Ide o financovanie vo výške 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035, ktoré poskytnú bohaté štáty, informujú svetové agentúry.
K dohode štáty na konferencii v Baku dospeli po vyše 30-hodinovom predĺžení rokovaní v nedeľu krátko pred 3.00 h miestneho času (v sobotu pred polnocou SEČ).
Nový cieľ má nahradiť predchádzajúci záväzok vyspelých krajín, zodpovedných za väčšinu emisií spôsobujúcich klimatické zmeny, poskytovať chudobnejším krajinám na odstránenie škôd 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020. Tento cieľ sa prvýkrát podarilo splniť o dva roky neskôr, teda v roku 2022, a záväzok má vypršať v roku 2025.
Ostro sa proti dojednanej dohode po oficiálnom schválení ohradila predstaviteľka Indie, píše server BBC. Cieľ vo výške 300 miliárd dolárov označila za „priepastne úbohú a ničotnú sumu“. Dohoda je však schválená a nezvratná, podotýka BBC.
„Tento cieľ nie je tým, v čo sme po rokoch diskusií dúfali,“ povedal na zasadnutí v Baku Evans Njewa z Malawi v mene skupiny 45 najmenej rozvinutých krajín sveta a označil cieľ „za nedostatočne ambiciózny“. Za „príliš slabé, príliš nejednoznačné“ financovanie, ktoré „prichádza príliš neskoro“, považuje Keňan Ali Mohamed, ktorý hovoril v mene africkej skupiny.
„Odchádzame s malou časťou finančných prostriedkov, ktoré klimaticky zraniteľné krajiny naliehavo potrebujú. Nie je to zďaleka dosť, ale je to začiatok,“ povedala Tina Stegeová, klimatická vyslankyňa Marshallových ostrovov.
Šéf OSN pre klímu Simon Steill uviedol, že dohodu krajiny uzavreli po dvoch týždňoch strastiplných rokovaní. Doplnil, že bude fungovať len v prípade, že budú krajiny svoje záväzky plniť v celej výške a včas.
„Bola to náročná cesta, ale dosiahli sme dohodu,“ povedal Steill a dodal, že, dohoda „ochráni miliardy životov“.