Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1007 dní
- KĽDR už dodala Rusku viac ako sto balistických rakiet
- Řehka varuje: Rusko buduje globálnu vojenskú alianciu, je čas konať
- Francúzsky admirál Vandier: Zaostávame, Európa sa v zbrojení musí zobudiť a prestať sa báť riskovania
- Mala by mať Ukrajina jadrové zbrane?
- Rusko podniklo doposiaľ najväčší útok dronmi proti Ukrajine. Úder poškodil energetickú sieť, mnohé domovy sú bez elektriny a teplej vody

21:36 Členské krajiny Severoatlantickej aliancie na utorňajšom rokovaní Rady Ukrajina – NATO na úrovni veľvyslancov opätovne potvrdili svoju podporu Ukrajine, ktorá sa vyše tisíc dní bráni agresii ruských síl. Stretnutie bolo zvolané v reakcii na minulotýždňové odpálenie experimentálnej balistickej rakety stredného doletu Ruskom na mesto Dnipro, uviedla agentúra Reuters.
Prostredníctvom videolinku vystúpili na zasadnutí rady aj riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov a veliteľ vzdušných síl Anatolij Kryvonožko, ktorí „informovali spojencov o podrobnostiach útoku a jeho možných následkoch“, uviedla ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Natalija Halibarenková.
Veľvyslanci 32 členských krajín NATO vo vyhlásení pre médiá konštatovali, že útok na Dnipro je vnímaný „ako ďalší pokus Ruska terorizovať civilné obyvateľstvo Ukrajiny a zastrašiť tých, ktorí podporujú Ukrajinu, brániacu sa voči nezákonnej a nevyprovokovanej ruskej agresii“.
Pripomenuli tiež predchádzajúci postoj Aliancie, podľa ktorého použitie experimentálnej balistickej rakety Ruskom "nezmení priebeh konfliktu a neodvráti pozornosť spojencov NATO od podpory Ukrajiny“.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že Moskva zaútočila na ukrajinský vojenský objekt novou hypersonickou balistickou raketou stredného doletu nazvanou Orešnik (Lieska). Úder bol reakciou na to, že USA a Spojené kráľovstvo umožnili Kyjevu zasiahnuť ruské územie nimi dodanými raketami ATACMS a Storm Shadow.
Po tomto útoku Kyjev požiadal spojencov, aby mu pomohli posilniť protivzdušnú obranu pred takýmito balistickými raketami.
20:03 Najmenej dvaja ľudia zahynuli pri utorňajšom útoku ruských síl na mesto Sumy ležiace na severovýchode Ukrajiny. Pod troskami zasiahnutej budovy sa pravdepodobne nachádza ďalšia osoba, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore podľa agentúry Reuters.
Rusi na Sumy podľa predbežných zistení zaútočili salvovými raketometmi. Zasiahnutý bol autoservis, ako aj ďalšia budova a materská škola, uviedol Zelenskyj.
„Proti tomu sa môžeme brániť len zničením ruských zbraní a ruských odpaľovacích rámp na ruskom území. Preto je možnosť vykonávať útoky na ruskom území taká dôležitá. Jedine toto v súčasnosti môže obmedziť ruský teror a schopnosť Ruska útočiť. Som vďačný všetkým partnerom, ktorí to chápu a vysvetľujú to ostatným,“ zdôraznil Zelenskyj.
Mesto Sumy leží približne 30 kilometrov od ruských hraníc a pohraničnej Kurskej oblasti. Ruské raketometné systémy majú dosah až 120 kilometrov.
USA v polovici novembra umožnili ukrajinskej armáde útočiť na ciele v Rusku americkými taktickými raketami ATACMS, čo Kyjev doteraz využil najmenej trikrát.
18:52 Česko uspelo v utorkovej voľbe a spoločne so Severným Macedónskom zasadne vo Výkonnej rade Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Rusko zostane mimo aj v ďalšej sezóne. ČTK to povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake.
OPCW sídli v Haagu a bola zriadená v roku 1997, aby monitorovala dodržiavanie Dohovoru o zákaze chemických zbraní, ktorý vtedy nadobudol účinnosť. Výkonná rada organizácie, ktorá dohliada na jej činnosť a zodpovedá za dodržiavanie Dohovoru o zákaze chemických zbraní, pozostáva zo 41 členských štátov, ktoré sú volené na dvojročné funkčné obdobie.
„Česká republika je hrdá, že vďaka presvedčivému víťazstvu v dnešných voľbách zasadne spolu so Severnou Macedónskom vo Výkonnej rade OPCW. Rusko zostane aj v ďalšej sezóne zaslúžene mimo. Štáty používajúce chemické zbrane nemajú mať v tejto medzinárodnej organizácii žiadne zodpovedné funkcie,“ uviedlo ministerstvo zahraničia. Česko rade predsedalo v rokoch 2018 a 2019.
Rusku sa už vlani nepodarilo dosiahnuť svoje znovuzvolenie do rozhodovacieho orgánu organizácie. Potom v ňom prvýkrát v histórii nezasadalo.
Ukrajina, ktorá už vyše 1000 dní čelí ruskej invázii, tvrdí, že Rusko na svoju útočnú vojnu používa chemické zbrane, čo podľa OPCW ale doteraz nebolo preukázané. Moskva vinu odmieta.
18:05 Nemecko do konca roka dodá Ukrajine dva systémy protivzdušnej obrany IRIS-T. Počas záverečného dňa stretnutia šéfov diplomacie skupiny G7 v talianskom mestečku Fiuggi to oznámila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Informovala o tom stanica Deutschlandfunk.
Baerbocková pripomenula, že od začiatku vojny na Ukrajine poskytlo Nemecko nielen na ochranu Ukrajiny, „ale aj na našu vlastnú ochranu“, pomoc za viac ako 37 miliárd eur.
Nemecký kancelár Olaf Scholz začiatkom septembra prisľúbil Ukrajine dodanie ďalších systémov protivzdušnej obrany typu IRIS-T. Záväzne objednaných bolo osem systémov IRIS-T SLM a deväť systémov IRIS-T SLS, pričom dva komplety z každého typu budú dodané tento rok, ostatné od roku 2025.
