Ako informoval nemecký denník Bild, na nahrávke počuť pracovníčku letovej kontroly vo Vilniuse, ktorá prichádzajúcemu lietadlu z Lipska dáva povolenie na zostup do výšky 4 000 stôp (1 219 metrov).
Išlo o údaje pre takzvaný systém automatického priblíženia (ILS). Piloti zároveň dostali pokyn, aby zamierili k pristávacej dráhe 19. Rádiovú komunikáciu, ako je to v medzinárodnom letectve zvykom, viedli v angličtine.
Práve to sa však ukázalo ako problém. Posádka Boeingu 737–400 mala ťažkosti porozumieť tomu, čo hovorí litovská dispečerka.
„Piloti si dali ešte raz potvrdiť priblíženie na dráhu 19. To nebýva bežné. Už na tom vidno, že rádiová komunikácia neprebiehala hladko,“ zhodnotil pre Bild profesionálny pilot, ktorého meno redakcia neuviedla.
Čítajte viac Na obytnú budovu vo Vilniuse sa zrútilo nákladné lietadlo, zahynul jeden človek
Letová kontrola dala následne povolenie na klesanie do výšky 2 700 stôp (823 metrov). A opäť došlo k nedorozumeniu. Pilot, pôvodom zo Španielska, totiž zopakuje údaj o výške, ale nesprávne – hovorí o 2 500 stopách, teda o 762 metroch.
„Nie je to katastrofa, no napriek tomu to nie je správne. Tu mala letová dispečerka údaj opraviť,“ upozornil expert.
Foto: TASR/AP, Mindaugas Kulbis
To sa však nestalo a chýb v komunikácii pribúdalo. Posádka sa prepočula i pri informácii o tlaku vzduchu (QNH – atmosférický tlak prepočítaný na hladinu mora).
„Dispečerka hlási 1 020, pilot opakuje 1 019. Znova nič závažné, ale je to odchýlka od správneho nastavenia,“ vysvetlil pre Bild skúsený pilot.
Dispečerka napokon lietadlu oznamuje, že ho odovzdáva riadiacej veži na letisku vo Vilniuse. Posádka sa s ňou má spojiť na frekvencii 118205 (po anglicky: one-one-eight-two-zero-five). Žena však rozpráva nezrozumiteľne, takže „2“ (two) takmer nepočuť.
Čítajte viac Pád Boeingu v Litve spôsobila zrejme technická chyba
„Zdá sa, že piloti nerozumeli, akú frekvenciu si potom majú nastaviť, aby sa mohli spojiť s vežou,“ usúdil odborník.
Do vysielačky zopakovali chybnú frekvenciu 11805, no letová dispečerka ich neopravila. Vôbec na to nereagovala. To spôsobilo, že si posádka lietadla naladila nesprávnu frekvenciu a stratila rádiové spojenie.
Od tej chvíle s pilotmi už nik nehovoril – ani riadiaca veža, ani letová dispečerka. Keď sa dlhší čas neozývali, pracovníci na veži len tak „naslepo“ do rádia oznámili, že Boeingu dávajú povolenie na pristátie. Nákladné lietadlo sa však už neozvalo.
Foto: Profimedia/AFP/Petras Malukas
Okolo pol šiestej ráno sa zrútilo vo vilniuskej štvrti Liepkalnis, asi 1,5 kilometra od letiska. Podľa litovských úradov sa niekoľko stoviek metrov kĺzalo, až kým nenarazilo do dvora obytného dvojposchodového domu, kde žili tri rodiny.
Budova začala horieť, ale nikomu z jej spiacich obyvateľov sa nič nestalo. Bezpečne z nej evakuovali 12 osôb. O život však prišiel jeden z pilotov lietadla (Španiel) a zvyšní traja členovia posádky (Nemec, Španiel a Litovčan) utrpeli zranenia.
Čítajte viac Havária lietadla na Zlatých pieskoch nebola nikdy záhadou
Mohla strata spojenia spolu s mylnými údajmi vyvolať v kokpite zmätok, ktorý pilotov rozrušil tak, že sa pri pristávaní dopustili osudovej chyby? Podľa experta letová dispečerka v tomto prípade nepostupovala správne, no pri strate spojenia zrejme zlyhala i posádka.
„Aby sa niečomu takému zabránilo, je bežné mať frekvenciu pripravenú a vopred nastavenú na základe približovacích máp. V zahraničí sa často stáva, že dispečeri hovoria nejasne a ťažko im rozumieť,“ citoval Bild profesionálneho pilota.
Ako však pripomenul, komunikácia vo vzdušnom priestore východnej Európy je inak známa tým, že prebieha veľmi disciplinovane.
Foto: TASR/AP, Mindaugas Kulbis
Na to, že viazlo rádiové spojenie medzi kokpitom nákladného stroja a letovou dispečerkou, upozornili aj ďalšie médiá.
„Prvé skúmanie a opatrný rozbor skromných dostupných dát poukazujú skôr na letecký než na technický problém,“ priblížil pre nemecký magazín Spiegel pilot a letecký inžinier Claus Cordes. Posádke Boeingu sa pravdepodobne nepodarilo prvé priblíženie k dráhe, čo im spôsobilo problémy.
Čítajte viac Najväčšia letecká katastrofa na Slovensku je záhadou aj po 50 rokoch
Spiegel však varuje pred unáhlenými závermi len na základe zvukových záznamov medzi dispečerkou a posádkou lietadla. Počasie v to ráno bolo totiž dobré, nikto nehlásil turbulencie, a keďže viditeľnosť bola obstojná, piloti museli letiskovú dráhu vidieť už z diaľky.
Mohli teda pristáť aj bez spojenia s vežou. Až do straty rádiového kontaktu navyše nehlásili nijaký technický problém ani stav núdze.
V prípade teda stále zostáva dosť nejasností a presnú príčinu havárie zrejme určí až podrobné vyšetrovanie.