Uviedla to agentúra DPA s odkazom na svoje zdroje. Oficiálne musí volebný termín schváliť prezident Frank-Walter Steinmeier. Kancelár Olaf Scholz sa po rozpade trojčlennej vládnej koalície minulý týždeň usiloval o vypísanie volieb na koniec marca, opozícia žiadala januárový termín.
V Nemecku sa minulú stredu kvôli sporom o ďalšie smerovanie, predovšetkým v hospodárskej a finančnej politike, rozpadla koaličná vláda SPD, zelených a slobodných demokratov (FDP), ktorá krajinu viedla od decembra 2021. FDP opustila kabinet, a Nemecko tak má teraz menšinovú vládu. Scholz pôvodne chcel požiadať o dôveru v parlamente v polovici januára, a to s vedomím, že ju nedostane. Voľby by potom vychádzali s dodržaním potrebných lehôt na koniec marca.
Čítajte viac Za nefungujúcim „semaforom“ v Nemecku nikto nesmúti. Spory prevládli nad ideálmi a cieľmi
Predák opozície Friedrich Merz ale žiadal skorší termín volieb a tiež z prieskumov verejnej mienky vyplývalo, že by si väčšina Nemcov priala skoršie voľby ako na konci marca. Pred príliš skorým termínom ale varovala predsedníčka štátnej volebnej komisie Ruth Brandová, podľa nej by mohol byť spojený so značnými logistickými problémami – vrátane nedostatku papiera na tlač volebných lístkov či problémov so zháňaním volebných komisárov a miestností.
V decembri predstúpi pred poslancov
Scholz v nedeľnom diskusnom programe televízie ARD povedal, že sa prípadne podvolí dohode frakcií svojej sociálnej demokracie a CDU/CSU. Podľa zdrojov DPA našli parlamentné skupiny kompromis, ktorým je 23. február. S ním súhlasila aj druhá vládna strana – Zelení. Scholz o dôveru v parlamente požiada pravdepodobne 16. decembra.
Čítajte viac Steinmeier odvolal ministrov za FDP a nemecká vláda je menšinová. Médiá: Dobrá správa
Podľa nemeckej ústavy môže kancelár požiadať Spolkový snem o dôveru, keď sa chce uistiť, či má naďalej podporu dostatočného počtu poslancov. Môže, ale nemusí to spojiť s konkrétnym návrhom zákona. V prípade, že dôveru nedostane, môže prezident na kancelárovu žiadosť počas nasledujúcich 21 dní Spolkový snem rozpustiť. Podľa ústavy nasledujú do 60 dní predčasné voľby.
V dejinách spolkovej republiky sa so žiadosťou o vyslovenie dôvery kancelári obrátili na Spolkový snem päťkrát. V dvoch prípadoch – v roku 1982 u kancelára Helmuta Schmidta a v roku 2001 u Gerharda Schrödera – nenasledovali predčasné voľby, pretože poslanci vyjadrili šéfovi vlády dôveru. Willy Brandt v roku 1972, Helmut Kohl v roku 1982 a Gerhard Schröder v roku 2005 využili – podobne ako teraz Scholz – ústavné možnosti požiadať o dôveru, aby vyvolali voľby. Po skúsenostiach z medzivojnovej Weimarskej republiky autori v Základnom zákone, ktorý je nemeckou obdobou ústavy, zakotvili po druhej svetovej vojne silnú pozíciu kancelára pri vyvolávaní predčasných volieb.