1008. deň: Útok Orešnikom bol nutný, chceme, aby sme sme boli vypočutí, znie z Ruska

Úlomky americkej rakety ATACMS na ruskom letisku

Fotogaléria 3 fotky

Čítajte viac 1007. deň: Rusko postupuje najrýchlejšie od začiatku invázie, za týždeň vojaci dobyli rozlohu Košíc

23:34 Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v stredu uviedol, že akékoľvek rozhodnutie administratívy novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa o znížení podpory pre Ukrajinu by znamenalo pre ukrajinské jednotky „rozsudok smrti“.

Poľanskij zároveň obvinil Kyjev, že sa snaží zatiahnuť krajiny NATO do priameho konfliktu s Ruskom. „Aj keď si odmyslíme predpoveď, že Donald Trump zníži pomoc Ukrajine, čo by pre ukrajinskú armádu znamenalo v podstate rozsudok smrti, je čoraz jasnejšie, že on a jeho tím v každom prípade vykonajú audit pomoci poskytovanej Kyjevu,“ uviedol Poľanskij v prejave pred Bezpečnostnou radou OSN.

Poľanskij taktiež povedal, že ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oprávnene znepokojilo znovuzvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Diplomat pripomenul, že Rusko opakovane ponúkalo rokovania, ale Ukrajina a jej západní spojenci uprednostnili eskaláciu.

Zástupca ruského veľvyslanca ďalej upozornil, že rozhodnutie prezidenta Joea Bidena a jeho európskych spojencov povoliť Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu ďaleko v ruskom vnútrozemí „postavilo svet na pokraj globálneho jadrového konfliktu“. (reuters, tasr)

22:40 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov uviedol, že počas stredajšej návštevy Soulu rokoval s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom o spoločných krokoch na posilnenie bezpečnosti a stability.

„Veríme, že naše argumenty o potrebe zvýšiť mieru spolupráce medzi Ukrajinou a Kórejskou republikou povedú k citeľnému posilneniu bezpečnosti našich národov a regiónov,“ napísal Umerov vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram.

Ukrajina žiadala v minulosti Soul o dodávky rôznych zbraní. Kórea na to odpovedala, že takúto formu pomoci zváži v závislosti od krokov Ruska a Severnej Kórey.

Umerov v Soule poukázal na prítomnosť 12-tisíc severokórejských vojakov údajne bojujúcich po boku ruských síl a „aktívnu“ podporu severokórejskej armády pri útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

„Pre Kórejskú republiku predstavujú tieto akcie závažnú hrozbu, pretože severokórejskí vojaci nadobúdajú bojové skúsenosti, ktoré môžu v budúcnosti predstavovať v regióne ďalšiu bezpečnostnú výzvu,“ upozornil Umerov.

Hovorkyňa amerického Pentagónu v pondelok vyhlásila, že nič nenasvedčuje prítomnosti severokórejských vojakov na Ukrajine, sú však „na pozíciách okolo Kurskej oblasti… a určite sú pripravení zasiahnuť v bojoch proti Ukrajincom“. Elitné jednotky ukrajinskej armády už od augusta okupujú časť územia ruskej Kurskej oblasti. (reuters, tasr)

17:51 Poľský premiér Donald Tusk v stredu predstavil návrh na spustenie projektu „námorných hliadok“ v Baltskom mori s cieľom zabezpečiť oblasť pred ruskými hrozbami. Referuje o tom web Politico.

Tusk pred samitom severských a pobaltských lídrov vo Švédsku uviedol, že iniciatíva bude „spoločným projektom krajín ležiacich pri Baltskom mori, ktoré majú rovnaký pocit ohrozenia Ruskom“.

„Ak je Európa jednotná, potom je Rusko technologický, finančný a ekonomický trpaslík v porovnaní s Európou,“ dodal Tusk. „Ale ak je Európa rozdelená, Rusko predstavuje hrozbu osobitne pre každú európsku krajinu.“

Tento návrh prichádza po incidentoch z uplynulého týždňa, keď boli prerušené dva dátové káble v Baltskom mori, pričom podozrivá je čínska loď, ktorá tadiaľ plávala. Nemecký minister obrany Boris Pistorius to označil za „sabotáž“.

Prístup k Baltskému moru má dovedna deväť krajín – Švédsko, Dánsko, Rusko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Nemecko a Poľsko.

