„Budeme musieť zaviesť niekoľko nepopulárnych opatrení, aby sme Rakúsko opäť vrátili na cestu rastu,“ uviedol nedávno pre televíziu ORF Gabriel Felbermayr, profesor na Ekonomickej univerzite vo Viedni a riaditeľ Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum (WIFO).
Krajina podľa neho potrebuje jasný program reforiem a musí sa pripraviť na šetrenie. Už len preto, aby dodržala pravidlá Európskej únie, by na budúci rok mala usporiť zhruba tri miliardy eur. „Musíme si trochu utiahnuť opasky,“ naznačil Felbermayr.
Aby sa obmedzil rozpočtový deficit, nová vláda by podľa neho mala rýchlo prikročiť k nevyhnutným opatreniam. Felbermayr by začal so zvyšovaním niektorých daní, ako napríklad dane z nehnuteľnosti, ale pomaly by sa mala zvyšovať aj hranica odchodu do dôchodku, a to až na 67 rokov.
(Pre ľudí narodených po 1. júli 1968 je dnes stanovená na 65 rokov.) Ako dodal, potrebné budú tiež zmeny v sociálnej oblasti či na pracovnom trhu.
Čítajte viac Rakúsky prezident poveril zostavením vlády šéfa ľudovcov Nehammera
Neradostné vyhliadky
Nepriaznivý vývoj rakúskeho hospodárstva pred pár dňami potvrdila i prognóza WIFO na roky 2025 až 2029. Z nej vyplýva, že situácia je ešte horšia, ako experti predpokladali.
Do konca tohto roka by rakúska ekonomika mala klesnúť o 0,6 percenta, a keďže o jedno percento sa prepadla už vlani, podľa Felbermayra ide o najdlhšiu recesiu od skončenia druhej svetovej vojny.
Hospodársky rast by mal podľa predpovedí zostať slabý aj v nasledujúcich piatich rokoch. WIFO a Inštitút pre pokročilé štúdie (IHS) očakávajú, že sa to odrazí na zvýšení nezamestnanosti zo súčasných 6,9 percenta na vyše sedem percent. Ešte vlani bola pritom na úrovni 5,1 percenta.
Čítajte viac Pred 60 rokmi prišli do Rakúska prví gastarbeitri. Bola to chyba?
Rakúske ministerstvo financií pred mesiacom zverejnilo správu, podľa ktorej môže deficit tohtoročného rozpočtu stúpnuť na 3,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). WIFO a IHS ho dokonca odhadujú ešte vyšší – až do 3,5 percenta.
To je pritom hodnota, ktorá prekračuje pravidlá EÚ, takzvané maastrichtské kritériá. WIFO varuje, že keby sa budúca vláda zdráhala prijať potrebné kroky na ozdravenie hospodárstva, rozpočtový deficit by nad povolenou úrovňou zostal až do roku 2029.
Za prepad rakúskeho hospodárstva môžu podľa odborníkov viaceré dôvody. Ťažko ho zasiahla nielen koronakríza a následné narušenie dodávateľských reťazcov, ale aj zvýšené ceny energií spôsobené protiruskými sankciami. Krajina súčasne dopláca i na zlú ekonomickú situáciu Nemecka, svojho najdôležitejšieho obchodného partnera.
Čítajte viac Vinný v kauze Ibizagate. Exkancelár Kurz sa dopustil krivej výpovede, väzeniu sa však vyhol
Spolková vláda sa hospodárstvo snažila stabilizovať prostredníctvom rôznych dotácií a grantov. Vďaka silným odborom sa reálne mzdy udržali mierne nad úrovňou roku 2019, čo bol inak jediný rok za posledné polstoročie, keď Rakúsko hospodárilo s rozpočtovým prebytkom.
Všetky spomenuté kroky však spôsobili, že sa zvyšovala zadlženosť štátu, ktorá dnes dosahuje 77,8 percenta HDP. Reálna hodnota HDP na obyvateľa je pritom asi o štyri percentá nižšia ako pred krízou v roku 2019.
