Ako informoval britský portál Telegraph, v irackom parlamente, kde má pohodlnú väčšinu koalícia konzervatívnych šiitskych islamských strán, pripravujú hlasovanie o dodatku, ktorý by zrušil takzvaný zákon o osobnom postavení. Túto právnu normu, známu aj ako Zákon 188, prijali ešte v decembri 1959 a odborníci ju považujú za jednu z najpokrokovejších na Blízkom východe.
Zakazuje polygamiu a sobáš povoľuje len osobám starším ako 18 rokov, hoci v niektorých prípadoch pripúšťa výnimku i pre mladšie osoby (vo veku minimálne 15 rokov).
Manželstvo musia zaregistrovať štátne úrady. Stanovuje tiež podmienky pre jeho uzavretie, upravuje postavenie manželov, možnosti rozvodu aj úhradu výživného. Sú to pravidlá, ktoré platia pre všetky iracké rodiny.
Vymazanie ženských práv
Vládna koalícia chce teraz túto legislatívu zmeniť tak, aby bola v súlade s islamským právom. Dievčatá a mladé ženy má vraj chrániť pred „nemorálnymi vzťahmi“.
Nie je to prvý raz, čo sa šiitske strany v Iraku pokúšajú zmeniť zákon, ktorý je pre radikálnych moslimov tŕňom v oku. Snažili sa o to už v rokoch 2014 a 2017, ale nepochodili – najmä pre odpor irackých žien a mimovládnych organizácií.
Odkedy sa však moci ujala vláda premiéra Muhammada Šijá Súdáního, krajina sa opäť uberá smerom k islamizácii. Napríklad vlani médiám zakázala písať o „genderovej ideológii“ a namiesto „homosexuality“ musia používať výraz „sexuálna úchylka“.
V apríli tohto roka sa dokonca snažila zaviesť trest smrti pre ľudí, ktorí majú vzťah s osobou rovnakého pohlavia, a keď to nevyšlo, trestajú ich aspoň 15 rokmi väzenia.

Novelou zákona o osobnom postavení sa usilujú výrazne obmedziť ženské práva. V septembri ju iracký parlament schválil aj v druhom čítaní, takže nechýba veľa, aby ju zaviedli do praxe.
A to napriek tomu, že podľa ústavy sú si všetci Iračania rovní a diskriminácia na základe pohlavia je neprípustná. Prieskum organizácie Iraq Polling Team navyše ukázal, že až 73 percent opýtaných so zmenou zákona nesúhlasí.
Ako pre Telegraph uviedol Renad Mansour, analytik Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov (Chatham House) v Londýne, posledné kroky irackej vlády majú väčšiu silu ako kedykoľvek predtým, a to vďaka väčšine šiitskych strán v parlamente. Dodatkom sa podľa neho snažia upevniť si moc a znova získať rozhodujúce slovo v krajine.

„Zdôrazňovanie náboženskej stránky je pre nich spôsob, ako sa pokúsiť získať späť časť ideologickej legitimity, ktorá v posledných rokoch upadá,“ priblížil Mansour. Podľa expertov a občianskych aktivistov by novela zákona vlastne zrušila najdôležitejšie práva irackých žien.
„Dodatok by ich nielen podkopal, ale aj vymazal,“ vysvetlila pre portál Sarah Sanbarová, iracká analytička z ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch.
Právnička zo združenia Vzorná iracká žena Azrá al-Hassanová je presvedčená, že plánované zmeny majú pôvodnú legislatívu nahradiť šiitskym islamským právom, v ktorom je náboženstvo nadriadené štátu. Tak, ako to funguje v Iráne či v Afganistane.

V područí mužov
Irak má pritom už teraz vysokú mieru sobášov malých dievčat. Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) sa ešte pred dovŕšením 18 rokov vydá asi 28 percent žien.
Umožňuje to medzera v zákone o osobnom postavení, ktorá dáva právo sobášiť aj náboženským vodcom – vrátane dievčat vo veku 15 rokov, ak s tým súhlasí ich otec. Ide o neregistrované manželstvá rozšírené hlavne v chudobných šiitskych komunitách.
Tieto svadby zákon oficiálne neuznáva, preto dievčatám a deťom z takých vzťahov už v súčasnosti odopiera množstvo práv. Napríklad nemocnice môžu odmietnuť prijať na pôrod ženy bez sobášneho listu.
Navrhovaná novela zákona by tieto manželstvá síce legalizovala, no zároveň by dievčatá vystavila zvýšenému riziku sexuálneho a fyzického násilia. Okrem toho by im mohli uprieť prístup k vzdelaniu a práci.

Zámery vládnej koalície vzbudili pohoršenie na sociálnych sieťach a aktivisti za rovnocenné postavenie žien obvinili politikov z pokusov o legalizovanie znásilňovania detí. Už v auguste sa proti návrhu konali protesty v Bagdade a ďalších mestách po celej krajine. Zorganizovala ich skupina irackých aktivistiek vystupujúcich pod názvom Koalícia 188.
Odporcovia sporného zákona varujú, že keby prešiel, uškodilo by to irackej spoločnosti a, naopak, posilnilo by to náboženské sekty. Spory medzi nimi trvajú už roky a zvrhnutie diktátorského režimu Saddáma Husajna v apríli 2003 posilnilo vplyv šiitov.
„Všetko by sa vrátilo sekte, ale veľa Iračanov nechce, aby ich politicky definovala sekta. Chcú, aby ich definovala vláda a štát,“ upozornil Mansour.

Navrhované zmeny by irackým občanom dali na výber, či sa chcú v súkromných záležitostiach riadiť podľa súčasného „svetského“ zákona o osobnom postavení, alebo náboženským právom – podľa toho, k akej sekte patria. Hlavným problémom však je – ako pripomínajú aktivisti – že v skutočnosti by o všetkom rozhodovali výlučne muži.
„V návrhu je výslovne napísané, že ak medzi párom nastane spor, prednosť má sekta manžela,“ objasnila Sanbarová. „To ženy pripraví o veľkú časť ochrany… Podkope to zásadu rovnosti pred zákonom,“ zdôraznila pre Telegraph.
Ženy, o ktorých osude bude rozhodovať náboženské právo sekty, sa podľa kritikov stanú rukojemníčkami manželov, lebo prídu o možnosť požiadať o rozvod a budú žiť v strachu, aby nestratili svoje deti.

Ak pôjde o malé dievčatá, ocitnú sa úplne v područí mužov. „Pre ženy je to katastrofa,“ zhodnotila pre britský denník The Guardian iracká aktivistka Raja Fáiková.
Al-Hassanová preto novelu zákona označila za veľmi nebezpečnú. Ako dodala, zasiahla by do kompetencií irackého súdnictva a išlo by o porušenie ústavy.
„Irak je civilizovaný občiansky štát, to nemôže byť inak. Prvou ministerkou v arabských krajinách bola Iračanka, aj prvou sudkyňou bola Iračanka,“ pripomenula al-Hassanová. „Snažíme sa o pokrok, nie o úpadok,“ zhrnula pre Telegraph.