1009. deň: Zelenskyj: Putin šermuje Orešnikom, aby nemohol Trump ukončiť vojnu

Úlomky americkej rakety ATACMS na ruskom letisku

Fotogaléria 3 fotky

Čítajte viac 1008. deň: Útok Orešnikom bol nutný, chceme, aby sme sme boli vypočutí, znie z Ruska

23:27 Použitím novej hypersonickej rakety stredného doletu typu Orešnik sa ruský prezident Vladimir Putin snaží zmariť úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine, predovšetkým zo strany zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

„(Putinovi) nejde o ukončenie tejto vojny. Naopak, snaží sa zabrániť iným, aby dosiahli jej ukončenie,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

„Šermuje tu s tým svojím Orešnikom, len aby zmaril úsilie prezidenta Trumpa, ktoré určite bude nasledovať po jeho inaugurácii. Putin sa snaží eskalovať situáciu tak, aby úsilie prezidenta Trumpa stroskotalo a aby nemohol ukončiť túto vojnu,“ vyhlásil Zelenskyj.

Západných spojencov Ukrajiny Zelenskyj vyzval, aby dali Rusku „ráznu odpoveď na jeho vydieranie“. Reagoval tak na Putinovo varovanie, že v prípade pokračujúcich útokov ukrajinských síl raketami dodanými západnými krajinami môže Moskva nasadiť novú hypersonickú raketu Orešnik aj proti vojenským a „rozhodovacím centrám“ v Kyjeve.

Vo videopríhovore Zelenskyj tiež informoval, že je v kontakte s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, britským premiérom Keirom Starmerom a nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, aby sa dohodli na reakcii na „snahy Ruska robiť túto situáciu ešte neznesiteľnejšou a naťahovať vojnu“.

Rusko vo štvrtok podniklo – podľa vlastného vyjadrenia v reakcii na ukrajinské ostreľovanie Ruska americkými raketami ATACMS – 11. veľký útok na elektrickú sieť na Ukrajine od marca tohto roku. Viac než milión ľudí prišlo bezprostredne po útokoch o dodávky elektriny a pre ďalšie milióny obyvateľov distribútori obmedzili dodávky prúdu. Ukrajina podľa Reuters totiž pred útokom odpojila zo siete všetky jadrové elektrárne, aby ich ochránila. Ukrajina vyrába viac než polovicu elektriny práve v jadrových elektrárňach.

22:55 Cyprus má záujem o členstvo v Severoatlantickej aliancii a prihlášku do NATO by mohol podať po modernizácii armády. Vo štvrtok to podľa agentúr AFP a AP povedal cyperský prezident Nikos Christodulidis, ktorý tvrdí, že o záležitosti rokuje so Spojenými štátmi. Veľkou prekážkou na ceste do NATO však pre Cyprus zostáva Turecko, ktoré obsadilo severnú časť ostrova.

Cyprus rokuje so Spojenými štátmi o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie, uviedol prezident Christodulidis. Rozhovory sa zameriavajú napríklad na modernizáciu cyperskej armády s americkou pomocou. Podľa Christodulidisa je odozva Spojených štátov pozitívna.

„Keď bude všetko na svojom mieste, tak sa Cyprus bude môcť stať členom NATO,“ uviedol cyperský prezident. Členstvo jeho krajiny môže byť podľa neho zaujímavé pre Severoatlantickú alianciu napríklad kvôli zemepisnému umiestneniu ostrova neďaleko Izraela a Libanonu.

Veľkou prekážkou na ceste do NATO je pre Cyprus Turecko, ktoré už členom NATO je. Turecká armáda v roku 1974 obsadila severnú časť ostrova, kde vznikla proturecká republika, ktorú však uznáva prakticky len Ankara. Christodulidis, ktorý je hlavou štátu medzinárodne uznávanej Cyperskej republiky na juhu ostrova, nepovedal, ako by sa s očakávaným tureckým odporom vysporiadal. Rozšírenie musia podľa súčasných pravidiel NATO schváliť všetky členské krajiny.

Cyprus bol mnoho desaťročí neutrálnym štátom a úvahy o členstve v NATO odmietal, aby nevyvolal podráždenú reakciu Ruska, píše agentúra AFP. To sa v uplynulých rokoch zmenilo a ostrovný štát, ktorý je od roku 2004 v Európskej únii, začal posilňovať vzťahy so Spojenými štátmi a Západom. Vplyv na to podľa agentúry AFP mala aj vojna na Ukrajine.

