993. deň: Ruské denné straty sú rekordné: Za deň prišli o takmer 2000 vojakov a 23 tankov, hlásia obrancovia Ukrajiny

Čítajte viac 992. deň: Masívny protiútok na obzore: Moskva zhromaždila pri Kursku desaťtisíce vojakov, vrátane posíl z KĽDR

22:00 Severokórejskí vojaci sa začali zapájať do bojových operácií po boku ruských síl v ruskej Kurskej oblasti, uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia. Zároveň podľa agentúry Reuters vyjadril obavy z toho, že sa Rusko rozhodlo využiť severokórejských vojakov pre svoje vojnové ciele na Ukrajine.

„Viac ako 10 000 severo­kórejských vojakov bolo poslaných na východ Ruska, väčšina z nich sa presunula ďaleko na západ do Kurskej oblasti, kde sa začali zapájať do bojových operácií s ruskými silami,“ uviedol hovorca americkej diplomacie Vedant Patel. O stretoch s vojakmi z KĽDR hovoria ukrajinskí predstavitelia už niekoľko dní.

Čítajte viac Globalizuje Putin vojnu proti Ukrajine? Vojaci KĽDR po boku Rusov prekračujú rubikon

Ukrajinská armáda v auguste prekvapivo prenikla do ruskej Kurskej oblasti a obsadila tam stovky kilometrov štvorcových ruského územia. Kyjev podľa médií okrem iného dúfal, že touto ofenzívou prinúti Moskvu premiestniť jednotky z východu Ukrajiny a spomalí tam tak ruský postup. Tlak však nepovolil. Ďalším dôvodom ukrajinského postupu by mohla byť snaha získať páku pre prípadné rokovania s Moskvou. Rusom sa odvtedy podarilo časť strateného územia získať späť, informácie o dianí v oblasti sú však kusé.

List The New York Times (NYT) v nedeľu s odvolaním sa na amerických a ukrajinských činiteľov napísal, že Rusko zhromaždilo v Kurskej oblasti 50 000 vojakov, vrátane posíl z KĽDR, na protiofenzívu s cieľom dobyť späť územie obsadené Ukrajincami. Podľa Američanov dokázali Rusi vytvoriť nový kontingent bez toho, aby stiahli jednotky z východu Ukrajiny.

Čítajte viac Riziko pre Kima. Kórejskí „skromní chlapci“ aj v Rusku uvidia, aká je KĽDR chudobná

20:05 Prví občania Ukrajiny žijúci v zahraničí podpísali zmluvy s ukrajinskou armádou o vstupe do Ukrajinskej légie v Poľsku. Ako informuje spravodajský portál Kyiv Independent, oznámilo to v utorok ukrajinské ministerstvo obrany.

Vznik légie odštartovali v júli s tým, že to bude dobrovoľná vojenská jednotka zložená z ukrajinských mužov žijúcich v Poľsku a vycvičených poľskými ozbrojenými silami. Prvé náborové centrum dobrovoľníkov otvorili v októbri na ukrajinskom konzuláte vo východopoľskom meste Lublin.

Doteraz náborové stredisko légie prijalo približne 700 žiadostí od Ukrajincov z celej Európy. Légia umožní Ukrajincom zapojiť sa do bojov, pričom po skončení služby sa budú môcť vrátiť do Poľska.

20:00 Ukrajinská vláda na výrobu zbraní pre budúci rok vyčlenila rekordných 1,3 miliardy dolárov. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram minister strategického priemyslu Ukrajiny Herman Smetanin. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Vyčlenené financie ukrajinská vláda použije na rozvoj výroby, zavádzanie nových technológií a zvyšovanie kapacít zbrojárskych firiem. V porovnaní s rokom 2024 sa výdavky na výrobu zbraní zväčšia o približne 84,6 milióna dolárov.

