Strategické víťazstvo nad Západom? Putin naň môže myslieť, vraví nemecký generál

Bude pre Vladimira Putina Európa vyzerať ako roku 1914 či 1938? „Keby šéf Kremľa vojnu proti Ukrajine vyhral, bude mať k dispozícii armádu s bojovými skúsenosťami, ktorú by mohol v časovom rámci troch až piatich rokov obnoviť. Dôležité je, že to budú víťazné ozbrojené sily. Malo by to veľký vplyv na ich myslenie, veď na druhej strane možno budú oveľa skeptickejšie a demoralizované západné krajiny, ktoré sa budú báť, že sú ďalšie na rade,“ povedal pre Pravdu nemecký brigádny generál vo výslužbe Reiner Mayer zum Felde. V minulosti okrem iného zastupoval svoju krajinu vo Výbore NATO pre obrannú politiku a plánovanie. V súčasnosti pôsobí ako expert Inštitútu bezpečnostnej politiky na univerzite v Kieli.

21.11.2024 06:00
Leopard Foto:
Nemecký tank Leopard A7V.
debata (301)

Začnem otázkou, o ktorej podľa mňa rozmýšľajú všetci najmä v Kyjeve. Čo keď novozvolený prezident Donald Trump jednoducho povie, že ho nezaujíma Ukrajina a Rusko si môže robiť, čo chce? Možno to nebude také priamočiare, ale nevyzerá to tak, že by Európa bola schopná nahradiť pomoc, ktorú momentálne poskytuje Washington Kyjevu.

Súhlasím s týmto názorom. Európania nedokážu nahradiť to, čo momentálne robia pre Ukrajinu Američania. V tom spočíva rozdiel medzi superveľmocou s globálnym vplyvom a nami. V niektorých veciach sme dobrí. Prispievame k politike odstrašenia a sme pilierom NATO. No ani v rámci Európskej únie nemáme jednotnú politiku týkajúcu sa Ukrajiny. Za USA zaostávame aj vojensky. Európa má finančné zdroje a môže pomôcť Ukrajine s obnovou infraštruktúry. No čo urobíme, keď ju Putin bude ničiť rýchlejšie, ako ju Kyjev dokáže budovať? Ak by sa Trumpova vláda jednoducho stiahla a povedala Putinovi, nech si robí, čo chce, bola by to pre Ukrajinu veľká politická a ekonomická katastrofa. Musím však dodať, že neverím, že sa to stane.

Ukrajinský veľvyslanec: Tisíc dní bojujeme o právo na existenciu
Video
Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran hovorí o veľkej ruskej invázii, ktorá trvá už tisíc dní. Šéf Kremľa Vladimir Putin ju spustil 24. februára 2022. / Zdroj: TV Pravda

Prečo to tak vnímate?

Vychádzam len z toho, čo vidím v médiách a z rozhovorov s ľuďmi. Podľa mňa je Trump odhodlaný dospieť k mieru, rokovať o ňom a vyvíjať tlak na obe strany. Na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj na Vladimira Putina. Trump by šéfovi Kremľa mohol povedať, že by mal s Kyjevom urobiť určitý kompromis za rozumných podmienok, ktoré by zaručili existenciu Ukrajiny ako suverénneho štátu. A keby to Putin neprijal, republikánsky prezident môže oznámiť, že zvýši podporu Ukrajine vrátane dodávok rakiet s dlhým doletom, ktoré sa dajú použiť proti cieľom na ruskom území. Možno by to ovplyvnilo Putinovo uvažovanie, aby bol ochotný zvážiť rozumný kompromis. Republikáni, ktorí by mali mať vplyv na politiku Trumpovej vlády, už naznačili, že veria, že Krym je stratený a že musí existovať nejaký štatút pre Donbas a mohla by vzniknúť demilitarizovaná zóna, ktorú by chránili Európania. Áno, úplne najhorší scenár by bol, keby Trump povedal, že je mu to úplne jedno. Nemyslím si však, že by to bolo v záujme USA. Verím, že v Trumpovom tíme sa nájdu rozumní ľudia, ktorí by ho presvedčili, že Spojené štáty nemôžu úplne zabudnúť na Ukrajinu. Spojené štáty sú garantom Budapeštianskeho memoranda, na základe ktorého sa Ukrajinci vzdali jadrových zbraní výmenou za americké, ruské a britské záruky, že ich krajina bude existovať ako suverénny štát. USA z toho nevyplývajú právne povinnosti, ale je to morálny záväzok. Nemôžu Ukrajinu nechať úplne napospas Rusku, lebo by úplne stratili povesť spoľahlivého lídra v globálnych záležitostiach.

Ukrajinci ním ničia Rusov. Čo v útrobach skrýva nemecký leopard?
Video
Zdroj: TV Pravda

Naozaj nepredpokladám, že Trumpa trápia nejaké právne povinnosti či dokonca morálne záväzky.

