1010. deň: Lacné ukrajinské drony vyhodili do vzduchu ruský radar za desiatky miliónov dolárov. Devastácia je zachytená na videu

Čítajte viac 1009. deň: Zelenskyj: Putin šermuje Orešnikom, aby nemohol Trump ukončiť vojnu

22:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok v rozhovore pre televíziu Sky News naznačil, že je ochotný ukončiť vojnu na Ukrajine výmenou za členstvo svojej krajiny v NATO, aj keby Rusko ihneď nevrátilo okupované územia. Zelenskyj uviedol, že v záujme ukončenia „horúcej fázy vojny“ by bolo potrebné ponúknuť členstvo v NATO neokupovaným častiam krajiny, ak by samotná pozvánka do aliancie spomínala medzinárodne uznávané hranice Ukrajiny.

Čítajte viac Sky News: Zelenskyj naznačil, že ukončí vojnu za členstvo neokupovanej časti Ukrajiny v NATO

19:51 Rusko neprijateľne eskaluje vojnu na Ukrajine zosilňovaním úderov, nasadením severokórejských vojakov či hrozbami jadrovým útokom. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Marcon, ktorý si telefonoval so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, napísala agentúra AFP. Macron dodal, že ruská eskalácia nijako neovplyvní presvedčenie Francúzska pokračovať v pomoci Kyjevu tak dlho, ako bude potrebné, povedal Macron.

Podľa vyhlásenia Elyzejského paláca francúzsky prezident tiež „čo najdôraznejšie odsúdil ruské údery proti mestám, civilnému obyvateľstvu a energetickej infraštruktúre, ktoré stále naberajú na intenzite“.

Rusko v posledných dňoch podniká proti Ukrajine rozsiahle útoky raketami a dronmi; prezident Vladimir Putin vo štvrtok pohrozil ďalším použitím nadzvukovej rakety Orešnik, ktorú minulý týždeň Moskva vypálila na ukrajinské Dnipro.

Rusko, ktoré vedie útočnú vojnu proti Ukrajine už vyše dva a pol roka, zintenzívnilo údery a vo svojej jadrovej doktríne rozšírilo možnosť využitia jadrových zbraní po tom, ako USA a Británia povolili Ukrajine mieriť v rámci vlastnej obrany strely ďaleko do vnútra ruského územia.

Macron v polovici novembra vyhlásil, že povolenie bolo dobré rozhodnutie. Hovorí tiež o tom, že by krajiny NATO mali vyslať vojenský personál priamo na Ukrajinu.

17:33 Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha žiada svojich náprotivkov z členských štátov NATO, aby na nadchádzajúcom ministerskom zasadnutí v Bruseli pozvali Ukrajinu do Aliancie. Vyplýva to z listu, na ktorý sa v piatok odvolala agentúra Reuters, píše TASR.

Čítajte viac Ukrajina vyzýva NATO, aby jej budúci týždeň vystavilo pozvánku na vstup

16:58 Švédska polícia v piatok informovala, že neznámy dron preletel nad pozemkom ruského veľvyslanectva v metropole Štokholm a zhodil naň farbu. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.

Podľa polície v súvislosti s incidentom nikoho nezadržali ani nikoho konkrétneho nepodozrievajú. Vyšetrovatelia preskúmajú, či udalosť nesúvisí s nahláseným prípadom vandalizmu na švédskom veľvyslanectve v Moskve, ktorý sa udial vo štvrtok.

Švédsky webový portál The Local napísal, že traja neznámi muži vo štvrtok hodili fľaše na ochrankárov švédskeho zastupiteľského úradu v Moskve. Šéfka švédskej diplomacie Maria Malmer Stenergardová následne vyzvala ruské orgány, aby si splnili svoju povinnosť a poskytli dostatočnú ochranu švédskej diplomatickej misii a jej personálu.

16:49 Prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vymenoval nového veliteľa ukrajinských pozemných síl, informovala agentúra Reuters. Stal sa ním Mychajlo Drapatyj, doterajší veliteľ vojsk v Charkovskej oblasti. Zástupcom vrchného veliteľa ozbrojených síl bol vymenovaný Oleh Apostol, napísal Zelenskyj na svojom účte na sociálnej sieti X.