17:20 Do zverenského fondu Severoatlantickej aliancie (NATO) na nevojenskú pomoc pre Ukrajinu Česko poskytne dar 12,1 miliónov korún (približne 478-tisíc eur). Na dnešnom zasadnutí to schválila vláda, vyplýva z výsledkov rokovaní. Návrh je podľa českej diplomacie v súlade s českými prioritami v zahraničnej a obrannej politike.

Zverenský fond funguje od roku 2016, je nástrojom pre nevojenskú pomoc Ukrajine. Týka sa to napríklad pohonných látok, zdravotníckeho materiálu, potravín, zimného oblečenia či systémov obrany proti bezpilotným prostriedkom. Zbrane a iný vojenský materiál štáty poskytujú samostatne, zároveň na to slúži Európsky mierový nástroj.

17:19 Zvolený americký prezident Donald Trump zvažuje dosadiť na post osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu Keitha Kellogga, uviedli v piatok pre agentúru Reuters tri nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou. Kellogg je generálporučík vo výslužbe, ktorý Trumpovi predložil plán na ukončenie vojny s Ruskom, píše TASR.

Čítajte viac Trump zvažuje na post osobitného vyslanca pre Ukrajinu generála Kellogga. Má plán na zmrazenie vojny

17:18 Ak Spojené štáty rozmiestnia rakety v Japonsku, ohrozí to bezpečnosť Ruska a donúti ho prijať odvetné opatrenia. Na pravidelnom stredajšom brífingu to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Reagovala tým na nedeľňajšiu správu japonskej agentúry Kjódo, že Japonsko a USA chcú vypracovať plán spoločného postupu pre prípad „núdzovej situácie“ na Taiwane, ktorý zahŕňa aj rozmiestnenie rakiet. S odvolaním sa na nemenované americké a japonské zdroje agentúra uviedla, že USA by rozmiestnili raketové jednotky na súostroví Rjúkju a na Filipínach.

Zacharovová v reakcii obvinila Japonsko z eskalácie napätia okolo Taiwanu, ktoré má byť podľa nej zámienkou na posilnenie vojenskej spolupráce s Washingtonom.

17:00 Severské štáty, Poľsko, Lotyšsko a Estónsko dnes vo vyhlásení na spoločnom zasadnutí vo Švédsku sľúbili zosilniť v nasledujúcich mesiacoch podporu poskytovanú Ukrajine. Sú tiež pripravené prijať ďalšie sankcie proti Rusku aj voči krajinám, ktoré umožňujú jeho agresiu, informuje agentúra Reuters.

Lídri Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Nórska, Poľska a Švédska v spoločnom vyhlásení dali najavo odhodlanie posilniť svoju obranyschopnosť, či už voči konvenčným či hybridným útokom, a pripravenosť čeliť ruským „agresívnym a veľmi konfrontačným akciám“.

Dvojdňový seversko-baltský summit, na ktorom sa zúčastňuje tiež Poľsko, sa začal v letnom sídle švédskeho premiéra na zámku v Harpsunde dnes. Počas rokovaní sa očakáva podpis novej švédsko-poľskej strategickej dohody.

16:21 Poľská kontrarozviedka ABW zadržala nemenovaného nemeckého občana, ktorý nelegálne dodával stroje do ruských zbrojoviek, oznámila dnes ABW podľa poľských médií. ABW podozrivého zatkla už 20. novembra na západe Poľska, uviedla televízia TVN 24 na svojom webe. Obvinený bol z vývozu tovaru s dvojakým určením. K činom sa priznal a vyjadril ochotu uzavrieť dohodu o treste. Hrozí mu až desať rokov väzenia, dodala.

„Podozrivý s cieľom dosiahnuť majetkový prospech vystupoval ako sprostredkovateľ pri predaji a vývoze strojov, ktoré môžu byť použité na civilné i vojenské účely,“ povedala televízii prokurátorka Mariola Wojciechowská-grześkowiaková. Konkrétne išlo o päť špeciálnych fréz, ktoré od septembra 2017 do apríla 2018 kúpila ruská firma.

