1002. deň: Konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru, tvrdí Putin a hrozí Západu raketovými útokmi

Čítajte viac 1001. deň: Biden posiela Ukrajincom protipechotné míny. Desať minút po dvanástej, reaguje expert

22:53 Spojené štáty nevidia dôvod na úpravu svojej jadrovej stratégie alebo doktríny v reakcii na vyhlásenia Ruska. Uviedol to Biely dom, ktorý Moskvu obvinil z nezodpovednej rétoriky a toho, že neustále stupňuje konflikt na Ukrajine. Informovali o tom agentúry APF a Reuters, píše TASR.

„Eskalácia na každom kroku prichádza z Ruska,“ vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová pred novinármi. USA podľa nej varovali Moskvu, aby do svojho vojnového ťaženia nezapájali „inú krajinu v inej časti sveta“, čím mala na mysli príchod severokórejských vojakov do Ruska.

USA tiež vedia o štvrtkovom odpálení novej ruskej balistickej rakety stredného doletu na Ukrajinu a v uplynulých dňoch poskytli informácie o tejto strele Ukrajine a spojencom, aby im pomohli pripraviť sa, dodala hovorkyňa.

Kremeľ medzitým oznámil, že Rusko 30 minút vopred informovalo Spojené štáty o odpálení novej hypersonickej strely Orešnik. Urobilo tak prostredníctvom automatickej horúcej linky nukleárnej deeskalácie, citovala štátna tlačová agentúra TASS hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

**21:18 Použitie novej rakety stredného doletu na zasiahnutie Ukrajiny je podľa Organizácie Spojených národov (OSN) znepokojujúcim vývojom. Podľa predstaviteľa USA sa Rusko použitím rakety snaží Ukrajinu zastrašiť, ale nejde o zvrat v konflikte. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

„Toto je ďalší znepokojujúci vývoj (konfliktu). Všetko sa to uberá zlým smerom,“ uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric a vyzval všetky strany na deeskaláciu konfliktu.

Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa štvrtkový test novej rakety nebude znamenať významný zvrat v konflikte. Rusko podľa neho pravdepodobne disponuje iba niekoľkými novými experimentálnymi raketami tohto typu.

Washington údajne Ukrajinu a blízkych spojencov informoval o možnosti, že Rusko túto raketu v najbližších dňoch použije, a Kyjevu tým pomohol pripraviť sa. Predstaviteľ tiež ozrejmil, že Moskva Washington o raketovom útoku dopredu informovala cez komunikačné kanály slúžiace na odvrátenie rizika jadrového útoku.

20:35 Ruské veľvyslanectvo na Slovensku na svojom facebooku prinieslo záber slovenskej návštevy v Moskve. Na cestu, ktorá poslúžila propagande Kremľu, zareagovala aj armáda Slovenskej republiky.

Čítajte viac V uniforme a bez povolenia armády doniesli Putinovi 52-tisíc eur. Starosta a exposlanec SNS poslúžili ruskej propagande

19:55 Ruská raketa, ktorou Moskva zaútočila na mesto Dnipro a podľa Ukrajincov to bola medzikontinentálna balistická strela, podľa viacerých predstaviteľov USA bola raketou stredného doletu.

Počiatočné hodnotenie USA ukazuje, že útok Kremeľ podnikol balistickou strelou stredného doletu, uviedli dvaja americkí predstavitelia oboznámení so záležitosťou, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity. Tretí predstaviteľ USA tiež povedal, že sa nezdá, že by išlo o medzikontinentálnu strelu.

Použiť raketu s dosahom nad 5 500 kilometrov proti svojmu susedovi nemá pre Rusko význam. Takéto rakety sú však navrhnuté tak, aby niesli atómové hlavice a ich použitie, dokonca aj s konvenčnou náložou, by slúžilo ako pripomienka ruských jadrových schopností.

Predstavitelia Veľkej Británie hneď nepotvrdili, aký druh rakety Rusko vypálilo. Hovorca premiéra Keira Starmera Dave Pares označil tieto správy za „hlboko znepokojujúce“, ale dodal, že spravodajské služby ich stále skúmajú. „Ak by to bola pravda, bol by to jednoznačne ďalší príklad vážneho, bezohľadného a eskalačného správania zo strany Ruska a slúžilo by to len na posilnenie nášho odhodlania,“ dodal.