„Generálmajor Mychajlo Drapatyj úspešne zorganizoval obranu v Charkovskom sektore a narušil ruskú ofenzívu. Plukovník Oleh Apostol je skúseným veliteľom 95. samostatnej leteckej útočnej brigády. Obaja sa osvedčili v boji,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

„Hlavnou úlohou je výrazne zvýšiť bojaschopnosť našej armády, zabezpečiť kvalitu výcviku a zaviesť inovatívne prístupy k riadeniu ľudských zdrojov v ozbrojených silách Ukrajiny. Ukrajinská armáda potrebuje vnútorné zmeny, aby plne dosiahla ciele našej krajiny,“ dodal Zelenskyj.

Zmeny vo vedení ukrajinských ozbrojených síl prichádzajú v čase, keď ruská armáda podľa dostupných informácií postupuje v dobýjaní územia na východe Ukrajiny najrýchlejším tempom od prvých dní svojej invázie do krajiny v roku 2022.

16:15 Počet septembrových sobášov v Rusku tento rok klesol na 18-ročné minimum. Uzatvorených bolo necelých 92-tisíc sobášov, čo je o 16 percent menej ako v rovnakom období minulého roka. Informovala o tom ruská štátna štatistická agentúra Rosstat, ktorú citoval spravodajský server The Moscow Times.

To predstavuje najnižší septembrový počet sobášov od roku 2006. Trend klesajúceho počtu sobášov pokračuje napriek výzvam prezidenta Vladimira Putina, aby ženy zakladali rodiny skôr a mali viac detí. Septembrové údaje predstavujú najnovšie údaje o sobášoch, ktoré Rosstat zverejnil.

Ruská vláda čelí klesajúcej pôrodnosti a rastúcej úmrtnosti, a snaží sa riešiť demografickú krízu v krajine. Úrady zaviedli finančné stimuly pre rodiny a propagujú to, čo označujú za „tradičné“ rodinné hodnoty.

Čítajte aj Bezdetnosť ako zločin? V Rusku chcú novým zákonom prinútiť rodiť viac detí

16:13 Ukrajinský senior Oleksandr Klymenko prekonáva výpadky v dodávkach elektrického prúdu kvôli ruským vzdušným úderom výrobou vlastnej energie. Časť jej produkuje tak, že šliape do pedálov na špeciálnom stroji pripomínajúcom trenažér, pomocou ktorého osvetľuje svoj dom alebo dobíja telefón. Okrem toho sa spolieha na veternú turbínu a solárne panely. Na svojom webe to uviedlo Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL).

Čítajte viac Šliape do pedálov, aby si rozsvietil dom: 77-ročný senior z Dnipra ukazuje, ako bojovať s výpadkami elektriny

15:01 Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (HUR) vykonalo úspešnú sabotážnu operáciu za nepriateľskými líniami v ruskej Kurskej oblasti. V dôsledku toho zhorel v meste Ryľsk automobil SUV naložený dronmi, ktoré ruská armáda používa proti Ukrajine. Referuje o tom web Suspiľne s odvolaním sa na informácie z prostredia HUR.

Základom úspešnej operácie bolo objavenie polohy ruskej jednotky obsluhujúcej bezpilotné systémy. „Nepriateľskú posádku spozorovali, keď nakladala do auta plastové boxy s dronmi. V dôsledku úspešných sabotážnych akcií bolo SUV spálené spolu s cenným majetkom,“ uviedol hovorca HUR.

Ukrajina na začiatku augusta spustila svoju protiofenzívu v Kurskej oblasti, pričom uviedla, že získala kontrolu nad približne stovkou obcí a viac než 1 300 kilometrami štvorcovými ruského územia. Zdá sa, že Rusko bolo touto aktivitou Ukrajincov zaskočené, čo umožnilo ukrajinským silám rýchlo prejsť cez hranicu a postúpiť hlboko na ruské územie, kde si dokonca zriadili veliteľské stanovište. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno povedal, že Ukrajinci v tejto oblasti na seba „viažu“ až 50-tisíc ruských vojakov.

14:34 Ukrajinské vojenské spravodajstvo zničilo ruskú radarovú stanicu Zoopark. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vojenské spravodajstvo zverejnilo videozáznam zničenia stanice.

Radar objavili a zasiahli vojaci jednotky Kryla (Krídla), ktorá je súčasťou obranného spravodajstva. Cena stanice je približne 24 miliónov dolárov. Na jeho likvidáciu ukrajinskí vojaci použili štyri FPV drony v hodnote 2 400 dolárov. „Pomer je 1:10 000. Pokra­čujeme v boji!," uviedla spravodajská služba v súvislosti s cenou radarovej stanice a nákladmi na jej deštrukciu.

