozhodlo podľa bieloruského autoritárskeho vodcu Alexandra Lukašenka už na summite v Kazani, ktorý sa konal na konci októbra.

Sám Lukašenko podľa agentúry TASS potom písomne oznámil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pripravenosť Bieloruska na partnerstvo so skupinou.

15:53 Európsky parlament sa pripravuje na schválenie rezolúcie vyzývajúcej na „cielenejšie“ opatrenia proti ruskej tieňovej flotile. Množia sa totiž dôkazy o tom, že Moskva sa vyhýba sankciám a riskuje ekologickú katastrofu. Uvádza sa to v návrhu, do ktorého znenia nahliadla redakcia webu Politico.

Opatrenie, ktoré má širokú podporu politických skupín v europarlamente, tlačí na „systematické sankcionovanie“ plavidiel prepravujúcich ruskú ropu a nalieha na Európsku úniu, aby posilnila satelitné monitorovanie a „cielené inšpekcie“ tankerov. Navrhuje tiež prijatie nových požiadaviek na plavidlá, aby preukázali poistenie vo vodách EÚ.

Nezáväzná rezolúcia je reakciou na pokračujúce odhalenia, že západné sankcie proti vývozu ropy z Moskvy do značnej miery zlyhali. Rusko sa stále viac spolieha na flotilu viac ako 600 starnúcich tankerov s neznámym poistením a nejasným vlastníctvom, ktoré prepravujú ropu do celého sveta. Obchod s fosílnymi palivami tvorí takmer polovicu príjmov Kremľa.

Toto úsilie tiež nasleduje po rastúcich obavách, že schátrané tankery by mohli spôsobiť ekologickú katastrofu v blízkosti EÚ. Minulý mesiac vyšli na povrch odhalenia, že ruská tieňová flotila mala na svedomí viacero únikov ropy vo svetových oceánoch, vrátane dvoch v európskych vodách.

„Je len otázkou času, kedy budeme čeliť environmentálnej katastrofe,“ povedal švédsky europoslanec Jonas Sjöstedt. „Ak nezastavíme tieňovú flotilu v preprave a predaji ropy v rozpore s medzinárodnými sankciami, umožníme Putinovi financovať jeho vojnovú mašinériu. Parlament týmto uznesením požaduje, aby Únia a jej členské štáty konali rozhodne a zastavili tieto tankery prepravujúce ropu cez Baltské more,“ dodal.

Čítajte aj Ruský tanker podstupuje riziko Titanicu. Riskuje všetko, aby sa vyhol sankciám

14:40 Európska únia dodala Ukrajine vyše 980-tisíc delostreleckých granátov a hranicu jedného milióna prekoná do konca roka. Dnes to podľa agentúry Reuters povedal šéf úniovej diplomacie Josep Borrell.

S dodávkami delostreleckej munície pomáha tiež iniciatíva vedená Českom. Podľa českého premiéra Petra Fialu vďaka tomu Ukrajina do konca roka získa 500-tisíc granátov.

EÚ sa už skôr zaviazala odovzdať do tohtoročného marca Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou milión kusov delostreleckej munície. „Viem, že sme sa zaviazali, že to dosiahneme do jari, ale neuspeli sme. Stihneme to do konca roka,“ povedal Borrell, ktorý v sobotu Ukrajinu navštívil.

Borrell tiež pripomenul, že ďalšiu muníciu dostala Ukrajina v rámci bilaterálnych dohôd s únijnými štátmi. Dodal, že funguje tiež česká iniciatíva, aj keď nie tak rýchlo, ako sa pôvodne očakávalo.

Problém s muničným zásobovaním z EÚ súvisí podľa Borrella s nedostatočnou výrobnou kapacitou. Pôvodný sľub únie výrobnej možnosti nezohľadnil, pretože predstavitelia EÚ skutočnú výrobnú kapacitu nepoznali. „Teraz už výrobnú kapacitu máme,“ povedal. EÚ tak chce súčasné tempo dodávok zachovať.

14:21 Ukrajinské ministerstvá obrany a strategického priemyslu podpísali s dánskym rezortom obrany niekoľko dohôd o nákupe zbraní v hodnote 535 miliónov eur. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Podľa ukrajinského rezortu obrany finančné prostriedky poskytnú Dánsko a Švédsko a časť bude pochádzať z úrokov zo zmrazených ruských aktív. Riaditeľ odboru politiky verejného obstarávania ministerstva obrany Hlib Kanievskyj uviedol, že na základe týchto dohôd budú štátni aj súkromní ukrajinskí výrobcovia zbraní a techniky dodávať ukrajinskej armáde samohybné delostrelecké systémy, útočné drony, protitankové zbrane a raketové zbrane.