21:53 Rusi pri Pokrovsku na východe Ukrajiny zastrelili ďalších štyroch zajatých ukrajinských vojakov, oznámili ukrajinské médiá s odvolaním sa na prokuratúru. Tá zabitie zajatcov vyšetruje ako vojnový zločin.

Prípad sa stal 22. novembra, keď ruskí vojaci útočili na ukrajinské pozície pri dedine Petrivka južne od Pokrovska. Počas nepriateľského útoku sa štyria ukrajinskí vojaci museli vzdať, ale hneď potom ich Rusi dostrieľali z automatických zbraní, uviedol úrad generálneho prokurátora. Pripomenul, že zavraždenie zajatcov predstavuje hrubé porušenie ženevskej konvencie a vážny medzinárodný zločin.

Len o dva dni skôr prokuratúra oznámila, že vyšetruje prípad, keď ruskí vojaci pri rovnakej dedine Petrivka zabili piatich ukrajinských vojnových zajatcov. Tento prípad sa stal 13. novembra. Počas ruského útoku bola pätica vojakov nútená stiahnuť sa a ukryť v dome. Keď ruskí vojaci dom obkľúčili, prinútili ukrajinských vojakov, aby vyšli neozbrojení a ľahli si na zem. Potom ich automatickými zbraňami postrieľali.

Rusko v minulosti opakovane poprelo, že by sa jeho armáda vojnových zločinov dopúšťala.

Prokurátor Taras Semkiv minulý piatok podľa agentúry Reuters povedal, že vyšetrovatelia za posledné dva mesiace začali 13 vyšetrovaní týkajúcich sa údajného zabitia 54 ukrajinských vojnových zajatcov.

Množiace sa prípady podľa Kyjeva svedčia o tom, že správy o mučení a zabíjaní zajatých ukrajinských vojakov nie sú izolovanými incidentmi, ale ide o premyslenú politiku ruského vojenského a politického vedenia. Ukrajinské úrady tvrdia, že zdokumentovali od začiatku vojny približne 130 000 vojnových zločinov spáchaných ruskými jednotkami.

21:33 Rusko si privlastňuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne, povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Heorhij Tychyj. Pripomenul, že vo vojne zomrela až štvrtina vtedajších obyvateľov Ukrajiny. Podľa serveru RBK Ukrajina súvisí Tychého vyjadrení s oznámením slovenského premiéra Roberta Fica, že sa v máji v Moskve zúčastní na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Hovorca povedal, že úloha Ukrajiny vo víťazstve nad nacizmom nesmie byť znižovaná. Rusko sa ale podľa neho už mnoho rokov snaží toto víťazstvo ukradnúť, čo „je urážkou miliónov Ukrajincov, ktorí vo vojne stratili svojich blízkych“.

„Vyzývame všetkých našich partnerov a európskych lídrov, aby si uvedomili, že celkové (ľudské vojnové) straty, aj keď nikto nepozná presné čísla, sa odhadujú na 50 až 75 miliónov ľudí. A osem až 10 miliónov z nich sú Ukrajinci, teda takmer štvrtina vtedajšieho obyvateľstva krajiny,“ povedal Tychyj. Ukrajina sa preto pýta, prečo je jej úloha v druhej svetovej vojne ignorovaná. „Možno by stálo za to skôr ako do Moskvy zajazdiť do Chersonu, Záporoží, Charkova, Kyjeva, cez ktoré sa druhá svetová vojna prehnala najskôr zo západu na východ a potom z východu na západ,“ poznamenal Tychyj.

Slovenský premiér Fico v stredu povedal, že prijal pozvanie ruského prezidenta Vladimira Putina na oslavy víťazstva Červenej armády nad fašizmom, ktoré sa uskutoční 9. mája v Moskve. Opozičné strany chystanú cestu kritizovali. Slovenský premiér sa ohradzuje proti proti ruským sankciám EÚ a vojenskej pomoci západných krajín Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej vojenskej invázii. Zo štátnikov členských krajín Európskej únie má podobné názory ohľadom konfliktu na Ukrajine tiež maďarský premiér Viktor Orbán.

20:44 Premiéri Švédska a Poľska Ulf Kristersson a Donald Tusk podpísali vo štvrtok, na okraj summitu vo vidieckom sídle švédskej vlády v kaštieli Harpsund, novú dohodu o strategickom partnerstve. Na základe tejto dohody má dôjsť k prehĺbeniu spolupráce v oblasti hospodárstva, bezpečnosti aj podpory Ukrajiny. Informuje o tom poľská agentúra PAP.

„Podpísaním tohto strategického partnerstva Švédsko a Poľsko opätovne potvrdzujú svoj záväzok k spoločným hodnotám, medzinárodnému právu a ľudským právam s osobitným zameraním na región Baltského mora,“ vyhlásil Kristersson na tlačovej konferencii.