14:02 Rusko vrátilo Ukrajine viac ako 500 tiel vojakov zabitých v bojoch. V piatok to oznámilo na sociálnych sieťach ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Väčšina z nich padla pri bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Výmena zajatcov a vojakov padlých vo vojne je jednou z mála oblastí spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku invázie vo februári 2022.

„Vďaka repatriačným aktivitám boli telá 502 padlých obrancov vrátené na územie kontrolované ukrajinskou vládou,“ uviedlo koordinačné veliteľstvo vo vyhlásení. Upresnilo, že ruské orgány vrátili 397 tiel z Doneckej oblasti, v ktorej prebiehajú intenzívne boje. Ďalších 24 tiel bolo z Luhanskej oblasti a 17 z márnic na ruskom území.

13:58 Rusko vedie „ohromujúco bezohľadné“ sabotážne aktivity v Európe a zároveň zintenzívňuje hrozby jadrovými zbraňami, aby odstrašilo iné krajiny od podpory Ukrajiny. Uviedol to v piatok šéf britskej rozviedky Richard Moore, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AP.

Riaditeľ britskej rozviedky známej aj ako MI6 v prejave v Paríži povedal, že ak sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podarí zmeniť Ukrajinu na vazalský štát, tak sa v tejto krajine nezastaví. „Naša bezpečnosť – britská, francúzska, európska a transatlantická – bude ohrozená,“ vyhlásil.

Podľa jeho slov je cena podpory Ukrajiny dobre známa. „No cena za to, že by sme to nerobili, by bola nekonečne vyššia. Ak Putin uspeje, Čína zváži dôsledky, Severná Kórea bude povzbudená a Irán sa stane ešte nebezpečnejším,“ povedal Moore.

Čítajte aj Putinova rétorika sa vyhrotila, k jadrovým činom však nedôjde. Z Ruska hrozí niečo iné, tvrdia príslušníci tajných služieb

13:25 Olaf Scholz dnes telefonicky hovoril s Volodymyrom Zelenským. Podľa hovorcu nemeckej vlády Steffena Hebestreita kancelár ukrajinskému prezidentovi sľúbil, že Nemecko bude ďalej Kyjev podporovať, a to aj vojensky. Zelenskyj na telegrame napísal, že sa Scholzem hovoril aj o jeho nedávnom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, nemecké vyhlásenie sa o tom však nezmieňuje.

„Spolkový kancelár opätovne potvrdil neutíchajúcu a nezlomnú solidaritu s Ukrajinou a ubezpečil, že Nemecko bude pokračovať v podpore Ukrajiny aj vo vojenskej oblasti, a to v úzkej koordinácii s európskymi a medzinárodnými partnermi,“ uviedol vo vyhlásení nemecký vládny hovorca. Scholz a Zelenskyj sa podľa neho dohodli, že zostanú v kontakte „aj ohľadom možných spôsobov dosiahnutia spravodlivého mieru“.

Zelenskyj na telegrame napísal, že poďakoval Scholzovi za vedúcu úlohu Nemecka v podpore Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. „Debatovali sme o rozhodných spoločných krokoch – bilaterálnych aj s partnermi – ktoré môžu ďalej zvýšiť ukrajinskú schopnosť brániť sa,“ dodal.

Podľa Zelenského sa hovorilo aj o nedávnom Scholzovom telefonáte s ruským prezidentom Putinom. Nemecké vládne vyhlásenie túto časť ale nespomína. „Je jasné, že len kombináciou sily zbraní a diplomacie môžeme vinníka vojny donútiť k mieru a že mieru možno dosiahnuť len silou,“ poznamenal ukrajinský prezident.

13:10 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok odmietol obvinenia, že Rusko zasahovalo do prvého kola prezidentských volieb v Rumunsku a považuje ich za ničím nepodložené. Prvé kolo volieb prekvapivo vyhral krajne pravicový kandidát Calin Georgescu. TASR píše podľa agentúry Reuters.

„Nemáme vo zvyku zasahovať do volieb v iných krajinách, obzvlášť v Rumunsku, a nemáme to v úmysle ani v najbližšom období,“ vyhlásil Peskov. Podľa neho sú obvinenia voči Moskve súčasťou trendu v západných štátoch. „Ak sa niečo stane, v prvom rade treba obviniť Rusko,“ povedal.

