Spravodajské služby v uplynulých siedmich mesiacoch vykonali sériu hodnotení a dospeli k záveru, že uvoľnenie obmedzení, ktoré sa týkalo ukrajinského použitia amerických zbraní, pravdepodobne nepovedie k jadrovej eskalácii. Tento postoj tajnej služby nezmenili ani po tom, čo americký prezident Joe Biden skutočne ukrajinským silám povolil nasadiť strely ATACMS na ciele v ruskom zázemí. Závery spravodajkyne potvrdzujú aj po tom, ako Rusko pred týždňom ako varovanie Západu vypálilo na Ukrajinu balistickú raketu Orešnik (Lieska).
Bidenova administratíva podľa Reuters viedla niekoľko mesiacov zložitú internú diskusiu o tom, či by uvoľnenie podmienok pre použitie amerických zbraní viedlo k vystupňovaniu rizík. Niektorí zástupcovia Bieleho domu, ministerstva zahraničných vecí a Pentagónu sa obávali, že ruský prezident Putin by mohol reagovať útokom na amerických vojakov, diplomatov a spojencov NATO, ďalších potom varovali pred jadrovými údermi. Keď ruských vojakov v boji proti Ukrajincom podporili severokórejské jednotky, zmenil Biden názor na obmedzenia. Nejednotný postoj administratívy potom pomohli zjednotiť závery tajných služieb.
Rozšírenia konfliktu sa naopak obáva nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý opakovane odmieta poskytnúť Ukrajine nemecké strely s plochou dráhou letu Taurus. Scholz v minulosti povedal, že nasadenie týchto zbraní by si pre kontrolu cieľov vyžiadalo nasadenie nemeckých vojakov, čo by mohlo viesť k zatiahnutiu Nemecka do vojny.
Putin pred týždňom podpisom potvrdil úpravu ruskej doktríny nukleárneho odstrašenia, ktorá nanovo umožňuje použitie atómových zbraní v prípade rozsiahleho napadnutia konvenčnými zbraňami zo strany nejadrovej krajiny podporovanej jadrovou mocnosťou, čo by Rusko považovalo za spoločný útok. To médiá chápu ako varovanie Spojeným štátom a ďalším západným spojencom Kyjeva.
Čítajte aj Koniec sveta alebo len reči? Tri scenáre, ako Rusko (ne)použije jadrový arzenál Čítajte aj Orešnik: Putinov jadrový odkaz. Čo značí nová tajomná ruská zbraň?