Podľa ministerstva obrany Ukrajina prostredníctvom „dánskeho modelu“, ktorý umožňuje priame financovanie výrobcov, už získala 50 miliónov eur. Tieto prostriedky sa použili na podporu výroby samohybných delostreleckých systémov Bohdana.

13:38 Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v pondelok varoval pred unáhlenými závermi o politike Spojených štátov pod vedením novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Reagoval tak na viaceré obavy, že Trump by sa po nástupe do funkcie mohol snažiť o sprostredkovanie mierovej dohody na úkor ukrajinských záujmov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Pokiaľ ide o špekulácie o tom, aké by mohli byť postoje alebo iniciatívy novej americkej administratívy, myslím si, že by sme nemali nič predbiehať,“ vyhlásil Barrot na Parížskom mierovom fóre. Na každoročnom stretnutí svetoví lídri, predstavitelia medzinárodných organizácií, občianskej spoločnosti a súkromného sektora diskutujú o spravovaní vecí verejných.

„Musíme si nájsť čas na spoluprácu s (americkou) administratívou,“ povedal. Zdôraznil, že Francúzsko je na to pripravené, pretože považuje za svoju povinnosť poskytnúť Ukrajine prostriedky na odrazenie ruskej agresie.

12:46 Súd v ruskej Sverdlovskej oblasti zamietol odvolanie ženy s ruským a americkým občianstvom proti 12-ročnému trestu väzenia, ktorý v auguste dostala za to, že dobročinnej organizácii v Spojených štátoch poskytla príspevok vo výške asi 50 dolárov na podporu Ukrajiny. Podľa súdu sa Xenija Karelinová dopustila vlastizrady.

Ruská polícia Karelinovú zatkla tento rok v januári pre údajnú výtržnost. Neskôr ju prokuratúra obvinila tiež z vlastizrady. Podľa ruských vyšetrovateľov od februára 2022, keď Rusko začalo celoplošnú inváziu na Ukrajinu, ukrajinskej organizácii posielala peniaze, ktoré boli následne použité na nákup napríklad vojenskej techniky alebo munície pre ukrajinskú armádu.

Avšak podľa ľudskoprávneho projektu Pervyj otdel bol dôvodom vyšetrovania jediný platobný prevod, ktorý táto mladá žena vykonala v prvý deň ruského vpádu do susednej krajiny. Poslala 51,8 dolára na účet americkej organizácie s názvom Razom for Ukraine, ktorá zbiera peniaze na humanitárnu pomoc Ukrajincom. Táto organizácia odmietla tvrdenia ruských vyšetrovateľov, že vyberá prostriedky na nákup zbraní a munície.

Čítajte aj Rus s modro-žltými vlasmi, ktorého okradli a vybili mu zub, sa na polícii dozvedel, že v zákopoch má bozkávať rodnú zem

12:41 Ruská raketa v pondelok zasiahla obytnú budovu v banskom meste Kryvyj Rih v centrálnej Ukrajine. Najmenej sedem osôb utrpelo zranenia a ďalší ľudia sú pod troskami budovy, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Medzi zranenými je aj desaťročné dievča a 11-ročný chlapec, upresnil Lysak na platforme Telegram. Útok podľa jeho slov zničil byty na prvom až piatom poschodí.

Na zverejnených záberoch vidieť rozbitú strechu budovy a zrútené poschodia zahalené dymom. Autá, ktoré parkovali pri dome, zasypali sutiny.

„Každý deň, každú noc Rusko rozpútava ten istý teror. Zameriava sa na viac a viac civilných objektov. Rusko chce len pokračovať vo vojne a každý jeden z útokov odporuje ich vyhláseniam o ruskej diplomacii,“ uviedol na platforme X ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa Reuters.

11:21 Kremeľ v pondelok obvinil európskych lídrov, že sa naďalej snažia o „strategickú porážku“ Ruska. Na tlačovej konferencii to uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. TASR informuje podľa agentúry Reuters a denníka The Daily Telegraph.

Peskov reagoval na medializované informácie, že Británia umožní Ukrajine používať raketové systémy dlhého doletu Storm Shadow proti cieľom hlboko na území Ruska.