Georgescu vyhral prvé kolo volieb so ziskom takmer 23 percent hlasov pred centristickou kandidátkou Elenou Lasconiovou, ktorú podporilo 19 percent voličov.

Čítajte viac Rumunsko chce vypnúť TikTok pre údajné zasahovanie do prezidentských volieb

12:50 Ruský vojenský súd uložil tri roky väzenia moskovskému komunálnemu politikovi Alexejovi Gorinovovi za „schvaľovanie terorizmu.“ Informuje o tom server Mediazona. Tento kritik vojny na Ukrajine si však už odpykáva sedemročný trest uložený skôr. Súčasný trest sa tak podľa Mediazony započíta do predchádzajúceho, ale jeho zvyšných päť rokov odsúdený strávi v trestaneckej kolónii s prísnym režimom.

Čítajte viac Nazval vojnu vojnou, umlčali ho. Politik z Moskvy na súde požiadal Ukrajincov o odpustenie a poslal odkaz Putinovi

11:40 Za viac ako tisíc dní vojny, ktorú rozpútalo Rusko proti Ukrajine, padlo na bojisku minimálne 80 973 ruských vojakov. Zistila to ruská služba BBC s nezávislým serverom Mediazona, ktoré analyzujú verejne dostupné zdroje. Magazín The Economist nedávno napísal, že obe strany konfliktu platia hroznú cenu, a odhadol, že ukrajinských vojakov zahynulo 60-tisíc až 100-tisíc; počet zabitých Rusov k lete odhadol na 106-tisíc až 140-tisíc. OSN vo svojej novembrovej správe potvrdila 12 162 zabitých civilistov na Ukrajine.

Čítajte viac Viac mŕtvych ako mali USA vo Vietname a Kórei dokopy: Nezávislé ruské médiá zverejnili počty Rusov zabitých na Ukrajine

10:45 Rusko si privlastňuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne, povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Heorhij Tychyj. Pripomenul, že vo vojne zomrela až štvrtina vtedajších obyvateľov Ukrajiny. Podľa servera RBK Ukrajina súvisí jeho vyjadrenie s oznámením slovenského premiéra Roberta Fica, že sa v máji v Moskve zúčastní na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Čítajte viac Rusko si privlastňuje víťazstvo v druhej svetovej vojne, Ukrajinu ignoruje, reaguje Kyjev na Fica

10:35 Ruský vodca Vladimir Putin osobne nariadil otrávenie bývalého ruského špióna na území Spojeného kráľovstva. Ako referuje web Politico, tvrdí to popredný predstaviteľ britskej vlády v oblasti politiky voči Rusku Jonathan Allen, ktorý pôsobí ako riaditeľ pre obranu a spravodajstvo na ministerstve zahraničných vecí.

Čítajte viac Politico: Otravu ruského špióna v Británii musel osobne nariadiť Putin

10:15 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok požiadala Kyjev a jeho spojencov, aby zvažovali možnosť diplomatického riešenia vojny Ukrajine, o ktorých bude možné diskutovať, keď nadíde správny čas.

„Rusko nesmie vyhrať túto vojnu,“ zdôraznila Merkelová v diskusnej relácii nemeckej verejnoprávnej televízie ZDF. Podľa jej slov to nie je „len v záujme Ukrajiny, ale aj v našom záujme“.

Merkelová uviedla, že ako kancelárka sa všemožne snažila takejto eskalácii zabrániť. „Ide o hrubé porušenie medzinárodného práva, ktorého sa (ruský prezident Vladimir) Putin dopustil v súvislosti s Ukrajinou,“ povedala.

Merkelová naznačila, že pre Ukrajinu nebude ľahké uspieť v boji proti Rusku. „Napriek tomu podporujem všetko, čo medzinárodné spoločenstvo robí, aby sa Ukrajina dostala do dobrej pozície,“ ozrejmila.

Bývalá dlhoročná nemecká kancelárka však tiež povedala, že „vždy treba paralelne zvažovať diplomatické riešenia“. Podľa nej o nich netreba diskutovať hneď teraz, ale až keď nadíde ten správny čas.

9:50 Rusko aj Ukrajina noci na piatok pokračovali vo vzájomných dronových útokoch. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko zaútočilo 132 dronmi. Pri útoku na Kyjev a Odesu sa zranilo osem ľudí. Podľa Ruska 47 dronov vypustila aj Ukrajina najmä na Rostovskú oblasť. V dôsledku ukrajinského útoku vypukol v miestnom priemyselnom areáli veľký požiar.