18:11 O Ukrajine, ktorá sa tretím rokom bráni ruskej agresii, o situácii na Blízkom východe a o česko-amerických vzťahoch hovoril český premiér Petr Fiala po telefonáte so zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Fiala o pondelkovom telefonáte informoval už skôr na sieti X, ale novinárom v Baku, kde sa zúčastňuje klimatickej konferencie OSN COP 29, dnes ponúkol niektoré podrobnosti, akokoľvek sa zdržal vyjadrenia ohľadom Trumpovho pohľadu na riešenie vojny Ruska proti Ukrajine. Podľa Fialu je však zrejmé, že riešenie nebude jednoduché.

"Rozhovor ma prekvapil v dvoch smeroch. Bola to naozaj otvorená rozprava. Donald Trump sa ma pýtal na moje názory na ukrajinsko-ruský konflikt a jeho riešenie. Prekvapila ma aj srdečnosť i priateľskosť toho rozhovoru, "povedal Fiala s tým, že prezident Trump spomínal aj osobnú väzbu k ČR a svojmu vzťahu k Česku vraj hovoril veľmi pekne. Český premiér tiež ocenil pružnosť americkej strany pri organizácii telefonátu vzhľadom na to, že Fialovej časové možnosti obmedzoval štvorhodinový let do Baku.

Na otázku, či Trump, ktorý predtým sľuboval vojnu Ruska proti Ukrajine ukončiť ešte pred svojou inauguráciou, uviedol nejaké podrobnosti o svojom pláne, Fiala odpovedal, že obsahy rozhovorov nezverejňuje, pretože sa to nemá, a určite si vraj ale každý verejne povie to, čo chce povedať. „Určite riešenie ruskej agresie na Ukrajinu, riešenie tej situácie nebude jednoduché, to myslím vieme všetci,“ povedal.

15:50 Prví záujemcovia o vstup do takzvanej Ukrajinskej légie podpísali zmluvu s ukrajinskou armádou. Podľa serveru RBK Ukrajina o tom dnes informovalo ministerstvo obrany v Kyjeve. Ukrajinskú légiu majú tvoriť Ukrajinci žijúci v zahraničí a má byť nasadená do bojov proti ruským inváznym silám na Ukrajine. Jej noví členovia po podpise kontraktu na ukrajinskom generálnom konzuláte v poľskom Lubline vyrazia na cvičisko poľskej armády.

Základný výcvik potrvá 35 dní pod vedením poľských inštruktorov. Cvičenia s modernými zbraňami sa zúčastnia tiež ukrajinskí velitelia s bojovými skúsenosťami. Po školení v Poľsku budú môcť príslušníci légie pokračovať vo výcviku vo vybraných špecializáciách na základniach NATO v Európe, uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany. Do dneška do náborového strediska prišlo skoro 700 žiadostí o vstup do légie z rôznych krajín Európy. Agentúra Ukrinform minulý týždeň uviedla, že najviac ich prichádza z Poľska a Česka.

15:31 Ukrajinská vojenská rozviedka HUR poprela správy ruskej tajnej služby FSB, že sa neúspešne pokúsila uniesť ruský vojenský vrtuľník. Podľa nej ide o propagandu zameranú predovšetkým na ruských letcov, informovala dnes stanica RBK-Ukrajina s odvolaním sa na hovorcu ukrajinskej služby.

FSB v pondelok zverejnila video s údajným ruským pilotom vrtuľníka Mi-8MTPR-1 určeného pre rádioelektronický boj, ktorý s rozostreným tvárou rozprával, ako sa naň prostredníctvom platformy Telegram obrátil „istý Sergej“, ktorý s ním chcel nadviazať spoluprácu. Jeho úlohou by bolo otráviť pred letom zvyšných troch členov posádky. Ukrajinci mu tiež ponúkli, aby svoju rodinu ešte pred únosom vrtuľníka dopravil do Kišiňova. Ruská televízia Rossija 24 uviedla, že „Sergej“ za únos vrtuľníka ponúkal až 750-tisíc dolárov a prepravu do Česka, kde by celá rodina získala trvalý pobyt.

„Ruské propagandistické vyhlásenia o údajnom o zmarení ukrajinskej operácie je ďalším prejavom nepriateľskej informačno-psychologickej operácie zameranej predovšetkým na vlastný vojenský personál, vlastné posádky lietadiel ruských vzdušných a kozmických síl,“ citoval server RBK-Ukrajina hovorcu HUR Andrija Jusova.