**18:48 Po tom, čo Ukrajina použila Západom dodané rakety dlhého doletu na zasiahnutie území v Rusku, nadobudol regionálny konflikt na Ukrajine prvky globálneho konfliktu. V príhovore v ruskej štátne televízii to vo štvrtok uviedol ruský prezident Vladimir Putin, informovali Reuters a AFP.

Putin taktiež varoval Západ, že Moskva môže zasiahnuť vojenské zariadenia ktorejkoľvek krajiny, ktorej zbrane boli použité proti Rusku. „Považujeme za oprávnené použiť naše zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré umožňujú použitie svojich zbraní proti našim zariadeniam. V prípade eskalácie agresívnych krokov budeme reagovať rovnako rázne,“ vyhlásil Putin.

Ruský prezident tak reagoval na ukrajinské útoky americkými raketami dlhého doletu, na ktoré dostala Ukrajina povolenie v nedeľu. Putin vyhlásil, že útoky na Rusko západnými zbraňami zlyhali, keďže ruská protivzdušná obrana väčšinu z rakiet zneškodnila. Ukrajinské útoky západnými raketami podľa neho „nezmenia výsledok špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Putin taktiež uviedol, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu. „Naši inžinieri ju pomenovali Orešnik (Lieska),“ povedal a ozrejmil, že išlo o test v bojových podmienkach, pri ktorom zasiahli ukrajinské vojenské zariadenie. Ukrajina vo štvrtok vyhlásila, že Rusko zasiahlo východoukrajinské mesto Dnipro medzikontinentálnou balistickou raketou.

Podľa ruského lídra je Moskva je pripravená na všetky scenáre. „Vždy sme uprednostňovali riešenie sporných otázok mierovými prostriedkami. Sme však pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí. Ak o tom niekto pochybuje, mýli sa,“ deklaroval Putin.

18:26 Spojené štáty uvalili nové sankcie na desiatky bánk z Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Patrí k nim aj Gazprombank, najväčšia z ruských bánk, proti ktorým dosiaľ sankcie nezaviedli. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Sankcie proti finančným ústavom a predstaviteľov „ďalej oslabia vojnovú mašinériu Ruska“, uviedla americká ministerka financií Janet Yellenová. „Toto rozsiahle opatrenie sťaží Kremľu obchádzanie sankcií USA a financovanie jeho armády,“ doplnila.

Čítajte viac Vojna na Ukrajine trvá už 1000 dní, Zelenskyj v Európskom parlamente vyzval na sankcie

Nové sankčné opatrenia sa týkajú viac ako 50 bánk, vyše 40 ruských registrátorov cenných papierov a 15 ruských finančných predstaviteľov, uviedlo ministerstvo financií USA. Cieľom je obmedziť prístup krajiny k medzinárodnému finančnému systému a zabrániť jeho zneužitiu na platby za technológie a vybavenie potrebné pre vojnu. Ministerstvo upozornilo zahraničné finančné inštitúcie, že udržiavanie vzťahov s týmito bankami so sebou prinesie „značné riziko sankcií“.

Sankcie uvalili na základe výkonného nariadenia prezidenta Joea Bidena. Nie je jasné, či by ich novozvolený prezident Donald Trump mohol zrušiť v prípade, ak sa rozhodne zaujať iné stanovisko voči Rusku, napísal Reuters.

17:41 Ruský veľvyslanec v Londýne Andrej Kelin v rozhovore pre televíziu Sky News vyhlásil, že Británia je priamo zapojená do vojny na Ukrajine. Reagoval tak na informácie, že britské rakety dlhého doletu Storm Shadow Ukrajina použila proti cieľom v ruskom vnútrozemí, informuje TASR.

„Británia je teraz priamo zapojená do vojny, pretože tieto útoky sa nemôžu uskutočniť bez britského personálu a personálu NATO,“ uviedol Kelin.

Na otázku, aký je rozdiel medzi útokmi Ukrajincov britskými raketami a tým, že čínske, iránske a severokórejské zbrane, technológie a ľudské zdroje využíva Rusko, Kelin neodpovedal. Namiesto toho poukázal na zahraničných vojakov bojujúcich na ukrajinskej strane. „Práve sme videli v Kurskej oblasti poľskú jednotku, oblečenú v špeciálnej uniforme, ktorú nosia poľskí vojaci,“ vyhlásil veľvyslanec.

Agentúra AFP pripomína, že Ukrajina tento týždeň po prvýkrát vystrelila rakety Storm Shadow na Rusko po udelení súhlasu Londýna na takéto údery.

