1006. deň: Nemec Pistorius obvinil Putina z eskalácie. Konflikt sa zmenil na medzinárodný, Kyjev musí byť schopný konať z pozície sily, tvrdí

Čítajte viac 1005. deň: Ničivý úder britských rakiet zabil 500 Severokórejčanov a ruského generála, píše Daily Mail

19:14 Ruský prezident Vladimir Putin eskaluje napätie vo vojne na Ukrajine, konflikt sa zmenil z regionálneho na medzinárodný. Po rokovaní s kolegami z Francúzska, Británie, Poľska a Talianska to v pondelok na tlačovej konferencii povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius. K rokovaniam sa na diaľku pripojil tiež ukrajinský minister obrany Rustom Umerov, ktorého jeho európski kolegovia ubezpečili o ďalšej podpore v obrane proti ruskej agresii.

Podľa Pistoriusa ministri rokovali o ďalšej podpore Ukrajiny, predovšetkým jej zbrojárskeho priemyslu, ale aj o prehĺbení vzájomnej spolupráce, napríklad pri výrobe či nákupe zbrojných systémov. Pistorius povedal, že európske krajiny si uvedomujú, že sa „určité veci zmenia“, až do funkcie v januári nastúpi nový americký prezident Donald Trump.

Putin podľa nemeckého ministra obrany eskaluje napätie na Ukrajine a zmenil regionálny konflikt na konflikt medzinárodný, okrem iného tým, že do bojov zapojil severokórejských vojakov. Ukrajina musí byť schopná konať „z pozície sily“, dodal Pistorius.

Na stretnutí v Berlíne sa stretli zástupcovia piatich krajín, ktoré vydávajú najviac na obranu, povedal britský minister obrany John Healey. Podľa neho schôdzka ukazuje, že európske štáty sú pripravené brániť sa prípadnému agresorovi. Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu vyzdvihol, že sa formátu zúčastňuje aj Británia, ktorá nie je členom Európskej únie, keďže bezpečnosť na kontinente je podľa neho spoločným záujmom.

Poľsko zastupoval minister Wladyslaw Kosiniak-Kamysz a Taliansko námestníčka ministra Guida Crosetta Isabella Rautiová. Najbližšie stretnutie v podobnom formáte sa bude konať v januári v Poľsku.

17:01 Novým veľvyslancom Slovenska v Ruskej federácii bude Peter Priputen. Pred jeho vyslaním sa s ním stretol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár. Na slovenskom zastupiteľskom úrade v Moskve pôsobil Priputen už medzi rokmi 2014 až 2020, informoval rezort diplomacie.

Čítajte viac Do Moskvy sa vracia staronový veľvyslanec. Blanára žiada korektnú spoluprácu s Ruskom

16:00 Najmenej 23 ľudí utrpelo zranenia pri ruskom vzdušnom údere na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Uviedol to dnes na Telegrame šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov, podľa ktorého je 14 ľudí hospitalizovaných. Ruské útoky hlásia úrady aj v ďalších mestách, napríklad v Odese, kde je podľa nich 11 zranených. Ukrajinské letectvo informovalo o zostrelení siedmich desiatok ruských dronov. Moskva sa nevyjadrila.

Explózia zahrmela v Charkove dnes ráno, uviedol server Ukrajinska pravda. Starosta Charkova Ihor Terechov na platforme Telegram uviedol, že zranených je 19 ľudí. Invázne sily podľa neho zasiahli centrálnu časť Charkova, pravdepodobne použili strelu S-400.

„Zásah v centrálnej časti mesta, oblasť s hustou obytnou zástavbou. Dopadlo to do dvorov, okolo ktorých sú viacpodlažné budovy. Horeli hospodárske stavby a autá,“ uviedol Terechov, ktorý postupne informoval o narastajúcom počte zranených civilistov.

Ruské sily ráno udreli tiež na centrum juhoukrajinského prístavu Odesa, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na šéfa Odeskej oblastnej správy Oleha Kipera. Útok si podľa neho vyžiadal 11 zranených. „Poškodená je civilná infraštruktúra vrátane obytných budov,“ uviedol Kiper na Telegrame. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského škody v Odese spôsobili trosky ruskej strely.