Švédsky premiér taktiež potvrdil, že obe krajiny budú naďalej poskytovať pomoc Ukrajine.

Vo vyhlásení švédskej vlády sa uvádza, že krajiny medzi sebou posilnia väzby v oblasti bezpečnosti a obrany, ale taktiež v oblasti inovácií či konkurencieschop­nosti. Štokholm a Varšava plánujú v rámci zvyšovania konkurencieschop­nosti svojich ekonomík usporiadať budúci rok podnikateľský summit vo Švédsku a na ďalší rok v Poľsku.

Predchádzajúcu dohodu o strategickom partnerstve podpísali v roku 2011 vtedajší ministri zahraničných vecí, píše agentúra PAP.

19:08 Nemecko ponúklo Poľsku, že na jeho území na začiatku budúceho roka až na šesť mesiacov rozmiestni systém protivzdušnej obrany Patriot. Varšava ponuku prijala. Nemeckí vojaci so systémami protivzdušnej obrany boli na juhovýchode Poľska už vlani od januára do novembra.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz na sociálnej sieti X napísal, že „od januára 2025 budeme mať zo strany spojencov ďalšiu podporu nášho vzdušného priestoru. S radosťou prijímame rozhodnutie Nemecka o vyslaní batérie systému Patriot do Poľska“.

„Budeme chrániť logistické centrum v Poľsku, ktoré má kľúčový význam pre dodávky vojenského materiálu na Ukrajinu,“ uviedol šéf nemeckého rezortu obrany Boris Pistorius.

19:00 Ruskú radarovú stanicu Podlet na okupovanom polostrove Krym zničil vo štvrtok úder, ktorý podnikla ukrajinská vojenská rozviedka. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Výsledkom úspešnej operácie pri obci Kotovske na západe dočasne okupovaného Krymu je zničenie ruskej radarovej stanice," uviedlo ukrajinské obranné spravodajstvo na komunikačnej platforme Telegram. Odhadovaná cena zničenej ruskej radarovej stanice je päť miliónov dolárov.

Radar Podlet slúži na detekciu vzdušných cieľov v nízkych a extrémne nízkych výškach aj v zložitých rušivých podmienkach. Jeho úlohou je predovšetkým zameriavanie cieľov pre systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400.

18:00 Rusko zabráni Ukrajine získať jadrové zbrane a je odhodlané použiť na to všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Na tlačovej konferencii v kazašskej metropole Astana to vo štvrtok povedal ruský prezident Vladimir Putin.

Čítajte viac Putin: Rusko za každú cenu zabráni Ukrajine získať jadrové zbrane

15:59 Rusko a Ukrajina sa dohodli na zjednotení deviatich detí s rodinami. Napísala to dnes agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie splnomocnenkyne Kremľa pre práva detí Márie Ľvovovej-Belovovej, na ktorú vlani vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač. Moskva podľa ruskej činiteľky odovzdala sedem detí príbuzným na Ukrajine. O deň skôr uviedla, že sa dvaja chlapci presúvajú z Ukrajiny za príbuznými do Ruska. Zjednotenie rodín pomohol dojednať Katar. Kyjev sa zatiaľ nevyjadril.

Z Ruska sa podľa Ľvovovej-Bělovovej vracia k príbuzným na Ukrajinu šesť chlapcov a jedno dievča vo veku od šesť do šestnásť rokov. „Väčšina týchto detí žila v Rusku s blízkymi príbuznými, hlavne s babičkami. Jeden 16-ročný chlapec, ktorý bol bez rodičovskej starostlivosti od narodenia, pobýval v aljoškinskom detskom domove. Teraz ho do starostlivosti prevzal jeho brat,“ uviedla Ľvovová-bělovová. Činiteľka použila ruský termín pre zariadenie v obci Olešky ležiacej v Ruskom okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti.

„Príbehy detí sú veľmi odlišné, niektoré sú obzvlášť dramatické. Rodičia jedného 12-ročného chlapca sa rozviedli a tento rok mu zomrela matka. Teraz chlapec odíde k otcovi na Ukrajinu,“ poznamenala splnomocnenkyňa, ktorá ale podľa Reuters nepovedala, ako sa v Rusku väčšina detí ocitla. Ukrajinské úrady sa zatiaľ k tejto informácii nevyjadrili.