Londýn chce o tejto veci rokovať aj s odchádzajúcim prezidentom USA Joeom Bidenom a presvedčiť ho, aby Ukrajincom takéto útoky umožnil. Podľa informácií britského denníka The Telegraph panuje v britskej vláde veľká nádej, že americký prezident povolenie vydá.

10:54 Kremeľ v pondelok poprel správy o tom, že novozvolený prezident USA Donald Trump telefonoval minulý týždeň s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP, píše TASR.

Čítajte viac Čistý výmysel, žiadny rozhovor nebol: Kremeľ poprel telefonát Putina s Trumpom

10:53 Orgány činné v trestnom konaní už prešetrujú okolnosti darovania vojenského materiálu Ukrajine. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) na sociálnej sieti. Ako dodal, od vypuknutia vojenského konfliktu na Ukrajine patrí Poľsko medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny a napriek tomu jej odmieta darovať svoje stíhačky.

Čítajte viac Orgány činné v trestnom konaní prešetrujú darovanie vojenského materiálu Ukrajine, Šutaj Eštok obviňuje Naďa

10:50 Donald Trump Jr., syn zvoleného amerického prezidenta, zdieľal na sociálnych sieťach video, v ktorom sa evidentne vysmieva ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému. Narážal naň na stratu americkej podpory po tom, čo sa jeho otec vráti do Bieleho domu.

Čítajte viac Trumpov syn sa vysmieva Zelenskému: O pár dní prídete o vreckové, odkázal mu

10:10 Spojené štáty budú po boku západných spojencov podporovať Ukrajinu vo vojne proti Rusku tak dlho, ako to bude potrebné. Očakáva to podľa pondelňajších vyjadrení britský minister obrany John Healey.

Healey spresnil, že záväzok USA voči Severoatlantickej aliancii (NATO) a európskej bezpečnosti zostane podľa neho silný aj po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu.

„Neočakávam, že sa USA odvrátia od NATO. Uvedomujú si dôležitosť Aliancie. Uvedomujú si, že je dôležité zabrániť ďalšiemu konfliktu v Európe,“ dodal. On sám podľa vlastných slov už dlhšie upozorňoval európske krajiny, že musia zvyšovať svoje výdavky na obranu.

Čítajte aj Po výhre Donalda Trumpa sa možno dočkáme viacerých prekvapení, ale poplach nie je namieste, hovorí analytik Pavol Demeš

10:00 Je za útokom na plynovody Nord Stream naozaj iba šesťčlenná posádka Ukrajincov na malej jachte? Zatiaľ čo nemeckí vyšetrovatelia a investigatívni novinári tvrdia, že za to môže hŕstka potápačov, Sven Thomas, vedúci vodnej záchrannej služby v Halle a šéf potápačského tímu, ktorý sa venuje archeologickému výskumu na dne mora, je presvedčený, že páchateľov bolo viac, mali aspoň dve lode a skvelé vybavenie.

Čítajte viac Teórie o útoku na Nord Stream nesedia. Iba šesť ľudí na malej jachte? Páchateľov bolo viac, tvrdí expert

9:34 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 770 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 710 660, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, 40 obrnených bojových vozidiel pechoty a 34 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 253 tankov, 18 766 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 314 delostre­leckých systémov.

9:33 Najmenej šesť mŕtvych a dve desiatky zranených, vrátane piatich detí, si v noci na dnes vyžiadali ruské vzdušné útoky na juhu Ukrajiny. Uviedli to ukrajinské úrady. Neskôr ukrajinské letectvo oznámilo, že Rusko vyslalo na Ukrajinu dve riadené strely a 74 dronov. Protivzdušná obrana zostrelila dve strely Ch-59/69 a 39 bezpilotných lietadiel, uviedli ukrajinské vzdušné sily na telegrame.

Ďalších 30 bezpilotných prostriedkov podľa ukrajinského letectva zmizlo z radarov a tri opustili ukrajinský priestor, pričom zamierili do Bieloruska a na Rusmi okupované územie. O zvyšných dronoch sa vyhlásenie nezmieňuje.

Počet zabitých v meste Mykolajiv stúpol na päť, informuje stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na ukrajinských záchranárov. V regionálnej metropole Mykolajivskej oblasti je hlásený zásah obytného jednoposchodového domu a bytu na poslednom poschodí štvorposchodovej budovy.

Jednu obeť si vyžiadal útok v regionálnom centre Záporožskej oblasti, kde úder zničil rezidenčnú budovu. Medzi dvadsiatkou zranených v Záporoží je päť detí vo veku od štyroch do 17 rokov, uviedol oblastný šéf Ivan Fedorov na telegrame.