Čítajte viac Po amerických raketách prišli na rad britské. Ukrajina útočila v Rusku strelami Storm Shadow

16:55 Nemenovaní americkí činitelia britskej stanici BBC a americkej televízii CBS povedali, že ruská armáda naozaj odpálila proti Ukrajine balistickú raketu. Nebola však medzikontinentálna, ale stredného doletu. Rusko podľa niektorých ukrajinských médií aj predstaviteľov útočilo na mesto Dnipre raketou typu RS-26 Rubež, v kóde NATO označovanej ako SS-X-31, ktorá má dolet až 6000 kilometrov a môže niesť jadrové hlavice.

Čítajte viac Rusko zasiahlo Ukrajinu medzikontinentálnou raketou, tvrdí Kyjev. Západ má pochybnosti, skúma to

15:03 Žiadne okupované územie nemôžeme legálne uznať ako ruské, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s korešpondentom americkej televízie Fox News. „Právne to neuznávame, neprijímame to,“ povedal. Na otázku, či je ochotný vzdať sa Krymu v prospech mierovej dohody, ukrajinský prezident uviedol: ""Už som spomínal, že sme pripravení diplomaciou vrátiť Krym (Ukrajine)," povedal Zelenskyj. „Nemôžeme minúť desiatky tisíc našich ľudí, aby zahynuli pre návrat Krymu… chápeme, že Krym sa dá vrátiť diplomaciu,“ uviedol pre Fox News.

Zelenskyj pre Fox News povedal, že Ukrajina bude pokračovať v boji aj bez podpory USA, ale verí, že vojnu nakoniec prehrá, ak USA stiahnu svoje vojenské financovanie.

Budúci rok sa rozhodne, či vojnu rozpútanú Kremľom vyhrá Rusko, alebo Ukrajina, vyhlásil ešte predtým Zelenskyj v ukrajinskom parlamente.

„Aby sme právo na nezávislosť uhájili, musíme zostať silní. Nesmieme sa teraz zrútiť, zrútiť sa musí okupant, a nie my,“ vyhlásil podľa agentúry AFP. Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina nesmie zradiť svojich mŕtvych na bojisku, a za potlesku poslancov vyhlásil, že Ukrajina môže poraziť Rusko, akokoľvek je to ťažké. Potvrdil tiež ambície krajiny stať sa členom Severoatlantickej aliancie.

14:01 Maďarsko sa chystá inštalovať systém protivzdušnej obrany pri hraniciach s Ukrajinou pre hrozbu eskalácie ukrajinsko-ruskej vojny. V rozhovore pre HírTV to oznámil minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Ide o preventívne opatrenie, ale je dôležité, aby sa tak stalo, aby sa náhodou niečo nedostalo cez Maďarsko v dôsledku eskalácie“ povedal minister.

Podľa jeho slov budú spôsobilosti založené na novom vybavení získanom v rámci rozvoja ozbrojených síl presunuté k severovýchodnej hranici.

Ruské sily pri svojich nočných útokoch na Ukrajinu nasadili aj medzikontinentálnu balistickú raketu. Odpálená bola z Astrachanskej oblasti ležiacej pri Kaspickom mori.

Ďalšie podrobnosti o údajnom nasadení rakety nie sú známe. Jej odpálenie zatiaľ nepotvrdila ruská armáda ani nezávislé zdroje. Ak by sa tak stalo, pôjde o prvé použitie tohto typu rakiet od začiatku vojny.

K údajnému útoku medzikontinentálnou balistickou raketou došlo dva dni po tom, čo Ukrajina prvýkrát zaútočila na ciele v Rusku americkými raketami ATACMS a britskými Storm Shadow.

13:50 Rusko je pripravené zvážiť v súvislosti s konfliktom na Ukrajine akúkoľvek „realistickú“ mierovú iniciatívu, ktorá zohľadní jeho záujmy a situáciu „na mieste“, povedala vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Sme otvorení rokovaniam, sme samozrejme pripravení zvážiť akúkoľvek realistickú, nespolitizovanú iniciatívu,“ povedala Zacharovová. Dodala, že Rusko zváži len také riešenie konfliktu, ktoré zohľadní jeho záujmy.

„Chcela by som ešte raz zdôrazniť: kľúčovým je zohľadnenie záujmov našej krajiny, aktuálnej situácie na mieste a záruky týkajúce sa dodržiavania príslušných dohôd,“ uviedla.