O deň skôr ruská splnomocnenkyňa informovala o presune dvoch chlapcov vo veku sedem a deväť rokov z Ukrajiny do Ruska. Starší z nich podľa nej zamieril k svojej matke, dovtedy žil od roku 2019 so svojím otcom a babičkou na Ukrajine. Server RBK uviedol, že ho matka nevidela päť rokov. Najprv si ho podľa svojich slov nemohla vyzdvihnúť kvôli pandémii covidu-19 a neskôr kvôli bojom. Mladší chlapec sa vrátil k otcovi po tom, ako zomrela jeho matka, ktorá ho odviezla na Ukrajinu v roku 2020, napísal Reuters.

15:40 Ukrajina obvinila ruskú armádu zo spáchania vojnových zločinov v Záporožskej oblasti. Tých sa údajne dopustila zastrelením piatich z celkovo šiestich ukrajinských vojakov, ktorých najprv zajala v tamojšej obci Novodarivka. Oznámila to vo štvrtok prokuratúra v Kyjeve, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

K zastreleniu vojakov došlo podľa prokuratúry uplynulú sobotu, pričom v súčasnosti prebieha v súvislosti s prípadom vyšetrovanie týkajúce sa vojnových zločinov a vraždy.

15:20 Nemecko ponúklo Poľsku, že na jeho území na začiatku budúceho roka až na šesť mesiacov rozmiestni systémy protivzdušnej obrany Patriot. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámilo nemecké ministerstvo obrany. Nemeckí vojaci so systémami protivzdušnej obrany boli na juhovýchode Poľska už vlani od januára do novembra.

„Budeme tak chrániť logistické centrum v Poľsku, ktoré má kľúčový význam pre dodávky vojenského materiálu na Ukrajinu,“ uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pri vlaňajšej misii v Poľsku 320 príslušníkov bundeswehru obsluhovalo tri systémy Patriot na dvoch miestach pri meste Zamosť, ktoré sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Mali na starosť obranu poľského vzdušného priestoru. Ten v novembri 2022 narušila zblúdená ukrajinská raketa, ktorá v dedine neďaleko hraníc zabila dvoch ľudí.

15:13 Putin varoval pred možnými jadrovými ambíciami Ukrajiny. Ak by sa susedná krajina usilovala o jadrový arzenál, Moskva to nepripustí a všetkými dostupnými prostriedkami tomu zabráni. „Chcem zdôrazniť, že všetkými prostriedkami,“ povedal v kazašskej Astane.

Novinári sa Putina opýtali, kedy by Rusko mohlo zaútočiť na rozhodovacie centrá v Kyjeve, ako prezident predtým povedal. „V sovietskych časoch bol takýto vtip o počasí – dnes počas dňa je všetko možné,“ odpovedal.

K otázke možných mierových rokovaní povedal, že nikdy nestanovil podmienky pre rozhovory, ale podmienky pre trvalý a udržateľný mier. Tie stanovil ako stiahnutie ukrajinských vojsk z Donbasu, neutrálny status Ukrajiny a zrušenie západných protiruských sankcií.

14:07 Ukrajina nedostáva sľúbené zbrane včas a nemá vybavenie ani pre tých vojakov, ktorých už má zmobilizovaných. Takto reagoval poradca prezidenta Ukrajiny pre komunikáciu Dmytro Lytvyn na výzvy zo strany USA, aby Kyjev znížil vek pre mobilizáciu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Nemajú pre nás zmysel výzvy na zníženie veku pre mobilizáciu … s cieľom povolať viac ľudí, keď vidíme ohlásená technika neprichádza včas. Pre toto meškanie totiž Ukrajina nemá zbrane ani na vybavenie už zmobilizovaných vojakov," uviedol Lytvyn na mikroblogovacej sieti X. Dodal, že partneri Kyjeva majú úplný prístup k údajom a môžu si porovnať sľuby so skutočnými dodávkami. „Nedá sa očakávať, že Ukrajina tieto meškania a váhanie v podpore vykompenzuje mladými mužmi na frontovej línii," konštatoval Lytvyn.

Čítajte aj USA pri brannom zákone tlačí na Ukrajinu. Od Kyjeva chce, aby na front povolával už aj 18-ročných

13:32 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok v Štrasburgu uznesenie, ktorým naliehajú na medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo rýchle a rozhodné kroky na riešenie alarmujúcej eskalácie ruskej agresie na Ukrajine.

Europoslanci odsúdili ruské použitie severokórejských jednotiek proti ukrajinskej armáde a testovanie nových balistických rakiet na Ukrajine. Poslanci EP tvrdia, že tieto nedávne eskalačné kroky predstavujú novú fázu vojny a nové riziko pre bezpečnosť Európy ako celku. Za toto uznesenie hlasovalo 390 europoslancov, 135 ich bolo proti a 52 sa zdržalo hlasovania.

