997. deň: EÚ rozbehne debatu o sankciách pre Čínu. Scholzov telefonát priniesol Putinovi propagandistické víťazstvo

Čítajte viac 996. deň: Zelenskyj: Vojna s Ruskom sa po nástupe Trumpa skončí skôr

22:23 Estónsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v boji proti ruskej agresii, oznámilo v sobotu ministerstvo obrany v Tallinne. Vláda tejto pobaltskej republiky sa podľa silového rezortu rozhodla poskytnúť Ukrajine rôzne druhy munície, uniformy, sledovacie zariadenia a ochranné prostriedky.

Ďalšie podrobnosti o rozsahu alebo hodnote balíka pomoci od Estónska, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie aj Európskej únie, však vláda neposkytla. Balík bol zostavený z rezervných zásob s prihliadnutím na potreby Ukrajiny bez toho, aby boli ohrozené obranné kapacity Estónska, zdôraznilo ministerstvo.

„Čoskoro uplynie 1000 dní, počas ktorých Ukrajina dokázala ubrániť svoju slobodu pred silným agresorom,“ povedal v sobotu estónsky minister obrany Hanno Pevkur. „Ukrajina stále potrebuje pomoc Estónska a slobodného sveta, aby sa mohla brániť,“ dodal minister.

Ukrajina už viac ako dva a pol roka s pomocou Západu bojuje proti ruskej agresii. Estónsko, ktoré hraničí s Ruskom, je jedným z najvernejších podporovateľov Ukrajiny.

Estónsko a Litva začiatkom septembra skritizovali Mongolsko za to, že napriek medzinárodnému zatykaču prijalo ruského prezidenta Vladimira Putina. „Skutočnosť, že mongolská vláda sa rozhodla Putinovi rozvinúť červený koberec namiesto zatknutia, silno podkopáva Medzinárodný trestný súd (ICC) a medzinárodný právny systém,“ uviedol šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna. Poukázal aj na to, že „Mongolsko malo historickú šancu prispieť ku koncu vojny na Ukrajine“. (dpa, tasr)

19:52 Politickí rivali nemeckého lídra Olafa Scholza v sobotu vyhlásili, že jeho piatkový telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o vojne na Ukrajine priniesol šéfovi Kremľa „propagandistické víťazstvo“.

Scholz a Putin sa rozprávali prvýkrát po takmer dvoch rokoch. Kancelár podľa svojho úradu odsúdil tento konflikt a vyzval na mierové rokovania a stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne obvinil Scholza, že hrá do karát Putinovi, ktorému sa západní lídri vyhýbajú, a povedal, že táto výzva otvorila „Pandorinu skrinku“.

Čítajte viac Telefonický rozhovor Scholza s Putinom

V Nemecku, kde Scholza vo februári čakajú spolkové voľby po tom, ako sa minulý týždeň rozpadla jeho koalícia troch strán, opozičná konzervatívna Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) vyjadrila na adresu kancelára zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) podobnú kritiku.

Putin „pochopí skutočnosť, že mu Scholz zatelefonoval, skôr ako prejav slabosti než sily“, povedal hovorca CDU pre zahraničnú politiku Jürgen Hardt pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk (DLF).

Scholza obvinil, že z nemeckých vnútropolitických dôvodov pomohol Putinovi k „propagandistickému víťazstvu“, a poukázal na to, že zjavne „nepredložil žiadny konkrétny nový návrh a dokonca ani nevydal ultimátum“.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu, ale zdržalo sa posielania zbraní s dlhým dosahom, ktoré by mohli zasiahnuť ciele nachádzajúce sa hlboko v ruskom vnútrozemí, aby sa zabránilo ďalšej eskalácii konfliktu.

Politik z CDU Johann Wadephul v komentári pre AFP tiež uviedol, že v čase, keď sa blížia voľby, „sa Scholz stará viac o vzťahy s verejnosťou ako o ochranu Ukrajiny“.

Generálny tajomník SPD Matthias Miersch obhajoval telefonický rozhovor kancelára s Putinom tým, že je dôležité usilovať sa o diplomatický pokrok vo vojne na Ukrajine.

