Červené čiary
Takéto titulky sa objavili v médiách, keď Rusko minulý týždeň vypálilo na Ukrajinu balistickú raketu stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá dokáže niesť viac hlavíc vrátane jadrových. Terčom bol závod Pivdenmaš v meste Dnipro, kde sa vyrába raketová a letecká technika.
Bolo to prvý raz od začiatku veľkej invázie 24. februára 2022, čo agresori použili takúto zbraň, hoci Orešnik niesol iba „slepé“ hlavice. Útok nasledoval krátko na to, ako Ukrajina prvýkrát západnými raketami s dlhším doletom zasiahla ciele na ruskom území a po oznámení Moskvy, že robí zmeny vo svojej jadrovej doktríne. Kremeľ teraz tvrdí, že by mohol použiť svoj atómový arzenál v reakcii na útok na svoje územie zo strany štátu, ktorý nemá jadrové zbrane, ale ktorý podporuje krajina s atómovkami vo výzbroji.
Čítajte viac Strategické víťazstvo nad Západom? Putin naň môže myslieť, vraví nemecký generál
Je to teda situácia šitá presne na mieru Ukrajiny. Tá sa už viac ako tisíc dní bráni proti okupantom. Kyjev dlhodobo hovorí západným partnerom, že proti vojenským cieľom na území Ruska potrebuje ich zbrane ako rakety ATACMS či strely Storm Shadow.
Ukrajina ich konečne môže používať, ale Rusko vytiahlo Orešnik. Reakcia Západu na to bola, že je to nebezpečná eskalácia, ale že to nič nezmení na jeho podpore pre Kyjev. Podľa expertov sa však rýchlo ukáže, či je to naozaj tak.
„Bez ohľadu na západnú rétoriku, skutočným meradlom odstrašujúceho účinku ruského útoku na Dnipro by mohlo byť, či opäť uvidíme niečo ako využitie striel Storm Shadow, alebo či to bola jednorazová záležitosť,“ napísal na sociálnej sieti Bluesky James Cameron, expert na kontrolu zbrojenia na Univerzite v Oslo.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot pre BBC vyhlásil, že čo sa týka pomoci pre Kyjev, neexistujú žiadne červené čiary.
„Budeme podporovať Ukrajinu tak intenzívne a tak dlho, ako to bude potrebné. Prečo? Pretože v stávke je naša bezpečnosť. Vždy, keď ruská armáda postúpi o jeden kilometer štvorcový, hrozba sa priblíži o jeden kilometer štvorcový k Európe,“ povedal Barrot. Politik však priamo nepotvrdil, či Kyjev dostal z Paríža povolenie používať francúzske ďalekonosné rakety na ruskom území. Šéf diplomacie však uviedol, že jeho krajina je naklonená myšlienke pozvať Ukrajinu do NATO.
Dá sa ale úspešne pochybovať, že Západ nemá červené čiary v súvislosti s podporou pre Kyjev. Prakticky každú dodávku väčších vojenských systémov sprevádzali nekonečné debaty. Či to bola protivzdušná obrana, rakety s dlhším doletom, tanky, a o stíhačkách ani nehovoriac. Najmä Ukrajinci majú stále v živej pamäti, ako im Nemecko krátko pred inváziou namiesto zbraní ponúklo päťtisíc vojenských heliem. No aj ruské červené čiary sú takpovediac flexibilné. Pri každej siahodlhej debate spojencov o dodávkach zbraní Moskva rinčala svojím atómovým arzenálom. A ruskí televízni propagandisti už nespočetnekrát premenili Západ na jadrovú púšť. Je teraz niečo v súvislosti s atómovou doktrínou Kremľa inak? V podstate to vyzerá na tri varianty vývoja, ktoré sa môžu aj vzájomne prelínať.
Prvý scenár: na nebezpečnej križovatke
Šéfka think-tanku R.Politik a ruská analytička Tatiana Stanovaja si myslí, že vzťahy Ruska a Západu sa dostali do extrémne nebezpečnej fázy.
„Zjednodušene povedané, Putinov hovorca Dmitrij Peskov otvorene priznáva, že Kremeľ v súčasnosti zvažuje možnosť atómového úderu,“ napísala Stanovaja na sociálnej sieti Twitter (X). Pripomenula, že Moskva dlhodobo riešila zmeny v jadrovej doktríne, ale ich zverejnenie bolo zámerne načasované tak, aby si ich ľudia spojili s rozhodnutím amerického prezidenta Joea Bidena povoliť Ukrajine používať rakety dlhého doletu v hĺbke ruského územia.
Stanovaja predpokladá, že pre Putina je momentálne eskalácia vojny veľmi atraktívnou možnosťou. „Keďže Donald Trump ešte nie je v úrade, takýto vývoj by nezasahoval do žiadnych bezprostredných mierových iniciatív, ale mohol by dokonca posilniť argumenty novozvoleného prezidenta USA pre priamy dialóg s Putinom. Ruský vládca sa môže snažiť predložiť Západu dve kruté možnosti: Chcete jadrovú vojnu? Budete ju mať. Alebo ukončime túto vojnu podľa ruských podmienok. Sme na mimoriadne nebezpečnej križovatke,“ tvrdí Stanovaja.
