1001. deň: Biden posiela Ukrajincom protipechotné míny. Desať minút po dvanástej, reaguje expert

Čítajte viac 1000. deň: Nad Ruskom sa zmráka. Po USA zrejme dostanú Ukrajinci zelenú aj z Londýna, Zelenskyj žiada aj Taurusy

23:28 Británia a Moldavsko začali nové partnerstvo v oblasti obrany a bezpečnosti v súvislosti s hrozbami zo strany Ruska, oznámila vláda Spojeného kráľovstva, informuje AFP.

Táto iniciatíva bola zverejnená počas návštevy britského ministra zahraničných vecí Davida Lammyho v moldavskom hlavnom meste Kišiňov.

Rezort diplomacie Spojeného kráľovstva uviedol, že cieľom predmetného paktu je „nadviazať na rozsiahlu spoluprácu medzi oboma krajinami a posilniť odolnosť Moldavska voči vonkajším hrozbám“.

„Moldavsko je pre Spojené kráľovstvo dôležitým bezpečnostným partnerom, a preto v záujme posilnenia jeho odolnosti voči ruskej agresii a zachovania bezpečnosti britských ulíc prehlbujem spoluprácu v oblasti boja proti nelegálnej migrácii a začínam nové obranné a bezpečnostné partnerstvo,“ vyhlásil Lammy.

Moldavsko hľadí na východ s obavami od februára 2022, keď ruské vojská vpadli na územie Ukrajiny, pripomenula AFP.

Čítajte viac „Trójsky kôň Kremľa“ Stoianoglo neuspel. Sanduová otočila skóre a obhájila post: Dnes ste zachránili Moldavsko

22:39 Holandsko odovzdalo posledné dve z 18 sľúbených stíhačiek F-16 do výcvikového strediska v Rumunsku, kde sa ukrajinskí piloti a pozemný personál učia lietať a udržiavať lietadlá v chode. Oznámilo to holandské ministerstvo obrany.

Holandsko tiež prisľúbilo dodať 24 stíhačiek F-16 priamo Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil tento dar za „prelom“. Uviedol, že stíhačky posilnia protivzdušnú obranu Ukrajiny a pomôžu jej protiofenzíve.

Holandská vláda v septembri oznámila, že v nasledujúcom roku zvýši svoje výdavky na obranu o viac ako desať percent. Dôvodom má byť práve ruská invázia na Ukrajinu, ktorá trvá od februára 2022.

Minister obrany Ruben Brekelmans v októbri na návšteve Kyjeva oznámil, že Holandsko investuje 400 miliónov eur do spoločného vývoja moderných dronov. Dodáva tiež náhradné diely, muníciu a palivo a chce rozšíriť výcvik ukrajinských pilotov.

21:44 Americký prezident Joe Biden schválil dodávku protipechotných mín Ukrajine. Tie poslúžia na spomalenie postupu ruskej armády na východe krajiny. Ako však v rozhovore pre web TV Nova povedal český bezpečnostný expert Milan Mikulecký, táto pomoc Bidenovej administratívy prišla „desať minút po dvanástej“.

Viacerí experti v ostatných týždňoch poukázali na to, že Ukrajina vo vojne „ťahá za kratší koniec“. Podľa Mikuleckého mala Ukrajina dostať protipechotné míny už dávno. „Najneskôr v čase, keď začalo Rusko preberať iniciatívu na bojisku, už mali byť míny na ceste. Ideálne ešte podstatne skôr,“ podotkol.

Vraví, že protipechotné míny sú zákerné zbrane, ktoré predstavujú ohrozenie aj pre civilistov. „Pokiaľ míny používa pravidelná armáda a vedie si údaje o tom, kde sú uložené, tak sa potom tieto oblasti dajú odmínovať. Problémom je však využívanie týchto zbraní nepravidelnými jednotkami, napríklad v Afrike, kde potom vznikali veľké straty medzi civilistami, proti čomu sa postavila napríklad princezná Diana.“

Mikulecký tvrdí, že „by sme mali odstúpiť od Ottawského dohovoru“ o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení. „Mali by sme začať míny opäť používať minimálne tam, kde majú svoj význam, napríklad pozdĺž hranice s Bieloruskom a ruskou Kaliningradskou oblasťou. A nie kvôli prebiehajúcej migračnej kríze, čo by mi niekto mohol podsúvať, ale práve preto, že to sú tie miesta, kadiaľ by Rusi mohli viesť útok na členské krajiny NATO,“ skonštatoval Mikulecký.

