Novinári získali prístup k zoznamu dezertérov, ktorý velenie divízie rozoslalo úradom ruských regiónov so žiadosťou o pomoc pri ich dolapení. Boli medzi nimi zmluvní vojaci – takzvaní kontratori, mobilizovaní záložníci a vojaci základnej služby.
Reportérky portálu Važnyje istorii preverili pravosť zoznamu tým, že skontrolovali uvedené mená s verdiktmi vojenských súdov a s vyhľadávacou databázou ministerstva vnútra. Spojili sa tiež s príbuznými tých, ktorí utiekli, ako aj s niektorými zo samotných dezertérov.
Jeden z nich portálu povedal, že 20. gardová motostrelecká divízia z Volgogradu má povesť jednej z najhorších v armáde. S vojakmi sa tam zaobchádza obzvlášť zle.
Pred veľkou ruskou inváziou na Ukrajinu vojakov z divízie prevelili na anektovaný Krym, akože „na výcvik“. Vzápätí sa ukázalo, že ich poslali bojovať.
V prvých týždňoch vojny sa niektorí kontraktori pokúšali zmluvu s armádou vypovedať. V tom čase to ešte bolo možné, hoci velenie ich od toho všemožne odrádzalo. Keď sa straty v divízii dramaticky zvýšili, vojaci začali hromadne utekať.
V júli 2022 divízie prišla prakticky o celé velenie, ktoré zahynulo pri ukrajinskom útoku. Nový veliteľ sa ukázal byť ešte horší ako predchádzajúci, tvrdí jeden z dezertérov.
V septembri 2022 prezident Vladimir Putin vyhlásil mobilizáciu a zmluvy, dovtedy uzatvárané s kontraktormi na dobu určitú, sa okamžite zmenili na trvalé, s platnosťou prinajmenšom do konca špeciálnej vojenskej operácie, ako Kremeľ prikázal označovať ozbrojenú agresiu proti susednej krajine.
Jeden z dezertérov, ktorého portál z bezpečnostných dôvodov uvádza pod nepravým menom Sergej, pre Važnyje istorii povedal, že ho po úteku chytili a kruto potrestali. Veliteľ práporu ho nútil prejsť 15 kilometrov v gumákoch, kým on sa pri ňom viezol v aute. Keď sa vyčerpaný vojak posadil, aby si oddýchol, veliteľ práporu mu strieľal z pištole pod nohy.
„Keď veliteľa práporu omrzelo ma takto vychovávať, zavolal veliteľa roty. Ten ma vzal preč, nadával mi a kričal na mňa, aby som zaliezol do diery. Utiekol som. Dokázal som im uniknúť možno preto, že bola noc, alebo možno preto, že ma kolegovia, radoví vojaci, nechceli dobehnúť,“ povedal Sergej.
Podľa ďalšieho vojaka z 20. divízie, ktorému dal portál krycie meno Michail, zomrelo do konca leta 2022 asi 500 ľudí z jeho jednotky. Tomu, kto sa pokúšal vyhnúť ďalšej službe, hrozil tvrdý fyzický trest. „Vojaka, ktorý odmietol bojovať, priviedli k veliteľovi 225. pluku a ten z neho urobil fašírku. Vojaka už od neho vynášali. A náčelník štábu povedal na rovinu, že ak niekto odmietne, neďaleko vykopali zindan (podzemnú temnicu – pozn. red.): „Budete tam sedieť a premýšľať o svojom správaní."
„V nemocnici mi zavolal veliteľ práporu a spýtal sa, kedy sa vrátim. Ale ja som vtedy ešte nemohol chodiť. Lekári mi potom povedali, že existuje neoficiálny príkaz pre dôstojníkov, aby čo najskôr poslali aj neošetrených vojakov späť na front. Vtedy som si uvedomil, že už nemám inú možnosť a je čas utiecť,“ vysvetlil.
Michail sa po zranení na front nevrátil. V Rusku sa skrýval asi rok a pol, pričom bol na federálnom zozname hľadaných osôb. Rusko opustil s pomocou projektu Idite lesom, ktorý pomáha ľuďom, čo odmietajú bojovať v Putinovej vojne proti Ukrajine. Teraz sa zdržiava na území jednej z európskych krajín, kde čaká na udelenie azylu.
Situácia sa zhoršila po prvých šiestich mesiacoch od začiatku totálnej vojny, keď sa ešte formálne dali vypovedať zmluvy s ministerstvom obrany. Neskôr, kontrakty všetkým predĺžili na neobmedzenú dobu a armáda začala postupovať ešte tvrdšie.

Celkovo z 20. motostreleckej divízie ušlo 858 zmluvných vojakov, 150 mobilizovaných záložníkov a dvaja branci základnej vojenskej služby. Medzi nimi je 26 poddôstojníkov, jeden major a dvaja podplukovníci.
„Situácia s divíziou ukazuje rozsah útekov z ruskej armády,“ píše portál Važnyje istorii.
Celkovo za tisíc dní od začiatku totálnej vojny posádkové súdy riešili najmenej 11,7 tisíc prípadov podľa paragrafu o „neoprávnenom opustení jednotky“. Ich počet začal výrazne narastať v marci 2023. V júli 2024 dosiahol vrchol – takmer tisíc prípadov za mesiac. V každý pracovný deň pribudlo na vojenských súdoch 40 nových káuz neoprávneného opustenia jednotky.

Maximálny počet prípadov neoprávneného opustenia jednotky posudzovali posádkové súdy v Orenburgu a Volgograde. Od začiatku vojny každý z nich spracoval viac ako 400 trestných prípadov neoprávneného opustenia posádky.
Väčšina odsúdených dostala podmienečné tresty. To preto, aby ich hneď mohli poslať späť na front. Armáda dokonca nie vždy zaraďuje dezertérov na federálny zoznam hľadaných osôb a trestné stíhanie voči mnohým ani nezačne.

„Chytia ich a ponúknu im: ,Buď začneme trestné stíhanie, alebo sa vrátiš k jednotke a budeme sa tváriť, že si nikam nezmizol.' Preto štatistiky, ktoré vidíme o trestných prípadoch začatých pre neoprávnené opustenie jednotky, nie sú reprezentatívne," povedal pre Važnyje istorii Ivan Čuviliajev, hovorca združenia Idite lesom.