Miersch dodal, že Scholz úzko spolupracuje so západnými spojencami a vždy dával jasne najavo, že „s diktátom Moskvy nemôže byť uzavretý mier“.

Čítajte viac Scholz po dvoch rokoch zavolal Putinovi. Zelenskyj: Kancelár otvoril Pandorinu skrinku

Týždenník Der Spiegel citoval nemenovaných nemeckých predstaviteľov, ktorí vysvetlili, že Scholzovým zámerom bolo konfrontovať Putina s vojnovou realitou a s tým, ako kriticky je Rusko vnímané na medzinárodnej scéne.

Scholz predtým tiež prisľúbil, že bude podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“, a snažil sa objasniť, že Európa sa musí popri Spojených štátoch zapojiť do prípadných mierových rokovaní. (tasr, afp)

19:42 Lídri skupiny G7 sa v sobotu opakovane zaviazali, že za vojenskú inváziu na Ukrajinu budú Rusku naďalej spôsobovať vysoké straty prostredníctvom sankcií, kontroly vývozu a ďalších účinných opatrení. Prisľúbili tiež, že budú Kyjev podporovať tak dlho, ako to bude potrebné.

„Rusko zostáva jedinou prekážkou pre spravodlivý a trvalý mier,“ uviedli lídri G7 v sobotu v spoločnom vyhlásení, ktoré prijali „na podporu Kyjeva pri príležitosti 1000. dňa ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine“.

Rotujúce predsedníctvo v skupine G7 má tento rok Taliansko, pripomína Reuters. Ďalšími členskými krajinami sú Spojené štáty, Kanada, Japonsko, Francúzsko. Nemecko a Británia. „Skupina G7 potvrdzuje svoj záväzok uvaliť vysoké výdavky na Rusko prostredníctvom sankcií, vývozných kontrol a iných účinných opatrení. Stojíme pri Ukrajine,“ dodáva sa vo vyhlásení. (reuters, tasr)

18:50 Írsko eskortovalo ruskú špionážnu loď Jantar v Írskom mori, pretože hliadkovala v oblasti s dôležitým internetovým spojením. Posádka Jantaru predtým vypla transpondéry vysielajúce polohu lode. Jej prítomnosť vyvolala obavy o bezpečnosť prepojovacích káblov medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom.

Loď írskeho námorníctva LÉ James Joyce ruskú loď odprevadila z írskej výhradnej ekonomickej zóny (EEZ) v piatok ráno a letectvo monitorovalo jej pohyb smerom na juh.

Spozorovali ju vo štvrtok východne od Dublinu a juhozápadne od ostrova Man. V tejto oblasti vedie globálne internetové prepojenie z obrovských dátových centier technologických spoločností ako sú Google a Microsoft, ktoré majú európske ústredie v Írsku. Predtým sa plavila západne od Corku, kadiaľ vedie podmorské spojenie Írska a Francúzska.

„Opäť vidíme, ako ruské námorníctvo skúma obranu západnej Európy. Je to ďalší budíček …, že Írsko potrebuje posilniť námorné kapacity a prehĺbiť námorné bezpečnostné partnerstvá v Európe,“ povedal Edward Burke, odborný asistent v oblasti dejín vojny na University College Dublin.

Ruská loď Jantar je oficiálne oceánografické výskumné plavidlo. Je schopná vypúšťať malé podmorské drony a podľa spravodajských analytikov sa už viackrát v minulosti plavila v európskych vodách v blízkosti infraštruktúry na dne mora. Primárnou úlohou je však „vysielanie strategických signálov a získavanie informácií“, nie sabotáž.

Nórske, americké, francúzske a britské námorníctvo a služby protivzdušnej obrany loď spozorovali minulý víkend, keď sprevádzala ruskú fregatu Admirál Golovko cez Lamanšský prieliv. Obavy o kritickú infraštruktúru v európskych vodách zosilnela po ruskej agresii na Ukrajine. Tento rok bol poškodený plynovod a podmorské vedenie v Baltskom mori medzi Fínskom a Estónskom. (theguardian.com, tasr)

17:02 Nasadenie severokórejských vojakov do bojov proti Ukrajine má mimoriadne významný vplyv na bezpečnosť vo východnej Ázii. Podľa agentúry AFP to v sobotu pri návšteve Kyjeva povedal japonský minister zahraničia Takeši Iwaya.