21:24 Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval na väčšie úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa jeho slov by sa do snáh o politické riešenie malo zapojiť „viac hlasov“. Apeloval tiež na prímerie v Pásme Gazy. S odvolaním sa na štátnu tlačovú agentúru Sin-chua o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

Si počas štátnej návštevy Brazílie v stredu rokoval s brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Peking a Brazília presadzujú svoju spoločnú iniciatívu pre mier na Ukrajine, ktorú podporila Moskva, odmieta ju však Kyjev.

Čínsky líder vyslovil obavy z rozšírenia konfliktu v Gaze a vyzval na „prímerie a skoré ukončenie vojny“, napísala Sin-chua.

Lula po stretnutí s prezidentom Sim uviedol, že pre obe krajiny je prioritou mier. „Vo svete sužovanom ozbrojenými konfliktmi a politickými spormi kladú Čína a Brazília na prvé miesto mier, diplomaciu a dialóg,“ vyhlásil.

19:54 V prípade, že útoky ruských síl na Ukrajine budú pokračovať súčasným tempom, ukrajinskú frontovú líniu by mohol postretnúť kolaps. Ako referuje spravodajský web BBC, na túto možnosť upozornila Marina Miron, výskumníčka v oblasti obrany na Kings College London.

V období od 1. septembra do 3. novembra zabrali Rusi viac ako tisíc kilometrov štvorcových ukrajinského územia, čo naznačuje, že ruský tlak sa v ostatných mesiacoch vystupňoval. Hlavný nápor ruských útokov musia Ukrajinci znášať najmä na dvoch miestach – na kupianskom a kurachovskom fronte.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) poukázal na to, že ruské sily tento rok obsadili približne 2 700 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, pričom vlani to bolo iba 465 kilometrov štvorcových. To je takmer šestnásobný nárast.

ISW uvádza, že Moskva v súčasnosti na Ukrajine ovláda celkovo 110 649 kilometrov štvorcových. Pre porovnanie, ukrajinské sily sa v prvom mesiaci svojej ofenzívy v Kurskej oblasti zmocnili o niečo viac ako 1 171 kilometrov štvorcových, ruské sily odvtedy získali naspäť takmer polovicu tohto územia.

19:18 Asi 150 ľudí s lampiónmi v podvečer v Centrálnom parku v pražských Stodůlkách pochodom pripomenulo vojnu na Ukrajine, od začiatku ktorej v utorok uplynulo 1000 dní. Na polhodinovej akcii zaznela ukrajinská hymna, podpora na boj Ukrajiny za slobodu a účastníci tiež minútou ticha uctili obete vojny. Podobné akcie, ktoré usporiadala česko-ukrajinská iniciatíva Hlas Ukrajiny, sa konali aj v ďalších českých mestách.

Účastníci sa zhromaždili v parku v Prahe 13 o 17:30, väčšina niesla lampióny a niektorí boli zabalení do ukrajinských vlajok. Po začatí zamieril pochod k blízkemu rybníku, kde organizátori z radov Čechov aj Ukrajincov prehovorili o hrôzach vojny plynúcich z ruskej agresie. „Je pre nás veľmi dôležité, že ako Ukrajinci cítime podporu,“ povedala spoluzakladateľka iniciatívy Hlas Ukrajiny Anastasia Sihnajevská.

Po krátkej zastávke účastníci zamierili späť na miesto pôvodného zrazu, kde asi po pol hodine akciu ukončili. Podobné pochody sa dnes konali v ôsmich českých mestách, okrem Prahy aj v Brne, Plzni, Karlových Varoch, Hradci Králové, Jihlave, Dobříši a Českej Lípe.

17:50 Povolenie amerického prezidenta Joea Bidena, aby Ukrajina mohla dodanými raketami dlhého doletu zasiahnuť ruské územie, považuje rezort slovenskej diplomacie za ďalšiu eskaláciu konfliktu. V stredu to počas návštevy Lichtenštajnska uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

„Sme absolútne proti takejto eskalácii zo strany odchádzajúcej administratívy USA,“ vyhlásil minister. Podľa Blanára nastupujúca administratíva zvoleného prezidenta Donalda Trumpa hovorí, že chce urobiť všetko preto, aby dosiahla mier na Ukrajine. Povolenie na zásahy na ruskom území preto Blanár vníma „ako hádzanie polien pod nohy budúcej administratíve“.