Obvinený, ktorý je šéfom firmy pôsobiacej v Poľsku, podľa ABW porušil zákon z roku 2000 o obchodovaní s výrobkami, technológiami a službami, ktoré majú strategickú dôležitosť pre bezpečnosť štátu a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

15:15 Dvaja novinári nemeckej verejnoprávnej stanice ARD v Moskve museli na žiadosť ruského ministerstva zahraničia odovzdať svoje akreditácie. Spravodajca ARD spoločne s technickým pracovníkom tak prišli o oprávnenie pracovať na mieste a musia opustiť Rusko, informuje televízia ARD. Moskva tak reagovala na vyhostenie dvoch ruských novinárov z Berlína, píše agentúra Reuters.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharová dnes podľa agentúry TASS vyhlásila, že Moskva vyhostí dvoch novinárov Franka Aischmanna a Svena Fellera z mediálnej spoločnosti ARD v reakcii na kroky Nemecka. Ruská štátna agentúra pred tým písala o zatvorení kancelárie ruskej televízie Pervyj kanal v Berlíne, ktorej pracovníci musia opustiť Nemecko.

14:48 Rakúsko je pripravené prijať viac utečencov, ak sa situácia na Ukrajine zhorší. V rozhovore pre web Suspiľne to uviedol rakúsky veľvyslanec na Ukrajine Arad Benkö.

Ukrajinci sú podľa neho vysoko motivovaní integrovať sa do rakúskej spoločnosti. Učia sa nemčinu a začleňujú sa do trhu práce, a preto Rakúsko nevidí problém s prijímaním ďalších utečencov.

„Integrácia a prijímanie ukrajinských utečencov relatívne nie je problém, pretože Ukrajinci sa naozaj chcú naučiť jazyk. Radi sa integrujú na pracovný trh. Samozrejme, 80 % utečencov tvoria ženy s deťmi, takže trochu ťažšie, ale myslím si, že ak to bude potrebné, Rakúsko je pohostinná krajina a nevidím žiadne problémy, ak príde nová vlna (utečencov). Rakúšania majú veľké srdce a privítajú Ukrajincov,“ vyhlásil Benkö.

Rada Európskej únie 25. júna tohto roka rozšírila dočasnú ochranu na viac ako štyri milióny Ukrajincov utekajúcich pred ruskou agresiou, a to do 4. marca 2026.

Nemecký minister financií Christian Lindner zasa 23. októbra navrhol prehodnotiť právne postavenie ukrajinských utečencov s cieľom znížiť náklady na sociálne zabezpečenie a povzbudiť viac Ukrajincov poberajúcich dávky k tomu, aby sa pripojili k pracovnej sile.

Čítajte aj Vlastenectvo a zisky: Ukrajinci investujú do vojnových dlhopisov, snažia sa ich využiť ako zbraň proti inflácii a Rusku

14:34 Moskovský komunálny politik Alexej Gorinov, ktorý si už odpykáva sedemročný trest za odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu, na úvod ďalšieho procesu opäť kritizoval ruský útok na susednú krajinu a vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine. Gorinov je novo obvinený zo schvaľovania terorizmu, hrozí mu päťročný trest. Vyjadroval sa z boxu pre obvinených v súdnej sieni, informovala agentúra Reuters.

Čítajte viac Politik z Moskvy vyzval na mier, v Rusku neprijateľné. Odsudzujem smrť nevinných, vyhlásil na súde

14:02 Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu vyhlásil, že minulotýždňový útok novou balistickou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska) na Ukrajinu bol nutný na to, aby bol hlas Ruska vypočutý. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Podľa Riabkova je ešte stále možné začať rokovania so Západom. Moskva však potrebovala použiť silnejšie metódy na to, aby jasne vyjadrila svoj postoj.

Čítajte aj Orešnik: Putinov jadrový odkaz. Čo značí nová tajomná ruská zbraň?

14:00 Poľsko v stredu oznámilo zadržanie nemeckého občana a obvinilo ho zo sprostredkovania a samotného vývozu tovaru dvojakého použitia do Ruska. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a PAP.

„Nemecký občan obchodoval so špecializovanými strojmi, ktoré sa používajú v technologickom priemysle a ktoré sa prostredníctvom jeho spoločnosti nezákonne odoslali do ruských vojenských závodov zameraných na výrobou zbraní,“ uviedla vo vyhlásení poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW).