„Nielenže to prehĺbi vážnosť situácie na Ukrajine, ale bude to mať aj mimoriadne významné dôsledky pre bezpečnostnú situáciu vo východnej Ázii,“ povedal na zapojenie KĽDR do vojny na strane Ruska šéf japonskej diplomacie. „Sme týmto vývojom vážne znepokojení a dôrazne ho odsudzujeme,“ dodal a sľúbil ďalšiu podporu krajine napadnutej Ruskom.

Podľa odhadov amerických, juhokórejských a ukrajinských spravodajských služieb vyslala KĽDR do Ruska až 12-tisíc vojakov. Minulý týždeň ukrajinskí predstavitelia uviedli, že medzi ukrajinskými a severokórejskými jednotkami sa prvýkrát odohrali boje v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinské sily vpadli tento rok v auguste.

Čítajte viac Kimovi vojaci už sú nasadení v Kurskej oblasti, tvrdí ukrajinská rozviedka

Severná Kórea v posledných rokoch utužila vojenské vzťahy s Moskvou. Ruský prezident Vladimir Putin v júni navštívil Pchjongjang, kde s vodcom Kim Čong-unom podpísal obrannú dohodu. Obe krajiny sľúbili, že bezodkladne vynaložia všetky dostupné vojenské prostriedky na pomoc partnerovi v prípade vojny.

Japonsko spolu s ďalšími členmi skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 podporuje Ukrajinu a zároveň od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 uplatňuje protiruské hospodárske sankcie. Iwaya po svojom nástupe do úradu tento rok v októbri potvrdil pokračovanie doterajšej politiky Tokia nedodávať Kyjevu smrtiace zbrane, a to ani v reakcii na správy o zapojení KĽDR do konfliktu. (afp, čtk)

13:23 Ruské jednotky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny obsadili ďalšie dve dediny, uviedli v sobotu ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na ministerstvo obrany v Moskve.

V prípade dvoch obcí, nad ktorými údajne ruské jednotky prevzali kontrolu, ide o Makarivku a Hryhorivku, uvádza ruský rezort obrany. Hryhorivku označujú ruské zdroje pod pôvodným názvom Leninskoje. Agentúra Reuters pripomína, že správy z bojiska na Ukrajine nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu odvysielanom rozhlasovom rozhovore pripustil, že Ukrajina musí urobiť všetko pre to, aby sa vojna s Ruskom skončila na budúci rok diplomatickou cestou. Zelenskyj tiež potvrdil, že situácia na bojisku na východe Ukrajiny je ťažká a Rusko postupuje. Ruský prezident Vladimir Putin však podľa neho nemá záujem o dohodu o uzavretí mieru. (reuters, tasr)

12:53 Ruského občana Alexandara Bezrukovniho zatkli v Bosne a Hercegovine (BaH) pre falšovanie dokladov. Je tiež podozrivý z ilegálneho výcviku proruských moldavských aktivistov, informovali o tom v sobotu médiá v BaH. Zatkli ho v meste Bosanska Krupa.

Do operácie bola zapojená aj Spravodajská a bezpečnostná agentúra Bosny a Hercegoviny (OSA). Rus bol na zozname hľadaných osôb Interpolu, uviedol Dnevni Avaz so sídlom v Sarajeve.

Téma výcvikových táborov pre proruských moldavských aktivistov v Republike srbskej (jedna z dvoch častí federácia BaH) vzbudila pozornosť minulý mesiac. Moldavské ministerstvo vnútra pred prezidentskými voľbami a ústavným referendom o členstve v EÚ informovalo, že počas razií zatkli viacero podozrivých, ktorí boli vyškolení v Rusku, Srbsku a Bosne a Hercegovine. Ich cieľom bolo vyvolávať násilie a destabilizovať Moldavsko.

Minister zahraničných vecí BaH Elmedin Konakovič potvrdil, že do srbského subjektu Bosny a Hercegoviny prišli osoby, ktoré trénovali moldavské tímy v prospech Ruskej federácie. Bosnianskosrbskí predstavitelia existenciu výcvikových stredísk popierali.