Systémy IRIS-T vyrába nemecká zbrojovka Diehl Defence.
USA v polovici novembra umožnili ukrajinskej armáde útočiť na ciele v Rusku americkými raketami ATACMS, čo Kyjev doteraz využil najmenej trikrát, dodáva TASR.
17:53 Rusko v utorok zakázalo vstup do krajiny viacerým vysokopostaveným členom britskej vlády. Ako dôvod uviedlo „rusofóbnu“ politiku zo strany Londýna.
Moskva zakázala vstup ministerke financií Rachel Reevesovej, podpredsedníčke vlády Angele Raynerovej, ako aj ministerke vnútra Yvette Cooperovej. Na zozname sa však nachádza viac ako desať ďalších vysokopostavených politikov novej labouristickej vlády.
Rozhodnutie prichádza krátko po tom, čo Rusko v utorok vyhostilo britského diplomata pôsobiaceho na britskom veľvyslanectve v Moskve Edwarda Wilkesa.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) uviedla, že „uvedený diplomat vykonáva spravodajskú a podvratnú činnosť, ktorá ohrozuje bezpečnosť Ruskej federácie.“ Wilkes nahradil jedného zo šiestich britských diplomatov, ktorých vyhostili ešte v auguste pre podozrenia zo špionáže, dodala FSB.
Britská vláda tento krok odsúdila. „Toto nie je prvý prípad, keď Rusko vznieslo škodlivé a nepodložené obvinenia voči nášmu personálu. Budeme reagovať v primeranom čase,“ uviedol hovorca britského ministerstva zahraničných vecí.
Rusko a Británia majú súvislosti s vojnou na Ukrajine napäté vzťahy. Londýn minulý týždeň prvýkrát povolil Kyjevu používať britské rakety Storm Shadow pri útokoch hlboko v ruskom vnútrozemí.
17:40 Za absolútne nezodpovedné označil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medializované vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov, že na Západe sa diskutuje o vyzbrojení Ukrajiny jadrovými zbraňami. Reagoval tak na článok denníka New York Times z minulého týždňa, ktorý takúto možnosť spomínal.
NYT vo svojom článku odkazoval na neidentifikovaných západných predstaviteľov, ktorí naznačili, že končiaci americký prezident Joe Biden by mohol Ukrajine dodať jadrové zbrane ešte pred odchodom z Bieleho domu.
„Viacerí predstavitelia dokonca navrhli, aby Biden vrátil Ukrajine jadrové zbrane, ktoré jej boli odobraté po rozpade Sovietskeho zväzu. To by bol okamžitý a obrovský odstrašujúci prostriedok. Takýto krok by však bol komplikovaný a mal by vážne dôsledky,“ napísal NYT.

„Sú to absolútne nezodpovedné argumenty ľudí, ktorí zle chápu realitu a necítia pri takýchto vyhláseniach ani kúsok zodpovednosti,“ reagoval Peskov na otázku k článku amerických novín. Podotkol ale, že vo všetkých prípadoch ide o anonymné vyjadrenia.
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev už predtým v utorok vyhlásil, že ak by Západ dodal Ukrajine jadrové zbrane, Moskva by to mohla považovať na útok na Rusko a dôvod na jadrovú reakciu.
Ukrajina zdedila jadrové zbrane po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Na základe budapeštianskeho memoranda z roku 1994 sa ich však vzdala výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré dostala od Spojených štátov, Británie i samotného Ruska. Jej zdedený jadrový arzenál patril k najväčším na svete.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v októbri vyhlásil, že Kyjev nežiada od svojich západných spojencov jadrové zbrane. Keďže ich ale nemá, vstup do NATO je podľa neho jediným spôsobom, ako môže odradiť Rusko.
V minulom týždni došlo vo viac než 1000 dní trvajúcej vojne k eskalácii na oboch stranách. Ukrajina prvýkrát s povolením Západu vypálila na Rusko americké a britské strely dlhého doletu. Moskva tvrdí, že v reakcii na tieto útoky vypálila novú hypersonickú raketu stredného doletu na východoukrajinské mesto Dnipro.
Peskova sa novinári pýtali aj na riziko jadrovej eskalácie. Tvrdí, že Západ by mal pozorne počúvať šéfa Kremľa Vladimira Putina a prečítať si aktualizovanú ruskú jadrovú doktrínu. Tá rozširuje zoznam dôvodov pre použitie jadrových zbraní Ruskom.
Moskva by k takémuto kroku okrem iného mohla pristúpiť v prípade rozsiahleho útoku nepriateľských lietadiel, rakiet či dronov na ruské územie, narušení ruského vzdušného priestoru alebo útoku na spojenecké Bielorusko.
17:30 Ukrajinské ozbrojené sily za posledné tri dni uskutočnili dva údery raketami ATACMS dodanými USA na ciele v ruskej Kurskej oblasti. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram.
Podľa ruského rezortu ukrajinská armáda v sobotu 23. novembra zaútočila na pozície ruskej protiraketovej obrany v oblasti obce Lotarevka. Do útoku nasadila päť rakiet ATACMS – tri z nich boli zničené, ďalšie dve zasiahli svoj cieľ. V dôsledku útoku bola poškodená radarová stanica a zranený vojenský personál. Počet zranených ruské ministerstvo nespresnilo.
Druhý ukrajinský úder smeroval v pondelok 25. novembra na letisko Kursk-Vostočnyj pri obci Chalino. Použitých bolo osem rakiet ATACMS, pričom sedem sa podarilo zostreliť, jedna dosiahol svoj cieľ. „Padajúce úlomky rakiet ľahko zranili dvoch vojakov, mierne poškodili infraštruktúrne zariadenia,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany a pohrozilo Ukrajine bližšie nešpecifikovanými „odvetnými akciami“.
Rezort zverejnil aj fotografie, údajne zachytávajúce úlomky rakiet, na ktorých vidno nápisy v anglickom jazyku.