To nie, ale toto sa týka amerických záujmov. Pochopí to aj Trump a jeho ľudia, ktorí majú tieto veci na starosti. Dá sa argumentovať zahraničnou, obrannou aj obchodnou politikou. Že všetky americké investície v Európe by boli pre Američanov stratené, keby jednoducho povedali, že im na Ukrajine vôbec nezáleží. Poškodilo by to záujmy USA, ak nezvážia všetky dôsledky takého kroku. Je teda možné argumentovať v prospech udržania transatlantických vzťahov. Preto som presvedčený, že to nie je koniec NATO ani transatlantického zväzku. A okrem toho Trump nie je úplným zosobnením USA. Je tam Kongres a všetci podnikatelia, ktorí obchodujú a investujú v Európe.

Myroslav Kastran Čítajte viac Ukrajinský veľvyslanec: Novú Mníchovskú dohodu by sme odmietli, bojovali by sme ďalej

Veríte, že ak by Rusko zaútočilo povedzme na pobaltské štáty, Trump by prišiel Európe pomôcť?

USA by sa určite zapojili. Verím, že Američania by dokonca aj s Trumpom zostali naším spoľahlivým spojencom so všetkými silami, ktoré sú stále nasadené v Európe. A my musíme urobiť všetko pre to, aby sme ich tu udržali. Trump nikdy nepovedal, že odíde z NATO a že je izolacionista. Jednoducho hrozí krajinám, ktoré takpovediac neplatia účty za obranu a neplnia si záväzky prijaté na summite aliancie vo Walese roku 2014. Trump vraví, že nebude brániť tých, ktorí nedávajú na obranu dve percentá HDP. Z toho však vyplýva, že pod ochranou USA sú stále tí, čo si podľa novozvoleného prezidenta plnia záväzky, na obranu dávajú dve percentá a prispievajú k posilneniu NATO. Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg Trumpovi v prvom prezidentskom období vždy hovoril, že rastúce výdavky na obranu sú jeho zásluha. Je to pravda len do istej miery, ale exšéf aliancie to vedel republikánovi podať tak, že ten to vnímal ako svoj úspech. Fakt je, že v NATO dlhodobo riešime rozdelenie obranného bremena. A zaoberali by sme sa tým aj v prípade, keby voľby vyhrala demokratka Kamala Harrisová.

V čom spočíva hlavný problém?

Musíme nastaviť rovnovážnejší stav v transatlantických vzťahoch. Tak, aby to bolo aspoň 50 na 50. Namiesto toho 70 percent všetkých zdrojov poskytujú NATO Američania a iba 30 percent ostatní členovia aliancie. Už však nemôžeme naďalej presviedčať amerických daňových poplatníkov, aby na európsku bezpečnosť dávali viac peňazí ako samotní Európania. Musíme si zaistiť vlastnú budúcnosť a je to veľmi rozumné. My dávame peniaze predovšetkým do systémov sociálneho zabezpečenia a blahobytu, rozvoja našej ekonomiky a získavania ešte lepších dohôd na globálnych trhoch. No musíme investovať aj do obrany, aby sa Európa spravodlivo podieľala na transatlantickej bezpečnosti. Je to jadro problému. V Berlíne sme to pochopili a Nemecko otočilo svoju politiku. Síce v poslednom momente, ale predsa. Vo Walese sme si sľúbili, že sa k dvom percentám na obranu dopracujeme za 10 rokov. Nemecko to nakoniec splnilo a bude to tak aj v budúcom roku. Pre Trumpa už nie sme v tejto otázke hlavným terčom. No napríklad Kanada, ako som počul v diskusii v Berlíne od jej veľvyslanca, dosiahne dvojpercentný cieľ v roku 2032, teda s oneskorením o osem rokov. Zaostávajú aj niektoré ďalšie štáty aliancie, ale už ich nie je veľa.

Zostane NATO pri dvojpercentných výdavkoch na obranu?

Trump chce, aby sme ešte viac zvýšili naše obranné investície, vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Európe, spôsobenú ruskou revizionistickou a agresívnou politikou podporovanou Čínou, Iránom a Severnou Kóreou. Dve percentá by sme nemali považovať za konečný cieľ. Postupne sa dá ísť vyššie – na 2,5, tri či 3,5 percenta. Samozrejme, malo by byť v záujme krajín, ktoré sú v prvej línii, aby urobili viac. Tak ako to bolo v prípade Nemecka, ktoré v 50. či 60. rokoch vydávalo na obranu päť percent HDP. V ďalších desaťročiach studenej vojny sme tieto investície postupne obmedzili. Teraz sme na úrovni dvoch percent, ale v posledných rokoch to bolo len 1,3 percenta. Momentálne sme teda v procese takmer zdvojnásobenia našich príspevkov na obranu, a tým aj zvyšovania výdavkov na ozbrojené sily v Európe. Trump môže verejnosti povedať, že to, čo Európa robí, je jeho úspech, a USA to otvára možnosti zamerať sa na oblasť Tichomoria.