Šéf OSA Almir Džuvo koncom októbra informoval, že do BaH z východu pred dvoma mesiacmi prišlo niekoľko cudzincov, ktorí by mohli byť spájaní s výcvikom sabotážnych skupín. Miestne médiá tiež uviedli, že v širšej oblasti mesta Banja Luka bolo podľa zdrojov z bezpečnostných a spravodajských agentúr najmenej sedem Rusov, ktorí začiatkom tohto roka cvičili moldavských občanov. (tasr, hina)

11:29 Ukrajina musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zaistila, že sa vojna s Ruskom skončí na budúci rok diplomatickou cestou, uviedol v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ako dodal, s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa až do jeho januárovej inaugurácie osobne nestretne, čo je v súlade so zákonom platným v USA. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Zelenskyj v rozhlasovom interview pripustil, že situácia na bojisku na východe Ukrajiny je ťažká a Rusko postupuje. Ruský prezident Vladimir Putin však podľa neho nemá záujem o dohodu o uzavretí mieru.

Ukrajinský prezident dodal, že americká legislatíva mu neumožňuje stretnúť sa s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom ešte pred jeho inauguráciou, ktorá sa uskutoční v januári 2025. Zelenskyj v tejto súvislosti dodal, že by sa s Trumpom určite stretol radšej osobne než prostredníctvom akéhokoľvek vyslanca alebo poradcu.

Čítajte viac Záhada Bieleho domu: má sa Trumpa obávať Zelenskyj alebo by nepríjemné prekvapenie mohol zažiť Putin?

„Ja ako prezident Ukrajiny beriem vážne jedine rozhovor s prezidentom Spojených štátov, pri všetkej úcte k akémukoľvek sprievodu, k akýmkoľvek ľuďom,“ zdôraznil. „Z našej strany musíme urobiť všetko pre to, aby sa táto vojna na budúci rok skončila diplomatickými prostriedkami,“ uzavrel Zelenskyj. (reuters, tasr)

10:43 Štyroch mŕtvych civilistov po ruských útokoch za posledný deň oznámili v sobotu ukrajinské úrady. V Záporožskej oblasti bol zasiahnutý objekt kritickej infraštruktúry. Viac ako 50 ruských dronov podľa letectva zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana.

Traja ľudia v piatok zahynuli a ďalší bol zranený po ruských útokoch v Časive Jare, Slovjansku a Kurachove v Doneckej oblasti, uviedol šéf regiónu Vadym Filaškin. Podľa šéfa správy v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina ruské ostreľovanie zabilo jedného človeka a ďalších desať zranilo, poškodených bolo aj 13 domov a plynovod.

Šéf záporožskej oblastnej vojenskej správy Ivan Fedorov informoval, že útok ruských dronov poškodil objekt kritickej infraštruktúry pri Záporoží. Tlaková vlna poškodila aj priľahlé komerčné priestory, nikto nebol zranený.

Ukrajinské letectvo oznámilo, že protivzdušná obrana v noci na sobotu v mnohých oblastiach zostrelila 53 z 83 útočiacich ruských dronov. Ďalších 30 strojov zmizlo z radarov. Uviedlo tiež, že Rusko zasiahlo strelou S-300 cieľ v Charkovskej oblasti.

Moskva popiera, že by vo svojej vojenskej agresii úmyselne útočila na ukrajinských civilistov, a tvrdí, že jej údery mieria výhradne na vojenskú či energetickú infraštruktúru. Ukrajinské úrady však pravidelne informujú o zásahoch civilných miest a o zabitých civilistoch. OSN medzitým potvrdila tisíce zabitých ukrajinských civilistov. (čtk)

8:15 Rusko opäť používa energiu ako zbraň, uviedol v reakcii na oznámenie Gazpromu prerušiť od soboty dodávky plynu do Rakúska ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Viedeň ale podľa neho nájde spôsob ako si zabezpečiť energetickú bezpečnosť.