Reuters informuje, že Rusko je otvorené možnosti rokovať o dohode o prímerí na Ukrajine s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Vylučuje však akékoľvek väčšie územné ústupky a trvá na tom, aby sa Kyjev vzdal svojich ambícií vstúpiť do NATO.

12:55 Rozsah území, kde sa odohráva vojnový konflikt, vo svete za posledné tri roky vzrástol o 65 percent, čo zodpovedá takmer dvojnásobku rozlohy Indie. Uvádza to správa londýnskej analytickej spoločnosti Verisk Maplecroft, ktorá vyhodnocuje intenzitu konfliktov vo svete. Hlavnými ohniskami bojov sú teraz Ukrajina a Blízky východ, avšak najväčší nárast zaznamenali štáty v Afrike.

Hoci svet zažil relatívny útlm v počte vojnových konfliktov počas pandémie kovidu, v mnohých oblastiach sveta sa tendencia k násiliu prejavovala najmenej desať rokov dozadu, hovoria odborníci. Nedarí sa pritom ukončiť ani zmierniť množstvo dlhodobých konfliktov.

Ozbrojené boje, ktoré v poslednom čase vypukli, majú ďalekosiahle dopady na obchod, ekonomický rast a na potravinovú bezpečnosť, oznámil serveru The Guardian Hugo Brenan z Verisk Maplecroft. Ruská agresia na Ukrajine tak napríklad narušila dodávky obilia do Afriky a na Blízky východ. Podobne ovplyvňujú potravinovú bezpečnosť aj jemenskí povstalci Húsíovia, ktorí útočia na obchodné lode v Červenom mori.

„Za posledných pár rokov narastá riziko vypuknutia ozbrojených konfliktov, medzinárodný obchod by s tým mal počítať. Pozeráte sa na svetovú tlač a myslíte si: ‚Ja nemám žiadnu továreň v Sudáne, toto sa ma netýka‘. Ale v rámci dodávateľského reťazca aj veľmi vzdialené konflikty vás môžu nejako ovplyvniť,“ povedal Brenan.

Územie, kde sa bojuje, dosahuje 6,15 milióna kilometrov štvorcových. To zodpovedá zhruba piatim percentám zemskej plochy a je to takmer o dve percentá viac ako v roku 2021. Potenciálny konflikt potom môže prepuknúť v 27 krajinách, vrátane Ekvádoru, Kolumbie, Indie, Indonézie a Thajska. Avšak najohrozenejším regiónom je subsaharská Afrika.

Práve na africkom kontinente analytici z Verisk Maplecroft identifikovali problematické pásmo, kde sa počet ozbrojených bojov za posledné tri roky zdvojnásobil. Tiahne sa od Somálska až po Mali.

„Celosvetovo sa darí ukončiť oveľa menej konfliktov. Naopak, objavuje sa rad nových konfliktov,“ povedala serveru The Guardian Clionadh Raleighová z organizácie Acled. Dodala, že podľa nej bude násilie vo svete skôr narastať. Môže za to jednak miera napätia medzi Izraelom a Iránom, ale aj časté štátne prevraty, teroristické útoky a ozbrojené skupiny ľudí, ktorí môžu konať násilne bez toho, aby za svoje činy niesli následky.

11:54 Humanitárnu dávku poberá zhruba 92 000 z 380 000 utečencov z Ukrajiny. Podporu dostávajú najmä zraniteľné osoby, medzi nimi prevažujú deti. V českej snemovni to povedal český minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka (KDU-ČSL). Nezamestnaných je podľa neho vyše 10 000 ukrajinských utečencov s dočasnou ochranou, naopak, viac ako 150 000 z nich pracuje. Príjmy súvisiace s pobytom utečencov v Česku podľa Jurečku začali prevyšovať celkové výdavky na pomoc Ukrajine a Ukrajincom v polovici vlaňajška.

„V žiadnej inej krajine Európskej únie nemáme taký extrémny vysoký podiel ľudí, ktorí prišli za posledné tri roky z Ukrajiny a boli v takej miere zapojení do trhu práce,“ uviedol minister. V českej ekonomike podľa neho existujú sektory, ktoré by mali bez ukrajinských pracovníkov problémy.

V roku 2022, keď začala ruská vojenská invázia na Ukrajinu, ktorá vyvolala utečeneckú vlnu, predstavovali štátne výdavky súvisiace s Ukrajinou podľa Jurečku 25 miliárd českých korún, príjmy predstavovali 11,1 miliardy. V minulom roku boli podľa neho výdavky 22 miliárd korún a príjmy 19,4 miliardy korún. „Od polovice roka sa trend otočil, od polovice roka boli príjmy vyššie ako výdavky,“ poznamenal Jurečka. V treťom vlaňajšom štvrťroku to bolo podľa neho o 400 miliónov korún a v poslednom kvartáli o jednu miliardu korún. Tento rok doteraz výdavky predstavovali 11,4 miliardy korún a príjmy 17,1 miliardy korún.