Šéf slovenskej diplomacie vyhlásil, že ak sa bude Rusko cítiť ohrozené, môžeme očakávať ďalšiu eskaláciu konfliktu. Blanár vyzval na hľadanie riešení týkajúcich sa deeskalácie konfliktu na všetkých úrovniach.

„Modlím sa, aby Ruská federácia nereagovala neadekvátne, a prihováram sa ukrajinskej strane, aby dala priestor na mierové rokovania, nech sa počká na dlho očakávané výsledky amerických volieb,“ vyhlásil Blanár.

Minister deklaroval, že občania USA svojou voľbou jasne podporili politiku Trumpa, ktorý chce ukončiť vojnu na Ukrajine. Trump má podľa neho veľmi silný mandát, s ktorým môže vstupovať do zahraničnopolitických otázok.

Mimoriadne dôležité podľa Blanára je, aby sa situácia na Ukrajine monitorovala pre bezpečnosť slovenského veľvyslanectva v Kyjeve a jeho personálu. „V prípade, ak by došlo k zhoršeniu (bezpečnostnej situácie), tak budeme okamžite konať,“ vyhlásil.

Blanár taktiež upozornil, že najviac vo vojne aj naďalej trpia civilisti. Pripomenul, že SR preto Ukrajine poskytne pomoc vo forme elektrogenerátorov v hodnote 500-tisíc eur.

Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že je v pravidelnom spojení s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom. Naposledy spolu telefonovali v pondelok. Diskutovali spoločne o brazílskej a čínskej mierovej iniciatíve. (tasr)

17:03 Ukrajina vyzvala v stredu svojich západných spojencov, aby nezvyšovali napätie v krajine. Vyjadrenia ukrajinských úradov prišli po tom, ako viacero veľvyslanectiev v Kyjeve oznámilo svoje uzavretie z dôvodu hrozby rozsiahleho leteckého útoku na hlavné mesto.

„Pripomíname vám, že hrozba útokov agresorského štátu je, žiaľ, pre Ukrajincov už viac ako 1000 dní každodennou realitou,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Spojené štáty ako prvé oznámili, že pre verejnosť uzatvoria priestory svojej ambasády, pretože dostali konkrétne informácie o „potenciálnom závažnom vzdušnom útoku“ v priebehu stredy. K rovnakému kroku pristúpili aj veľvyslanectva Grécka, Maďarska, Španielska a Talianska.

Ukrajinskí predstavitelia takýto neobvyklý krok kritizovali a spojencov vyzvali, aby v ukrajinskej spoločnosti nešírili ďalší strach. Podľa Kyjeva informácie, ktoré spomenuli USA, vyzerajú ako „psychologická operácia“ Moskvy na narušenie stability v krajine.

Vojenská rozviedka HUR oznámila, že na sociálnych sieťach sa šíri falošná správa v jej mene o varovaní pred veľkým bombovým útokom v Kyjeve. „Teroristická krajina vedie rozsiahly informačný a psychologický útok proti Ukrajine,“ napísala rozviedka v stanovisku. (tasr, afp)

14:12 V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, jeho okolí a niekoľkých ďalších regiónoch bol v stredu nakrátko vyhlásený letecký poplach pred hrozbou raketového útoku. Kancelária ukrajinského prezidenta vyzvala občanov, aby tento poplach neignorovali, informovala agentúra Reuters.

Ukrajinské vzdušné sily na sociálnej sieti Telegram o 12.54 h SEČ varovali pred raketovým nebezpečenstvom v Sumskej, Poltavskej i Černihivskej oblasti. Letecký poplach vyhlásili aj pre Čerkaskú, Vinnickú, Žytomyrskú, Rivnenskú i Kyjevskú oblasť. Podľa webu alers.in.ua tento poplach zhruba o polhodinu neskôr už neplatil v žiadnom z regiónov.