„Podozrivý priznal vinu a podal návrh na dobrovoľné podrobenie sa trestu,“ dodala. Nemeckého občana zadržali už 20. novembra v Lubuskom vojvodstve na západe Poľska.

13:38 Ukrajinská delegácia na čele s ministrom obrany Rustemom Umerovom sa v stredu v Soule stretla s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom. Podľa medializovaných informácií bolo cieľom návštevy otvoriť otázku dodávok zbraní zo strany Južnej Kórey, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Soul a Kyjev v uplynulých týždňoch prehlbujú vzájomnú spoluprácu. Reagujú tak na kroky Severnej Kórey, ktorá vyslala viac ako 10-tisíc vojakov na pomoc ruskej armáde v bojoch proti Ukrajine.

Južná Kórea dodávky zbraní pre Ukrajinu v minulosti odmietala. Podľa Reuters však vláda v Soule môže zmeniť svoj postoj v závislosti od ďalšieho vývoja a krokov, ktoré podniknú Moskva a Pchjongjang. Nemenovaný západný diplomat pre Reuters uviedol, že diskusie v zákulisí sa zameriavajú najmä na systémy protivzdušnej obrany.

Kancelária juhokórejského prezidenta po stretnutí vyhlásila, že obe strany sa dohodli na pokračovaní spolupráce v oblasti výmeny informácií o severokórejských vojakoch v Rusku, ako aj v oblasti výmeny technológií medzi oboma krajinami.

Juhokórejský prezident pri stretnutí s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom vyzval na spoločnú odpoveď na nasadenie 10-tisíc severokórejských vojakov pri bojoch na Ukrajine na strane Ruska. Prezident nespomenul, či sa strany bavili o možných dodávkach zbraní zo Soulu do Kyjeva, píše agentúra AP. Väčšina obyvateľov Južnej Kórey podľa agentúry Kjódó s dodávkami zbraní na Ukrajinu nesúhlasí.

Počas stretnutia s ukrajinskou delegáciou na čele s ministrom Umerovom juhokórejský prezident podľa svojho vyhlásenia vyjadril nádej, že Soul a Kyjev nájdu efektívny spôsob ako čeliť bezpečnostnej hrozbe vojenskej spolupráce medzi Severnou Kóreou a Ruskom.

13:13 Robert Fico prijal pozvanie od ruského vodcu Vladimira Putina a budúci rok v máji sa slovenský premiér v Moskve zúčastní osláv 80. výročia víťazstva nad fašizmom.

Čítajte viac Fico prijal pozvanie Putina a „s potešením“ pôjde do Moskvy. Prezident: Je to jeho právo. Opozícia premiéra kritizuje

12:01 Ukrajina dostala od Svetovej banky 4,8 miliardy dolárov v rámci projektu Verejné výdavky na odolnosť administratívnej kapacity (PEACE). Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, oznámil to predseda ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ.

„Ide o najväčší investičný projekt v histórii Svetovej banky, ktorý sa odštartoval na podporu našej krajiny pri implementácii reforiem sociálnych a vzdelávacích sektorov, zdravotníctva, poľnohospodárskej produkcie a na projekty obnovy," konštatoval Šmyhaľ.

Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine sa prostredníctvom mechanizmov Svetovej banky na podporu Kyjeva vyzbieralo takmer 50 miliárd dolárov. V polovici novembra Šmyhaľ informoval, že Ukrajina od Svetovej banky dostane viac ako miliardu dolárov vo forme zvýhodnených úverov na obnovu prístavnej infraštruktúry a projekty rýchlej rekonštrukcie.

11:49 Americký prezident Joe Biden necelé dva mesiace pred odchodom z úradu požiadal Kongres o ďalších osem miliárd dolárov na dlhodobú vojenskú pomoc Ukrajine. Zároveň chce, aby zákonodarcovia vyčlenili 16 miliárd na doplnenie amerických zásob, z ktorých vláda posiela zbrane Kyjevu. Napísal to v utorok web Politico.

Žiadosť, ktorá podľa webu nemá veľkú šancu na úspech, súvisí s krátkodobým opatrením o financovaní vlády, ktorého prijatie sa očakáva pred vianočnými sviatkami. Politico o požiadavkách informuje na základe dokumentu vypracovaného Bielym domom, ktorý podľa nemenovaných zdrojov v Kongrese zákonodarcovia dostali v pondelok.