EP trvá na tom, že „žiadne rokovania o Ukrajine sa nemôžu uskutočniť bez Ukrajiny“, a apeluje na EÚ, aby pracovala na dosiahnutí čo najširšej medzinárodnej podpory pre túto kandidátsku krajinu EÚ a na nájdení mierového riešenia vojny. Vyzýva zároveň Úniu a členské štáty, aby sa zapojili do implementácie ukrajinského mierového plánu a pomohli vytvoriť podmienky na uskutočnenie druhého summitu o mieri, a to aj zapojením krajín globálneho juhu.

Uznesenie tiež odsudzuje Irán, Bielorusko a Severnú Kóreu za ich vojenskú podporu Rusku a vyzýva členské štáty Únie, aby ďalej posilňovali režim sankcií proti týmto krajinám, píše spravodajská stránka EP.

Europoslanci v prijatom uznesení okrem toho vyzývajú Čínu, aby ukončila všetku vojenskú alebo dvojakú pomoc pre Rusko. Namiesto toho by podľa nich Peking mohol využiť svoj významný vplyv na Severnú Kóreu a Rusko, aby pomohol znížiť napätie.

13:16 Rozhodnutie Západu povoliť Ukrajine útočiť dodanými strelami na ciele v hĺbke Ruska nezvýšilo riziko jadrovej odvety. Podľa agentúry Reuters to tvrdí viacero zdrojov z amerických tajných služieb, podľa ktorých je ruský jadrový útok naďalej nepravdepodobný, hoci šéf Kremľa Vladimir Putin svoju rétoriku na túto tému vyhrocuje. Tajné služby sa skôr domnievajú, že Rusko rozšíri sabotážnu kampaň proti európskym cieľom, aby Západ od ďalšej podpory Ukrajine odradilo.

Čítajte viac Putinova rétorika sa vyhrotila, k jadrovým činom však nedôjde. Z Ruska hrozí niečo iné, tvrdia príslušníci tajných služieb

12:21 Ruský súd vo štvrtok odsúdil na sedem rokov väzenia advokáta, ktorý zastupoval kritikov ruského vojenského ťaženia na Ukrajine. Podľa súdu šíril nepravdivé informácie o ruskej armáde a podnecoval nenávisť. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AP.

Prokuratúra pre 63-ročného Dmitrija Talantova požadovala 12-ročný trest pre príspevky na sociálnej sieti Facebook, v ktorých odsudzoval činy ruských vojakov na Ukrajine. Talantov obvinenia odmietol.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Rusku Mariana Katzarova v stredu vyzvala na oslobodenie advokáta. „Talantov musí byť okamžite prepustený a zbavený akejkoľvek trestnej zodpovednosti, pretože činy, akými sú vyjadrenie nenásilného názoru alebo pokojný nesúhlas s vojnou sú chránené medzinárodným právom,“ uviedla.

Čítajte aj Politik z Moskvy vyzval na mier, v Rusku neprijateľné. Odsudzujem smrť nevinných, vyhlásil na súde

12:05 Rusko vykoná ďalšie bojové testy rakety Orešnik (Lieska), ktorá je už v sériovej výrobe. Dnes to v kazašskej Astane na summite Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) podľa agentúry TASS vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň varoval, že Moskva v odvete za ukrajinské údery v hĺbke Ruska môže zaútočiť proti rozhodovacím centrám v Kyjeve. Podľa neho ukrajinské vedenie už nie je legitímne a nemá právo vydávať armáde rozkazy.

Šéf Kremľa sa vyjadril aj k rannému masívnemu úderu na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktorá len na západe krajiny pripravila o dodávky elektriny vyše milióna odberateľov. Povedal, že pri útoku vypustilo Rusko 90 rakiet a 100 dronov, ktoré zasiahli 117 cieľov. „Bola to odveta za pokračujúce útoky raketami ATACMS na naše územie,“ poznamenal Putin.

11:15 Kazašská polícia vyšetruje zobrazenie ukrajinskej vlajky na veľkej obrazovke v hlavnom meste počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina.

Čítajte viac Počas Putinovej návštevy sa v kazašskej metropole rozžiarila ukrajinská vlajka, úrady vyšetrujú hackerský útok

10:55 Rusko použilo pri štvrtkových útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru rakety s kazetovou muníciou. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý to označil za „podlú eskaláciu“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Zelenskyj zároveň opätovne vyzval západných spojencov Kyjeva, aby poskytli ukrajinskej armáde prostriedky na posilnenie protivzdušnej obrany a zabezpečili včasné dodávky pomoci najmä počas zimných mesiacov, keď sa Ukrajina sa snaží ochrániť svoju energetickú infraštruktúru pred útokmi.