Čítajte viac Tisíc dní invázie: čaká Ukrajinu trpký koniec? S Trumpom to môže byť veľmi zlé, Putina zmení len vojenský tlak, myslí si analytik
Druhý scenár: staronová realita
Druhý možný scenár pripomína časy studenej vojny. Teda snahu nájsť spôsob, ako vzájomne fungovať, hoci v tieni atómového nebezpečenstva. Moskva pred vypálením Orešnika varovala Washington prostredníctvom kanálov, ktoré slúžia na zníženie jadrového rizika.
„Ruské hrozby by sme mali brať vážne, ale nie vždy doslova. Ukrajina opakovane použila západné rakety proti Krymu a ďalším okupovaným ukrajinským územiam, ktoré Putin považuje za súčasť Ruska. Neviedlo to k dramatickej eskalácii. Koncom roka 2022 šéf Kremľa podľa západných predstaviteľov zvažoval použitie jadrových zbraní, ale jeho armáda vtedy chaotickým spôsobom ustupovala. Dnes, naopak, postupuje. Americkí a európski predstavitelia spravodajských služieb navyše tvrdia, že sú presvedčení, že Putin je naďalej odhodlaný vyhnúť sa otvorenému vojenskému konfliktu s NATO. Útok na územie Severoatlantickej aliancie by takmer určite spustil článok päť, teda klauzulu o vzájomnej obrane. Je to jeden z dôvodov, prečo Putin ako alternatívu zintenzívnil sabotáže,“ napísal pre magazín Economist obranný analytik Shashank Joshi.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Podľa neho je v širšom zmysle použitie Orešnika súčasťou novej éry raketového boja.
„Rusko a Ukrajina použili proti sebe obrovské množstvo striel s plochou dráhou letu a balistických rakiet. Amerika plánuje rozmiestnenie nejadrových rakiet stredného doletu v Nemecku v roku 2026. Európania spolupracujú na budovaní svojich vlastných konvenčných systémov hlbokého úderu. A krajiny tiež investujú obrovské sumy do protiraketovej obrany, hoci existuje len málo funkčných a finančne efektívnych prostriedkov na obranu konkrétnej oblasti pred raketami veľmi dlhého doletu. Orešnik je vôbec prvá raketa stredného doletu s viacerými hlavicami, ktorá bola použitá v boji. Nemusí byť posledná,“ skonštatoval Joshi.
Tretí scenár: Rusko sa stiahne
Tretí scenár tiež nesie riziko, že Moskva bude reagovať jadrovými prostriedkami, ale litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis je presvedčený, že na Rusko je potrebné zatlačiť.
„Dostali sme sa do momentu, keď je férové povedať, že zlyhal spôsob, akým strategicky pomáhame Ukrajine. Snaha dosiahnuť mier deeskaláciou je neúčinná a je to stratégia, ktorá nefunguje. Potrebujeme stratégiu, ktorá vychádza z pozície sily. Mám na mysli zbrane, a to, aby sme skončili so všetkými reštrikciami na ich používanie. Len prostredníctvom víťaznej stratégie sa môžeme dostať do bodu, keď všetky telefonáty (Putinovi) budú dávať zmysel. Lebo teraz ho nedávajú, keďže sme stále v deeskalačnom strategickom móde, a ten zlyhal,“ vyhlásil minulý týždeň Landsbergis na stretnutí šéfov diplomacie krajín Európskej únie.
„Čím slabšie vyzeráme, tým viac systematických útokov z ruskej strany vidíme proti krajinám NATO, ako je prenikanie do vzdušného priestoru členských štátov, sabotáže proti infraštruktúre či vraždy a podobne. Je možné, že Rusko zaútočí aj na nejakú NATO základňu. Je však málo pravdepodobné, že by pri tom použilo jadrovú zbraň. A to aj preto, že by sa to nepáčilo Číne,“ povedal pre podcast Story denníka Times Edward Lucas, odborník na Sovietsky zväz a Rusko.
Západ jednoducho stojí pred dilemou. Ešte výraznejšia vojenská, ekonomická a politická podpora pre Ukrajinu nie je bez (jadrového) rizika. No víťazstvo Putina by malo zásadný vplyv na bezpečnosť Európy a sveta.
„Ukrajina musí za každých okolností prežiť ako suverénny štát a musí mať prístup k Čiernemu moru, čo znamená, že Odesa nesmie padnúť. Nech by bol už výsledok nejakej budúcej mierovej zmluvy medzi Kyjevom a Moskvou akýkoľvek, musí byť úplne jasné, že Putin nesmie dostať šancu, aby mohol spraviť to, čo urobil Adolf Hitler s Československom po Mníchovskej dohode. Teda, že by porušil svoje záväzky a opäť zaútočil na Ukrajinu. Kyjev musí dostať bezpečnostné záruky. Ukrajina len ťažko získa späť okupované územie. Túto šancu stratila v roku 2023. Na jeseň roku 2022, keď Ukrajinci postupovali, sme ich mali rýchlejšie a výraznejšie podporiť. No to sa už nevráti. Teraz je, ako vravím, v stávke, či Ukrajina ako suverénny štát prežije a či dostane dostatočne dôveryhodné bezpečnostné záruky, aby Rusko nepokračovalo v útoku proti nej. Od toho závisí, či budeme žiť v mieri,“ vysvetlil pre Pravdu nemecký brigádny generál vo výslužbe Reiner Mayer zum Felde.