14:30 Česko si podľa prezidenta Petra Pavla uvedomuje, že zo spojenectva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú nielen výhody, ale aj záväzky. Napísal to v liste novozvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý mu poslal minulý týždeň. Podotkol, že dve percentá HDP, ktoré ČR tento rok vynaloží na obranu, budú podľa neho len začiatkom a nie konečným číslom, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Pavel v úvode listu Trumpovi zablahoželal k opätovnému zvoleniu do funkcie prezidenta Spojených štátov. Vyzdvihol priateľské vzťahy ČR a USA a 25 rokov spojenectva v NATO. Táto transatlantická väzba je podľa neho základom prosperity a bezpečnosti oboch strán Atlantiku a je zásadná aj pre stabilitu ďalších regiónov sveta.

„Česká republika si je plne vedomá toho, že z aliančného spojenectva vyplývajú nielen výhody, ale tiež záväzky. Od začiatku ruskej agresie proti nezávislej Ukrajine vynakladáme maximálne úsilie, aby Rusko aj ďalšie autokratické štáty pochopili, že brutálna agresia nemôže zvíťaziť,“ napísal Pavel. Dodal, že Ukrajina v rámci českej muničnej iniciatívy tento rok od ČR dostane 500-tisíc kusov munície veľkého kalibru a dodávky budú pokračovať aj budúci rok.

„Na obranu tento rok vynaložíme dve percentá HDP, pričom toto číslo vidím ako začiatok, nie strop,“ pokračoval český prezident. Okrem obrany by ČR podľa jeho slov chcela so Spojenými štátmi posilniť spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti či energetiky.

Pavel v liste poukázal na USA ako na symbol a obhajcu slobody a pripomenul, že pred 35 rokmi sa k slobodným krajinám pridala aj ČR a ďalšie štáty strednej a východnej Európy. Rusko sa v súčasnosti podľa jeho slov snaží tento stav zmeniť. Budúci vývoj vo východnej Európe bude mať podľa neho nesporné globálne dôsledky.

14:28 Británia uvalí najväčší balík sankcií na ruskú tieňovú flotilu, teda ruské plavidlá, ktoré prevážajú ruskú ropu a ropné produkty a podľa Británie sa snažia vyhnúť západným sankciám. Dnes to pred stretnutím zástupcov skupiny G7 v Taliansku povedal britský minister zahraničia David Lammy. Zároveň vyzval ďalších účastníkov, aby stáli pri Ukrajine a poskytovali jej vybavenie tak dlho, kým bude potrebovať.

Británia oznámila, že opatrenia sa dotknú 30 plavidiel. Lode, na ktoré sa vzťahujú sankcie, v minulom roku prepravili ropu a ropné produkty v hodnote miliárd libier. Vďaka novým opatreniam sa počet ropných tankerov, na ktoré sa vzťahujú britské sankcie, zvýši na 73.

Sankciám čelia tiež dve ruské poisťovacie spoločnosti, a to AlfaStrakhovanie a VSK. Londýn dodal, že bude aj naďalej spochybňovať preukaznosť poistenia plavidiel, ktoré preplávajú britskými vodami.

Čítajte aj Ruský tanker podstupuje riziko Titanicu. Riskuje všetko, aby sa vyhol sankciám

13:40 Ukrajinský generálny štáb na telegrame oznámil, že Ukrajinci podnikli vzdušné údery na rad ruských cieľov v Kalužskej, Brjanskej a Kurskej oblasti. „Je potvrdené úspešné zničenie ropného skladu v Kalužskej oblasti. Výsledky bojových prác na ďalších objektoch sa spresňujú,“ uviedlo velenie ukrajinských ozbrojených síl.

„Cieľom útoku bol ropný sklad spoločnosti Kaluganefteprodukt, ktorá sa podieľa na podpore ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine,“ uviedol nemenovaný ukrajinský zdroj podľa AFP.

13:15 Ministri obrany Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska a Talianska budú v pondelok v Berlíne rokovať o opatreniach na posilnenie bezpečnosti a obrany Európy. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry DPA.

Hlavnou témou diskusií bude pravdepodobne skutočnosť, že Rusko namierilo na Ukrajinu svoju novú hypersonickú balistickú raketu Orešnik stredného doletu, o ktorej sa predpokladá, že bude mať vplyv na celú Európu.

John Healey (Británia), Sébastien Lecornu (Francúzsko), Boris Pistorius (Nemecko), Wladyslaw Kosiniak-Kamysz (Poľsko) a Guido Crosetto (Taliansko) sa stretávajú pred blížiacim sa nástupom staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu.

12:55 Nemecko má príliš málo civilných krytov, do ktorých by sa ľudia mohli uchýliť v prípade nebezpečenstva.