AFP nemohla zábery okamžite overiť. Zároveň poznamenala, že Rusko len zriedkavo informuje o úspešných útokoch ukrajinských síl.
V polovici novembra západné médiá informovali, že americký prezident Joe Biden povolil Kyjevu zasiahnuť raketami ATACMS ciele vo vnútrozemí Ruska. Biely dom túto informáciu oficiálne potvrdil 25. novembra.
Predpokladá sa, že ukrajinské ozbrojené sily prvýkrát zaútočili na ruskú pohraničnú oblasť raketami ATACMS 19. novembra. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že cieľom útoku bol vojenský objekt v Brianskej oblasti.
Rusko zareagovalo na prvý útok raketami ATACMS nasadením údajne novej hypersonickej rakety stredného doletu, ktorá môže byť vybavená jadrovými hlavicami.
17:20 Rakúsky kancelár Karl Nehammer v utorok v televízii Puls 24 vyhlásil, že novozvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi v telefonáte navrhol Rakúsko ako potencionálne miesto na mierové rokovania v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Trumpa zároveň pozval na návštevu krajiny.
Podľa Nehammera má Trump záujem o ukončenie vojny. Rakúsky kancelár verí, že po jeho nástupe do funkcie 20. januára naberie táto téma novú dynamiku.
Trump kritizoval vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo strany súčasného prezidenta USA Joea Bidena. V predvolebnej kampani opakovane vyhlásil, že vojnu na Ukrajine vyrieši do 24 hodín.
Telefonát oboch lídrov sa uskutočnil ešte v pondelok. Podľa Nehammera sa Trump počas rozhovoru zaujímal najmä o dojmy z osobného stretnutia rakúskeho kancelára s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nehammer sa s Putinom stretol necelé dva mesiace po začiatku vojny na Ukrajine. Jeho cieľom bolo rokovať o možných diplomatických riešeniach konfliktu.
Rakúsko nie je členom NATO. Doteraz však podporilo všetky sankcie, ktoré EÚ na Rusko uvalila. Nehammer patrí k najvýznamnejším európskym politikom, ktorí naliehajú na skoré začatie rokovaní s Moskvou.
Nehammer telefonát označil ako „veľmi priateľský a perspektívny“. Okrem konfliktu na Ukrajine s Trumpom diskutoval aj o energetickej bezpečnosti, ekonomickej a bezpečnostnej spolupráci.
16:55 V blízkosti troch vojenských základní na východe Anglicka, ktoré využíva americká armáda, zaznamenali prelet niekoľkých dronov, oznámilo v utorok americké letectvo.
Drony spozorovala americká armáda v noci na utorok nad základňami v Lakenheathe, Mildenhalle a Feltwelle. V utorok ozbrojené sily USA podľa svojho hovorcu naďalej monitorovali vzdušný priestor nad týmito tromi základňami, priblížila televízia Sky News. Dodala, že stroje americké letectvo nevyhodnotilo ako nepriateľské.
Drony nad týmito základňami spozorovali aj minulý týždeň. Americké letectvo nezistilo, kto stál za preletmi. Bez uvedenia podrobností však oznámilo, že v tejto súvislosti pripravuje opatrenia, píše agentúra AP.
16:50 Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 v utorok odsúdili vypálenie experimentálnej hypersonickej strely stredného doletu Ruskom na ukrajinské mesto Dnipro. Tento útok je podľa nich dôkazom bezohľadného a eskalujúceho správania Moskvy.
Ministri v spoločnom vyhlásení na záver dvojdňového stretnutia v talianskom meste Fiuggi taktiež čo najdôraznejšie odsúdili „nezodpovedné a hrozivé“ vyjadrenia Ruska k jadrovým útokom a tiež jeho „postoj strategického zastrašovania“. Schôdzky sa zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.
Varovali, že podpora Severnej Kórey Rusku je nebezpečným rozšírením konfliktu s vážnymi dôsledkami pre európsku a indotichomorskú bezpečnosť. Zároveň vyzvali Čínu, ktorá je dlhodobým spojencom KĽDR, aby proti Pchjongjangu zakročila.
„Naša podpora územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny zostane neochvejná,“ píše sa v návrhu vyhlásenia na záver ich zasadnutia. Ministri v ňom vyjadrili nádej, že do konca roka sa začnú rozdeľovať finančné prostriedky z úverového balíka vo výške 50 miliárd dolárov, ktorý pochádza zo zmrazených ruských aktív.
16:45 Bývalý dôstojník ruských jadrových síl odhalil pre spravodajskú televíziu BBC tajomstvá zo stráženia prísne tajnej jadrovej základne počas úvodných dní ruskej invázie na Ukrajinu.

16:40 Generálporučík Alexandr Sančik bol vymenovaný za nového veliteľa Južného vojenského okruhu, ktorého jednotky sa zúčastňujú na bojoch na území Ukrajiny. Oznámila v utorok spravodajská stanica RBK s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Na rôznych internetových portáloch sa 23. novembra začala šíriť správa o odvolaní doterajšieho veliteľa Južného vojenského okruhu generálplukovníka Gennadija Anaškina. Zdroj RBK na ruskom ministerstve obrany uviedol, že toto rozhodnutie bolo prijaté v rámci plánovanej rotácie.
Od roku 2020 pôsobil Sančik ako veliteľ 35. kombinovanej armády Východného vojenského okruhu, v roku 2023 sa stal prvým zástupcom veliteľa vojsk Východného vojenského okruhu. V máji 2024 sa zúčastnil na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ako úradujúci veliteľ vojsk Východného vojenského okruhu.
Južný vojenský okruh je organizačná zložka ozbrojených síl Ruskej federácie, ktorej úlohou je obrana juhu európskej časti Ruska. Jej veliteľstvo sa nachádza v Rostove na Done.
Podľa ruského ministerstva obrany jednotky južnej skupiny vojsk vedú bojové operácie proti ukrajinským ozbrojeným silám v Doneckej oblasti.
16:30 Ruský súd nariadil zatknutie reportérky francúzskej televízie France24 Catherine Norrisovej Trentovej. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS tak urobil na základe obvinenia z nepovoleného prekročenia hranice v Kurskej oblasti, kde údajne vstúpila s ukrajinskou armádou.