Ruské tajné služby podľa neho takto chcú predovšetkým zastrašiť vojenských pilotov demoralizovaných častými útokmi na ukrajinských civilistov.

15:05 Šéf americkej diplomacie Antony Blinken bude v utorok a stredu rokovať v Bruseli o podpore Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej invázii. Stretne sa so svojimi náprotivkami zo Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. O jeho ceste do Bruselu informovalo ministerstvo zahraničných vecí USA, píše TASR podľa agentúry Reuters.

Pôjde o jeho prvú zahraničnú návštevu od 5. novembra, keď v amerických prezidentských voľbách zvíťazil republikán Donald Trump. Predstavitelia súčasnej vlády prezidenta Joe Bidena tvrdia, že Washington poskytne Ukrajine všetku prisľúbenú pomoc ešte pred nástupom Trumpa.

„Usilovne pracujeme na tom, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, a to tak zvýšením pomoci odteraz až do konca administratívy, ako aj koordináciou s partnermi na celom svete, aby sme zabezpečili, že budú pripravení zasiahnuť v prípade akéhokoľvek narušenia,“ uviedol nemenovaný americký predstaviteľ, ktorého citoval Reuters.

14:26 Francúzsko udržiava NATO silné, povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte po dnešnom rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži. Uviedol tiež, že spolupráca Ruska so Severnou Kóreou, Iránom a Čínou ohrozuje Európu a indo-pacifický región, informuje agentúra Reuters. Šéf NATO podľa agentúry AFP rovnako vyzval Západ, aby urobil viac, ako len umožnil Ukrajine bojovať.

„Každý deň sú zabíjaní Ukrajinci zbraňami, ktoré Rusku dodáva Irán,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom šéf NATO. Francúzsko bolo medzi prvými krajinami, ktoré kompletne vycvičili ukrajinské vojenské brigády a ktoré začali napadnutej Ukrajine posielať zbrane, pripomenul Rutte. „Francúzsko udržiava NATO silné,“ dodal.

Prezident Macron odsúdil nasadenie severokórejských vojakov po boku Ruska na Ukrajine ako „vážnu eskaláciu“ konfliktu. Povedal, že Európa sa príliš dlho vyhýbala tomu, aby niesla za svoju vlastnú bezpečnosť zodpovednosť, píše agentúra AFP.

14:21 Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, dnes schválili zákon, ktorý zakazuje propagáciu bezdetného životného štýlu. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa tak stalo na pozadí snáh Kremľa o podporu takzvaných tradičných hodnôt ako aj demografickej krízy umocnenej vojnou proti Ukrajine.

Čítajte viac Bezdetnosť ako zločin? V Rusku chcú novým zákonom prinútiť rodiť viac detí

14:14 Ruský súd poslal na 5,5 roka do väzenia pediatričku Nadeždu Bujanovú, ktorú zistil vinnú zo šírenia lživých správ o ruskej armáde. Informovala o tom dnes ruská štátna agentúra TASS. 68-ročná lekárka obvinenia už skôr odmietla. Za klamlivé ruské úrady pokladajú všetky informácie, ktoré nie sú v súlade s oficiálnou verziou Moskvy o vojne proti Ukrajine.

Súd uznal Bujanovovú vinnou zo spáchania trestného činu verejného šírenia vedome klamlivých informácií o nasadení ozbrojených síl Ruskej federácie, napísal TASS, podľa ktorého prokuratúra pre seniorku žiadala šesť rokov za mrežami.

Príčinou doktorkinho stíhania sa stalo tvrdenie Anastasije Akinšinovej, bývalej manželky vojaka zabitého počas ruskej invázie na Ukrajinu. Tá do ordinácie lekárky priviedla sedemročného syna na vyšetrenie a keď chlapec začal hnevať, vysvetľovala, že mu chýba otec. Pediatrička jej údajne povedala, že jej muž bol pre Ukrajinu „legitímny cieľ“ a že Rusko si všetko „zavinilo samo“.

