Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 995 dní
- Ukrajinská obrana zostrelila 21 z 59 útočiacich ruských dronov
- Kyjev reaguje na The Times: Nemáme v úmysle získať jadrové zbrane
- Podľa Ukrajiny Rusi prišli na fronte o ďalších 1 690 vojakov
- Rusko na Ukrajine obsadilo ďalšiu dedinu, hrozí obkľúčenie mesta Kurachove
- Kupjansk je pod kontrolou Kyjeva, Rusi doň neprenikli, povedal hovorca armády
- Ruska si má odpykať osem rokov za kritiku vojny a výzvy na zabitie Putina
23:10 Ruský útok na ukrajinské prístavne mesto Odesa na pobreží Čierneho mora zasiahol obytnú budovu, vyradil z prevádzky kotolňu určenú na vykurovanie a poškodil plynovod, uviedli miestni predstavitelia. O život prišiel jeden človek a ďalší dvaja utrpeli zranenia.
„Ďalší teroristický akt v Odese. Úder na obytnú budovu,“ uviedol na platforme Telegram gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.
Neoficiálne spravodajské kanály na Telegrame zverejnili videozáznam, na ktorom bolo vidieť budovu v plameňoch. V jej blízkosti sa nachádzali hasičské jednotky.
„Nepriateľský útok poškodil hlavné potrubie určené na vykurovanie,“ dodal starosta Odesy Hennadij Truchanov na Telegrame s tým, že jednu z kotolní bolo mesto nútené odstaviť.
Tamojší predstavitelia i ukrajinská armáda pred útokom varovali, že k mestu sa približujú bezpilotné lietadlá, píše Reuters. Podľa Truchanova útok pokračoval aj približne 40 minút po tom, ako sa začal letecký poplach.
20:10 Poľsko na pomoc Ukrajine od začiatku ruskej invázie vyčlenilo už toľko financií, aká je hodnota 4,91 percenta poľského ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to úrad poľského prezidenta na mikroblogovacej sieti X, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.
Úrad prezidenta zdôraznil, že v pomere k HDP je poľská pomoc Ukrajine najväčšia na svete. Zároveň Varšava ako prvá Kyjevu poskytla vo veľkom rozsahu ťažké zbrane. Úrad poľskej hlavy štátu dodal, že krajina patrí medzi tie, ktoré prijali naviac ukrajinských utečencov. Zhruba 85 percent poľskej pomoci Ukrajine je určených pre utečencov. Hodnota vojenskej pomoci Kyjevu zo strany Poľska je 3,23 miliardy eur.
Úrad poľského prezidenta dodal, že do pomoci utečencom z Ukrajiny sa zapojila drvivá väčšina poľskej verejnosti. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Poľský ekonomický inštitút sa do pomoci zapojilo 77 percent Poliakov.
20:05 Európska komisia (EK) vo štvrtok kladne zhodnotila uvoľnenie druhej pravidelnej platby vo výške takmer 4,1 miliardy eur v rámci Nástroja EÚ pre Ukrajinu. Uvedená suma je určená na podporu makrofinančnej stability Ukrajiny a fungovania jej verejnej správy, informuje spravodajca TASR.
Komisia spresnila, že keď túto platbu odobrí aj Rada EÚ (členské štáty), tak sa celková výška finančných prostriedkov vyplatených v roku 2024 na podporu Ukrajinu zvýši na 16,1 miliardy eur.
Po posúdení druhej žiadosti o platbu, ktorú Kyjev predložil v októbri, EK dospela k záveru, že Ukrajina uspokojivo splnila deväť dohodnutých reformných ukazovateľov. Ide o reformné kroky, ktoré pokrývajú oblasti ako boj proti korupcii, podnikateľské prostredie, trh práce, regionálna politika, energetický trh a ochrana životného prostredia.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v správe pre médiá uviedla, že pozitívne ohodnotenie ukrajinskej žiadosti o platbu vo výške 4,1 miliardy eur je ďalším dôkazom trvalého záväzku EÚ voči Ukrajine, ako aj jej „pôsobivého pokroku“ pri presadzovaní dôležitých reforiem s cieľom napredovať v integračnom proces aj napriek prebiehajúcej vojne.
Podľa správy EK Ukrajina zvýšila počet zamestnancov Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry a novelizovala Trestný zákon a Trestný poriadok s cieľom zvýšiť efektívnosť boja proti korupcii. Ukrajina prijala tiež akčný plán na implementáciu stratégie obnovy majetku na roky 2023 – 2025. Tá načrtáva množstvo opatrení v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi, ako je reforma právneho mechanizmu konfiškácie, identifikácia a vrátenie zhabaného majetku.