Americké veľvyslanectvo v Kyjeve niekoľko hodín predtým oznámilo, že v stredu uzatvorí svoje priestory pre verejnosť z dôvodu obdržania konkrétnej informácie o „potenciálnom závažnom vzdušnom útoku“. K rovnakému kroku následne pristúpili aj ambasády Grécka, Talianska a Španielska, uviedol verejnoprávny telerozhlas Suspiľne.

Španielska diplomatická misia podľa agentúry EFE vyzvala Španielov žijúcich na Ukrajine, aby zvýšili opatrenia ohľadne svojej bezpečnosti, dodržiavali všetky odporúčania miestnych orgánov a informovali sa o mieste, kde sa nachádza úkryt.

Podobné odporúčania adresovalo občanom aj talianske veľvyslanectvo v Kyjeve. Vo vyhlásení na oficiálnej webovej stránke podľa agentúry TASS píše, že z preventívnych dôvodov bude v stredu pre návštevníkov zatvorené, ale bude pokračovať vo svojej práci. „V prípade leteckého poplachu“ talianska misia odporúča Talianom na Ukrajine, aby dodržiavali bezpečnostné opatrenia a „okamžite vyhľadali najbližší úkryt“. (reuters, tasr, alers.in.ua)

13:47 Severná Kórea nedávno dodala Rusku ďalšie delostrelecké systémy, uviedla s odvolaním sa na juhokórejské tajné služby agentúra AP. Deje sa tak podľa nej v čase, keď severokórejské oddiely začali bojovať po boku Rusov proti Ukrajincom.

Severná Kórea poskytla Rusku samohybné delá kalibru 170 milimetrov a raketomety kalibru 240 milimetrov, uviedli juhokórejské tajné služby na uzavretom rokovaní juhokórejského parlamentu. Keďže ruská armáda takýmito zbraňami nedisponuje, je podľa tajných služieb pravdepodobné, že Severná Kórea vyslala do Ruska aj expertov, ktorí by zaistili výcvik ruských vojakov.

Minulý týždeň sa podľa agentúry AP na platforme Telegram a iných sociálnych sieťach v Rusku objavili záznamy, ktoré údajne ukazovali, ako sa po ruskej železnici prepravujú zbrane nápadne pripomínajúce severokórejské samohybné delá Koksan kalibru 170 milimetrov. Denník Financial Times tvrdí, že Severná Kórea nedávno zásobovala svojho spojenca 50 samohybnými húfnicami rovnakého kalibru a 20 raketometmi kalibru 240 milimetrov.

Raketomety sú zatiaľ posledným typom konvenčných zbraní, ktoré Severná Kórea podľa médií Rusku poskytla. Vojenská spolupráca oboch krajín sa prehlbuje spoločne s tým, ako rastie napätie medzi nimi a Západom. Od augusta minulého roku tak ruská armáda podľa juhokórejských tajných služieb dostala od Severnej Kórey viac ako 13-tisíc kontajnerov s muníciou, raketami a konvenčnými zbraňami.

Zhruba 11 000 severokórejských vojakov operuje od konca októbra v západoruskej Kurskej oblasti s cieľom vytlačiť ukrajinské sily, ktoré kontrolujú časť tohto územia. Rusko ich tiež pridelilo k námorným a leteckým jednotkám a niektorí z nich už začali bojovať aj na fronte, tvrdia juhokórejské tajné služby. Nemajú však informácie o tom, koľko Severokórejčanov už v konflikte zahynulo.

V utorok zaútočila Ukrajina podľa Moskvy šiestimi balistickými raketami v západoruskej Brjanskej oblasti. Ukrajina presnosť tvrdení nepotvrdila, už skôr ale informovala o tucte výbuchov a detonáciách v priestore ruského muničného skladu.

AP upozorňuje, že zapojenie Severnej Kórey do vojny na Ukrajine môže viesť podľa mnohých odborníkov k eskalácii celého konfliktu. Aj preto Spojené štáty podľa amerických médií tento týždeň udelili Kyjevu súhlas s použitím rakiet ATACMS na údery hlboko na ruskom území. Naopak ruský prezident Vladimír Putin varoval, že práve tento krok americkej administratívy povedie k vyostreniu situácie. (čtk, ap)

13:29 Povolenie používať americké rakety s dlhým doletom pri útokoch na ciele v Rusku, ktoré Ukrajina dostala, nie je správne. Vyhlásil to v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Kyjev prvýkrát použil americké rakety ATACMS na útok na arzenál v hĺbke Ruska.