Čítajte viac Berlín berie ruskú hrozbu vážne. Nemci hľadajú budovy, ktoré by sa mohli zmeniť na bunkre

12:24 Kremeľ zaznamenal, že okolie novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa hovorí o možnom mierovom pláne pre Ukrajinu, zatiaľ čo dosluhujúca administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa snaží konflikt eskalovať. Uviedol to v pondelok kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Peskov reagoval na vyjadrenie Mikea Waltza, ktorého si Trump vybral za svojho poradcu pre národnú bezpečnosť. Waltz v nedeľňajšom rozhovore pre televíziu Fox News povedal, že Trump je „veľmi znepokojený“ eskaláciou konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Dodal, že túto vojnu je potrebné „zodpovedne ukončiť“.

Waltz vysvetlil, že v súvislosti s eskaláciou narážal na zapojenie Severnej Kórey a Iránu do konfliktu, použitie hypersonickej balistickej rakety zo strany ruskej armády a povolenie niektorých západných krajín pre Kyjev, aby mohol zasahovať ich raketami ciele hlboko na ruskom území.

„Musíme diskutovať o tom, kto bude pri stole, či to bude dohoda, prímerie, ako dostať obe strany k rokovaciemu stolu a aký bude rámec dohody,“ uviedol Waltz.

Peskov povedal, že Kremeľ tieto vyjadrenia zaznamenal.

11:57 Štáty Severoatlantickej aliancie budú musieť na obranu vydávať viac ako v roku 2014 dohodnuté dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), suma sa bude blížiť skôr k trom percentám. Dnes to podľa agentúry Reuters vyhlásil šéf Vojenského výboru NATO Rob Bauer. Bez vyšších investícií do armády sa podľa neho nepodarí splniť obranné plány aliancie.

„Celkové percento, ktoré je nutné na uskutočnenie nových plánov, je oveľa bližšie k trom percentám HDP ako k dvom,“ povedal Bauer. „Očakávam, že za nové administratívy (amerického prezidenta Donalda) Trumpa budú výrazne intenzívnejšie diskusie o tom, koľko musí Európa a Kanada minúť,“ poznamenal.

11:50 V prvom kole rumunských prezidentských volieb zvíťazil podľa predbežných výsledkov nezávislý krajne pravicový kandidát Calin Georgescu. V minulosti upútal pozornosť proruskými a protizápadnými postojmi. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že Moskva nevie veľa o jeho názoroch na medzinárodné záležitosti. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Georgescu po sčítaní 99,9 percenta hlasov získal 22,9 percenta pred Elenou Lasconiovou zo stredopravicovej Únie záchrany Rumunska (USR) s 19,17 percenta hlasov. Tesne predbehla súčasného premiéra Marcela Ciolaca zo Sociálnodemokratickej strany (PSD) s 19,15 percenta. Podľa doterajších výsledkov by preto v ďalšom kole volieb 8. decembra mohol Georgescu súperiť práve s Lasconiovou.

Georgescovo víťazstvo v prvom kole sa neočakávalo a podľa agentúry Reuters ohrozuje pevný proukrajinský postoj Rumunska. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že Moskva nevie veľa o Georgescových názoroch na medzinárodné záležitosti. „Nemôžem povedať, že by sme veľmi dobre poznali svetonázor tohto kandidáta, čo sa týka vzťahov s našou krajinou,“ povedal Peskov. „Pokiaľ však ide o súčasné vedenie, Rumunsko pre nás nie je priateľskou krajinou a my budeme aj naďalej sledovať, ako sa veci vyvinú,“ dodal.

Čítajte aj V prvom kole prezidentských volieb v Rumunsku prekvapivo zvíťazil proruský populista

11:12 Ukrajina aktívne pracuje na vývoji vlastných riadených leteckých bômb. „Aktívne na tom pracujeme. Myslím si, že takýto úspech dosiahneme," povedal podľa webu Kyiv Independent náčelník generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Anatolij Barhylevyč.

Poukázal na to, že Rusko vlastní najväčšie zásoby leteckých bômb zdedených po Sovietskom zväze. Riadené letecké bomby sú presne navádzaná munícia, ktorá má kratší dosah ako rakety, ale jej výroba je oveľa lacnejšia. Pri zhadzovaní z lietadiel nachádzajúcich sa na území Ruska alebo na územiach okupovaných Ruskom sú bomby mimo dosahu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Minister obrany Rustem Umerov koncom októbra povedal, že Ukrajina investovala viac ako štyri miliardy dolárov do svojej obrannej výroby a vyzval medzinárodných partnerov, aby investovali ďalej. Pripomenul pritom najnovšie úspechy ukrajinských špecialistov vo výrobe bezpilotných lietadiel.