Rusko začalo trestné stíhanie viacerých západných novinárov, ktorí informovali o dianí v Kurskej oblasti. Ukrajinské jednotky kontrolujú časť územia v tejto oblasti od 6. augusta, keď Kyjev podnikol cezhraničnú ofenzívu.
Súdne procesy sa začali v neprítomnosti reportérov. Na základe súdneho príkazu by však došlo k ich okamžitému zatknutiu, pokiaľ by opätovne vstúpili na ruské územie, spresňuje Reuters.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v auguste začala trestné stíhanie aj voči redaktorke talianskej verejnoprávnej televízie (RAI) Stefanii Battistiniovej a kameramanovi Simoneovi Trainimu. Dvojica je taktiež obvinená z nelegálneho prekročenia hraníc v Kurskej oblasti.
15:43 Rusko tvrdí, že ukrajinská armáda v utorok pri svojom delostreleckom útoku na okupované mesto Nová Kachovka zasiahla autobus, v ktorom následne zahynuli štyria ľudia. Ďalších najmenej sedem osôb utrpelo zranenia. Informovala o tom agentúra AFP citovaná TASR.
Gubernátor Ruskom čiastočnej okupovanej Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo na svojom konte na sieti Telegram tento útok odsúdil a označil ho za barbarský. Saldo okrem toho informoval aj o pokuse ukrajinských ozbrojených síl o atentát na Moskvou vymenovaného šéfa administrácie jedného z obvodov Novej Kachovky.
Pokus o atentát na Vitalija Guru a jeho zástupcu bol vykonaný pomocou bojových bezpilotných lietadiel. Nikto z nich však nebol zranený, citovala zo Saľdovho statusu na sociálnej sieti ruská provládna agentúra RIA Novosti.
15:10 Štyridsaťtriročného obyvateľa Kyjevskej oblasti obvinili zo spáchania teroristického činu pre nastraženie výbušného zariadenia na policajnú hliadku. Uviedla to kyjevská prokuratúra, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.
Prvou úlohou ruského agenta bolo spôsobiť požiar na železnici v Kyjevskej oblasti. Za jej splnenie dostal sto dolárov. Za nastraženie a odpálenie výbušného zariadenia v prenajatom byte v Kyjeve mu sľúbili 2-tisíc dolárov. Do bytu neidentifikovaná žena telefonicky privolala policajtov, ktorým povedala, že ju zbil priateľ. Keď na miesto prišli dvaja policajti, dvere boli otvorené, ale byt bol prázdny. Nastala explózia, ale policajtom sa podarilo z bytu uniknúť.
Úlohy, ktoré mal plniť, niekoľkonásobne odsúdený páchateľ dostával cez komunikačnú platformu Telegram.
14:57 Ukrajina v utorok vyhlásila, že ruské jednotky zastrelením popravili piatich ukrajinských vojakov, ktorí sa im predtým vzdali vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Päť ukrajinských vojakov ustúpilo a ukrylo sa v súkromnom dome, ktorý neskôr obkľúčil nepriateľ,“ spresnila oblastná prokuratúra vo vyhlásení.
„Ruskí vojaci ich prinútili, aby neozbrojení vyšli von a ľahli si na zem. Potom ich zastrelili,“ dodala prokuratúra s tým, že v prípade sa začalo vyšetrovanie.

14:50 Parlamentné zhromaždenie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) prijalo rezolúciu, ktorá podporuje právo Ukrajiny útočiť v sebaobrane na vojenské ciele na ruskom území. Ako referuje web Ukrajinská pravda, rezolúciu navrhol politický výbor Parlamentného zhromaždenia NATO.
Rezolúcia vyzýva spojencov, aby pred ďalším samitom NATO v Holandsku vypracovali spoločnú stratégiu voči Rusku. Táto stratégia by sa mala sústrediť na schopnosť aliancie odstrašiť a čeliť hrozbám z Ruska a zároveň znižovať schopnosti Ruska viesť vojnu, vrátane zabezpečenia úplnej zhody so sankciami.
Dokument uznáva právo Ukrajiny útočiť na legitímne vojenské ciele na území agresorskej krajiny v súlade s princípmi práva na sebaobranu, ako to stanovuje článok 51 Charty OSN. Rezolúcia tiež apeluje na pokračovanie a zvyšovanie vojenskej a inej podpory Ukrajiny, vrátane dodávok zbraní a munície včas, vrátane systémov protivzdušnej obrany, zbraní dlhého doletu a viacúčelových bojových lietadiel.
Súčasťou rezolúcie je aj intenzifikácia politických a praktických snáh, aby Ukrajina čo najskôr dostala pozvánku na vstup do NATO. Rezolúcia vyzýva na zvýšenie sankčného tlaku na Rusko a Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR), ktorá prehlbuje svoju podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine.
Rezolúcia tiež podporuje snahy, aby ruskí vojenskí a iní predstavitelia boli braní na zodpovednosť za všetky zločiny spáchané počas vojny proti Ukrajine. Navrhuje tiež využitie politických a ekonomických pák vplyvu na Čínu s cieľom odradiť ju od podpory Ruska vo vojne.
14:33 Rusko oznámilo dobytie ďalšej ukrajinskej dediny, tentoraz obce Kopanky v Charkovskej oblasti. Podľa agentúry Reuters postupuje ruská armáda v dobýjaní ukrajinského územia najrýchlejším tempom od prvých dní svojej invázie do krajiny v roku 2022 a za posledný týždeň obsadila takmer 235 kilometrov štvorcových. Pre porovnanie: Rozloha Košíc napríklad predstavuje 242 kilometrov štvorcových, české Brno má približne 230 kilometrov štvorcových.
Dobytie takmer 235 kilometrov štvorcových za posledný týždeň predstavuje rekordný zisk za tento rok, píše nezávislý portál Agentstvo, na ktorého správu sa odvoláva Reuters. Agentstvo sa odvoláva na údaje z projektu DeepState, ktorý má blízko k ukrajinskej armáde. „Doterajší rekord padol na konci októbra, keď počas jediného týždňa ruské ozbrojené sily na Ukrajine ukoristili 196 kilometrov štvorcových,“ píše Agentstvo.