„Nepovažujeme toto rozhodnutie za správne,“ povedal Erdogan novinárom pri návrate zo summitu krajín skupiny G20 v Brazílii. Podľa neho ide o veľkú chybu. „Toto Bidenovo rozhodnutie povedie k zosilneniu konfliktu a tiež k silnejšej reakcii Ruska,“ uviedol Erdogan, podľa ktorého americké rozhodnutie môže „región a svet priviesť na pokraj veľkej vojny“.

Turecký prezident v utorok tiež varoval ostatných členov Severoatlantickej aliancie, aby nepodceňovali zmenu ruskej doktríny pre použitie jadrových zbraní, ktorú podpísal ruský prezident Vladimír Putin. Zmena rozšírila zoznam situácií, kedy by Rusko mohlo použiť svoj jadrový arzenál. „Nie je to pozitívny vývoj,“ povedal Erdogan o zmene ruskej jadrovej doktríny aj o povolení, ktoré dostala Ukrajina na použitie amerických striel.

Turecký prezident tvrdí, že jeho krajina je pripravená sprostredkovať rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Turecko nezaviedlo sankcie na Rusko, z Moskvy ale čelilo kritike, že ukrajinskej armáde dodalo zbrane, napríklad bezpilotné prostriedky.

Erdogan na začiatku novembra kritizoval postup súčasnej americkej administratívy prezidenta Joea Bidena, ktorá Ukrajine dodáva zbrane. Podľa neho je možné konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou „ľahko ukončiť“, ak nová administratíva Donalda Trumpa bude presadzovať „postup založený na riešeniach“. Trump sľúbil, že v krátkom čase rusko-ukrajinskú vojnu ukončí, nespresnil ale, ako to chce dosiahnuť. (čtk)

12:57 Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený diskusii o dohode o prímerí na Ukrajine so zvoleným šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, vylučuje však akékoľvek veľké územné ústupky a trvá na tom, aby sa Kyjev vzdal ambícií vstúpiť do NATO. Pre agentúru Reuters, ktorá o tom informovala v stredu, to uviedlo päť ruských predstaviteľov blízkych Kremľu, ktorí si neželali byť menovaní.

Čítajte viac Putin je pripravený diskutovať s Trumpom o zmrazení vojny a prímerí. Má však podmienky

11:05 Ukrajinské útoky dronmi zasiahli závod na výrobu vojenských nákladných dronov v ruskej v Belgorodskej oblasti a zbrojný arzenál v ruskej Novgorodskej oblasti. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram Andrij Kovalenko z ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany, informuje web Ukrajinská pravda.

V obci Kotovo v Novgorodskej oblasti, ktorá je od ukrajinských hraníc vzdialená približne 680 kilometrov, drony zaútočili na sklad munície. Ide o sklad delostreleckej a mínometnej munície, striel pre raletomety Grad, Smerč a Uragan a rakiet Iskander, uviedol Kovalenko. Uložené však v ňom sú aj severokórejské rakety KN23, protiletecké strely S-300 a S-400 a munícia pre protilietadlový raketový systém Tor.

Zasiahnutý závod spoločnosti EFKO v Belgorodskej oblasti podľa Kovalenka oficiálne vyrába potravinárske výrobky, ale v skutočnosti produkuje aj nákladné drony používané ruskou armádou na vojenské účely. Kovalenko zverejnil videozáznam ukazujúci, že v závode je požiar.

10:56 Medzinárodná kampaň na zákaz mín (ICBL) v stredu rázne odsúdila „hrozné“ rozhodnutie Spojených štátov dodať Ukrajine americké protipechotné míny. Kremeľ tvrdí, že končiaca americká administratíva prezidenta Joea Bidena „robí všetko“ čo môže, aby predĺžila vojnu na Ukrajine, ktorá sa už viac než 1000 dní bráni invázii ruských síl, píše TASR.

„Americká kampaň za zákaz nášľapných mín a všetky organizácie ICBL sa budú usilovať o to, aby to (rozhodnutie) USA zvrátili. Ukrajina musí jasne povedať, že nemôže a nebude akceptovať tieto zbrane,“ uviedla iniciatíva vo vyhlásení pre agentúru AFP.