Bujanovová popiera, že by niečo také preniesla, ide podľa nej o ohováranie. Podľa obhajcov neexistujú dôkazy o tom, že by sa tento rozhovor uskutočnil. Minulý týždeň sa lekárka podľa serveru Mediazona v súdnej sieni rozplakala. Vo svojej reči uviedla, že sa narodila v čase Sovietskeho zväzu na Ukrajine, ale jej otec bol Rus a matka Bieloruska. „Som spätá s tromi národmi: Ruským, ukrajinským a bieloruským,“ uviedla zdravotníčka, ktorá tri desaťročia žije v Rusku. Dodala, že si medzi trojicou národov nechce vyberať.

Podľa agentúry Reuters skupina zdravotníkov napísala otvorený list na obranu Bujanovej, petícia za jej prepustenie nazbierala vyše 6000 podpisov. Prípad lekárky je súčasťou širšieho trendu v Rusku, keď sa ľudia navzájom udávajú za údajné politické zločiny, poznamenal Reuters. Jej prípad ukazuje mieru represií v Rusku, napísala predtým AFP a podotkla, že krajina už zažila stovky súdnych procesov proti ľuďom obvineným z kritiky invázie.

Čítajte aj "Povedala, že otec bol legitímny cieľ." Slová 7-ročnej vojnovej siroty môžu ruskú lekárku dostať na dlhé roky za mreže

13:13 Za podporu Ukrajiny v jej boji za slobodu proti ruskej agresii dnes predseda českého Senátu Miloš Vystrčil (ODS) prevzal ocenenie od spolku Team4-ukraine. Spolok sa zameriava okrem iného na humanitárnu podporu ukrajinským civilistom zasiahnutým vojnou, ktorá vypukla vo februári 2022. Pamätné mince ocenil tiež Vystrčilovu snahu o posilňovanie česko-ukrajinskej spolupráce a tiež kontinuálny odpor proti ruskému či čínskemu vplyvu v Česku.

Vystrčil patril medzi prvých zahraničných predstaviteľov, ktorý Ukrajinu onedlho po ruskom vpáde navštívil s cieľom podporiť jej boj o obnovenie územnej celistvosti a suverenity. Pred rokom predsedovia Senátu a Najvyššej rady Ukrajiny, teda ukrajinského parlamentu, podpísali memorandum, ktorého obsahom je podpora Ukrajiny v boji proti ruskému agresorovi, jej povojnovej obnovy a pričlenenia do NATO a EÚ. Senát vtedy zároveň venoval ukrajinskému parlamentu dodávku pre prepravu osôb a generátor na výrobu elektriny ako pomoc pred nadchádzajúcou­ zimou.

12:02 Takmer tri štvrtiny Nemcov si myslí, že Nemecko by malo viac investovať do európskej bezpečnosti. Zároveň ich je ale 65 percent proti tomu, aby ich krajina prevzala v obrane Európy vedúcu úlohu. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky dnes zverejnila nadácia Körber-stiftung. Nemcov sa na názor pýtala po tom, ako v USA zvíťazil v prezidentských voľbách republikán Donald Trump a v Nemecku sa rozpadla koaličná vláda. V porovnaní s podobným vlaňajším prieskumom klesla podpora ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine.

Takmer 80 percent opýtaných si myslí, že Trumpovo zvolenie za prezidenta sa negatívne prejaví na americko-nemeckých vzťahoch i na bezpečnosti v Európe. Nemecko by preto podľa 73 percent Nemcov malo investovať viac do európskej bezpečnosti, ktorú ohrozuje ruská agresívna politika. Zároveň ich ale väčšina odmieta, aby v prípade stiahnutia Spojených štátov z medzinárodného poľa prebralo vedúce postavenie Nemecko (58 percent). Ešte viac ich je proti tomu, aby Berlín prevzal vedúcu úlohu vo vojenskej oblasti (65 percent). V minulom roku proti tomu bolo v podobnom prieskume ešte 71 percent opýtaných.