Od začiatku novembra sa podľa neho ruské invázne sily zmocnili takmer 600 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, pričom v októbri dobyli 490 kilometrov štvorcových. Server upozorňuje zároveň na analýzu amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého je posledný ruský postup na Ukrajine daný z veľkej časti tým, že Rusi objavili a využili zraniteľnosti v ukrajinských obranných líniách. Zároveň však podľa ISW invázne sily teraz nepostupujú tak rýchlo, ako krátko po svojom vpáde do krajiny.
Najrýchlejšie Rusi postupovali podľa Agentstva v poslednom čase na juhovýchode Ukrajiny, najmä pri obci Velika Novosilka, ktorá sa nachádza blízko administratívnych hraníc medzi Doneckou a Záporožskou oblasťou. Leží niekoľko desiatok kilometrov západne od Vuhledaru. Invázne sily podľa dostupných informácií postupujú okrem iného aj pri neďalekom meste Kurachove. Ruskí vojaci sa objavili v centre Kurachove, napísalo dnes v inom texte Agentstvo, pričom sa odvoláva na DeepState, ISW a proruských blogerov.
Rusko začalo rýchlejšie postupovať na východe Ukrajiny v júli, poznamenala agentúra Reuters. V auguste Ukrajinci podnikli prekvapujúci vpád do ruskej Kurskej oblasti a obsadili stovky kilometrov štvorcových ruského územia. Kyjev podľa médií okrem iného dúfal, že touto ofenzívou prinúti Moskvu premiestniť svoje jednotky z východu Ukrajiny a spomalí tam jej postup. Tlak ale nepovolil, skôr naopak. Podľa serveru The Kyiv Independent sa ukrajinská armáda potýka s náborom nových vojakov a Západom prisľúbené zbrane do krajiny v posledných mesiacoch neprúdili tak rýchlo, ako by Kyjev dúfal.
14:18 Európska únia navrhuje uvaliť sankcie na čínske firmy, ktoré podľa nej pomohli ruským spoločnostiam vyvinúť útočné drony nasadené v bojoch na Ukrajine. Európska komisia (EK) ako výkonný orgán EÚ tiež zvažuje ďalšie obmedzenia na ruských ropných tankerov, aby Moskve viac skomplikovala obchádzanie existujúcich reštrikcií. S odvolaním sa na príslušné dokumenty k týmto návrhom to uviedla agentúra Bloomberg.
Správa prichádza v čase, keď v Taliansku rokujú ministri zahraničia skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. Venujú sa okrem iného opatreniam proti Číne a ďalším krajinám, ktoré podporujú ruské vojnové úsilie na Ukrajine. Opatrenia, ktoré by zaviedla EÚ, by si vyžadovali podporu všetkých 27 členských štátov.
Proti niektorým firmám už zaviedli sankcie Spojené štáty a Británia. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Mao Ning obvinenia odmietla a uviedla, že Čína je proti jednostranným sankciám, ktoré nemajú oporu v medzinárodnom práve.
„Nikdy sme žiadne zbrane neposkytli a prísne kontrolujeme tovar dvojakého použitia, vrátane vývozu dronov,“ povedala hovorkyňa na dnešnej tlačovej konferencii v Pekingu. „Prijmeme potrebné opatrenia na presadenie legitímnych práv a záujmov čínskych podnikov,“ dodala. Hovorca Európskej komisie odmietol situáciu komentovať.
Európska únia tiež navrhla pridať do programu sankcií čínskeho štátneho príslušníka, ktorý má pod kontrolou spoločnosť, ktorá porušila obchodné obmedzenia EÚ. Ďalej firmu so sídlom v Hongkongu, ktorá poskytla ruským vojenským podnikom zakázané mikroelektronické súčiastky, a tiež predstaviteľov severokórejskej obrany, ktorí sa podľa dokumentov podieľali na rozhodnutí Pchjongjangu nasadiť vojakov na pomoc Rusku.
13:56 Rusko dnes vyhostilo britského diplomata, ktorého obvinilo zo špionáže a z uvedenia nepravdivých údajov pri vstupe do krajiny. Ruské ministerstvo zahraničia si súčasne predvolalo britského veľvyslanca Nigela Caseyho. Informovala o tom tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na správu ruskej tajnej služby a hovorkyňa ruskej diplomacie. Ide o ďalšiu diplomatickú roztržku medzi oboma krajinami, pripomenula agentúra AFP.
„Federálna bezpečnostná služba (FSB) odhalila známky spravodajskej a podvratnej činnosti spomínaného diplomata, ohrozujúcej bezpečnosť Ruskej federácie,“ uviedla ruská kontrarozviedka v správe, z ktorej citovala TASS.
Pracovník politického oddelenia britského veľvyslanectva v Moskve Wilkes Prior len tento rok v auguste nahradil jedného zo šiestich britských spravodajských dôstojníkov, ktorí boli z Ruska rovnako vyhostení, uviedla FSB. Pri vstupe do krajiny navyše podľa „spoľahlivého zistenia“ tajných služieb „úmyselne uviedol nepravdivé údaje, čím porušil ruské zákony“, dodala s tým, že diplomat musí opustiť Rusko do dvoch týždňov.
13:25 Ruské sily dobyli dedinu Kopanky v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, uviedlo v utorok ruské ministerstvo obrany citované agentúrou Interfax. Táto dedina sa podľa agentúry AFP nachádza v oblasti, kde bola frontová línia donedávna relatívne stabilná.
Kopanky ležia v blízkosti administratívnej hranice s Luhanskou oblasťou. Správy o dobytí dediny sa nateraz nedajú nezávisle overiť.
Vo vyhlásení ruského rezortu sa tiež uvádza, že ruské jednotky zostrelili tri ukrajinské drony neďaleko Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na východe Ukrajiny.
12:58 Nová misia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v nemeckom Wiesbadene prevezme v januári koordináciu západnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Ako referuje web The Guardian, v pondelok to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.