Zlý stav ekonomiky vidno aj na nevídanej vlne insolventnosti. Podľa denníka Kurier sa Rakúskom prevalila doslova „cunami“ bankrotov. Len v prvom kvartáli tohto roka sa počet krachujúcich firiem zvýšil takmer o 47 percent, vo Viedni dokonca bezmála o 90 percent. Podľa expertov je na vine štát.
Foto: Profimedia/APA/Alex Halada
Otázne zostáva, ako to riešiť. „Nech sa na to pozriete z akéhokoľvek uhla, bude to bolieť,“ zhodnotil Felbermayr. Vláda však musí zakročiť. „Nie preto, že to diktuje Brusel, ale preto, lebo inak klesne bonita a zvýšia sa náklady na úvery, a to pre celú ekonomiku,“ vysvetlil.
Ako však pripomenul, konsolidačný plán treba pripraviť vyvážene, aby hospodársky rast ešte viac nespomalil. Podľa neho treba obmedziť štátne výdavky a krátkodobo zvýšiť dane – no iba v oblastiach, kde nenarobia hospodárske škody.
Riaditeľ WIFO považuje za nevyhnutné podporiť konkurencieschopnosť rakúskeho hospodárstva a okresať prebujnenú byrokraciu, ako napísal v komentári pre spravodajský portál Profil.
Čítajte viac Rakúšania si nevedia predstaviť život bez hotovosti. Koľko majú v peňaženke?
Šetriť na dôchodcoch?
Jóbove zvesti o nelichotivom stave rakúskej ekonomiky prichádzajú v háklivom čase. Kancelár a predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Karl Nehammer, ktorý po voľbách vyjednáva o možnej koalícii so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálmi (NEOS) počas volebnej kampane totiž spochybňoval vyjadrenia expertov, že krajina potrebuje balíček úsporných opatrení.
Rakúsku ekonomiku vykresľoval v oveľa priaznivejšom svetle, v akom v skutočnosti bola. Opozičná krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá vyhrala parlamentné voľby, ale nenašla koaličného partnera na zostavenie vlády, preto Nehammera obvinila, že po sebe zanecháva len „hromadu črepov“, a vedenie strany NEOS mu dokonca vyčíta, že ľudí pred voľbami z taktických dôvodov oklamal.
Čítajte viac V Rakúsku sa črtá „cukríková koalícia", ale bez víťaza volieb. Krajná pravica zostala mimo hry
Názory na to, ako sa má vláda k problémom postaviť, sa líšia. Niektorí odborníci volajú po prísnom šetrení – najmä v štedrom sociálnom systéme a na dôchodkoch, keďže rakúske patria k najvyšším v Európe.
Alpská krajina na ne však už teraz dáva asi o 30 miliárd eur viac ako sú príspevky všetkých jej pracujúcich. A zaplátanie „dôchodkovej diery“ stojí dvakrát toľko ako vzdelávanie rakúskych detí. Náklady na penzie sa pritom len za posledných sedem rokov zvýšili o 7,5 miliardy eur.
„Reformovať dôchodkový systém sa pokladá za politický rozsudok smrti, no niet inej cesty,“ zdôraznili už v máji tohto roka uznávaní rakúski ekonómovia Dénes Kucsera a Hanno Lorenz. „Nech už bude v budúcej vláde sedieť ktokoľvek, musí sa postaviť realite,“ napísali v komentári pre portál Der Standard.
Čítajte viac Nemecká ekonomika padá na kolená. Čo vylieči "chorého muža Európy"?
Na druhej strane sú odborníci ako Kurt Bayer či politologička Ingrid Mairhuberová, ktorí tvrdia, že sa konsolidácia nemôže robiť na úkor sociálne slabších a zadlžovanie štátu nie je až taký strašiak.
Ako Bayer nedávno pripomenul v rámci on-line diskusie, rozpočtové pravidlá EÚ pripúšťajú vyššie deficity, ak sa krajina nachádza v recesii.
Sporiť na sociálnom systéme a verejných investíciách podľa neho nie je správne, lebo to prehlbuje recesiu. Až do roku 2026 preto neodporúča prísnejšie šetrenie.
Mairhuberová tiež upozornila, že v Rakúsku teraz pod hranicou chudoby žije až 15 percent obyvateľov, ale keby sa obmedzila sociálna pomoc, bolo by ich oveľa viac.