Za ďalšiu vojenskú podporu Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii, sa vyslovilo 57 percent opýtaných, vlani to ešte bolo 66 percent. Obzvlášť nízka je podpora pomoci Kyjevu vo východnom Nemecku, teda v spolkových krajinách, ktoré boli predtým súčasťou sovietskeho satelitu Nemeckej demokratickej republiky. Dosiahla len 40 percent.

11:45 Na Ukrajine je naďalej výrazná väčšina ľudí proti územným ústupkom Rusku výmenou za ukončenie vojny a zachovanie nezávislosti. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý dnes zverejnil Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút (KIIS).

Podľa sociológov bola verejná mienka v období od mája 2022 do mája 2023 relatívne stabilná. Vtedy len asi osem až desať percent respondentov bolo svoľných k územným ústupkom a absolútna väčšina (82 až 87 percent) sa stavala proti. Od mája 2023 do mája 2024 však podiel tých, ktorí sú ochotní k ústupkom, postupne narástol až na 32 percent. V poslednom polroku sa situácia v tomto ohľade nezmenila: v októbri na 32 percent opýtaných vyjadrilo pripravenosť k ústupkom, zatiaľ čo 58 percent bolo proti.

Najvyššia ochota k ústupkom panuje medzi tými, ktorí nedôverujú prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a domnievajú sa, že Západ po Ukrajine žiada nespravodlivý mier. V tejto skupine bolo 56 percent respondentov pripravených na ústupky. Naopak najmenej ochotných k ústupkom sú tí, ktorí si zachovávajú dôveru tak v prezidenta, ako aj v Západ. Medzi nimi je 69 percent úplne proti ústupkom.

Zo sondáže ďalej vyplýva, že iba pre štyroch až sedem percent Ukrajincov sú teritoriálne ústupky Rusku, ktoré na Ukrajinu vo februári 2022 vojensky zaútočilo v plnom rozsahu a okupuje asi pätinu ukrajinského územia, ľahko akceptovateľné. „To treba interpretovať ako dôkaz nelegitimity okupácie akejkoľvek časti Ukrajiny pre absolútnu väčšinu obyvateľov,“ uviedol inštitút.

11:18 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v utorok vo Varšave vyhlásil, že na Ukrajine sa tvoria dejiny a Európa musí urobiť všetko pre podporu medzinárodného práva. TASR informuje podľa agentúry PAP.

Na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom európskej diplomacie Josephom Borrellom zdôraznil význam ďalšieho zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci, ktoré sa uskutoční budúci pondelok. Borrell Varšavu navštívil pri návrate z Ukrajiny.

„To, čo urobíme alebo neurobíme na zasadnutí Rady pre zahraničné veci, môže rozhodnúť o dôveryhodnosti EÚ a jej budúcnosti ako strategického hráča,“ spresnil poľský minister zahraničných vecí.

Povedal tiež, že Európa je zodpovedná za svojich občanov, svoje susedstvo a budúce generácie. „Je povinná vynaložiť všetko úsilie na dosiahnutie spravodlivej dohody (medzi Ukrajinou a Ruskom – pozn. TASR), aby podporila zásady medzinárodného práva, aby obnovila tabu, že v Európe nemôže nikto meniť hranice silou,“ povedal. Varoval pred „temnou“ budúcnosťou, ak sa prestanú zásady medzinárodné práva dodržiavať pre nečinnosť Európskej únie.

10:46 Pchjongjang podľa dostupných informácií posiela tisíce vojakov do Ruska, aby na jeho strane bojovali proti Ukrajine. Väčšina z nich nebola nikdy v zahraničí – a dokonca aj cesta do Ruska im môže pomôcť, aby si uvedomili, aká zúfalo chudobná je Severná Kórea, napísal spravodajský server Deutsche Welle.