9:28 Ruské jednotky sa snažia postupovať a preraziť ukrajinskú obranu v okupovanej časti ruskej Kurskej oblasti, uviedol v pondelok najvyšší veliteľ ukrajinských síl Olexandr Syrskyj. Vyhlásil, že Moskva zhromaždila v pohraničnom regióne desaťtisíce vojakov. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters a webstránky televízie CNN.

„Na základe rozkazu svojho vojenského vedenia sa pokúšajú vytlačiť naše jednotky a postupovať hlboko na územie, ktoré kontrolujeme,“ napísal Syrskyj na sociálnej sieti Telegram.

Syrskyj tak potvrdil ruské snahy o masívny protiútok, o ktorých v nedeľu informoval denník New York Times. Americký denník uviedol, že do útoku sa má zapojiť až 50-tisíc vojakov vrátane posíl zo Severnej Kórey.

Rusi zajatí po ukrajinskom vpáde do Kurska

Fotogaléria 4 fotky

+1

8:03 Ukrajinské úrady v pondelok vyhlásili letecký poplach pre väčšinu územia krajiny po tom, ako ruské nálety zabili na juhu krajiny najmenej šesť ľudí. „Pozor! Raketové nebezpečenstvo na celej Ukrajine! Vzlet MiG-31K,“ uviedli ukrajinské vzdušné sily v príspevku na sociálnej sieti Telegram, v ktorom potvrdili, že ruské bombardéry sú vo vzduchu.

Ruské nálety predtým zabili najmenej šesť ľudí na juhu Ukrajiny, deň po tom, ako Moskva a Kyjev podnikli rekordné nočné vzájomné útoky dronmi.

Podľa regionálneho gubernátora bolo v meste Mykolajiv zabitých päť ľudí, zatiaľ čo šiesty človek zomrel v meste Záporožie pri útoku, ktorý podľa miestnych úradov zranil viac ako tucet ľudí. „Päť mŕtvych,“ uviedol v pondelok skoro ráno na Telegrame mykolajivský gubernátor Vitalyj Kim a spresnil skorší údaj o štyroch mŕtvych po útoku.

Približne 300 kilometrov východne v Záporoží ukrajinská štátna agentúra pre mimoriadne situácie uviedla, že Rusko uskutočnilo tri nálety, pri ktorých zahynul jeden človek a bolo poškodených niekoľko budov.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov uviedol, že zranených bolo 18 ľudí vrátane piatich detí. „Chlapci vo veku 4, 16 a 17 rokov a dievčatá vo veku 15 a 17 rokov dostali potrebnú lekársku pomoc,“ uviedol.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Rusko v noci zo soboty na nedeľu vypálilo na Ukrajinu 145 bezpilotných lietadiel, čo je viac ako akýkoľvek predchádzajúci nočný útok počas konfliktu. Rusko tiež uviedlo, že v nedeľu zostrelilo 34 ukrajinských dronov zameraných na Moskvu, čo je najväčší pokus o útok na hlavné mesto od začiatku vojny v roku 2022. (tasr, afp)

5:00 Na ukončenie ruskej agresie na Ukrajine je potrebná sila i diplomacia. V nedeľňajšom večernom videoposolstve to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Veľmi jasne si uvedomujeme, že diplomacia nemá bez sily žiadnu perspektívu,“ povedal Zelenskyj. „Ale bez jasného pochopenia diplomatických cieľov samotné zbrane nepomôžu. Preto musí sila a diplomacia pracovať ruka v ruke,“ dodal s tým, že len takto bude možné dosiahnuť trvajúci mier a zabrániť ďalším vojnám, ako tej, ktorú začala Moskva proti Ukrajine.

Zelenskyj volá po spravodlivom ukončení vojny a apeluje na Spojené štáty a ich spojencov v NATO, aby vyzbrojili Kyjev a pomohli donútiť ruského prezidenta Vladimira Putina k mieru. Ukrajinská hlava štátu zároveň uviedla, že je otvorená len „čestnej diplomacii“.

Ukrajina zároveň žiada svojich spojencov, aby jej umožnili používať západné zbrane dlhého doletu k úderom hlboko na ruskom území s cieľom poškodiť infraštruktúru, ktorú Rusko používa vo svojom vojnovom ťažení.

Zelenského nedeľňajšia výzva na posilnenie diplomatického úsilia prichádza po tom, ako v amerických prezidentských voľbách republikánsky exprezident Donald Trump porazil demokratickú viceprezidentku Kamalu Harrisovú. Funkcie sa Trump ujme v januári.