9:57 Pri ruskom vzdušnom údere na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov utrpelo zranenia najmenej 19 ľudí. Uviedol to v pondelok ráno starosta mesta Ihor Terechov na platforme Telegram. Invázne sily podľa neho zasiahli centrálnu časť Charkova, pravdepodobne použili strelu S-400. Moskva sa k informáciám nevyjadrila.

Explózia zahrmela v Charkove dnes ráno, uviedol server Ukrajinská pravda. „Zásah v centrálnej časti mesta, oblasť s hustou obytnou zástavbou. Dopadlo to do dvorov, okolo ktorých sú viacpodlažné budovy. Horeli hospodárske stavby a autá. Na mieste pracujú všetky príslušné služby a dobrovoľníci,“ povedal Terechov, ktorý postupne informoval o narastajúcom počte zranených civilistov.

9:52 Ruské sily zajali britského žoldniera bojujúceho na strane Ukrajiny v Kurskej pohraničnej oblasti, uviedol bezpečnostný zdroj pre ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti. TASR o tom informuje podľa pondelňajšej správy agentúry Reuters.

„Došlo k zajatiu žoldniera z Veľkej Británie, ktorý povedal, že sa volá James Scott Rhys Anderson. Aktuálne vypovedá,“ ozrejmil ruský zdroj. Na videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram údajne vidieť a počuť, ako mladý muž vo vojenskom oblečení po anglicky uvádza svoje meno, a že pôvodne slúžil v britskej armáde.

Agentúra Reuters nedokázala nezávisle overiť obsah videa, správy RIA Novosti či ďalších médií. Britské ministerstvo zahraničných vecí zároveň nereagovalo na žiadosť o komentár. Podľa stanice BBC však ministerstvo už skôr oznámilo, že „podporuje rodinu Brita“ v reakcii na správy o jeho zadržaní.

Kyjev podnikol v auguste cezhraničnú ofenzívu do Kurskej oblasti. Odvtedy však v dôsledku početných útokov ruských síl už stratil vyše 40 percent zabraného územia, povedal cez víkend pre Reuters vysokopostavený ukrajinský vojenský zdroj.

9:19 Najmenej desať osôb utrpelo zranenia v pondelok ráno pri ruskom útoku na mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny. Oznámili to miestni predstavitelia, píše Reuters. Útok spôsobil v meste požiar a poškodil civilnú infraštruktúru i autá, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Ruské sily v noci na pondelok zaútočili aj na energetickú infraštruktúru v Mykolajivskej oblasti, informoval miestny gubernátor Vitalij Kim. Na platforme Telegram napísal, že technikom sa od rána podarilo obnoviť dodávky elektriny pre väčšinu odberateľov, ktorí po útoku hlásili výpadky. Protivzdušná obrana zneškodnila nad regiónom dve bezpilotné lietadlá, dodal.

Pri dronovom útoku v Záporožskej oblasti utrpelo zranenia jedno dieťa, uviedol miestny gubernátor Ivan Fedorov. Úder poškodil niekoľko priemyselných zariadení a obytnú budovu.

Ukrajinská protivzdušná obrana zachytila dronový útok aj v okolí Kyjeva. Miestne úrady nehlásili zranených ani väčšie škody.

8:22 Sedem ukrajinských rakiet a sedem dronov zneškodnilo Rusko z noci na pondelok nad Kurskou oblasťou. Uviedol to Alexej Smirnov, gubernátor oblasti hraničiacej s Ukrajinou, píše Reuters. „Naše stíhačky protivzdušnej obrany v noci odrazili útok ukrajinských ozbrojených síl,“ napísal na platforme Telegram Smirnov bez uvedenia ďalších podrobností. Ruské ministerstvo vnútra ráno oznámilo, že nad ruským územím celkovo zničilo 23 ukrajinských dronov, rakety však nezmienilo.

Predstaviteľ regionálnej vlády Roman Aľochin na Telegrame napísal, že „Kurskú oblasť zasiahol masívny útok raketami zahraničnej výroby“ a že ich bolo „veľmi veľa“. Agentúra Reuters nedokázala tieto správy nezávisle overiť. Ukrajina sa k útoku bezprostredne nevyjadrila.

Kyjev podnikol v auguste cezhraničnú ofenzívu do Kurskej oblasti. Odvtedy však v dôsledku početných útokov ruských síl už stratil vyše 40 percent zabraného územia, povedal pre Reuters vysokopostavený ukrajinský vojenský zdroj.