Člen ukrajinskej vlády to napísal na sociálnu sieť X. Ukrajina už skôr oznámila, že neplánuje predĺžiť dohodu o tranzite ruského plynu cez svoje územie do Európy, ktorá vyprší na konci tohto roka. Kyjev to zdôvodnil tým, že Moskva z tohto obchodu financuje vojnu na Ukrajine.

Rakúsko podľa Sybihu „odmietne vydieranie“. „Éra, keď sa Európa spoliehala na ruský plyn, sa skončila,“ napísal ukrajinský minister. „Je čas úplne obmedziť ruské energetické zisky – a financovanie vojny,“ dodal.

Ruská štátna spoločnosť Gazprom v piatok oznámila svojmu rakúskemu odberateľovi, firme OMV, že od dnešného rána prestane dodávať zemný plyn do Rakúska. Postup Gazpromu je reakciou na krok OMV, ktorá Gazpromu pozastavila platby, aby získala sumu, ktorá jej bola priznaná v arbitráži.

Spoločnosť OMV je najväčším rakúskym dodávateľom energií. Uviedla, že sa na prípadné odpojenie ruského plynu pripravovala a že môže svojim zákazníkom dodávať plyn tranzitom cez Nemecko, Taliansko a Holandsko.

Čítajte viac Ruský Gazprom od soboty zastaví dodávky plynu do Rakúska. Čo to spraví s cenami?

7:00 Európska únia zvažuje uvalenie sankcií proti Číne, pretože krajina prvýkrát dodala Rusku zbrane na použitie proti Ukrajine, píše nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). Tri zdroje nemeckému denníku potvrdili, že šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell informoval štáty EÚ o zisteniach tajných služieb pred stretnutím ministrov zahraničných vecí budúci pondelok a vyzval na vyvodenie dôsledkov. Dôkazy boli „presvedčivé“ a demonštrovali „poskytnutie smrtiacej podpory“, povedal v piatok vysoký diplomat EÚ.

Diskusia o sankciách je len v počiatočnom štádiu. „Mali by sme sa pozrieť na celý súbor nástrojov,“ povedal diplomat, vrátane zoznamov, ktoré vedú k zákazu obchodovania s čínskymi spoločnosťami, zmrazeniu aktív či zákazu vstupu. Ale je potrebné sa porozprávať priamo s Čínou a dať im jasne najavo: „Vždy ste hovorili, že chcete byť neutrálni. Nie ste neutrálni“. Takéto kroky nevedú k mieru: „Kŕmite beštiu“.

Zdroje nechceli zachádzať do podrobností o zisteniach tajných služieb, píše FAZ. Vysoký diplomat sa však odvolal na „veľmi vážne“ správy tlačovej agentúry Reuters. Koncom septembra exkluzívne informovala, že dcérska spoločnosť ruskej štátnej zbrojárskej spoločnosti vyvinula a otestovala v Číne nový bojový dron s dlhým doletom a chce tam zaviesť sériovú výrobu na použitie dronov vo vojne proti Ukrajine. Stalo sa to za účasti čínskych odborníkov, uvádza FAZ.

Podľa serveru Politico EÚ bude tlačiť na Peking, aby odpovedal na správy o tom, že spoločnosť so sídlom v Číne vyrába vojenské drony na použitie vo vojne Ruska proti Ukrajine, uviedol v piatok vysoký predstaviteľ EÚ.

„Máme správy od spravodajských zdrojov o existencii továrne v Číne na výrobu bezpilotných lietadiel, ktoré sa posielajú do Ruska,“ povedal vysoký predstaviteľ EÚ. Predstaviteľ uviedol, že EÚ musí zistiť, či Peking vedel o aktivitách firmy a či výroba bezpilotných lietadiel predstavovala „priamu spoluprácu na vojenskom vybavení medzi Čínou a Ruskom““

„Ak definitívne potvrdíme, že došlo k presunu bezpilotných lietadiel (z Číny do Ruska), bude to mať dôsledky,“ dodal podľa Politico predstaviteľ, ale odmietol povedať aké.

Komentáre, ktoré prichádzajú viac ako mesiac po tom, čo agentúra Reuters prvýkrát informovala o továrni na bezpilotné lietadlá, naznačujú zostrenie postoja voči Číne v dôsledku znovuzvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA, uvádza Politico.