Trump v nedeľu telefonicky hovoril s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, uviedol Berlín a dodal, že sa lídri „dohodli na spolupráci v záujme návratu k mieru v Európe“, informovala agentúra AFP.

Podľa kancelárovho hovorcu Steffena Hebestreita Scholz, ktorý sa zmieta v politickej kríze a začiatkom roka 2025 ho čakajú predčasné voľby, zablahoželal Trumpovi k volebnému víťazstvu.

„Obaja si vymenili názory na nemecko-americké vzťahy, ako aj na súčasné geopolitické otázky. Kancelár zdôraznil ochotu vlády pokračovať v desaťročia trvajúcej úspešnej spolupráci medzi vládami oboch krajín,“ uviedol Hebestreit.

„Dohodli sa tiež, že budú spolupracovať na obnovení mieru v Európe,“ dodal.

Trump telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol v nedeľu denník The Washington Post (WP) s odvolaním sa na nemenované zdroje. Podľa WP Trump šéfa Kremľa vyzval, aby neeskaloval vojnu na Ukrajine. Trump počas diskusie o Ukrajine Putinovi tiež pripomenul „značnú vojenskú prítomnosť Spojených štátov v Európe“, uviedol americký denník, ktorého správu prevzala agentúra Reuters. Trump podľa WP v súkromí naznačuje, že by podporil dohodu, v rámci ktorej by si Rusko ponechalo časť obsadeného územia Ukrajiny. Otázky územia sa údajne v krátkosti dotkol aj počas telefonátu s ruským prezidentom.

Čítajte viac Trump telefonoval s Putinom. Vyzval ho, aby neeskaloval vojnu na Ukrajine

Trump v priebehu kampane opakovane vyhlásil, že by dokázal za deň ukončiť vojnu na Ukrajine, ale nepovedal ako. V stredu nastupujúci americký prezident Zelenskému oznámil, že bude Ukrajinu podporovať, hoci do detailov nezachádzal.

V kabinete môjho otca nie je miesto pre vojnových jastrabov, uviedol podľa britského denníka The Telegraph Donald Trump Jr. Trumpov syn, ktorý má podľa denníka čoraz významnejšiu úlohu v republikánskej politike, podporil výzvy, aby sa do Bieleho domu nedostali „neoconi a vojnoví jastrabi“ po tom, čo jeho otec predtým vylúčil návrat dvoch prominentných proukrajinských hlasov. Trump v sobotu oznámil, že do svojho nového kabinetu nevymenuje Mika Pompea, bývalého riaditeľa CIA, ani Nikki Haleyovú, jeho bývalú veľvyslankyňu pri OSN. Obaja vyjadrili silnú podporu tomu, aby USA dodali Ukrajine zbrane, píše The Telegraph.

Moskva Ukrajinu napadla 24. februára 2022 a okupuje približne pätinu jej územia. Tvrdí, že vojna sa nemôže skončiť, kým nebude uznaná jej anexia ukrajinskej pôdy. Kyjev, naopak, žiada, aby Rusko všetky územia vrátilo. Vo vojne boli zabité tisíce civilistov, v drvivej väčšine Ukrajincov a mnohé ukrajinské mestá a dediny sa premenili na hromady trosiek.

4:55 Najmenej päť mŕtvych a 19 zranených, vrátane piatich detí, si v noci na pondelok vyžiadali ruské vzdušné útoky na juhu Ukrajiny, uviedli šéfovia oblastných správ. Útoky podľa nich zapálili tiež niekoľko požiarov.

Štyria ľudia zahynuli v Mykolajivskej oblasti a jednu obeť si vyžiadal útok v Zaporožskej oblasti, kedy úder zničil rezidenčnú budovu. Medzi zranenými v Záporožskej oblasti je podľa úradov päť detí vo veku od štyroch do 17 rokov. Na sociálnej sieti Telegram to uviedli šéfovia oblastných správ.

Ruské úrady sa k najnovšiemu útoku nevyjadrili. Moskva popiera, že by úmyselne útočila na ukrajinských civilistov, a tvrdí, že jej údery mieria výlučne na vojenskú či energetickú infraštruktúru. Tisíce mŕtvych a zranených civilistov od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 však svedčia o opaku, uviedla ČTK.

Podľa údajov ukrajinského letectva v Mykolajivskej oblasti a vo väčšine východnej krajiny platil po väčšinu noci a nedeľného večera poplach kvôli hrozbe ruských dronových útokov.