Ukrajinské vzdušné sily informovali, že zachytili 79 z 91 rakiet a 35 z 97 dronov, ktorými v noci na štvrtok útočila ruská armáda. Dodali, že 62 dronov sa stratilo z radarov.

10:35 Dvadsaťtriročný španielsky cestovateľ Alberto Blasco Ventas stojí pri moste pri ukrajinskej Irpine, ktorý bol na jar 2022 v prvých dňoch ruskej vojenskej agresie vyhodený do vzduchu v snahe zastaviť postup inváznych jednotiek na Kyjev. Toto miesto je jednou zo zastávok pre západných turistov, ktorí hľadajú vzrušenie a prichádzajú objavovať vojnu na Ukrajine. Podobné zájazdy sú síce zatiaľ okrajovou záležitosťou, ale ich počet rastie, píše agentúra AFP.

Čítajte viac Temný turizmus: Ako za vojnou na Ukrajine jazdia turisti fascinovaní vojnou

9:25 Ruská armáda v noci opätovne podnikla rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Miestni predstavitelia informovali o výbuchoch a výpadkoch elektriny po celej krajine, ktoré postihli viac ako milión ľudí. Nemenovaný ukrajinský predstaviteľ pre agentúru Reuters uviedol, že Rusko pri útoku použilo aj kazetovú muníciu, informuje TASR.

Rusko sa pri útokoch zameralo najmä na západné regióny Ukrajiny. „V tejto chvíli je v Ľvovskej oblasti bez elektriny 523-tisíc odberateľov,“ uviedol na sociálnych sieťach gubernátor oblasti Maxym Kozyckyj. Úrady informovali, že 280-tisíc odberateľov je bez prúdu v Rivnenskej oblasti a ďalších 215-tisíc vo Volynskej oblasti.

Hlavná ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK uviedla, že výpadky elektriny postihli aj hlavné mesto Kyjev i Kyjevskú, Odeskú, Mykolajivskú, Dnepropetrovskú a Doneckú oblasť.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v príspevku na Telegrame uviedol, že Rusko na tento útok zhromaždilo veľké zásoby rakiet a vedie vojnu voči civilistom počas zimného obdobia. „Pomáhali im pri tom ich šialení spojenci vrátane tých zo Severnej Kórey,“ napísal.

9:22 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 736 630 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 220 vojakov, jeden tank, dve bojové obrnené vozidlá a autá na prepravu vojakov, 22 delostreleckých systémov a 60 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 450 tankov, 19 306 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 186 vozidiel a autocisterien, 20 852 delostre­leckých systémov, 1 255 odpaľovacích raketových systémov, 1 005 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 661 dronov, 2 765 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 697 kusov špeciálnej techniky.

9:09 Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjon vo štvrtok vyhlásil, že severokórejskí vojaci nasadení do bojov po boku ruskej armády na Ukrajine poslúžia s najväčšou pravdepodobnosťou ako „potrava pre kanóny“ a budú bojovať v najnebezpeč­nejších oblastiach. TASR o tom informuje podľa agentúry Jonhap.

„Treba poznamenať, že vojnu vedie Rusko a z postoja veliteľov jednotiek ruskej armády vyplýva, že pravdepodobne pošlú severokórejské čaty do najnebezpečnejších a najzložitejších oblastí,“ vyhlásil Kim počas vystúpenia v obrannom výbore juhokórejského parlamentu. Termín „potrava pre delá“ podľa neho dobre vystihuje situáciu, v ktorej sa jednotky Severnej Kórey ocitnú.

Kim tiež opätovne vyjadril zámer poslať na Ukrajinu vojenský monitorovací tím. Naznačil, že o tejto veci sa diskutuje na vládnej úrovni. V súvislosti s otázkou poskytnutia zbraní Ukrajine Kim uviedol, že juhokórejská vláda bude „spolupracovať s celým medzinárodným spoločenstvom na princípe solidarity“ a túto otázku nebude riešiť priamo.

Jonhap pripomína, že v stredu navštívila Južnú Kóreu ukrajinská delegácia vedená ministrom obrany Rustemom Umerovom. Podľa oficiálnych informácií rokovali o spolupráci v spravodajskej oblasti. Podľa medializovaných správ však bolo cieľom návštevy aj otvorenie otázky dodávok zbraní zo strany Južnej Kórey.

8:37 Rusko môže v najbližších rokoch zaútočiť na územie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Zeit Online, povedal to Bruno Kahl, šéf nemeckej spolkovej spravodajskej služby.