Zriadeniu misie NSATU, ktorá sa zameriava na bezpečnostnú pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu, predchádzali mesiace plánovania. Vo všeobecnosti je táto misia vnímaná ako snaha ochrániť mechanizmus pomoci pred zásahmi novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Európania zintenzívnia vojenskú podporu pre Ukrajinu,“ sľúbil Pistorius po rozhovoroch v Berlíne so svojimi britskými, francúzskymi, talianskymi a poľskými partnermi. „Naším cieľom musí byť umožniť Ukrajine konať z pozície sily,“ povedal Pistorius po usporiadaní stretnutia piatich popredných krajín v európskej obrane.

12:48 Generálny tajomník NATO Mark Rutte dnes pri návšteve Atén pochválil Grécko za investície do obrany dosahujúce tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny a za podporu ukrajinskej armády. Úloha Grécka v kolektívnej obrane NATO je kľúčová, zdôraznil Rutte v tlačovej správe. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis po spoločnom rokovaní vyzdvihol dôležitosť partnerstva a dodržiavania medzinárodného práva, píše grécky rozhlas ERT.
Bezpečnosť je pre Grécko už dlho prioritou a krajina úspešne rozvíja zručnosti svojich vojsk, uviedol Rutte. Pripomenul tiež zmluvu, ktorú Atény v októbri uzavreli s Kyjevom o výcviku ukrajinských pilotov a mechanikov pre stíhacie lietadlá F-16.
„Zhodli sme sa na jednej zo základných priorít všetkých spojencov, a to na potrebe posilniť našu spoločnú obranu, čo si vyžaduje silný obranný priemysel, významné investície a efektívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO,“ povedal Mitsotakis podľa agentúry Reuters.
12:38 V ruskej Kurskej oblasti, kde začiatkom augusta vpadli ukrajinské sily, bol zadržaný Brit bojujúci na strane Kyjeva, potvrdil v utorok ruský súd. Dvadsaťdvaročný James Scott Rhys Andreson je vo väzbe pre podozrenie z „účasti na ozbrojených bojoch na území Kurskej oblasti“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Na videu na sociálnej sieti Telegram mladý muž vo vojenskom oblečení po anglicky uvádza svoje meno, a tvrdí, že od roku 2019 do 2023 slúžil v britskej armáde.
Do ukrajinskej medzinárodnej légie (jednotky zloženej zo zahraničných dobrovoľníkov) podľa svojich slov vstúpil po tom, čo stratil prácu a v televízii videl správy o vojne.
V pondelok bol na súde identifikovaný ako občan Spojeného kráľovstva z anglického mesta Banbury. Na neverejnom zasadnutí súdu odznelo, že je „podozrivý zo spáchania viacerých obzvlášť závažných trestných činov, ktoré predstavujú osobitné nebezpečenstvo pre verejnosť“. Ruský súd dodal, že proti rozhodnutiu o vzatí do väzby sa možno odvolať.
12:31 Po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA demokratická kongresmanka z New Yorku Alexandria Ocasio-Cortezová verejne apelovala na tých, ktorí hlasovali za ňu aj za Trumpa. Chcela vedieť, čo motivovalo zjavne nekonzistentnú voľbu. Prevládajúca odpoveď bola, že ona a Trump pôsobili úprimnejšie, zatiaľ čo viceprezidentka Kamala Harrisová robila vypočítavý dojem.

12:30 Ukrajina plánuje výrazne zvýšiť kapacitu svojej západnej hranice. Predpokladá to návrh stratégie rozvoja hraničnej infraštruktúry s Európskou úniou a Moldavskom do roku 2030.
„V dôsledku rozsiahlej invázie sa zaťaženie kontrolných bodov výrazne zvýšilo, takže musíme prispôsobiť hranicu aktuálnym potrebám,“ vysvetlil na Facebooku námestník ukrajinského ministra pre rozvoj komunít a území Serhij Derkač.
Kapacita hraničnej infraštruktúry sa zvýši rekonštrukciou existujúcich kontrolných bodov a vybudovaním nových, vrátane prístupových ciest.
V pláne je napríklad zrekonštruovanie šiestich hraničných priechodov s Poľskom, troch na hranici so Slovenskom, piatich s Rumunskom, troch s Maďarskom a 11 s Moldavskom. Plánuje sa aj vybudovanie nových kontrolných bodov.
Medzi ciele patrí aj zavedenie spoločnej kontroly so susednými krajinami, skrátenie času pri čakaní a vytvorenie siete servisných zón. Ukrajina už dostala súhlas od Európskej komisie, dodal Derkač.
12:00 Britský minister zahraničných vecí David Lammy vyhlásil, že Spojené kráľovstvo nevyšle na Ukrajinu svojich vojakov. Reagoval na správy, podľa ktorých Británia a Francúzsko o tejto možnosti diskutujú. TASR o tom informuje na základe utorňajšej správy agentúry DPA.
Francúzsky denník Le Monde v pondelok s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedol, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo „nevylučujú“ vyslanie vojakov a súkromných obranných spoločností na Ukrajinu. Diskusia o nasadení vojakov sa podľa denníka obnovila po návšteve britského premiéra Keira Starmera vo Francúzsku pri príležitosti Dňa prímeria 11. novembra.
Britský minister zahraničných vecí zdôraznil, že postoj krajiny sa nezmenil. „Sme pripravení naďalej podporovať Ukrajincov, a to najmä výcvikom, no dlhodobo zastávame názor, že nevysielame britské jednotky na bojisko,“ povedal Lammy pre denníky La Repubblica, Le Monde a Die Welt na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín G7 v Taliansku. „To je postoj Spojeného kráľovstva a nateraz zostáva nemenný,“ vyhlásil.
„Neexistujú ani žiadne plány“ vysielať jednotky na Ukrajinu, vyhlásil hovorca britského premiéra a dodal, že nie je oboznámený s tým, že by francúzsky prezident Emmanuel Macron a Starmer rokovali o tejto záležitosti.