Spomínaných osem miliárd dolárov Biden požaduje na pokračovanie programu, v ktorom americké ministerstvo obrany dojednáva pre Ukrajinu zákazky na vojenské vybavenie u amerických zbrojárskych firiem. Naposledy americký Kongres peniaze na podporu Ukrajiny vyčlenil tento rok na jar, pričom Bidenova vláda už drvivú väčšinu týchto prostriedkov vyčerpala.

Biely dom dáva najavo, že Kongres by podľa neho mal uvoľniť ďalšie peniaze, zatiaľ čo koniec ruskej agresie na Ukrajine zostáva v nedohľadne. V januári sa však prezidentskej funkcie v Spojených štátoch ujme víťaz novembrových volieb Donald Trump, ktorého postoj k podpore Kyjeva je veľmi nejasný. Jeho Republikánska strana už na začiatku roka pokračovanie americkej pomoci blokovala a po Novom roku bude mať väčšinu v oboch komorách Kongresu.

Čítajte aj V Moskve sa možno tešia zbytočne, Trump zatiaľ záhadne mlčí. Naozaj zastaví údery s americkými raketami na ruskom území?

11:40 Európa musí podľa von der Leyenovej hrať silnejšiu úlohu na Ukrajine, na Blízkom východe aj v Afrike. V tejto súvislosti spomenula najmä úlohu novej šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej, ale tiež budúceho českého zástupcu v komisii Jozefa Síkelu, ktorý bude mať na starosti medzinárodné partnerstvo.

Čítajte viac Europoslanci schválili novú Európsku komisiu. Von der Leyenová: EÚ musí zvýšiť výdavky na obranu, zásadné sú tiež inovácie

11:38 Rusi potvrdili, že ukrajinské ozbrojené sily za posledné tri dni podnikli údery západnými zbraňami na ciele v Kurskej oblasti.

Čítajte viac Rusko ukázalo trosky rakiet ATACMS, ktoré zaútočili na ich vojenské letisko

9:40 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 580 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 735 410, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 48 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 449 tankov, 19 304 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 830 delostre­leckých systémov a 1255 raketometov.

9:25 Ukrajinské letectvo ohlásilo zostrelenie 36 ruských dronov z celkových 89 vyslaných strojov, desiatky ďalších podľa neho zmizli z radarov. Najmenej dvaja ľudia utrpeli zranenia pri ruskom nočnom vzdušnom útoku v Kyjeve.

Rusi v noci podľa ukrajinských vzdušných síl vyslali na zem 89 dronov, pričom protivzdušná obrana ich 36 zostrelila nad osem oblastí. Ďalších 48 strojov zmizlo z radarov, zrejme v dôsledku aktívnych protiopatrení elektronického boja, dodalo letectvo, podľa ktorého ďalších päť bezpilotných lietadiel odletelo smerom na Rusko, Bielorusko a okupované ukrajinské územia.

Vzdušné sily podotkli, že pád trosiek zostrelených dronov v Kyjevskej oblasti poškodil okrem iného bytové domy. Útok sa podľa neho obišiel bez obetí. Podľa ukrajinskej polície je po útoku v Kyjevskej oblasti poškodený rad budov vrátane bytových domov.

7:55 Najmenej dvaja ľudia utrpeli zranenia pri ruskom nočnom vzdušnom útoku v Kyjeve. Na telegrame to dnes oznámil starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko. Informácie o celkovom rozsahu posledného úderu Rusov na Ukrajinu zatiaľ nie sú k dispozícii. Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo nočné zostrelenie 22 ukrajinských dronov.

Šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Serhij Popko písal na sociálnej sieti o nálete dronov a informoval o padajúcich troskách, podľa neho je poškodený nebytový objekt. „Dvaja zranení. Ešte jeden človek bez hospitalizácie,“ napísal neskôr Popko.

