Len pred niekoľkými dňami bol podľa mnohých kritikov Donald Trump fašista a hrozba pre demokraciu. Teraz vyhral voľby, jeho víťazstvo bolo pomerne jasné a demokratický prezident Joe Biden ho pozval do Bieleho domu, aby diskutovali o pokojnom odovzdaní moci. Bolo teda nesprávne nazývať Trumpa fašistom? Alebo bolo nesprávne pozvať ho do Bieleho domu napriek jeho víťazstvu? Či je to už jedno, lebo vyhral voľby?
Je jasné, že väčšinu amerických voličov nepresvedčilo tvrdenie, že Trump je fašista. Možno ho však niektorí tak vnímajú a dokonca ho preto podporili. Ale asi zo strategického hľadiska nebolo múdre nazývať republikána fašistom, a ešte len uvidíme, ako bude vládnuť. Samozrejme, sú tu ľudia, ako exšéf Trumpovho štábu generál John Kelly či bývalý veliteľ amerických ozbrojených síl generál Mark Milley. Oni republikána videli v akcii v Bielom dome a obávajú sa, že jeho politické inštinkty sa dajú prirovnať k fašistickému spôsobu vládnutia. Dúfam, že ich obavy sú prehnané. Určite však môžeme povedať, že časť ľudí, ktorí Trumpa volili, neverí v náboženský pluralizmus a multietnickú demokraciu. A chcú využiť nástroje policajného štátu, aby presadili masové deportácie, obmedzili kritické médiá a možno aj potrestali politických nepriateľov novozvoleného prezidenta. O týchto autoritárskych veciach veľmi jasne hovoril počas kampane samotný Trump. Azda to raz budúci historici vyhodnotia ako začiatok vzniku akéhosi fašistického režimu. Neznamená to však, že si to želajú všetci voliči republikána. Ono v skutočnosti v mnohých prípadoch ani nie je vôbec jasné, čo naozaj chcú.
V akom zmysle? Volili predsa Trumpa a vedia, o koho ide?
Veľa ľudí hlasuje s tým, že má veľmi málo informácií. Na Floride podporilo právo na interrupcie 57 percent ľudí (návrh neprešiel, lebo zaň hlasovalo menej ako 60 percent voličov, pozn. red.). Mnohí zároveň volili Trumpa za prezidenta a republikána Ricka Scotta za senátora. Ukázalo sa, že existuje nemalý počet voličov, ktorí chcú chrániť právo na potraty, a zároveň sa rozhodli poslať do Bieleho domu niekoho, o kom sa dá len ťažko povedať, že je za interrupcie. Veľa Latinoameričanov hlasovalo za Trumpa. Je veľmi pravdepodobné, že niekto z ich rodiny či priateľov nemá v USA povolenie na pobyt. Napriek tomu volili politika, ktorý hovorí o masových deportáciách. Trumpov blízky spolupracovník Stephen Miller dokonca spomína odoberanie občianstva niektorým Američanom. Pochybujem, že Latinoameričanom sa takého nápady páčia. No mnohí muži z tejto menšiny za Trumpa hlasovali. Pravdepodobne aj preto, že jeho súperkou bola žena, a tiež z ekonomických dôvodov. Jednoducho sa nedá jednoznačne tvrdiť, čo presne chceli Američania svojou voľbou povedať, a výsledok bol pomerne tesný.
Viete si predstaviť, že by značný počet demokratov zrazu začal hovoriť o tom, ako boli voľby sfalšované, že je nemožné, že Harrisová dostala o 10 miliónov hlasov menej ako Biden v roku 2020? Znamená to, že hlasovacie zariadenia boli zmanipulované a viceprezidentka by možno nemala 6. januára 2025 v Kongrese výsledky potvrdiť. Teda demokrati by v podstate povedali to isté, čo tvrdil Trump a jeho ľudia po voľbách v roku 2020. Viete si to predstaviť?