Téma sa na rokovanie parlamentného pléna dostala interpeláciou Aleša Juchelku (ANO), ktorý sa zaujímal najmä o to, z čoho príjmy a výdavky vychádzajú. Jurečka uviedol, že do nákladov sa započítavajú všetky výdavky, ktoré je možné v štátnej pokladnici identifikovať. V modeli príjmov podľa ministra figurujú odvody, dane z príjmu, podiel na spotrebe a daň z pridanej hodnoty.

Vychádza sa podľa ministra z údajov Českej správy sociálneho zabezpečenia a z údajov ministerstva vnútra o príchodoch a odchodoch Ukrajincov. „Čo sa týka výpočtu z pohľadu spotreby tých ľudí, ide o model, ktorý vychádza z výpočtu najchudobnejšej pätiny českých domácností, ktorý štandardne aplikujeme v štatistických metódach. Je to veľmi konzervatívny prístup,“ uviedol Jurečka. Príjmy z dane z príjmov právnických osôb potom podľa neho vychádzajú z modelu vypracovaného vlani pre vládu. Minister uviedol, že údaje sú pomerne presné.

10:31 Medzikontinentálna balistická raketa, ktorú v noci na dnes zaútočilo Rusko na Ukrajinu, mierila podľa ukrajinskej armády na mesto Dnipro na východe krajiny. Informuje o tom agentúra AP. Podľa serveru BBC News je to vo vojne, ktorá trvá už tretí rok, prvýkrát, čo Rusko tento typ zbrane nasadilo.

Čítajte viac Rusko zasiahlo Ukrajinu medzikontinentálnou raketou, tvrdí Kyjev. Západ má pochybnosti, skúma to

9:35 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v čase svojej vlády snažila brániť rýchlemu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, pretože sa už vtedy obávala vojenskej reakcie Ruska. Politička, ktorá stála na čele nemeckej vlády 16 rokov, to napísala vo svojich memoároch, z ktorých pred vydaním citoval nemecký denník Die Zeit.

Čítajte viac Merkelová bránila vstupu Ukrajiny do NATO, bála sa ruskej reakcie, píše v knihe. Čo jej povedal Putin počas stretnutia?

8:55 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 727 250 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 510 vojakov, osem tankov, 24 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 50 delostreleckých systémov a 97 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 398 tankov, 19 143 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 29 745 vozidiel a autocisterien, 20 731 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 003 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 259 dronov, 2 756 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 674 kusov špeciálnej techniky.

8:29 Ruský útok na ukrajinské mesto Dnipro spôsobil vo štvrtok ráno škody na miestnom priemyselnom závode a zapríčinil dva požiare, informovali tamojšie úrady. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Ukrajinské vzdušné sily varovali obyvateľov mesta pred hrozbou raketových útokov približne o 7.00 h miestneho času (6.00 h SEČ).

Starosta Dnipra Borys Filatov následne uviedol, že pri útoku bolo poškodené miestne rehabilitačné centrum, ktoré má vyrazené okná a zničenú kotolňu. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak informoval, že rozsah škôd sa ešte preveruje.

7:22 Vláda amerického prezidenta Joea Bidena chce Ukrajine škrtnúť dlh vo výške 4,65 miliardy dolárov. Informovala o tom agentúra Bloomberg s tým, že je to ďalší krok, ako posilniť podporu Ukrajiny pred nástupom zvoleného republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa.

Biely dom umaže zhruba polovicu z deväťmiliardového dlhu, ktorý Ukrajine poskytol v rámci zákona o vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 60,8 miliardy dolárov.

Portál The Kyiv Independent napísal, že Kongres môže prezidentov zámer zvrátiť, ministerstvo zahraničia ale takýto krok neočakáva.