Kahl tvrdí, že Rusko sa „pripravuje na vojnu so Západom“ a vojenský konflikt sa pre Kremeľ stáva „reálnou možnosťou“. Podľa Kahla ruská armáda bude schopná „zaútočiť na Západ“ z pohľadu personálu a vojenských kapacít do konca desaťročia.

Šéf nemeckej spravodajskej služby sa však domnieva, že pôjde skôr o obmedzenú operáciu ako o rozsiahly útok na európske krajiny NATO, ako je napríklad invázia na nórske súostrovie Špicbergy s cieľom „vyčistiť územie“ alebo na pobaltské krajiny pod rúškom ochrany ruských menšín.

Cieľom takéhoto úsilia Ruska by bolo, aby sa záväzky kolektívnej bezpečnosti podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy stali neúčinnými a podkopali NATO, vysvetlil Kahl.

„Ak v ruskom vedení prevládnu takéto názory, zvýši sa aj riziko vojenského konfliktu v najbližších rokoch,“ povedal Kahl. Domnieva sa však, že Rusko sa pokúsi rozdeliť NATO ešte pred vypuknutím vojny, napríklad získaním jednotlivých členských štátov na svoju stranu.

8:19 Spojené štáty majú informácie, že Severná Kórea pripravuje pre Rusko dodatočné dodávky balistických rakiet, ako aj samohybného delostrelectva s dlhým doletom a viacnásobných odpaľovacích raketových systémov. V tejto súvislosti vyzývajú Čínu, aby ovplyvnila Severnú Kóreu a zabránila tak eskalácii konfliktu.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, zástupca veľvyslanca USA pri Organizácii Spojených národov (OSN) Robert Wood na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN uviedol, že Rusko už dostalo od Severnej Kórey viac ako 18 000 kontajnerov s muníciou a súvisiacim vybavením a „viac ako 100 balistických rakiet“, ktoré boli použité na útoky na ukrajinské mestá.

„KĽDR sa pripravuje na presun ešte väčšieho množstva balistických rakiet. Máme tiež informácie, že veľké množstvo 170-milimetrových samohybných diel dlhého doletu a 240-milimetrových viacnásobných raketometov s dlhým dosahom z KĽDR budú zapojené do konfliktu“.

Zástupca veľvyslanca USA informoval, že Rusko poskytlo Pchjongjangu systémy protivzdušnej obrany, palivo, technológie a zariadenia na dvojaké použitie výmenou za vojenskú pomoc. „V tejto súvislosti poznamenávame, že Čína má vplyv a kapacity, pokiaľ ide o KĽDR, a je naliehavé, aby tento vplyv využila, aby zabránila ďalšej eskalácii konfliktu,“ skonštatoval Wood.

7:26 Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyhlásil, že mier na Ukrajine sa dá vyrokovať, ak Spojené štáty a Západ uznajú, že ponúkané návrhy ruského prezidenta Vladimira Putina nemajú alternatívu. Riabkov to uviedol v rozhovore pre agentúru RIA, na ktorú sa vo štvrtok vo svojej správe odvoláva agentúra Reuters, píše TASR.

Ruský diplomat zdôraznil, že priestor pre rokovania nebude, ak USA a Západ budú „zotrvávať vo svojich bludoch“ a „nejakých pochybných schémach“, eskalovať situáciu pomocou zbraní a nabádať Kyjev k ďalším provokáciám.

Riabkov pripomenul, že existujú len dve možnosti riešenia „ukrajinskej krízy“: prijať to, čo navrhol Putin, alebo zachovať status quo „s perspektívou ďalšieho zhoršenia situácie“ pre Západ.

V inej pasáži rozhovoru pre agentúru RIA Riabkov uviedol, že Rusko dosiahne, aby sa Spojených štátov „zmocnil strach a zdesenie“ z dôsledkov ich zapojenia do konfliktu na Ukrajine. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí je potrebné Washington „priviesť k rozumu“, a práve na to sa zameriavajú kroky ruskej strany.

7:10 Ukrajinci sa dozvedeli o svojom hlavnom veliteľovi ozbrojených síl dva nové fakty. Prvá informácia je z vojenského pohľadu nepodstatná, lebo iba odhaľuje, čo Oleksandr Syrskyj robieva predtým, ako si ľahne do postele, druhá správa zaujala už nepochybne každého človeka.

Čítajte viac Bleskový šach po polnoci ako relax a cez deň úvahy o silnom údere proti Rusom. Potreboval by naň Syrskyj trojnásobne viac vojakov?