Nie. A to je jeden z hlavných rozdielov medzi dvoma hlavnými politickými stranami v USA. Demokrati v podstate predsa len veria v mechanizmy demokracie a používajú základnú logiku pri posudzovaní toho, čo sa deje. No republikánov vedú ľudia ako Elon Musk a Trump, ktorí sú presvedčení, že si môžu jednoducho vytvoriť vlastnú verziu reality. Určite sa na sociálnych sieťach nájdu ľudia, ktorí budú hovoriť podobné veci, ako ste opísali. A Musk a Trump budú tvrdiť, že to znamená, že demokrati nechcú uznať výsledok volieb, mnohí voliči im uveria, a ešte o tom možno budú informovať aj médiá. Pritom žiadny demokrat v úrade nič také nevraví a Harrisová jednoznačne výsledky uznala.
Myslím si, demokrati by zlyhali, keby sa aj pokúsili vytvoriť veľkú lož, podobnú tej, ktorú využil Trump v roku 2020. Aj preto, že na rozdiel od republikánov z môjho pohľadu nemajú na svojej strane vybudovaný rozsiahly mediálny ekosystém. Ako to vnímate?
Jednoznačne. Ak by Trump práve teraz prehral, televízia Newsmax a pravdepodobne Fox News a iné médiá by riešili najrôznejšie divoké vyhlásenia. Dokonca aj počas volieb, kým nebolo jasné, že vyhráva, bolo na Twitteri veľa tvrdení najmä o voličských podvodoch v Pensylvánii.
Čítajte viac Zlatý vek Ameriky či pomsta? Trump sa triumfálne vrátil
Samotný Trump to napísal na sociálnej sieti Truth Social.
Áno, ale keď sa ukázalo, že vyhral, prestalo ho to zaujímať a všetky údajné podvody s voličmi zmizli. Takže v USA máme jednu stranu, ktorá je ochotná vymyslieť si čokoľvek, a šíri to mediálny aparát, ktorý slúži záujmom republikánov, veď klamstvá sú vždy dramatickejšie ako pravda. Keby s tvrdením o veľkých voličských podvodoch prišli demokrati, hlavné spravodajské kanály a New York Times či Washington Post by pravdepodobne poslali novinárov, aby sa na to pozreli. Keďže by nič nezistili, nebol by to príbeh. No keď o voličských podvodoch rozprávali republikáni, médiá, ktoré sú im naklonené, využili každý spôsob, aby z toho urobili nejakú správu.
Bez ohľadu na to, či Trumpa niekto nazve fašistom alebo politikom s autoritárskymi sklonmi, znepokojuje vás niečo v súvislosti s jeho znovuzvolením?
Snáď nás čakajú aj dobré veci. Nie som optimista, že sa to stane, ale, samozrejme, dúfam v to. Asi najlepším scenárom by bolo, keby Trump v skutočnosti toho veľa nedokázal. Podobne, ako to bolo v jeho prvom volebnom období. Chcel zakázať moslimom vstup do USA, ale nepodarilo sa mu to. Povedal, že postaví múr a nechá za to zaplatiť Mexiko, ale nevyšlo mu to. Určite boli zlé veci, ktoré Trumpova vláda urobila, ale najviac sa do histórie zapísala tým, že znížila dane. Viedlo to k zvýšeniu deficitu, bohatí ešte viac zbohatli a prehĺbilo to príjmovú nerovnosť. Trumpa je však potrebné pochváliť, že sa jeho vláde podarilo rýchlo k ľuďom dostať vakcíny proti covidu. Ironické je, že ani on sám o tom veľmi nemôže hovoriť vzhľadom na to, čo si mnohí jeho stúpenci myslia o pandémii. Trump nemá nejakú jasnú a ustálenú politickú agendu, ktorú by chcel presadiť prostredníctvom série koordinovaných krokov. O veci sa nezaujíma a je nekompetentný. Takže to nás možno zachráni. A azda aj to, že hoci sa Trump rád hrá na zloducha, chce byť milovaný, najmä teraz, keď sa už po tretí raz prezidentom nemôže stať.
Aký to môže mať vplyv na jeho politické rozhodnutia?
