V krajine galského kohúta podobne ako v našom štáte je potrebné ozdraviť stav verejných financií. Pre obrovskú zadlženosť sa objavujú aj nezvyčajné návrhy. Idea práce bez nároku na odmenu vznikla teraz v hornej komore parlamentu. Štátny dlh Francúzska dosahuje až viac ako 3,2 bilióna eur, čo predstavuje 112 percent hrubého domáceho produktu. Áno, tak veľa (bilión je v tomto prípade tisíc miliárd eur!).
Jeden deň práce ročne zadarmo navrhli členovia Senátu, konkrétne z výboru pre sociálne veci. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka schvaľovaného zákona o budúcoročnom financovaní systému sociálneho zabezpečenia (keby tento model fungoval na Slovensku, tak Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa by hospodárili so spoločným rozpočtom).
Šéf senátneho výboru pre sociálne veci Philippe Mouilliet zdôvodnil pozmeňujúci návrh veľmi zlou situáciou systému sociálneho zabezpečenia (vo Francúzsku je preň zaužívaný skrátený výraz Sécu). Upozornil, že Sécu vykáže v tomto roku deficit 18 miliárd eur a chýbajú mu prostriedky na financovanie nových potrieb. Mouillet preto odporúča uzákoniť jeden pracovný deň v roku bez nároku na mzdu. Bolo by to sedem hodín (Francúzi už zhruba štvrťstoročie môžu využívať 35-hodinový pracovný týždeň). „Alebo by to bolo 35 minút raz do mesiaca," podotkol senátor pre rozhlasovú stanicu Sud Radio.
V čom spočíva pointa tohto nápadu? Kým zamestnanci by za 7 hodín nedostali ani jedno euro, naopak, zamestnávateľom by sa za danú dĺžku pracovnej doby dvojnásobne zvýšili odvody. „Sécu by ročne získalo 2,5 miliardy eur," zdôraznil Mouilliet. Vláda zváži tento podnet. „Je to zaujímavé. Všetky návrhy berieme na vedomie. Preštudujeme si ich," citoval denník Le Figaro ministra hospodárstva Antoina Armanda.
Francúzsku by však asi viac prospelo, keby sa rozlúčilo s 35-hodinovým pracovným týždňom, ktorý v roku 2000 presadili socialisti. Dlhšia pracovná doba by znamenala viac peňazí na odvodoch do Sécu. Armand by to podporil, pričom jeho argumenty vyznievajú logicky: „V našej krajine pripadá na jedného človeka približne 1500 odpracovaných hodín ročne. V celej Európskej únii to vychádza na 1570 hodín a v štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj na 1700 hodín." Matematika je jasná: „Francúzi robia každý rok celkovo menej ako naši susedia. A čo to má za následok? Výsledkom je menej príspevkov, čiže menej financií pre náš sociálny model a tiež nižšie príjmy," povedal minister hospodárstva pre rozhlasovú stanicu Europe 1.
Poslanec Gérald Darmanin, donedávna minister vnútra, je presvedčený, že štátu by pomohlo, keby sa pracovný týždeň predĺžil: „Treba definitívne ukončiť 35 hodín v súkromnom sektore a prejsť na 36 alebo 37 hodín vo verejnej sfére," uviedol pre server Echos.
Zástupcovia odborov sa zatiaľ nevyjadrili k návrhu, ktorý by priniesol pre Sécu 2,5 miliardy eur. V prípade zrušenia 35-hodinového pracovného týždňa by však nepochybne ostro protestovali. V minulosti sa ľuďom pritom o súčasných vymoženostiach ani nesnívalo. Pripomeňme, že napríklad v bývalom Československu existoval šesťdňový pracovný týždeň ešte viac ako dve desaťročia po skončení druhej svetovej vojny. Zmena nastala až v roku 1967, keď sa striedali párne a nepárne soboty ako pracovný deň a deň voľna. Permanentne voľné víkendy štát zaviedol od roku 1968, pričom párkrát v roku sa v kalendári objavila pracovná sobota. Tá posledná bola v marci 1989.