10:00 Bieloruské ministerstvo obrany v stredu odsúdilo rozhodnutia Spojených štátov dodať Ukrajine protipechotné míny a povoliť Kyjevu útočiť americkými raketami dlhého doletu na vojenské ciele hlboko v ruskom vnútrozemí, uviedla ruská tlačová agentúra RIA. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Rozhodnutie amerického prezidenta Joea Bidena ohľadom povolenia Ukrajine útočiť na Rusko americkými raketami dlhého doletu považuje prvý námestník bieloruského ministra obrany a náčelník generálneho štátu bieloruských ozbrojených síl Pavel Muravejko za nezodpovedné.

Podľa očakávania USA, použije Ukrajina protipechotné nášľapné míny na svojom území. Zaviazala sa však, že ich nepoužije v oblastiach obývaných civilistami – svojimi vlastnými občanmi. Informáciu o poskytnutí mín zo strany USA zverejnil ako prvý americký denník Washington Post.

9:50 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán kvôli najnovšiemu vývoju vo vojne na Ukrajine a zvýšenému riziku eskalácie konfliktu zvolal Radu obrany štátu. Pre agentúru MTI to uviedol premiérov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Čítajte viac Orbán po schôdzke Rady obrany: Nasledujú dva najnebezpečnejšie mesiace vojny. Francúzsko znepokojené nie je

9:30 Riaditeľ ruskej Zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergej Naryškin v stredu varoval členov aliancie NATO, že ich podiel na útokoch ukrajinskej armády hlboko v ruskom vnútrozemí nezostane nepotrestaný. Podľa agentúry RIA Novosti citovanej agentúrou AFP to Naryškin vyhlásil v rozhovore pre ruské periodikum Národná obrana.

Podľa ruského ministerstva obrany v utorok večer ukrajinské ozbrojené sily zaútočili šiestimi americkými raketami ATACMS na objekt v Brianskej oblasti. Ruská protivzdušná obrana zostrelila päť rakiet, jedna bola poškodená. Obete ani materiálne škody neboli hlásené, dodala RIA Novosti citovaná TASR.

Naryškin v rozhovore vyhlásil, že vojenské a politické elity Západu čoraz viac chápu, že musia byť k Rusku zdržanlivejšie, aby sa nezaplietli do vojenského konfliktu.

„Medzi vojensko-politickými elitami Západu rastie povedomie o vážnosti ruských zámerov a potrebe väčšej zdržanlivosti v ich konaní, aby sa nedostali do priameho vojenského konfliktu s našou krajinou (Ruskom), ktorý by pre nich (Západ) mohol mať katastrofálne dôsledky,“ vyhlásil Naryškin.

Dodal, že medzi západnou elitou nebadá „zatmenie mysle“, vníma však „profesionálnu degradáciu byrokratickej vrstvy, ktorá sa dlhé roky úspešne vydávala za vládnucu“. Podľa neho toto jeho tvrdenie platí najmä pre popredné krajiny Európy, kde „celý rad prezidentov, premiérov a kancelárov zabezpečuje záujmy globalistického kapitálu“.

Na margo novej ruskej jadrovej doktríny Naryškin uviedol, že rozšírenie zoznamu dôvodov pre použitie jadrových zbraní Ruskom „prakticky eliminuje možnosť poraziť“ Rusko na bojisku.

Čítajte aj Putin schválil novú jadrovú doktrínu. Rusko spustilo sériovú výrobu protijadrových krytov

9:03 Rusko tvrdí, že v noci na dnes zostrelilo 44 ukrajinských dronov v prihraničných regiónoch, z toho 20 nad Novgorodskou oblasťou na severozápade Ruska. Informovalo o tom dnes podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo obrany. Ďalších šesť zničených dronov hlási Samarská oblasť. Ukrajinské úrady zase uviedli, že ukrajinská protivzdušná obrana sa skoro ráno pokúšala odraziť vzdušný útok na Kyjev. Veľvyslanectvo USA v ukrajinskej metropole dnes oznámilo, že dostalo informáciu o možnom veľkom vzdušnom útoku a bolo uzavreté.