NATO, Nemecko Čítajte viac Nemecká politička: NATO musí dať Putinovi jasne najavo, že dokáže reagovať aj vojensky

Veliteľ nemeckých ozbrojených síl generál Carsten Breuer pred niekoľkými mesiacmi varoval, že Rusko by mohlo byť pripravené vojensky zaútočiť na krajiny NATO o päť až osem rokov. Takže ak sa vrátim k tomu, o čom sme už hovorili, ako veľmi vás znepokojuje, čo by mohla urobiť Moskva?

Mimoriadne ma to znepokojuje. Myslím tým, že v Nemecku existuje pomerne široký konsenzus medzi bezpečnostnými expertmi a tiež vládou a politickými stranami, týkajúci sa obrannej a bezpečnostnej politiky aliancie. A tá bude zásadným spôsobom závisieť od výsledku ruskej agresie. Preto sme doteraz spravili všetko, o čom sme si mysleli, že by sme mohli urobiť, aby sa Putin nestal vo vojne proti Ukrajine víťazom. Lebo v tom prípade by mohol Rusom povedať, že to všetko stálo veľa životov a peňazí, ale nech sa pozrú, čo dosiahol. Mohol by tvrdiť, že vyhral vojnu, Ukrajina je pod jeho vplyvom, je z nej nárazníkový štát medzi Ruskom a NATO a je pod kontrolou politicky, vojensky a ekonomicky. Samozrejme, k tomu sa dá prirátať Bielorusko. Putin by teda mohol vyhlásiť, že Rusko získalo späť veľkú časť z toho, čo stratilo v Gorbačovovej ére pred 30 rokmi. Že je ako Peter Veľký, Katarína Veľká či Stalin.

Ukrajina, vojaci Čítajte viac Tisíc dní invázie: čaká Ukrajinu trpký koniec? S Trumpom to môže byť veľmi zlé, Putina zmení len vojenský tlak, myslí si analytik

Myslíte si teda, že by Putin chcel po Ukrajine pokračovať vo vojenskom ťažení?

Verejnosti povie príbeh, ktorý som spomenul. Ak sa to stane, máme všetky dôvody domnievať sa, že Putin neprestane. Ďalším krokom bude, že sa pozrie na mapu sveta z roku 1914. Aká bola situácia v Európe na začiatku prvej svetovej vojny? Boli tu veľké európske mocnosti, ktoré súperili a navzájom si proti sebe vybudovali aliancie. Čo sa týka strednej a východnej Európy, v podstate všetky štáty, ktoré tu dnes máme, boli rozdelené. Vplyv na ne mali Nemecko, respektíve Rakúsko-Uhorsko alebo Rusko. Poľsko ani neexistovalo. A Putin je revizionista a má podporu Číny, ktorá evidentne nemá diplomatický a politický problém s tým, že by Rusko dominovalo v európskej časti Eurázie. To znamená, že po úplnom víťazstve nad Ukrajinou bude Putin robiť ďalšie kroky.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria
Tank Leopard 2 v akcii počas návštevy nemeckého...
Stíhačky F-16 chránia od augusta 2024...
+12V novembri si prevzala Ukrajina už siedmu z...

Čo by mohlo nasledovať?

Putin potrebuje prebudovať svoje pozemné sily. Bojové námorníctvo a letectvo má pomerne v dobrom stave. Pozemné sily sú na tom zle, ale sú v procese prestavby. Putin prešiel na plnú vojnovú výrobu, čo nikto z nás na Západe neurobil. Keby vojnu vyhral, bude mať k dispozícii armádu s bojovými skúsenosťami, ktorú by mohol v časovom rámci troch až piatich rokov obnoviť. Dôležité je, že to budú víťazné ozbrojené sily. Malo by to veľký vplyv na ich myslenie, veď na druhej strane možno budú oveľa skeptickejšie a demoralizované západné krajiny, ktoré sa budú báť, že sú ďalšie na rade. Je to nebezpečné a z toho možno budú vyplývať Putinove kalkulácie, že teraz je príležitosť dosiahnuť strategické víťazstvo nad demokratickým Západom. A v tom mnohí vidia podobnosť s rokom 1938. Vo Francúzsku a v Británii vtedy nebola skutočná politická a spoločenská vôľa ísť znova do vojny proti Nemecku, ktoré bolo rovnako agresívne a revizionistické ako dnešné Rusko. Výsledkom ústupkov Adolfovi Hitlerovi bolo, že sa sám pokladal za silného a mal aj spojenca v Benitovi Mussolinim. Videl teda príležitosť zrealizovať svoje plány a získať dominantné postavenie v Európe. To, čo sa stalo, je dobre známe. Neostalo to len pri anexii Rakúska. Neskončilo sa to Mníchovskou dohodou a koncom Československa. Nebol to len útok na Poľsko. Bola z toho druhá svetová vojna. Môžeme Rusku povedať, že chápeme, že musí mať v Európe vplyv, a zrušíme NATO. Neprinesie to však mier. Rusko by čoraz viac využívalo to, čo dostalo, a potom by začalo ďalšiu agresiu.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 301 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Rusko #NATO #Ukrajina #Donald Trump #vojna na Ukrajine #Putinova vojna #ruský prezident Vladimir Putin