Trump nechce skončiť ako politik, ktorý uvrhne USA do ekonomickej recesie, pretože deportuje polovicu pracovnej sily v americkom poľnohospodárstve a nechá Muska znížiť federálny rozpočet o 30 percent. (Najbohatší človek na svete dostane na starosť nové ministerstvo pre efektivitu vlády, pozn. red.) Zdá sa, že okolo neho je stále veľa podnikateľov, ktorí mu azda povedia, že takéto veci by skutočne spôsobili hospodárske ťažkosti a ľuďom by sa to nepáčilo. Nemyslím si, že voliči budú šťastní, keď prídu o svoje domovy a prácu. Príliš dystopické politiky nie sú ani v záujme republikánov. Pri Trumpovi je vždy zložité povedať, čo si naozaj myslí. Medzi jeho stúpencami sú napríklad ľudia, ktorí chcú na federálnej úrovni postaviť mimo zákona interrupcie. Alebo zakázať porno, čo možno prekvapí všetkých tých mladých mužov, ktorí Trumpa volili. Nevieme však, koho bude prezident počúvať. Chcem tým povedať, že v jeho politickej koalícii, ktorá ho opäť dostala do Bieleho domu, je aj obrovské množstvo rozporov a napätia. Trump pre týchto ľudí v rámci kultu osobnosti funguje ako niekto, do koho si premietajú vlastné predstavy, ktoré však nemusia mať nič spoločné s tým, čo spraví novozvolený prezident. Ideológovia, ktorými je republikán teraz obklopený, budú súťažiť o jeho pozornosť a o to, aby robil veci, na ktorých im záleží. Sú to ambiciózni, narcistickí a supersúťaživí ľudia, ktorí sa navzájom nenávidia. A Trump túto rivalitu ešte podporuje, keďže je to jeho štýl riadenia. Možno to v niektorých situáciach dobre funguje. Ale pokiaľ ide o skutočné vládnutie, znižuje to pravdepodobnosť, že Biely dom dosiahne svoje ciele bez ohľadu na to, aké sú.
Čítajte viac Exporadca Havla: Nepripravili sme sa. V Európe z návratu Trumpa vypukla panika
Pokúsi sa Trump kriminalizovať alebo dokonca uväzniť niektorých svojich oponentov?
Nie som si istý. Nemám na to žiadne dáta, čo si o tom ľudia myslia. Ale keď Trump povedal, že Liz Cheneyová (bývalá republikánka, ktorá podporila Harrisovú, pozn. red.) by mala čeliť televíznemu vojenskému tribunálu, novinári sa na to pýtali ľudí na predvolebných stretnutiach. A Trumpovi voliči reagovali s tým, že je predsa jasné, že to nemyslí vážne. V tejto súvislosti pripomínam, že je hrozné, keď ľudia v mocenských pozíciách hovoria takéto veci. Je to naozaj nebezpečné a je to hra s ohňom autoritárstva. Asi musím povedať, že by ma neprekvapilo, keby to Trump Cheneyovej skutočne urobil. Bolo by to naozaj desivé. Ale tiež si myslím, že do určitej miery budú republikáni brať do úvahy rôznorodosť svojich voličov. Aj medzi nimi určite existujú ľudia, ktorí by chceli vidieť Cheneyovú pred popravčou čatou. No koľko republikánskych voličov chce naozaj žiť v krajine, kde vláda takto využije svoju moc? Chcú vidieť, ako budú vojaci chodiť po domoch, brať deti zo škôl a zatvárať ľudí do koncentračných táborov? Budú sa voliči, ktorí hlasovali za Trumpa pre vyššiu cenu vajec, na to len tak pozerať? Obávam sa, že odpoveď môže byť aj áno, ale naozaj to nevieme.
Mnohým Trumpovým voličom by sa to určite nepáčilo, ale otázkou je, či by s tým niečo urobili.
Bežní občania by s tým asi nedokázali niečo urobiť, ale republikánski politici áno. Samozrejme, Muskovi a Trumpovi spojenci a im blízke médiá urobia všetko preto, aby ľudí presvedčili, že za zlé veci môže niekto iný. Amerika je však stále politicky rozdelená krajina, hoci teraz vyhral Trump. Na jednej strane neočakávam, že by sa republikánski politici proti prezidentovi postavili. Ale aj títo ľudia majú vlastné záujmy, a asi nebudú šťastní, že ich budú spájať s vecami, ktoré sa voličom naozaj nepáčia. Autoritárske režimy si myslia, že môžu ovládať mysle ľudí, ktorým vládnu, ale to sa oveľa ľahšie povie, ako vykoná. No možno sa len usilujem predstaviť si menej zlú budúcnosť.