Okrem 20 dronov zničených nad Novgorodskou oblasťou bolo ďalších 24 zničených nad viacerými ďalšími regiónmi v centrálnej a západnej časti Ruska, uviedlo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. Konkrétne päť dronov bolo zničených nad Kurzkou oblasťou, tri nad Belgorodskou, dva nad Brjanskou a ďalšie dva nad Moskovskou oblasťou. Ministerstvo však neoznámilo žiadne informácie o prípadných škodách spôsobených útokmi.

Okrem toho šesť ukrajinských dronov bolo zostrelených nad Samarskou oblasťou, uviedol na telegrame oblastný gubernátor Vjačeslav Fedoriščev. Útok si podľa neho nevyžiadal žiadne zranené alebo materiálne škody a situácia je vraj „pod kontrolou“.

Jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany sa snažili odraziť ruský vzdušný útok na Kyjev z skorého rána, uviedla vojenská správa ukrajinskej metropoly. Agentúra Reuters uviedla, že jej svedkovia počuli niekoľko výbuchov, ktoré zneli ako jednotky protivzdušnej obrany v akcii.

8:45 Pentagón pošle Ukrajine ďalšie zbrane v hodnote najmenej 275 miliónov dolárov. Uviedli to v utorok americkí predstavitelia. Bidenova administratíva sa tak snaží predtým, ako sa prezidentského úradu ujme Donald Trump, urobiť čo najviac, aby pomohla Kyjevu čeliť Rusku.

Súčasťou nového balíka sú prostriedky protivzdušnej obrany, vrátane systémov HIMARS, delostrelecká munícia kalibru 155 mm a 105 mm, protitankové strely Javelin a ďalšia technika a náhradné dielce.

7:58 Rusko zadržalo nemeckého občana obvineného zo sabotáže na zariadeniach energetickej infraštruktúry. Oznámila to ruská tajná služba FSB. Nemec je podozrivý, že bol zapojený do organizovania marcovej explózie stanice pre distribúciu plynu v Kaliningrade, informujú dnes ruské štátne médiá.

Podľa médií bol nemecký občan Nikolaj Gajduk, narodený v roku 1967, zadržaný v Kaliningradskej oblasti. FSB uviedla, že vstúpil z Poľska do Ruska, kde chcel „organizovať sabotáže zamerané na miestnu energetickú infraštruktúru“.

Pri kontrole jeho automobilu na ruských hraniciach u neho bolo podľa FSB zaistené pol litra výbušnej kvapaliny. Podľa miestnych médií bola táto výbušnina ukrytá v krabici od šampónu.

„Bolo zistené, že pán Gajduk dostal od ukrajinského občana príkaz vyvolať explózie a dostal súčiastky pre podomácky vyrobené výbušné zariadenie,“ uviedla FSB.

7:18 Veľvyslanectvo Spojených štátov v ukrajinskej metropole Kyjev dostalo v stredu 20. novembra informáciu o potenciálnom závažnom vzdušnom útoku. Ambasáda USA bude z tohto dôvodu uzatvorená, uviedol na platforme X konzulárny úrad amerického ministerstva zahraničných vecí. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Veľvyslanectvo USA v Kyjeve ďalej odporučilo svojim občanom, aby boli v prípade vyhlásenia leteckého poplachu pripravení okamžite sa presunúť do krytov.

6:53 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 690 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 725 740, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty a 49 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 390 tankov, 19 119 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 681 delostreleckých systémov.

6:30 Horúca linka medzi Kremľom a Bielym domom, ktorá vznikla po kubánskej raketovej kríze, sa teraz nepoužíva. Agentúre TASS o tom povedal Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Nie. Máme špeciálnu zabezpečenú linku na komunikáciu medzi dvoma prezidentmi, Ruskom a Spojenými štátmi, a to aj na videokomunikáciu,“ vysvetlil. Peskov poznamenal, že teraz cez túto linku nie sú žiadne kontakty, dokonca ani núdzové.

Podľa údajov z webovej stránky Kremľa sa posledný telefonický rozhovor Putina s lídrom USA uskutočnil 12. februára 2022. S Joeom Bidenom sa rozprávali viac ako hodinu, hlavnými témami boli bezpečnostné záruky pre Rusko a situácia okolo Ukrajiny. Hovorilo sa aj o bilaterálnych vzťahoch medzi Ruskou federáciou a USA.

Horúca linka Washington-Moskva bola vytvorená po kubánskej raketovej kríze pre mimoriadne rokovania medzi lídrami ZSSR a USA. Rozbehla sa 30. augusta 1963.