V rámci reforiem Kyjev prijal aj akčný plán na zníženie regulačnej záťaže pre podniky preskúmaním a odstránením prekrývajúcich sa predpisov, dereguláciou ekonomických činností a digitalizáciou administratívnych postupov.
Cieľom revidovanej štátnej stratégie regionálneho rozvoja na roky 2021 – 2027 je posilniť sociálnu súdržnosť a zlepšiť blahobyt a bezpečnosť Ukrajincov prostredníctvom demokratickejšieho, decentralizovanejšieho a inkluzívnejšieho systému viacúrovňového riadenia.
V rámci reformy trhu s elektrinou na Ukrajine do platnosti vstúpili sekundárne právne predpisy o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu. Prijatý bol aj nový zákon o prevencii, znižovaní a kontrole priemyselného znečistenia, ktorý predstavuje prvý krok k prevedeniu príslušného práva EÚ do vnútroštátnej legislatívy.
Prevod schválenej sumy na Ukrajinu sa uskutoční po prijatí tohto rozhodnutia Radou EÚ a po prijatí rozhodnutia o platbe zo strany eurokomisie.
19:40 Ruský vojenský súd vo štvrtok odsúdil žeriavnika Sergeja Andrejeva na 24 rokov väzenia v trestaneckej kolónii za dvojnásobný pokus o podpálenie strediska slúžiaceho na odvody do ruskej armády, oznámila ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Prvý pokus podpaľača, ktorý použil Molotovov koktail, bol neúspešný, pretože zariadenie vtedy nevybuchlo. Pri druhom pokuse už Molotovov koktail vybuchol, ale nespôsobil žiadne významné škody ani nikoho nezranil, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na nezávislý ruský spravodajský portál SOTA.
Prokuratúra obvinila Andrejeva zo spolupráce s ukrajinskými tajnými službami.
Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 zaznamenalo Rusko viaceré podpaľačské útoky na odvodové centrá. Miestne súdy ukladajú za takýto čin niekoľkoročné tresty.
17:22 Rusko je otvorené rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine, pokiaľ ich bude iniciovať novozvolený prezident USA Donald Trump. Rozhovory však musia vychádzať z reality na bojisku, ktorá sa vyvíja v prospech Ruska, povedal vo štvrtok novinárom stály zástupca Ruska pri Úrade OSN v Ženeve Gennadij Gatilov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Americký exprezident opakovane kritizoval podľa neho priveľký rozsah pomoci Západu pre Kyjev a bez udania podrobností prisľúbil rýchle ukončenie konfliktu. Jeho víťazstvo vo voľbách preto vyvolalo vo viacerých európskych štátoch obavy z toho, že americká pomoc pre Ukrajinu sa môže výrazne znížiť alebo aj zastaviť.
„Trump prisľúbil vyriešiť ukrajinskú krízu zo dňa na deň. Dobre, nech to skúsi. Ale ako realisti chápeme, že to sa nestane,“ zdôraznil Gatilov. „Ale ak začne alebo navrhne niečo, čo tento politický proces spustí, tak to vítame,“ ozrejmil.
Gatilov naznačil, že zvolenie Trumpa predstavuje novú šancu na dialóg so Spojenými štátmi, avšak vyjadril skepsu, že sa podarí skutočne reštartovať rusko-americké vzťahy.
15:56 Vojenský súd v Moskve odsúdil na osem rokov väzenia Anastasiju Berežinskú za kritiku vojny Ruska proti Ukrajine, za komentáre k dianiu v okupovanom ukrajinskom meste Buča a za výzvy na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina. Práve na jeho rozkaz ruské vojská vo februári 2022 vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
"Ctihodnosti, nemám čo povedať, nemám čo dodať. Prijmem akékoľvek rozhodnutie, "uviedla podľa médií pred vynesením rozsudku tridsaťštyriročná moskovská divadelná režisérka a matka dvoch malých detí.
Súd zistil Berežinskú vinnú z diskreditácie armády a šírenia lživých informácií o ozbrojených silách, ako aj zo schvaľovania terorizmu, napísal server BBC News.
Ruské úrady podľa špecializovaného portálu OVD-Info trestne stíhali viac ako tisíc ľudí za vyjadrenia proti vojne a polícia zadržala viac ako 20-tisíc ľudí pri protivojnových protestoch.