7:20 Bude pre Vladimira Putina Európa vyzerať ako roku 1914 či 1938? „Keby šéf Kremľa vojnu proti Ukrajine vyhral, bude mať k dispozícii armádu s bojovými skúsenosťami, ktorú by mohol v časovom rámci troch až piatich rokov obnoviť. Dôležité je, že to budú víťazné ozbrojené sily. Malo by to veľký vplyv na ich myslenie, veď na druhej strane možno budú oveľa skeptickejšie a demoralizované západné krajiny, ktoré sa budú báť, že sú ďalšie na rade,“ povedal pre Pravdu nemecký brigádny generál vo výslužbe Reiner Mayer zum Felde. V minulosti okrem iného zastupoval svoju krajinu vo Výbore NATO pre obrannú politiku a plánovanie. V súčasnosti pôsobí ako expert Inštitútu bezpečnostnej politiky na univerzite v Kieli.

Čítajte viac Strategické víťazstvo nad Západom? Putin naň môže myslieť, vraví nemecký generál

6:38 „Som veterán špeciálnej vojenskej operácie a zabijem ťa! "To boli slová, ktoré Irina počula, keď ju napadol muž v Arťome na ruskom Ďalekom východe. Práve sa vracala z večierka, keď ju muž kopol a začal biť barlou. Jeho údery boli také silné, že pri tom barlu zlomil. Keď dorazila polícia, ukázal im muž dokument dokazujúci, že bol na Ukrajine, a tvrdil, že vďaka jeho službe "sa mu nič nestane“, napísal spravodajský server BBC News.

Čítajte viac Čas vrahov v službách štátu: Ruskí 'hrdinovia' zaplavujú ulice násilím

6:30 Dodali sme Abramsy, F-16, Patrioty, ale nie je priama úmera medzi zbraňami a výsledkami. Ukrajina potrebuje mobilizáciu a viac ľudí na fronte, povedal Jake Sullivan, Bidenov bezpečnostný poradca v rozhovore pre PB News.

Podľa Sullivana bolo zapojenie vojakov z KĽDR masívnou eskaláciou vojny, keď do prvých línií Rusko priviedlo zahraničnú armádu. Rusov sme pred týmto krokom varovali, a povedali sme, že ak to urobia, odpovieme, dodal. Nepotvrdil, že USA povolili Ukrajine útočiť americkými zbraňami hlboko v Rusku, ale uviedol, že „ak by Spojené štáty povolili použitie akéhokoľvek zbraňového systému, vrátane tohto (ATACMS), neznamenalo by to priamu účasť USA vo vojne“.

Na otázku, či by bol rozdiel vo vojne na Ukrajine, keby americké zbraňové systémy dostal Kyjev skôr, uviedol, že v tejto vojne nejde len o jediný zbraňový systém.

"Videli sme výrazný rozdiel odkedy sme Ukrajine poskytli tanky, pokiaľ ide o bojisko? Podobne pri F-16, videli sme výrazný rozdiel?

V tejto bitke to nie je o jedinom zbraňovom systéme. Je to o ľuďoch a Ukrajina musí podľa nášho názoru urobiť viac, aby posilnila svoje línie, pokiaľ ide o počet síl, ktoré má v prvých líniách. Je to o munícii a je to o všetkých ostatných veciach, ktoré súvisia so silou krajiny, jej morálkou, jej súdržnosťou, jej priemyselnou základňou…

Poskytli sme tanky. Poskytli sme F-16. Poskytli sme HIMARS. Poskytli sme Patrioty. Poskytli sme veľa vecí, o ktorých ste predtým povedali, že neposkytneme. A nie je to vtedy. Skôr je to dnes, keď sa Ukrajina na bojisku nachádza v náročnejšej pozícii, čo naznačuje, že medzi týmito zbraňovými systémami a tým, ako sa jej darí na bojisku, neexistuje priama úmera.

Kde je priama línia medzi ukrajinským výkonom a vstupmi? Je to o mobilizácii a ľudskej sile," uviedol Sullivan pre PB News.

Valerij Zalužnyj, bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl, teraz veľvyslanec v Británii, navštívil ukrajinských vojakov, ktorí sa na ostrovoch pripravujú na boj vo vojne na Ukrajine. Musíte sa naučiť zabíjať Rusov bez váhania, uviedol podľa britského denníka The Sun.

V „burcujúcom“ príhovore k svojim krajanom pred odletom domov do boja povedal: „Máme len jednu Ukrajinu. Nikto ju nebude brániť okrem nás“. Varoval ich, že šancu na prežitie majú malú a budú sa musieť naučiť nebáť sa smrti, píše The Sun. Povedal, že vojna je každým dňom krutejšia. „Naučte sa nebáť sa smrti, nebáť sa pozrieť nepriateľovi do očí,“ povedal vojakom, ktorí pôjdu do bojov..