Mimochodom, už jedna z hlavných podmienok prezidentskej kandidatúry vyznieva veľmi prísne. V Bielorusku, ktoré má necelých 9,2 milióna obyvateľov, uchádzač musí predložiť najmenej 100-tisíc podpisov svojich podporovateľov. Napríklad na Slovensku, kde žije viac ako 5,4 milióna ľudí, stačí súhlas 15-tisíc občanov (prípadne najmenej 15 členov NR SR).
Lukašenko sa síce zabetónoval pri moci, ale zjavne tento paranoidný diktátor, ktorý imituje demokraciu, sa ešte poistil zmenami ústavy. Po novom majú právo kandidovať len občania, ktorí žijú posledných dvadsať rokov v Bielorusku, respektíve za daný čas nemali povolenie na pobyt nikde v zahraničí. Týmto spôsobom zamedzil aj teoretickej účasti vo voľbách svojim kritikom, ktorých v podstate prinútil emigrovať, keby sa náhodou odvážili pre návrat do vlasti.
Termín volieb vyhlásili na 28. január budúceho roku. Lukašenkov režim poskytol šancu zapojiť sa do predvolebnej kampane štyrom záujemcom. Hŕstka všetkých kandidátov sa dá označiť za pozoruhodný úkaz v politickej súťaži. Ani jeden totiž neprejavuje reálny záujem stať sa hlavou štátu. V podstate každý z nich pritakáva Lukašenkovi.
Čítajte viac Lukašenko sa poistil proti štátnemu prevratu. Pre istotu vymenil náčelníka generálneho štábu
A kto kandiduje okrem diktátora? Sergej Syrankov, ktorého si v marci tohto roku členovia komunistickej strany zvolili za nového predsedu, rozpráva, ako keby bol hovorca Lukašenka. „Prezident si dal za úlohu ďalej rozširovať demokraciu a posilňovať skutočnú demokraciu tak, aby priamo zapojil ľudí do práce na určovaní strategických smerov rozvoja krajiny, posilňovanie jej suverenity a obranyschopnosti," upozornil vtedy delegátov zjazdu. Dodal, že komunisti sa v tejto činnosti oddane angažujú.
Čítajte viac Lukašenko sa doživotne poistil. Nástup nemanželského syna k moci ale odďaľuje. Bude čakať do otcovej deväťdesiatky?
A nezostalo len pri slovách: Syrankov sa na webovej stránke komunistov pochválil, že svojim podpisom podporil kandidatúru Lukašenka. A iným spôsobom sa pridalo vedenie strany obdivujúcej Lenina a Stalina: „Nominácia Syrankova na prezidentského kandidáta neznamená, že Komunistická strana Bieloruska vypúšťa zo svojho programu klauzulu o podpore Lukašenka. Syrankov nejde do volieb namiesto neho, ale spolu s prezidentom," uviedli komunisti vo vyhlásení. Je to vskutku politická tragikomédia…
Bezpartajná Anna Kanopacká je právnička, ktorá v období 2016 – 2019 bola členka parlamentu. Nevyjadruje sa síce ako Syrankov v zmysle, že robí dobrovoľne komparz Lukašenkovi na jeho ceste k znovuzvoleniu, ale tiež slúži iba ako okrasa falošného zdania slobodných volieb. Potvrdila to už v roku 2020, keď kandidovala prvýkrát. Oznámila, že nebude usporadúvať stretnutia s voličmi. Tvrdila, že sa obáva o vlastnú bezpečnosť.
Čítajte viac S granátometom za roľníkmi, aby mali vyššiu úrodu. Kto je Lukašenkov vplyvný generál?
Predtým ako poslankyňa išla Lukašenkovi poruke: „Predložila na posúdenie odporný návrh zákona o zárukách prezidentovi, ktorý prestane vykonávať právomoci, a členom jeho rodiny," pripomenul server Naša niva. Takmer určite napísala text návrhu na objednávku alebo jej ho dodali už hotový. Lukašenko si evidentne želal mať legislatívnu poistku bezpečného a pohodlného života, keď by sa jedného dňa rozhodol v pokročilom veku abdikovať. A ako dopadla Konopacká v minulých voľbách? Režim jej prisúdil 1,7 percenta odovzdaných hlasov.
Čítajte viac Bieloruský žalár vyzerá ako márnica pre opozíciu. Zomrel už šiesty Lukašenkov väzeň
Druhým straníckym komparzistom Lukašenka po Syrankovovi je Alexandr Chižňak. Vykonáva funkciu predsedu Republikánskej strany práce a spravodlivosti. Treba poznamenať, že politické strany sú v Bielorusku tiež iba kulisami režimu, o všetkom rozhoduje 70-ročný samozvaný prezident. „Chižňak dostal v rokoch 2006 a 2015 od Lukašenka poďakovanie za svedomitú prácu a aktívnu účasť vo verejnom živote," podotkol server Naša niva a ironicky dodal, že v budúcom roku môže tento politik rozšíriť svoju kolekciu pochvál od diktátora ako protivník, ktorý iba napodobňuje zápas o hlasy voličov.
Posledný v štvorlístku komparzistov sa volá Olega Gajdukievič. Tiež patrí medzi imitátorov demokracie so straníckou legitimáciou. Pôsobí ako šéf Liberálno-demokratickej strany. Oddanosť Lukašenkovi zvlášť prejavil vo voľbách v roku 2020. Vzdal sa svojej kandidatúry, tvrdil, že inú cestu nevidí. „Nemôžem byť prostitútkou. Všetci kandidáti, ktorí zostali, okrem súčasného prezidenta, si želajú rozvrat štátu," povedal vtedy Gajdukievič. Politickou prostitútkou nechcel v byť v tom zmysle, že odmietal poslúžiť takzvaným cudzím protibieloruským záujmom a za jediného dôveryhodného lídra považoval Lukašenka.
Čítajte viac Lukašenko sa nad ním nezľutoval. Chorý väzeň zomrel. Vysmievali sa mu, do sprchy ho nepúšťali
Koľko percent hlasov získa tyran v takzvaných prezidentských voľbách? Ústredná volebná komisia mu ich pridelí podľa toho, ako si bude želať. To je v Bielorusku už tradícia. Vo voľbách v auguste 2020 ho komisia vyhlásila za víťaza so ziskom viac ako 81 percent hlasov. Predtým (v roku 2015) mu dokonca darovala až vyše 84 percent. Komparzistom volieb sa ujdú omrvinky a Lukašenko sa bude stále cítiť ako milovaný otec národa. V Bielorusku sa nerobia nezávislé prieskumy verejnej mienky, ale je nespochybniteľné, že mu už dávno nedôveruje nadpolovičná väčšina občanov.