14:50 Ukrajinskí a ruskí vojaci zvádzajú podľa dostupných informácií boje o mesto Kupjansk v Charkovskej oblasti. Ruským invazným silám sa do mesta nepodarilo vstúpiť a je pod kontrolou ukrajinských ozbrojených síl, povedal dnes agentúre Ukrinform hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaljov. Projekt DeepState, ktorý je pokladaný za blízky ukrajinskej armáde, pred tým podľa serveru Ukrajinska pravda uviedol, že ruskí vojaci po zotmení vošli do mesta.
Moskvou dosadený činiteľ okupačnej správy Charkovskej oblasti Vitalij Gančev tvrdí, že ruské jednotky sa usilujú o to, aby upevnili svoje pozície na okraji Kupjansku. Invázne sily podľa neho útočia severovýchodne a juhovýchodne od mesta. „Pomerne veľké zoskupenie ukrajinských ozbrojených síl sa môže ocitnúť v polovičnom kotli,“ vyhlásil Gančev podľa ruskej agentúry TASS. Kotol je vojenský termín, ktorým sa označuje obkľúčenie nepriateľských jednotiek.
Projekt DeepState pred tým napísal, že ruskí vojaci v stredu prenikli do Kupjansku. K mestu sa podľa neho blížili dve nepriateľské kolóny, pričom zo správy vyplýva, že niektorým inváznym vojakom sa podarilo do mesta preniknúť. Ukrajinskí obrancovia podľa neho časť výsadku „zničili“ a odrazili posily, ktoré Rusi vyslali.
13:24 Rusko vo štvrtok oznámilo, že dobylo ďalšiu dedinu na východe Ukrajiny. Približuje sa tak k mestu Kurachove, ktorému hrozí obkľúčenie. Ofenzívu vedie aj v Charkovskej oblasti, kde postupuje na strategicky dôležité mesto Kupiansk. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky dobyli dedinu Voznesenka severne od Kurachove. To leží západne od Donecka a pred spustením celoplošnej ruskej ofenzívy malo približne 20.000 obyvateľov. Mesto je do veľkej miery zničené a väčšina ľudí ho opustila.
Ruské jednotky aktuálne ovládajú územia na severe, východe a juhu mesta, ktoré leží na brehu Kurachovskej vodnej nádrže. Ukrajinskí predstavitelia v pondelok upozornili, že Rusi pravdepodobne hrádzu poškodili a v riekach a potokoch v okolí mesta stúpa hladina vody. Podľa vojenských blogerov stratila nádrž už polovicu svojho objemu.
13:05 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa vo štvrtok v Bruseli zhodli na tom, že je potrebné zaviesť cielenejšie sankcie EÚ proti takzvanej „tieňovej flotile“ Ruska, ktorá Moskve pomáha predávať ropu, obchádzať už zavedené sankcie a je kľúčovým finančným zdrojom pre vedenie vojny na Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR.
Poslanci upozornili, že Rusko používa staré, často nepoistené tankery s nejasným vlastníctvom na vývoz svojej ropy a ropných produktov do zahraničia, a to aj napriek sankciám EÚ, skupiny G7 a medzinárodným sankciám. Tieňová flotila vyvoláva obavy z rizika environmentálnych katastrof vrátane vážnych únikov ropy a zároveň predstavuje kľúčový finančný zdroj pre Rusko pri vedení jeho agresie proti Ukrajine.
V prijatom uznesení Európsky parlament vyzýva na cielenejšie opatrenia proti týmto plavidlám v rámci ďalších sankčných balíkov, ktoré EÚ pripravuje, vrátane opatrení voči jednotlivým lodiam, ich vlastníkom, prevádzkovateľom, manažérom a súvisiacim účtom, bankám a poisťovniam.
12:14 Rusko za posledné dva mesiace vyslalo až 200 vojenských inštruktorov do Rovníkovej Guiney, majú sa podieľať na ochrane prezidenta tejto stredoafrickej krajiny, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje. Krok Moskvy podľa Reuters svedčí o tom, že Rusko rozširuje svoju prítomnosť v strednej a západnej Afrike.
Rusi sa podieľajú na výcviku elitných príslušníkov ochranky v hlavnom meste Malabo a v meste Bata, uvádza zdroje, ktoré si želali zostať anonymné. Podľa nich Rusko do krajiny vyslalo 100 až 200 inštruktorov.