6:45 Ukrajina vo štvrtok nadránom vyhlásila na celom území vzdušný poplach kvôli útokom ruských rakiet. V Charkove, Odese i niektorých ďalších mestách sú počuť výbuchy, cieľom je aj energetická infraštruktúra, informujú podľa agentúr miestni predstavitelia. Rusko zase hlási útok ukrajinských dronov na Krasnodarský kraj, pri ktorom bol zranený jeden človek.

Rusko v posledných dňoch stupňuje vzdušné údery na Ukrajinu po tom, ako Kyjev začal využívať strely dodávané Spojenými štátmi a Britániou na útoky na ruské územie v rámci vlastnej obrany pred vyše dva a pol rokom trvajúcou ruskou agresiou.

„Výstraha pred vzdušnými údermi bola vydaná pre celú Ukrajinu z dôvodu raketovej hrozby,“ uviedlo ukrajinské vojenské letectvo.

Podľa činiteľov miestnych samospráv sa výbuchy pri útokoch ozývali nielen v Charkove a Odese, ale aj v mestách Kropyvnyckyj v centrálnej časti krajiny, Rivne na západe a Luck vo Volyňskej oblasti.

„Cieľom masívneho útoku nepriateľa sa opäť stala energetická infraštruktúra,“ uviedol na facebooku minister energetiky Herman Haluščenko.

Gubernátor ruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondratev uviedol, že ukrajinské drony zaútočili v dvoch oblastiach kraja. Trosky jedného z padajúcich zostrelených bezpilotných lietadiel zranili človeka, dodal.

6:20 Straty vojakov na bojisku na Ukrajine v prípade Ruska či Ukrajiny sú veľkou neznámou. Ani jedna z bojujúcich strán svoje straty nezverejňuje, informuje len o zabitých či zranených vojakov druhej strany a tieto čísla sa nedajú overiť. Preto kolujú rôzne odhady. Podľa magazínu The Economist sú úmrtia vojakov Ukrajiny a Ruska ako podiel na obyvateľstve týchto krajín už väčšie ako boli straty Spojených štátov amerických vo vietnamskej a kórejskej vojne dohromady. Podľa The Economist zahynulo už najmenej 60 až 100-tisíc ukrajinských vojakov a ďalších 400-tisíc utrpelo zranenia, ktoré ich vyradili z boja. V prípade Ruska ide o 200-tisíc zabitých vojakov, odhadujú tajné služby západných krajín.

6:15 Končiaci americký prezident Joe Biden chystá nezvyčajne objemný balík vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 725 miliónov dolárov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje, podľa ktorých bude dodávka obsahovať napríklad protitankové systémy alebo strely Stinger. Biden sa pred odchodom z Bieleho domu snaží čo najviac vylepšiť pozíciu Ukrajiny brániacej sa ruskej invázii vo chvíli, keďže postoj jeho nástupcu Donalda Trumpa pri podpore Kyjeva neistý.

Súčasťou pripravovanej dodávky majú byť tiež drony, nášľapné míny, ktoré USA podľa Reuters už dlhší čas nevyvážali, či rakety do salvových raketometov HIMARS. Biden by mohol o balíku informovať Kongres už budúci pondelok, uviedli zdroje Reuters. Pripustili zároveň, že presná hodnota dodávky či jej obsah sa ešte môže zmeniť, kým prezident rozhodnutie podpíše.

USA v predchádzajúcich mesiacoch zvyčajne posielali Ukrajine pomoc v balíkoch v hodnote nižších stoviek miliónov dolárov a podľa Reuters predstavuje pripravovaná sada výrazné zvýšenie Bidenom podpisovaných dodávok. Agentúra odhadla, že z pomoci predtým schválenej Kongresom zostáva súčasnému prezidentovi medzi štyrmi a piatimi miliardami dolárov, ktoré bude chcieť vyčerpať pred Trumpovým nástupom do funkcie 20. januára.

Biden dáva najavo, že Kongres by podľa neho mal okrem už schválených miliárd uvoľniť ešte ďalšie peniaze, zatiaľ čo koniec ruskej agresie na Ukrajine zostáva v nedohľadne. Trumpovi republikáni, ktorí budú mať v oboch komorách Kongresu od januára väčšinu, už začiatkom tohto roka pokračovanie americkej pomoci blokovali.

Trump v predvolebnej kampani opakovane dával najavo, že mu doterajšia výška americkej pomoci prekáža, svoje plány v tomto smere však jasne neformuloval. Podľa vyhlásenia Pentagónu z minulého týždňa USA od ruskej invázie vo februári 2022 poskytli Ukrajine vojenskú techniku a ďalšiu podporu za zhruba 60 miliárd dolárov.