Dobrá voľba?
„Z toho, čo počúvam, to očividne nie je najhoršia voľba,“ napísal na sociálnej sieti Bluesky bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves. Takto komentoval, že Kellogga si Trump vybral za svojho mimoriadneho vyslanca pre Ukrajinu a Rusko.
„Vymenovanie generálporučíka vo výslužbe Kellogga vyzerá dosť sľubne. Je jedným z mála ľudí, ktorí navštívili vojnové oblasti na Ukrajine. Nie úplne súhlasíme s jeho víziou, ale je to človek, s ktorým môžeme spolupracovať. Bude nás počúvať a vypočuje nás,“ reagoval na Bluesky ukrajinský vojnový reportér Ilia Ponomarenko.
Menej nadšenia nad Kelloggom prejavil bývalý ukrajinský veľvyslanec v USA Oleh Šamšur. „Ako som pochopil, úplne akceptuje logiku Trumpovho mierového plánu,“ povedal pre portál The Hill exambasádor. Poukázal tak na to, o čom hovorí novozvolený viceprezident JD Vance, teda že Ukrajina by sa výmenou za mier vzdala časti územia a súhlasila by, že nevstúpi do NATO.
„Som poctený, že ma Donald Trump vymenoval za poradcu prezidenta a mimoriadneho vyslanca pre Ukrajinu a Rusko. Bolo to privilégium môjho života, že som pracoval pre prezidenta Trumpa, a teším sa, že budem neúnavne robiť na zaistení mieru prostredníctvom sily a zároveň presadzovať záujmy Ameriky. Som na to pripravený s nasadením a odhodlaním, ktoré si to zaslúži,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter (X) Kellogg.
Generál vo výslužbe má za sebou dlhú vojenskú kariéru. V amerických ozbrojených silách pôsobil v rokoch 1967 až 2003. V prvej Trumpovej vláde v rokoch 2017 až 2021 najprv Kellogg pracoval ako výkonný tajomník Národnej bezpečnostnej rady a neskôr ako poradca pre národnú bezpečnosť viceprezidenta Mikea Pencea. Zaujímavé je, že generál pod prísahou pri vypočutí v Kongrese priznal, že Trump odmietal rady poradcov, ktorí mu 6. januára 2021 hovorili, aby zakročil proti sfanatizovanému davu, ktorý vtedy zaútočili na Kongres. Boli to stúpenci republikána, ktorí podľahli jeho konšpiráciám, že mu v novembri 2020 ukradli víťazstvo v prezidentských voľbách.
Mierové plány
V apríli Kellogg a Fred Fleitz, ktorý v minulosti slúžil na viacerých pozíciách v spravodajských službách, zverejnili plán, ktorý možno predznamenal, ako by Trump mohol riešiť dianie na Ukrajine. Autori v prvom rade kritizovali prístup súčasného prezidenta Joea Bidena ku Kyjevu. Kellogg a Fleitz tvrdili, že demokratický prezident na jednej strane vytváral nerealistické očakávania, čo sa týka možného vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, a na strane druhej ju nedostatočne podporil. Prístup na základe politiky, ktorú hlása Trump, čiže Amerika na prvom mieste, by vraj Rusko odradil od veľkej invázie.
Čítajte viac Applebaumová: Slovensko bude mať obrovský problém, keď Rusko na Ukrajine zvíťazí
„Po prvé, v najlepšom záujme Ameriky bolo zachovať mier s Putinom, neprovokovať ho a nerobiť z neho nepriateľa prostredníctvom agresívnych globalistických kampaní za ľudské práva a demokraciu alebo snahou presadzovať členstvo Ukrajiny v NATO. Po druhé, bolo v záujme Ameriky uzavrieť s Putinom dohodu o vstupe Ukrajiny do NATO, najmä do januára 2022, keď sa objavili náznaky, že ruská invázia je na spadnutie. Po tretie, Spojené štáty a ich spojenci mali na jeseň 2021 poslať Ukrajine značnú útočnú vojenskú pomoc, aby Rusko od invázie odradili,“ napísali Kellogg a Fleitz.
Čítajte viac Koniec sveta alebo len reči? Tri scenáre, ako Rusko (ne)použije jadrový arzenál
Podľa nich je vo vojne potrebné zatlačiť na obe strany. Rusko musí stáť pred voľbou, že keď nebude súhlasiť s mierovými vyjednávaniami, USA Ukrajinu vyzbroja tak, aby sa mohla lepšie brániť. No aj Kyjev si musí sadnúť za rokovací stôl, inak vojenská podpora zo strany Washingtonu vyschne.
Je však otázne, či sa Trump ako prezident touto „vydieračskou“ politikou bude naozaj riadiť a nakoľko bude ochotný vyvinúť tlak najmä na šéfa Kremľa Vladimira Putina, ktorého takmer nikdy skutočne nekritizuje. Nastupujúci viceprezident Vance svojho času povedal, že mu na Ukrajine nezáleží. Pred niekoľkými týždňami tvrdil, že vojnu by bolo potrebné zmraziť, Kyjev nepatrí do NATO a mali by ho podporovať hlavne Európania, ktorí by mohli strážiť nejakú demilitarizovanú zónu medzi bojujúcimi stranami. Donald Trump mladší na sociálnej sieti Instagram zase ukrajinskej hlave štátu Volodymyrovi Zelenskému odkázal, že mu s nástupom novej vlády v USA dôjde vreckové. Poukázal tak na vyhlásenie svojho otca o obmedzení pomoci pre Kyjev.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Expert na Rusko a editor webstránky Riddle (Hádanka) Anton Barbašin vraví, že ani Kremeľ si nie je istý, či môže od Trumpa očakávať.
„Určite to nie je tak, ako keď republikána zvolili v roku 2016. Vtedy mali v Moskve veľké očakávania. No Kremeľ je teraz veľmi opatrný. Trump často hovorí o uzavretí nejakej dohody, ale Putin chce v tejto chvíli veľa vecí. Z hľadiska Moskvy je teraz Ukrajina oslabená a Rusko túži postupovať vpred. V podstate mu ide o kapituláciu Kyjeva, no z Trumpovho tábora prichádzajú signály, že USA neplánujú Ukrajinu úplne opustiť. Nikto teda nie je spokojný s existujúcou situáciou, preto sa Rusko bude usilovať, aby ovládlo čo najviac územia. Nemyslím si, že Trump to bude schopný zmeniť,“ vysvetlil pre Pravdu Barbašin.