Počas studenej vojny linka dobre slúžila v núdzových situáciách, ale v posledných rokoch prezidenti Ruska a USA v prípade potreby komunikovali priamo telefonicky. V roku 2016 médiá informovali, že vtedajší súčasný prezident USA Barack Obama údajne použil „červený telefón“ na diskusiu o situácii s „kybernetickým zasahovaním“ do amerických volieb. Kremeľ to však poprel s vysvetlením, že rozhovor prebehol na bežnej uzavretej linke, uviedla agentúra TASS.

6:10 Spojené štáty nevidia dôvod na úpravu svojej stratégie týkajúcej sa jadrových zbraní, uviedlo v utorok americké ministerstvo zahraničných vecí. Po tom, ako Moskva zmiernila podmienky na nukleárny útok, však Rusko vyzvali, aby prestalo s nezodpovednou rétorikou, informuje agentúra Reuters.

Hovorca ministerstva Matthew Miller novinárom povedal, že Washington je celkovo „neuveriteľne“ znepokojený hybridnou vojnou, ktorú vedie Rusko, a je naďalej v úzkom kontakte s európskymi partnermi v tejto záležitosti.

Vyjadrenia ruských predstaviteľov kritizoval predtým aj Biely dom. „Je to znova tá istá nezodpovedná rétorika z Ruska, akú sme videli za posledné dva roky,“ uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť pre agentúru AFP. „Oznámenie Ruska, že aktualizuje svoju jadrovú doktrínu, nás neprekvapilo,“ doplnil s tým, že Moskva signalizovala tento zámer už niekoľko týždňov.

Čítajte viac Putin schválil novú jadrovú doktrínu. Rusko spustilo sériovú výrobu protijadrových krytov

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok schválil aktualizovanú jadrovú doktrínu svojej krajiny, podľa ktorej by Rusko mohlo zvážiť použitie jadrových zbraní v prípade, že by čelilo útoku konvenčnými raketami podporovanému jadrovou veľmocou. Urobil tak dva dni po tom, čo médiá informovali, že americký prezident Joe Biden povolil Kyjevu útočiť americkými raketami dlhého doletu na vojenské ciele hlboko v ruskom vnútrozemí. Podľa Moskvy Ukrajina týmito strelami prvýkrát útočila na Rusko v noci na utorok.

6:00 Končiaci americký prezident Joe Biden povolil dodávky protipechotných mín Ukrajine. Moskvou napadnutej krajine majú pomôcť dosiahnuť efektívnejšiu obranu a spomaliť ruský postup, uviedol denník The Washington Post.

Krok prichádza v nadväznosti na nedávne rozhodnutie Bieleho domu, ktoré Ukrajine umožňuje na ruskom území použiť strely dlhého doletu dodávané Spojenými štátmi a ich spojencami. Rozhodnutie prišlo po mesiacoch, počas ktorých Kyjev v tejto veci naliehal na Washington.

Dodávky protipechotných mín na Ukrajinu sú potenciálne kontroverzné, pripomína americký denník. Viac ako 160 krajín totiž podpísalo medzinárodnú zmluvu o zákaze ich používania s tým, že tieto zbrane môžu spôsobovať trvalú ujmu civilistom. Kyjev o ne ale usiluje od začiatku rozsiahlej ruskej invázie spred takmer troch rokov. Rusi míny na Ukrajine používajú bežne.

Bidenova vláda je znepokojená útokmi Ruska na ukrajinské frontové línie v posledných týždňoch a vidí naliehavú potrebu tento postup zastaviť, povedali denníku nemenovaní činitelia oboznámení sa so záležitosťou. Pentagón sa podľa nich domnieva, že poskytnutie mín je jedným z najprínosnejších opatrení, ktoré môže Bidenova vláda urobiť, aby ruský postup pomohla spomaliť.

Najväčší konflikt v Európe rozpútalo Rusko 24. februára 2022 svojou rozsiahlou inváziou na Ukrajinu. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré svoje územia dobyli späť. Rusi však časť východnej a južnej Ukrajiny okupujú a v poslednom čase na východe zrýchlili postup. Novozvolený prezident Donald Trump opakovane povedal, že sa zasadí o rýchle ukončenie tejto vojny.