Vojenskí poradcovia sú podľa zdrojov zrejme súčasťou polovojenskej organizácie označovanej ako „Africa Corps“, ktorá prevzala aktivity tazvaných vagnerovcov a údajne priamo podlieha Kremľu. Reuters zistila, že jeden z inštruktorov bol členom ruských výsadkových síl. Medzi inštruktormi môžu byť aj vojaci z Bieloruska, spojenca Ruska, uviedli zdroje.
10:36 Ruské úrady začali používať nové metódy náboru vojakov do vojny s Ukrajinou. Ponúkajú drogy, klamú nezamestnaných a všemožne manipulujú, aby nahradili tisíce ľudí zabitých na fronte.
Čítajte viac Verbovanie do armády na ruský spôsob - drogy, nátlak, klamstvá a podvody10:05 Ruské ministerstvo obrany podľa štátnej agentúry TASS informovalo o likvidácii dvoch ukrajinských bezpilotných lietadiel nad dvoma ruskými oblasťami, Kurskou a Belgorodskou.
Celkový počet vyslaných bezpilotných lietadiel z Ukrajiny obvykle ministerstvo neoznamuje. Zatiaľ nie sú informácie o prípadných škodách alebo obetiach. O deň skôr Moskva oznámila zostrelenie 29 ukrajinských dronov nad šiestimi ruskými oblasťami.
9:15 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci na dnešok 21 z celkom 59 ruských dronov rôznych typov. Na telegrame to dnes ráno oznámilo ukrajinské letectvo, ktoré podotklo, že zvyšných 38 dronov zmizlo z radarov.
Ukrajinská protivzdušná obrana podľa vyhlásenia letectva zničila dve desiatky ruských dronov nad Sumskou, Charkovskou, Poltavskou a Kyjevskou oblasťou. Zatiaľ nie sú informácie o prípadných škodách alebo obetiach.
Starosta Charkova Ihor Terechov v noci na dnešok na telegrame informoval o explóziách v tomto druhom najväčšom ukrajinskom meste, ktoré sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom a terčom útokov je často. „Nepriateľ vypúšťa na mesto a predmestie Kaby,“ napísal starosta s odkazom na termín pre letecké bomby. Zatiaľ nie sú dostupné informácie o škodách alebo prípadných obetiach.
08:36 Ukrajina nevyvíja ani nemá v úmysle získať jadrové zbrane, uviedol na sieti X hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj v reakcii na článok denníka The Times. Ten napísal, že Ukrajina by v prípade zastavenia americkej vojenskej pomoci mohla byť v priebehu niekoľkých mesiacov schopná vyrobiť jednoduchú jadrovú bombu podobnú tej, ktorú na sklonku druhej svetovej vojny zvrhli Spojené štáty na japonské Nagasaki. Odkazoval sa pritom na dokument s armádou spájaného think-tanku.
„Ukrajina sa zaviazala k NPT (Zmluve o nešírení jadrových zbraní); nevlastníme, nevyvíjame ani nemáme v úmysle získať jadrové zbrane,“ zdôraznil na sociálnej sieti Tychyj. „Ukrajina úzko spolupracuje s (Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu) MAAE a je plne transparentný s ohľadom na monitorovanie, ktoré vylučuje použitie jadrových materiálov na vojenské účely,“ doplnil hovorca ukrajinskej diplomacie.
The Times v článku netvrdí, že Ukrajina vyvíja alebo chce vyvinúť jadrové zbrane, upozornila stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Britský denník píše, že Ukrajina, ktorá sa už tretí rok bráni rozsiahlej ruskej agresii a spolieha sa na pomoc západných partnerov v dodávkach zbraní, by podľa tvrdenia dokumentu teoreticky mohla byť schopná v prípade prerušenia americkej pomoci jednoduchú atómovú bombu vyrobiť niekoľko mesiacov.
Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu zriekla jadrových zbraní rozmiestnených na jej území výmenou za prísľuby bezpečnosti a rešpektovania územnej celistvosti obsiahnutej v takzvanom budapeštianskom memorande, ktorého signatárom bolo okrem Ukrajiny, USA a Británie aj Rusko. To ale pod vedením prezidenta Vladimíra Putina záväzky nedodržalo.
07:51 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 716 070 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 690 vojakov, 19 tankov, 51 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 64 delostreleckých systémov a 124 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 319 tankov, 18 947 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 29 090 vozidiel a autocisterien, 20 472 delostreleckých systémov, 1 252 odpaľovacích raketových systémov, 997 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 852 dronov, 2 640 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 629 kusov špeciálnej techniky.