Ukrajinské letectvo zatiaľ nezverejnilo informácie o rozsahu ruského útoku. Stanica BBC na ruskojazyčnom webe v noci informovala o leteckom poplachu v hlavnom meste a viacerých ukrajinských oblastiach. Predchádzajúcu noc invázna armáda vyslala na Ukrajinu podľa ukrajinských vzdušných síl rekordný počet 188 dronov a tiež štyri balistické strely. Vtedajší útok okrem iného prerušil dodávky elektriny vo veľkej časti Ternopilskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany dnes na telegrame oznámilo zostrelenie 22 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad šiestimi ruskými regiónmi, z toho bolo desať nad Rostovskou oblasťou, sedem nad Belgorodskou oblasťou, dva nad územím Voronežskej oblasti a po jednom nad Kurskou, Brjanskou a Smolenskou oblasťou. Rusko zvyčajne neposkytuje správy o celkovom rozsahu ukrajinských úderov, hlásia len zostrelené stroje.

7:15 „Maďarský premiér Viktor Orbán už funguje tak, ako keby zastupoval ruské záujmy, a to je absolútne neprijateľné pre Varšavu. Poľsko vie, že jeho bezpečnosť bude priamo ohrozená, keď sa Ukrajina zrúti, alebo ju Rusi dobyjú. A mimochodom, aj Slovensko by sa v takom prípade dostalo do neistej situácie,“ povedala pre Pravdu v rozhovore historička, novinárka a držiteľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaumová.

Čítajte rozhovor Applebaumová: Slovensko bude mať obrovský problém, keď Rusko na Ukrajine zvíťazí

6:30 Rusko chce v prípade Ukrajiny nastoliť trvalý mier na ďalšie roky. Po 20. stretnutí šéfov bezpečnostných zložiek a spravodajských služieb členských štátov SNŠ to podľa ruskej agentúry TASS povedal riaditeľ zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie Sergej Naryškin. Podľa neho je na to potrebné odstrániť príčiny, ktoré viedli k vojne na Ukrajine.

„Potrebujeme trvalý a dlhodobý mier na dlhé roky, tento mier musí byť zabezpečený predovšetkým pre nás – pre Rusko, pre občanov Ruskej federácie, ale tento mier musí byť zabezpečený pre celý európsky kontinent a podmienkou na zabezpečenie mieru je odstránenie tých dôvodov, ktoré vyvolali takzvaný ukrajinský konflikt,“ odpovedal na otázku agentúry TASS.

Naryškin poznamenal, že Rusko kategoricky odmieta akékoľvek možnosti zmrazenia konfliktu na Ukrajine. Podľa neho reči o zmrazení konfliktu na Ukrajine sú spôsobené tým, že strategická iniciatíva na bojisku patrí výlučne ruskej armáde a Západ teraz neuvažuje o strategickej porážke Ruska, ale o tom, ako neprehrať so samotnou Moskvou.

„Rusko je otvorené rokovaniam (o Ukrajine) a podmienky takýchto rokovaní pomenoval ruský prezident už v júni na stretnutí s vedením ruského ministerstva zahraničných vecí,“ povedal. „Čím skôr pochopia západné hlavné mestá, že je potrebné prijať podmienky mierovej zmluvy navrhnuté ruským prezidentom, a teda aj rokovania, tým lepšie to bude pre Ukrajinu a pre Európu a samozrejme pre Rusko,“ poznamenal podľa agentúry TASS Naryškin.

6:25 USA zabezpečia, aby Ukrajina mala to, čo potrebuje, aby sa „prebojovala do roku 2025“, uviedol podľa stanice Sky News americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Skupina G7 a jej partneri sú podľa neho odhodlaní poskytnúť Ukrajine peniaze, muníciu a silu, aby mohla v roku 2025 efektívne bojovať alebo rokovať o mieri z pozície sily.

Diplomat po stretnutiach s ministrami zahraničných vecí G7 v Taliansku uviedol, že USA pokračujú v zvyšovaní bezpečnostnej pomoci na posilnenie obrany Ukrajiny na východe.

Povedal tiež, že ruské nasadenie severokórejských jednotiek vo vojne s Ukrajinou je pre G7 vecou „veľkého znepokojenia“. „Realita je takáto: Ukrajina bojuje za nás. Nebojuje len za seba, ale za nás,“ povedal.

„To, čo sme povedali od začiatku a dôvod, prečo sa toľko krajín podieľa na obrane Ukrajiny, je ten, že agresia, ktorú pácha Rusko, nie je len proti Ukrajine a jej ľudu. Je to agresia proti samotným princípom, ktoré sú jadrom medzinárodného systému a ktoré sú nevyhnutné na udržanie mieru a stability," povedal podľa Sky News.