7:26 Čaká svet jadrová eskalácia ruskej vojny proti Ukrajine? „Putinov ďalekonosný útok na Dnipro vysiela mrazivý odkaz na Západ,“ napísal britský denník Times. „Nové zbrane a jadrové hrozby: týždeň zmeny vo vojne na Ukrajine,“ komentuje televízia BBC. „Putin posiela Západu raketový odkaz: ustúp,“ pridala sa agentúra Reuters.

Čítajte viac Koniec sveta alebo len reči? Tri scenáre, ako Rusko (ne)použije jadrový arzenál

7:07 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 732 350 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 610 vojakov, šesť tankov, 27 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 22 delostreleckých systémov a 84 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 429 tankov, 19 236 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 29 948 vozidiel a autocisterien, 20 787 delostreleckých systémov, 1 254 odpaľovacích raketových systémov, 1 004 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 480 dronov, 2 764 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 681 kusov špeciálnej techniky.

6:15 Nedávne potvrdené zisky ruských síl na bojisku pri Vuhledare a Veľkej Novosilke dokazujú, že vojna na Ukrajine nie je patová. Frontová línia v Doneckej oblasti sa čoraz viac prehýba, keďže ruské sily v poslednom čase postupujú výrazne rýchlejším tempom ako v celom roku 2023, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ruské pokroky v smeroch Pokrovsk, Kurachove, Vuhledar a Veľká Novosilka umožňujú ruskému vojenskému veleniu zvoliť niekoľko smerov postupu, o ktoré sa ruské velenie môže pokúsiť v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Ruské vojenské velenie pravdepodobne plánuje postup do najjuhovýchodnejšej časti Dnepropetrovskej oblasti, aby podporilo dlhodobý ruský cieľ zmocniť sa celej Doneckej oblasti. Od 1. septembra 2024 Rusi výrazne zvýšili tempo svojho postupu v týchto oblastiach, pričom získali najmenej 1103 kilometrov štvorcových. Ruské sily za celý rok 2023 získala len 387 kilometrov štvorcových vďaka protiofenzíve Ukrajiny v roku 2023.

Zložky ruských centrálnych, východných a južných vojenských obvodov vedú súbežné vzájomne sa podporujúce útočné operácie v Doneckej oblasti a v poslednej dobe dosiahli pomerne rýchly taktický pokrok. Ruské velenie sa zrejme po troch rokoch vojny poučilo z niektorých chýb na bojisku, ale rozsah tohto poučenia je v súčasnosti nejasný, uvádza ISW.

Zdá sa, že ruské vojenské velenie plánuje komplexnejšie operácie, ale ruské sily by museli byť schopné obnoviť operačné manévrovanie na bojisku. Namiesto toho sa stále spoliehajú na svoju schopnosť nájsť a využiť zraniteľné miesta v ukrajinských obranných líniách k taktickému postupu, dodáva americký inštitút.

6:10 Trosky zo zostrelených dronov spôsobili požiar v priemyselnom areáli v meste Kaluga zhruba 200 kilometrov na juhozápad od Moskvy. Tri bezpilotné lietadlá zničila na okraji Kalugy protivzdušná obrana, napísal v pondelok skoro ráno gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša na platforme Telegram. Zranený podľa neho nikto nebol. Gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov oznámil, že ruská protivzdušná obrana nad regiónom zostrelila sedem ukrajinských striel.

Gubernátor Šapša nespresnil, aký objekt v Kaluze sa vznietil. Trosky údajne dopadli do areálu priemyselného podniku a spôsobili požiar.

Ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na pondelok zničili sedem ukrajinských striel nad Kurskou oblasťou, oznámil gubernátor oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou a ktorej malú časť ukrajinské sily kontrolujú. Smirnov ďalej uviedol, že jednotky protivzdušnej obrany rovnako zničili sedem ukrajinských dronov. Ďalšie podrobnosti nezverejnil.

Proruský vojenský analytik Roman Aljochin, ktorý pôsobí ako Smirnov poradca, na telegrame uviedol, že Kurská oblasť bola v noci terčom „masívneho útoku strelami zahraničnej výroby“.

Ukrajina, ktorá sa vyše dva a pol roka bráni rozsiahlej ruskej invázii, zvýšila dolet svojich bojových dronov a cieli na ruské rafinérie a palivové zariadenia. Rusko takmer každú noc ostreľuje ukrajinské územie svojimi ďalekonosnými zbraňami a pokúša sa ochromiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Zasahuje pritom aj mnoho civilných cieľov.