6:15 Ukrajinské sily v stredu odrazili snahy ruskej armády prelomiť obranu pri Kupjansku v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Podľa agentúry Reuters o tom informoval ukrajinský generálny štáb. Projekt DeepState, ktorý je pokladaný za blízky ukrajinskej armáde, uviedol, že dve ruské kolóny po zotmení vošli do mesta.
Ruské jednotky Kupjansk obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022, ukrajinská armáda mesto ležiace neďaleko hraníc s Ruskom dobyla späť v septembri 2022. V posledných mesiacoch ruská armáda v jeho okolí zosilnela aktivitu.
Podľa ukrajinského generálneho štábu ruské sily v stredu zaútočili vo viacerých vlnách a použili pri tom asi 15 kusov vojenskej techniky, vrátane tankov, obrnených vozidiel a systému na odstraňovanie mín.
„Naši obrancovia počas šikovných a rozhodných akcií nepriateľa zastavili, zničili všetky jeho obrnené vozidlá a zneškodnili významnú časť jeho vojakov,“ cituje Reuters zo správy generálneho štábu. Niektorí z ruských vojakov mali na sebe uniformy pripomínajúce tie ukrajinské armády, čo generálny štáb označil za vojnový zločin.
Projekt DeepState uviedol, že zo severu dve neveľké ruské kolóny vošli do Kupjansku. Opisuje dianie týkajúce sa len jednej kolóny. Ukrajinskí vojaci v meste a v okolitých lesoch zasiahli dve obrnené vozidlá a jeden tank. Asi 15 ruských vojakov sa rozutekalo po meste, niekoľko z nich bolo zabitých. Ukrajinci zrejme tiež zmarili pokus Rusov o vyslanie posíl.
Informácie z bojiska nemožno nezávisle overiť.
6:10 Obranu Ukrajiny nemožno podľa ukrajinského ministra zahraničia Andrija Sybihu odložiť a čakať, je potrebné urýchliť všetky zásadné rozhodnutia. Sybiha to uviedol vo štvrtok v Bruseli, kde sa stretol so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom.
Na Ukrajine sa podľa Sybihu teraz rozhoduje o „budúcnosti transatlantickej a globálnej bezpečnosti“. „Nachádzame sa v kritickom momente,“ citovala agentúra Reuters šéfa ukrajinskej diplomacie. „Táto vojna nie je len o Ukrajine. Rusko používa pre útoky na Ukrajinu iránske drony a severokórejských vojakov, na oplátku poskytuje týmto režimom podporu. Vojna tak podkopáva bezpečnosť v juhovýchodnej Ázii a na Blízkom východe, všetko spolu súvisí,“ uviedol Sybiha. „Ak chcete zabezpečiť dlhotrvajúci mier a stabilitu v Európe, Ázii a na Blízkom východe, musíte prinútiť Rusko, aby ukončilo svoju agresiu. Na to potrebujeme viac jednoty a ráznych rozhodnutí. Politika appeasementu, teda uzmierenie, nebude fungovať. Bude fungovať sila,“ dodal.
V Bruseli panujú obavy, že po nástupe nového amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie by sa mohla pomoc Ukrajine, ktorá sa už vyše dva a pol roka bráni ruskej agresii, významne znížiť. Blinken už ráno po stretnutí so šéfom NATO Marekom Rutteom uviedol, že prezident Joe Biden chce ešte pred koncom svojho mandátu naopak posilniť vojenskú podporu Ukrajiny.
„Spojené štáty budú robiť všetko pre to, aby sa Ukrajina mohla efektívne brániť ruskej agresii,“ povedal Blinken v bruselskom sídle NATO. Rozhodnutie KĽDR vyslať svojich vojakov do bojových operácií po boku ruských síl „vyžaduje rozhodujúcu odpoveď“, dodal vtedy minister bez podrobností.
Šéf ukrajinskej diplomacie Blinkenovi poďakoval za jeho podporu a spomenul, že Kyjev udržuje kontakt s oboma stranami a spolupracuje ako s novozvoleným prezidentom a jeho tímom, tak aj odchádzajúcou administratívou. „Obranu Ukrajiny nemožno odložiť a čakať. Rusko každý deň bombarduje našu kritickú infraštruktúru – energetické zariadenia, prístavy, nemocnice, školy. Potrebujeme našich obyvateľov lepšie ochrániť práve teraz, nie neskôr,“ vyhlásil Sybiha.