Cieľom novej doktríny je podľa Kremľa dať potenciálnym nepriateľom na zreteľ, že ich nevyhnutne postihne odplata, ak by na Rusko či jeho spojencov zaútočili, poznamenala agentúra Reuters. Podpísanie doktríny odráža Putinovu pripravenosť hroziť použitím jadrového arzenálu krajiny, aby donútil Západ ustúpiť, zatiaľ čo Moskva tlačí na Ukrajinu pomaly postupujúcou ofenzívou ruských vojsk, dodala.
Ruský vodca na konci septembra varoval, že podľa novej doktríny by Moskva mohla použiť jadrové zbrane v prípade „rozsiahleho napadnutia“ konvenčnými zbraňami zo strany nejadrovej krajiny podporovanej jadrovou mocnosťou, čo by Rusko považovalo za spoločný útok. Agentúry si Putinove slová vyložili ako varovanie Spojeným štátom a ďalším západným spojencom Kyjeva.
Čítajte viac Kyjev neotáľal. Ukrajina krátko po povolení od USA prvýkrát použila ich rakety ATACMS na útoky v Rusku
Obnovená jadrová doktrína umožňuje jadrovú odvetu v prípade použitia západných konvenčných rakiet Ukrajinou proti Rusku, vyhlásil dnes Putinov hovorca Dmitrij Peskov. „Rusko vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v prípade agresie s použitím konvenčných zbraní proti nemu a/alebo Bielorusku ako členovi zväzového súštátia v prípade kritického ohrozenia ich zvrchovanosti a/alebo územnej celistvosti,“ povedal Peskov podľa agentúry TASS.
Čítajte viac Bidenov test Putinových červených čiar. Rozviazal ruky aj Trumpovi?
Okrem odpálenia balistických rakiet proti Rusku spomína Putinov dekrét ako podmienku pre použitie jadrových zbraní tiež „poskytnutie územia a zdrojov na agresiu proti Rusku“, napísala AFP. Pripomenula, že americký prezident Joe Biden zvolil na použitie amerických rakiet proti ruskému územiu na pozadí krvavých a ničivých ruských úderov proti Ukrajine, ako agentúre potvrdil nemenovaný americký predstaviteľ. Presné podmienky tohto povolenia však zostávajú neznáme a podľa médií sa súhlas obmedzuje len na Kurskú oblasť na západe Ruska, kde bojujú ukrajinské jednotky a kde boli nasadení severokórejskí vojaci.
Putin koncom septembra ohlásil spresnenie ruskej jadrovej doktríny, ktorá bola naposledy upravená v roku 2020. Prezident hodlal rozšíriť zoznam situácií, za ktorých by Rusko mohlo použiť jadrové zbrane. Vysvetlil to nevyhnutnosťou prihliadať na zmeny súčasnej vojenskej a politickej situácie. Kremeľ tento krok označil za „signál“ vyslaný „nie priateľským“ krajinám, pripomenul denník Kommersant.
Doktrína stanoví, že jadrové zbrane predstavujú krajný prostriedok obrany suverenity Ruska. Ale rozširuje zoznam hrozieb, na ktorých neutralizáciu možno jadrové zbrane použiť. Okrem agresie zo strany ľubovoľného nejadrového štátu s účasťou či podporou jadrovej mocnosti je jadrová odplata prípustná tiež pri kritickom ohrození zvrchovanosti Ruska konvenčnými zbraňami, alebo pri útoku na Bielorusko ako účastníka zväzového súštátia, napísal Kommersant.
Predchádzajúca verzia jadrovej doktríny počítala s jadrovou odplatou v prípade odštartovania balistických rakiet na Rusko a/alebo jeho spojenca, avšak žiadny spojenec nebol konkrétne menovaný, uviedol denník.
Ruské jadrové zbrane možno tiež použiť v prípade použitia jadrových zbraní či iných druhov zbraní hromadného ničenia na území Ruska či jeho spojencov a tiež proti ruským vojenským jednotkám a ruským vojenským objektom v zahraničí, v prípade hodnoverných informácií o hromadnom štarte prostriedkov vzdušného a vesmírneho napadnutia, vrátane strategických Bombardérov, taktického letectva, striel s plochou dráhou letu, dronov či nadzvukových zbraní.
Čítajte aj Rusko hrozí atómovým útokom na krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu. Moskva mení jadrovú doktrínu
Nová doktrína tiež prvýkrát definuje „potenciálneho nepriateľa“ ako jednotlivé štáty aj vojenské koalície, pokladajúce Rusko za potenciálneho nepriateľa a disponujúce jadrovými či inými zbraňami hromadného ničenia či značným vojenským potenciálom, dodal Kommersant.
Spustili sériovú výrobu protijadrových krytov
V Rusku sa začala sériová výroba mobilných protijadrových krytov, oznámili ruské médiá s odvolaním sa na komuniké výskumného ústavu civilnej obrany. Kryty sa vyrábajú v meste Dzeržinsk v Nižegorodskej oblasti, na spustenie sériovej výroby pomohla podpora štátu, napísal denník Kommersant na svojom webe.
Kryt pozostáva z dvoch modulov, z ktorých jeden je určený pre 54 ľudí a druhý obsahuje technické zariadenie. Kapacitu krytu možno zvýšiť pridaním ďalších modulov.
Tvorcovia krytu z ústavu, ktorý spadá pod ministerstvo pre mimoriadne situácie, považujú za hlavnú prednosť svojho diela mobilitu krytu, ktorý možno ľahko prepraviť na iné miesto a možno ho pripojiť k existujúcim inžinierskym sieťam. Výroba, preprava a umiestnenie mobilného krytu nazvaného Kub-M má podľa ústavu stáť polovicu oproti výstavbe stacionárneho krytu, pričom Kub-M možno vyrobiť v priebehu troch mesiacov.
Prvé správy o vytvorení mobilného krytu chrániaceho pred ožiarením v prípade jadrového výbuchu a pred následným rádioaktívnym spadom sa objavili vlani v decembri, poznamenal Kommersant. Pripomenul zároveň skoršie vyjadrenia úradov, že počet fungujúcich krytov v Rusku je nedostatočný.
Ruské úrady na začiatku minulého roka začali s kontrolami a opravami protileteckých krytov, vybudovaných za Sovietskeho zväzu. Na území krajiny je značné množstvo bunkrov a ďalších bezpečných útočísk. Mnohé kryty boli po desiatky rokov zakonzervované, ale väčšina týchto objektov je v havarijnom stave, poznamenal server The Moscow Times. Pripomenul, že ku koncu minulého roka príslušný úrad schválil štátnu normu pre prebudovanie podzemných skladov, parkovísk, pivníc, metra či cestných tunelov na kryty.
Správa o spustení sériovej výroby protijadrových krytov nasledovala deň po tom, ako Moskva pohrozila reakciou v prípade použitia západných striel dodaných Ukrajine na ruskom území. Rusko už tretí rok pokračuje v agresii na Ukrajine. Americká diplomacia medzitým uviedla, že je to Rusko, kto konflikt eskaluje nasadením severokórejských jednotiek.
Čítajte aj Prežila americkú jadrovú bombu v Hirošime, má odkaz pre Putina