Čítajte viac Riziko pre Kima. Kórejskí „skromní chlapci“ aj v Rusku uvidia, aká je KĽDR chudobná

10:45 Víťazstvo Ukrajiny je našou prioritou, povedala dnes počas vypočutia pred výborom v Európskom parlamente kandidátka na šéfku úniovej diplomacie Kaja Kallasová. Európska únia podľa nej musí tiež investovať viac do obrany a jasne sa postaviť hrozbám. V reakcii na výsledok prezidentských volieb v Spojených štátoch bývalá estónska premiérka uviedla, že EÚ a USA sú silnejšie a bezpečnejšie, keď držia spolu. Budúcu americkú administratívu chce osloviť ešte predtým, ako sa Donald Trump v januári ujme úradu.

„Situácia na bojisku je zložitá. Európa musí podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné,“ povedala Kallasová pred europoslancami z Výboru pre zahraničné veci (AFET). Sedemdesiatšty­riročná politička by mala v novej Európskej komisii zastávať pozíciu vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a zároveň bude aj výkonnou podpredsedníčkou EK. Vo funkcii nahradí Josepa Borrella.

Kallasová vo svojom úvodnom prejave nehovorila len o Ukrajine, ale zmienila sa aj o riešení konfliktu na Blízkom východe, kde „treba dosiahnuť okamžité prímerie a prepustenie všetkých rukojemníkov“. „Hráči ako Rusko, Čína, Severná Kórea a Irán chcú zmeniť medzinárodný poriadok,“ uviedla s tým, že EÚ musí byť pripravená spoločne so svojimi spojencami a partnermi odpovedať na všetky hrozby.

10:33 Moldavské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo ruského veľvyslanca v Kišiňove, aby mu vyjadrilo protest proti dvom ruským dronom, ktoré spadli na území Moldavska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ministerstvo v nedeľu informovalo, že dva drony, ktoré Rusko používa ako návnady na zavádzanie ukrajinských systémov protivzdušnej obrany, narušili moldavský vzdušný priestor a spadli hlboko na území krajiny. Kišiňov tvrdil, že má jasné informácie, že drony vypustila Moskva, a ich preniknutie do Moldavska ohrozilo tamojšie obyvateľstvo.

Bezpilotné lietadlá našli v dvoch dedinách na severe a juhu Moldavska po ruskom dronovom útoku na Ukrajinu. Obe dediny sa nachádzajú vo vzdialenosti 40–45 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Podľa miestnej polície sa nikto nezranil. Najmenej dvoch zranených však hlásili z ukrajinskej Odeskej oblasti.

„Dôrazne odsudzujeme tieto agresívne útoky a opätovne odsudzujeme brutálnu vojnu Ruska proti Ukrajine,“ povedal podpredseda moldavskej vlády a minister zahraničných vecí Mihai Popșoi.

Čítajte aj Rumuni majú dosť ruských dronov na svojom území. Vojaci dostanú zelenú na ich zostreľovanie

9:48 Ruská vojna proti Ukrajine je špecifická tým, že obidva bojujúce štáty potrebujú delostreleckú muníciu zo zahraničia. Moskve pomáha Pchjongjang, Kyjev nachádza podporu u západných spojencov. Prečo je na oboch stranách zdĺhavého ozbrojeného konfliktu výrazný dopyt po delostreleckých granátoch? Vyplýva to aj z toho, že Rusi i Ukrajinci sa opierajú o časť sovietskej doktríny, ktorá kládla dôraz na delostrelectvo. Odhaduje sa, že vojaci napadnutého štátu denne vypália okolo 2-tisíc granátov, armáda agresora ich každý deň vystrelí možno až 10-tisíc.

Čítajte viac Milión granátov pre Zelenského. Vyrábajú viac tejto munície a tiež lacnejšie západné fabriky alebo Putinove zbrojovky?

9:31 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 712 610 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 950 vojakov, 23 tankov, 81 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 38 delostreleckých systémov a 68 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 276 tankov, 18 847 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 28 870 vozidiel a autocisterien, 20 352 delostre­leckých systémov, 1 249 odpaľovacích raketových systémov, 996 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 737 dronov, 2 636 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 626 kusov špeciálnej techniky.

