Napríklad predseda berlínskej volebnej komisie varoval pred chaosom podobným tomu, ktorý sprevádzal voľby v nemeckej metropole pred tromi rokmi.
Nemecku od decembra 2021 vládla koalícia sociálnych demokratov (SPD), zelených a liberálnych slobodných demokratov (FDP). Minulú stredu sa však rozpadla pre spory o hospodársku a finančnú politiku. Scholz sa rozhodol zbaviť funkcie ministra financií Christiana Lindnera z FDP a strana následne úplne opustila vládu. Nemecko teraz vedie menšinová vláda SPD a zelených.
Scholz teraz mieni požiadať Spolkový snem o dôveru, a to s vedomím, že ju nedostane. Nasledovať by museli predčasné voľby. Politici sa však sporia o ich termín. Kancelár pôvodne predstavil harmonogram, podľa ktorého by sa konali na konci marca. To ostro kritizovala opozícia a čo najbližší termín volieb by si želala podľa prieskumov verejnej mienky aj väčšina nemeckých voličov.
Scholz neskôr naznačil ochotu ku kompromisu a v nedeľu uviedol, že je ochotný požiadať o dôveru už pred Vianocami. Predpokladá sa, že za to výmenou bude chcieť od opozičnej konzervatívnej únie CDU / CSU podporu pre niektoré zákony, ktoré chce ešte pred voľbami v parlamente presadiť. Podľa predstáv predsedu opozičnej CDU Friedricha Merza, ktorý je kandidátom na kancelára, by sa mohli konať už v druhej polovici januára.
Čítajte aj Steinmeier odvolal ministrov za FDP a nemecká vláda je menšinová. Médiá: Dobrá správa 
Čítajte aj Politické zemetrasenie v Nemecku: Vládna koalícia sa rozpadla, voľby by mohli byť v marci
Pred uponáhľanými voľbami už v piatok varovala v liste adresovanom Scholzovi predsedníčka ústrednej volebnej komisie Ruth Brandová. Uviedla, že by mohol byť okrem iného problém so zabezpečením papiera pre tlač volebných lístkov. Zástupcovia papierenského priemyslu ale tento argument v sobotu odmietli a uviedli, že sú pri včasnej objednávke schopní papier pre voľby dodať. Naopak tlačiareň Köllen Druck, ktorá je jedným z hlavných dodávateľov volebných lístkov, varovala, že by problémy v prípade januárových volieb mohli nastať. Nebol by totiž podľa nej dostatok času na nápravu tlačových chýb, ktoré sa vždy objavia.
V rozhovore s agentúrou DPA varoval pred možnými komplikáciami aj predseda berlínskej volebnej komisie Stephan Bröchler. „Ide o zabezpečenie kvality demokratických volieb v Nemecku. Nechcem, aby sa museli voľby nakoniec opakovať,“ dodal. Príliš skorý termín volieb s kampaňou počas Vianoc by podľa Bröchlera mohol spôsobiť množstvo problémov, napríklad pri hľadaní volebných miestností, členov volebných komisií a objednávkach papiera, pri tlači a rozposielaní volebných lístkov, ale aj pri korešpondenčnom hlasovaní. V roku 2021 bolo pri spolkových voľbách potrebných 650-tisíc dobrovoľníkov a bolo treba nájsť 60-tisíc volebných miestností.
Čítajte aj Merz by Moskve pri Ukrajine dal ultimátum. Ak by ho nesplnila, poslal by Kyjevu strely Taurus
Možnosť volebného chaosu pritom nie je len teoretická. Tento rok vo februári sa v časti nemeckej metropoly museli z rozhodnutia Ústavného súdu zopakovať spolkové voľby z roku 2021. Pred tromi rokmi sa voľby do Spolkového snemu konali súbežne so krajinskými voľbami a miestnymi referendami. Zároveň v meste platili rozsiahle uzávery kvôli maratónu. Tvorili sa preto dlhé rady, niekde chýbali volebné lístky či boli zle natlačené. Niektorí voliči odovzdávali svoj hlas v čase, keď už boli zverejnené prognózy výsledkov. Kvôli tomuto chaosu sa opakovali celé zemské voľby v Berlíne, tie spolkové sa znovu konali v 455 z 2256 berlínskych volebných okrskov.
Predsedovia volebných komisií jednotlivých spolkových krajín majú na programe rokovania s predsedníčkou celoštátnej komisie Brandovou o organizácii volieb, a to bez ohľadu na termín, v ktorom sa napokon uskutoční. Isté je len jediné: V riadnom termíne, ktorým bolo 28. septembra budúceho roka, sa konať nebudú.