11:48 Európa sa musí zobudiť, viac riskovať, viac míňať a obmedziť byrokraciu, aby vyhrala preteky v zbrojení. V rozhovore s portálom Politico to vyhlásil francúzsky admirál Pierre Vandier, ktorý od septembra stojí na čele Veliteľstva spojeneckých síl NATO pre transformáciu (SACT).
„Európa nemôže vyhrať budúcu bitku v zbrojení s pravidlami, ktoré si dnes sama stanovila,“ povedal Vandier. Prekážky, ktorým európski zbrojári čelia, možno podľa admirála spoločne opísať ako prehnané zviazanie predpisov. Verí, že samit NATO v Haagu v júni budúceho roka vyšle Európskej únii jasný odkaz, že ak bude chcieť v pretekoch v zbrojení zostať, musí zmeniť pravidlá.
Portál Politico poznamenal, že Vandierov komentár prichádza v čase, keď sa Európa po ruskej invázii na Ukrajinu chce vyzbrojiť. Úniové štáty pracujú na zvýšení zbrojnej produkcie, za ruskou výrobou ale stále zaostávajú.
Na zväzujúce regulácie tento mesiac upozornil tiež výskumník z francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI) Léo Péria-Peigné. Ten vo francúzskom parlamente povedal, že súčasné pravidlá a predpisy sú navrhnuté pre dobu mieru. Ako príklad Péria-Peigné uviedol okrem iného to, že prednú časť kolesového obrneného transportéra Griffon vyvíjaného v rámci francúzskeho modernizačného programu museli konštruktéri prepracovať, keďže výška umiestnenia svetiel nad vozovkou nezodpovedala cestným štandardom.
Regulácie v Európe podľa Vandiera súvisia s neochotou Európanov riskovať, zbrojné programy sú tak pomalé a nepružné. Spomenul, že napríklad francúzske fregaty musia čakať na riadne aktualizácie bojových režimov roky, zatiaľ čo americké vojnové lode možno modernizovať na dennej báze. Nedostatok rýchlosti a pružnosti je podľa Vandiera duševným stavom, inšpirovať by sa tak mala Európa u Američanov. "Ich nadšenie a schopnosť riskovať je kľúčové. V Európe neriskujeme, "povedal.
Admirál tiež uviedol, že vzhľadom na vývoj v Ázii, kam Spojené štáty presúvajú čoraz viac pozornosti, bude Washington potrebovať silný európsky obranný priemysel. Dodal, že európske spoločnosti sa môžu stať aj viac ako len subdodávateľom amerických firiem.
„Som optimistický a mám odkaz: Je čas sa zobudiť. Môžeme robiť veľké veci, čo znamená, že musíme peniaze dobre využívať, viac riskovať a skúšať viac vecí,“ dodal.

11:34 Švédsko chce, aby sa čínska loď, ktorá zakotvila pri Dánsku po poškodení dvoch káblov v Baltskom mori, presunula do švédskych vôd s cieľom pomôcť úradom pri vyšetrovaní. V utorok to vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson, TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.
Kristersson uviedol, že „Švédsko je v kontakte s loďou aj s Čínou“. Nejde o „obvinenie“, ale o „objasnenie toho, čo sa stalo“, vysvetlil.
V dňoch 17. a 18. novembra boli vo švédskych teritoriálnych vodách Baltského mora porušené dva telekomunikačné káble. Podľa webových stránok na sledovanie plavidiel sa v tých miestach plavila čínska loď I Pcheng 3, hoci nič nenasvedčuje, že by bola do týchto incidentov zapojená.
Švédska a fínska polícia začali vyšetrovanie. Predstavitelia Európskej únie uviedli, že majú podozrenie zo „sabotáže“ súvisiacej s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine. Kremeľ to odmietol ako „absurdné“ a „smiešne“.
10:16 Monitorovacia misia Organizácie Spojených národov pre ľudské práva na Ukrajine od začiatku ruskej invázie zdokumentovala 376 prípadov sexuálneho násilia. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Podľa správy obeťami tohto násilia bolo 262 mužov, väčšinou mučených v zajatí na okupovaných územiach alebo v Rusku a 104 žien. Medzi obeťami sexuálneho násilia boli aj deti. Desať dievčat a dvaja chlapci. „Sexuálne násilie súvisiace s vojnou je porušením medzinárodných ľudských práv, humanitárneho a trestného práva,“ uviedla misia OSN.
Polovica ľudí oslobodených z ruského zajatia vypovedala, že boli mučení, znásilnení alebo vystavení iným formám sexuálneho násilia, konštatoval stály zástupca Ukrajiny pri OSN Serhij Kyslycia

10:01 Ak by Západ dodal Ukrajine jadrové zbrane, Moskva by to mohla považovať za útok na Rusko a vytvorenie priestoru na jadrovú odpoveď, povedal v utorok podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Americkí politici a novinári vážne diskutujú o dôsledkoch odovzdania jadrových zbraní Kyjevu,“ podotkol bývalý ruský prezident Medvedev na platforme Telegram. Zdôraznil preto, že už zvažovanie takéhoto presunu zbraní by sa mohlo považovať za prípravu na jadrovú vojnu proti Rusku, píše Reuters. „Skutočné odovzdanie takýchto zbraní sa môže rovnať útoku na našu krajinu,“ vyhlásil Medvedev na základe aktualizovanej ruskej jadrovej doktríny.

10:00 Rusko stupňuje útočnú politiku voči Ukrajine a západnému svetu. Buduje koalíciu, na ktorej sa podieľa Irán, podporuje ju Čína, a dokonca sa fyzicky pridala aj severokórejská armáda. Na otvorení veliteľského zhromaždenia to povedal náčelník generálneho štábu Karel Řehka.

9:28 Rusko vyslalo v noci na dnes na Ukrajinu rekordný počet 188 dronov, oznámili ráno ukrajinské vzdušné sily na telegrame. Okrem toho invázna armáda podľa nich vystrelila na napadnutú krajinu štyri balistické strely Iskander-M. Protivzdušná obrana podľa hlásení letectva zničila 76 bezpilotných lietadiel nad 17 ukrajinskými oblasťami. Ukrajinci zároveň informujú o zásahoch objektov kritickej infraštruktúry. Zatiaľ nie sú informácie o obetiach.