Rusko tak pokračuje vo vysokých stratách, ktoré boli v októbri najvýraznejšie z pohľadu jednotlivých mesiacov od začiatku rozsiahlej invázie. Podľa Tonyho Radakina, náčelníka štábu obrany Spojeného kráľovstva, ruské sily stratili v októbri v priemere okolo 1 500 vojakov denne, a to zabitých aj zranených.

8:58 Čo nastane, keď vojna na Ukrajine utíchne? Českí bezpečnostní experti načrtli dôsledky, ktoré môže priniesť do európskych štátov koniec bojov. Príchod tisícov veteránov z ukrajinského frontu znamená nielen možnosť opätovného spojenia rodín, ale aj hrozby v podobe pašovaných zbraní, organizovaného zločinu či nekontrolovanej migrácie. Česká kontrarozviedka už teraz upozorňuje, že bez efektívnej prípravy môže táto situácia destabilizovať bezpečnostné štruktúry. Aké sú navrhované riešenia? A prečo je koordinácia na celoeurópskej úrovni nevyhnutná?

Čítajte viac Migrácia, pašovanie zbraní a mafia: Koniec vojny na Ukrajine prináša ďalšie riziká, čo môže nastať, keď vojaci zložia zbrane?

8:56 Vnútiť neutralitu Ukrajine neprinesie mierové riešenie súčasnej krízy s Ruskom. V pondelok to vyhlásila fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. Moskve podľa jej slov nemožno veriť, že dodrží akúkoľvek mierovú dohodu. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Valtonenová poukázala na problematickosť „finlandizačného“ modelu pre Ukrajinu. Helsinki podľa jej slov dokázali odraziť útok sovietskeho Ruska vo vojne a napriek nasledujúcemu mieru museli vždy zbrojiť v obavách pred novým konfliktom. Fínsko sa spolu so Švédskom vzdalo svojej neutrality po útoku Moskvy na Ukrajinu a svoju bezpečnosť sa rozhodli posilniť členstvom v NATO.

„Som proti (finlandizácii), áno. Priznajme si to, Ukrajina bola neutrálna predtým, ako na ňu zaútočilo Rusko,“ povedala Valtonenová na margo parížskeho mierového fóra.

„Určite to nie je niečo, čo by som vnucovala Ukrajine. Určite nie ako prvú alternatívu,“ dodala s tým, že súčasné problémy by tým nezmizli. Spochybnila tiež ruskú dôveryhodnosť. „Skutočne sa chcem vyhnúť situácii, keď akákoľvek európska krajina, a v tomto prípade Spojené štáty, budú rokovať poza chrbát Ukrajiny,“ povedala.

„Väčšia mocnosť si nemôže dovoliť len tak uchmatnúť územie a v podstate oslabiť suverenitu iného národa,“ povedala.

6:20 Vďaka operácii Kursk nemôže 50-tisíc príslušníkov okupačnej armády bojovať inde na ukrajinskom území, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Unian vo svojom videoposolstve, keď hovoril o situácii na fronte.

"Tam naši chlapi držia pomerne významnú skupinu ruských vojsk – 50-tisíc príslušníkov okupačnej armády, ktorí vďaka operáciám v Kursku nemôžu byť nasmerovaní na iné smery ruských úderov na našom území,“ poznamenal.

Podľa britského denníka The Telegraph Vladimir Putin nasadil 50-tisíc ruských a severokórejských vojakov v snahe získať späť Kursk z Ukrajiny ešte skôr, ako sa Donald Trump v januári ujme úradu amerického prezidenta.

Najvyšší ukrajinský vojenský veliteľ uviedol, že „desaťtisíce nepriateľských vojakov“ dorazili vyhnať kyjevské sily z ruskej enklávy, čo podnietilo obavy Západu z výraznej eskalácie vojny. Spojenci z NATO veria, že Putin chce získať späť územie, ktoré Ukrajina stratila pred inauguráciou Donalda Trumpa 20. januára, píše The Telegraph.

Z hodnotenia britského obranného spravodajstva podľa Telegraphu vyplýva, že Rusko pravdepodobne v najbližších dňoch zintenzívni útoky kamikadze dronmi na ukrajinské pozície, pričom použije nové štartovacie miesta blízko hraníc.