Iba 32 percent by bolo ochotných súhlasiť so zaplatením tejto vysokej ceny za dosiahnutie mieru. Počet týchto občanov Ukrajiny začal rásť koncom jari 2023, no od mája tohto roku sa prestal stúpať. Naopak, za posledných päť mesiacov sa podiel tých, ktorí sú proti, zvýšil o tri percentuálne body.
Otázka v prieskume neznela tak, že by išlo o oficiálne uznanie určitých území za súčasť Ruska. Tí Ukrajinci, ktorí sa vyslovili za okamžitý mier, vyjadrili svoju pripravenosť odložiť oslobodenie okupovaných teritórií na neskôr, keď na to bude vhodnejší čas. KIIS tiež zdôraznil, že takáto pozícia nie je totožná s „mierom za akýchkoľvek podmienok“ alebo pripravenosťou kapitulovať.
Respondenti dostali aj otázku, ktorá konkretizovala prípadný územný ústupok: všetky územia obsadené Ruskom, Krym alebo Donbas (Donecká a Luhanská oblasť). Formulácia znela takto: „Predstavte si, že na dosiahnutie mieru by bola nasledujúca požiadavka – Ukrajina to oficiálne neuzná, ale Rusko si ponechá kontrolu nad…“
Opýtaní nedostali žiadne dodatočné parametre pre možnú dohodu. Vybrať si mali jednu z nasledujúcich možností: „s ľahkosťou“ súhlasiť, poznamenať, že by to bola „ťažká, ale prijateľná“ možnosť, alebo návrh odmietnuť.
Podľa výsledkov je len 30 percent Ukrajincov pripravených vzdať sa všetkých území zabratých Ruskom v záujme mieru a po 46 percent by dočasne obetovalo Donbas a Krym. Len 4, 7 a 7 percent, v uvedenom poradí, by „ľahko“ súhlasilo. Takúto cenu považuje za kategoricky neprijateľnú 64, 50 a 51 percent respondentov.
Respondenti, ktorí boli ostro proti územným ústupkom alebo neboli v tejto veci rozhodnutí, boli dodatočne požiadaní, či by sa ich pozícia zmenila, keby Ukrajina na oplátku dostala „členstvo v NATO a skutočne spoľahlivé bezpečnostné záruky“. V tomto prípade by bol podiel tých, ktorí sú pripravení vzdať sa všetkých území zabratých Ruskom, 51 percent, Donbasu a Krymu – po 65 percent. A 42, 30 a 30 percent občanov je kategoricky proti ústupkom aj s členstvom v NATO.
Výkonný riaditeľ KIIS Anton Grušeckyj v komentári k výsledkom prieskumu poznamenal, že Ukrajina sa momentálne nachádza v zložitej situácii: ruské jednotky postupujú na Donbase, pričom situácia na medzinárodnej scéne je turbulentná a neistá, najmä po prezidentských voľbách v USA.
Kyjev je v strehu, ako sa zachová nový šéf Bieleho domu Donald Trump. Zároveň sa pozvanie Ukrajiny do NATO zdá „menej pravdepodobné“, poznamenal zdroj agentúry Reuters v kancelárii ukrajinskej hlavy štátu.
V ďalšom čerstvom prieskume inštitút KIIS zisťoval, ako ako dlho sú ešte Ukrajinci pripravení vydržať útrapy vojny.
V predchádzajúcich prieskumoch od začiatku veľkej invázie do februára 2024 sa situácia prakticky nemenila: približne 71 – 73 percent trvalo odpovedalo, že sú pripravení znášať ťarchu vojny tak dlho, ako to bude potrebné. Ďalšie 2 až 3 percentá hovorilo o jednom roku, kým 18 až 21 percent uvádzalo kratšie obdobie – od niekoľkých mesiacov do pol roka, pripomína inštitút.
„V období od februára do októbra 2024 prvýkrát zaznamenávame pokles podielu tých, ktorí sú ochotní vydržať tak dlho, ako je potrebné," poznamenal KIIS. Napriek vyčerpaniu z už dva a trištvrte roka sa vlečúcej vojny ale stále presvedčivá väčšina Ukrajincov – 63 percent – tvrdí, že sú pripravení znášať jej pokračovanie tak dlho, ako to bude potrebné. Zároveň sa zdvojnásobil počet ľudí, ktorí hovoria o jednom roku. Odpovedalo tak šesť percent opýtaných, čo znamená, že spolu 69 percent Ukrajincov je pripravených znášať útrapy vojny ešte relatívne dlho.