Ďalších 95 dronov zmizlo z radarov, pravdepodobne vďaka aktívnym protiopatreniam elektronického boja, dodalo ukrajinské letectvo, podľa ktorého ďalších päť bezpilotných lietadiel odletelo smerom na Bielorusko. Ruské drony a strely útočili na krajinu z viacerých smerov. O osude zvyšných dronov a štyroch balistických striel sa vzdušné sily nespomínajú.
„Žiaľ, došlo k zásahom objektov kritickej infraštruktúry a vo viacerých regiónoch boli kvôli masívnemu útoku bezpilotných lietadiel poškodené súkromné a bytové domy,“ dodalo ukrajinské letectvo s poznámkou, že informácie sa spresňujú. Podrobnosti o škodách neuviedlo, avšak útok sa podľa nich obišiel bez obetí na životoch.
Ruský nočný úder podľa agentúry Reuters poškodil energetickú sieť v Ternopíle na západe Ukrajiny, pričom prerušil dodávky elektrickej energie, vody i tepla. Šéf správy Ternopilskej oblasti Vjačeslav Nehoda neskôr podľa agentúry uviedol, že po útoku sú prerušené dodávky elektriny v 70 percentách regiónu. Škody sú značné a ovplyvnia zásobovanie energiami v regióne na „dlhý čas“, dodal činiteľ.
8:23 Ukrajina po prvý raz odpálila americké balistické rakety ATACMS s viacerými hlavicami na vojenské letisko v ruskej Kurskej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorá cituje web Militarnyj.
Podľa analytikov pracujúcich s informáciami z otvorených zdrojov ukrajinské raketové sily v noci na pondelok raketami ATACMS zasiahli ruské letisko taktického letectva Kursk-Vostočnyj. Geolokácia ukazuje, že rakety zaútočili na parkovisko lietadiel, ale nie je známe, či tam v čase úderu nejaké stroje boli.
Úder balistických rakiet potvrdil aj jeden z ruských vojenských blogerov. Ukrajina podľa neho odpálila osem rakiet a Rusi zasiahli proti siedmim. Ukrajinská pravda však dodáva, že formulácia, ktorú bloger použil, neznamená zostrelenie rakiet len snahu o ich zastavenie.
8:05 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 480 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 733 830, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 19 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 435 tankov, 19 256 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 806 delostreleckých systémov.
7:00 Severná Kórea (KĽDR) údajne dodala Rusku už viac ako 100 balistických rakiet typu KN-23 a KN-24. Do krajiny vyslala aj množstvo vojenských špecialistov na obsluhovanie dodaných zariadení. V noci na utorok o tom informovala agentúra Jonhap, ktorá sa odvoláva na tvrdenia ukrajinského vojenského spravodajstva, píše TASR.
„Rusko dostalo od KĽDR viac ako 100 takýchto rakiet. Nepriateľ prvýkrát použil tieto zbrane vo vojne proti Ukrajine koncom roka 2023,“ uviedla v správe ukrajinská vojenská rozviedka. „Spolu s raketami následne Pchjongjang poslal do Ruska aj svojich vojenských špecialistov, aby obsluhovali odpaľovacie zariadenia a podieľali sa na vojnových zločinoch proti Ukrajine,“ dodala ukrajinská tajná služba.
KN-23 a KN-24 sú balistické rakety krátkeho doletu schopné niesť jadrové hlavice. Známe sú aj pod názvom Hwasong-11.
Ukrajinská tajná služba taktiež uviedla, že v raketách, ktoré dopadli na územie Ukrajiny boli nájdené komponenty od západných, a čínskych spoločností. Vyzvala preto na sprísnenie opatrení pri exporte týchto komponentov.
6:25 Britská vláda nedávno dodala Ukrajine desiatky ďalších rakiet Storm Shadow, píše agentúra Bloomberg. Podľa ľudí, ktorí sú s touto záležitosťou oboznámení, je to prvýkrát pod vedením premiéra Keira Starmera, ktorý sa zaviazal naďalej podporovať vojnu Ukrajiny proti Rusku.
Dodávky, ktoré neboli verejne ohlásené, sa uskutočnili pred niekoľkými týždňami a boli objednané po tom, ako sa Kyjevu minulo množstvo rakiet s dlhým doletom, povedali zdroje Bloombergu. Bolo to ešte pred rozhodnutím o povolení zasiahnuť ciele hlboko v Rusku.
Ukrajinská agentúra Unian pripomenula presvedčenie amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), že údery západnými raketami dlhého doletu pomôžu ukrajinským ozbrojeným silám efektívnejšie viesť modernú vojnu. Wall Street Journal uviedol, že v Rostovskej oblasti sú štyri letiská v dosahu striel ATACMS alebo Storm Shadows. Britský denník The Times však uvádza, že rakety Storm Shadow a povolenie ich použiť na zasiahnutie ruského územia nezmenia priebeh vojny na Ukrajine.
6:20 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v noci na utorok upozornil, že hlavné mesto Ukrajiny je už niekoľko hodín pod sústavným útokom ruských dronov, uviedla agentúra Reuters.
„Útok bezpilotných lietadiel na hlavné mesto pokračuje,“ uviedol Kličko na sociálnej sieti Telegram. „Protivzdušná obrana operuje v rôznych oblastiach mesta. Drony vstupujú do hlavného mesta z rôznych smerov,“ dodal starosta.
Útoky potvrdili aj svedkovia agentúry Reuters, ktorí uviedli, že počuli sériu výbuchov znejúcich ako pracujúca protivzdušná obrana.
Reuters pripomína, že na väčšine ukrajinského územia v pondelok vyhlásili poplach pred leteckými útokmi. V Kyjeve a jeho okolí je poplach platný od 20.00 SEČ.
Rusko na Kyjev útočí dronmi pravidelne od začiatku celoplošnej invázie vo februári 2022. Častokrát sa útoky zameriavajú na energetickú infraštruktúru.