Ukrajina uviedla, že jej silám sa podarilo zostreliť 88 dronov a pravdepodobne v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja sa stratilo 41 ďalších. Jedno bezpilotné lietadlo sa vrátilo na ruské územie.

Trosky zo zničených ruských dronov v noci zasiahli budovy v dvoch štvrtiach Kyjeva. Podľa tamojších predstaviteľov pri tom utrpela zranenia najmenej jedna osoba. Sedem ďalších ľudí sa zranilo v juhoukrajinskom prístave Odesa, kde drony poškodili 13 obytných budov.

V dôsledku ukrajinského útoku v ruskej Rostovskej oblasti vypukol veľký požiar v priemyselnom areáli v Kamenskom okrese. Miestny gubernátor Jurij Sľusar uviedol, že na boj s ohňom nasadili viac ako 100 hasičov. Podľa miestnych médií bol cieľom útoku sklad pohonných hmôt.

Reuters pripomína, že v uplynulých týždňoch Rusko zintenzívnilo útoky dronmi na ukrajinské mestá. V utorok Moskva vyslala na Ukrajinu rekordný počet 188 dronov a vo štvrtok podnikla rozsiahly útok na ukrajinskú elektrickú sieť.

Pod rúškom noci. Na Rusov útočia ukrajinské drony

Fotogaléria 10 fotiek

+7

9:05 Čínska a ruská armáda uskutočnili v piatok deviatu spoločnú „strategickú leteckú hliadku“ vo vzdušnom priestore nad Japonským morom.

Spoločná hliadka je každoročnou súčasťou plánu spolupráce medzi oboma krajinami, uvádza sa v správe. V júli obe armády organizovali vzdušnú hliadku strategických bombardérov neďaleko amerického štátu Aljaška, na čo USA a Kanada reagovali vyslaním svojich stíhačiek.

Juhokórejská armáda v piatok oznámila, že päť čínskych a šesť ruských vojenských lietadiel vstúpilo do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany Južnej Kórey (KADIZ) východne a južne od krajiny. Soul v dôsledku toho do oblasti vyslal svoje lietadlá, informovala tlačová agentúra Jonhap.

Ruské a čínske stroje vstupovali do zóny opakovane od dopoludnia do popoludnia miestneho času. Podľa juhokórejských predstaviteľov išlo o bombardéry a stíhacie lietadlá, ktoré nenarušili vzdušný priestor Južnej Kórey.

Generálny štáb v Soule doplnil, že let bol súčasťou každoročných spoločných vzdušných cvičení Číny a Ruska, počas ktorých obe krajiny od roku 2019 vysielajú svoje lietadlá do zóny KADIZ raz alebo dvakrát za rok. Južnú Kóreu o tom vopred neinformujú.

Identifikačná zóna protivzdušnej obrany nie je vzdušným priestorom krajiny; je určená na to, aby sa v nej cudzie lietadlá identifikovali a zabránilo sa tak prípadným zrážkam.

9:00 Americká ponuka poskytnúť Ukrajine protipechotné míny je zlým krokom a spôsobí krízu globálnej dohody o zákaze používania mín. V piatok to uviedli v Kambodži ľudskoprávni aktivisti na stretnutí signatárov dohody o zákaze používania mín.

Ľudskoprávne organizácie a aktivisti dlhodobo kritizujú používanie nášľapných mín, ktoré ohrozujú civilistov dlhé roky po skončení bojov. Ich používanie nie je síce zakázané medzinárodným právom, viacero štátov sa podpisom Ottawskej zmluvy v roku 1999 zaviazalo, že ustúpi od ich použitia.

Jedným zo 164 signátorov tejto dohody bola aj Ukrajina. BBC pripomína, že ihneď po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 Kyjev informoval signatárov, že uplatňovanie zmluvy na okupovaných územiach bude „obmedzené a nie je zaručené“.

USA sa k dohode nepripojili a dosluhujúci americký prezident Joe Biden má v úmysle poskytnúť Ukrajine protipechotné míny v rámci dodávok vojenskej pomoci.

Tamar Gabelnicková, riaditeľka Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín, na stretnutí signatárov v kambodžskom Siem Reape uviedla, že táto ponuka uvrhla zmluvu do „krízy“. „Preto dúfame, že míny ponúkané od USA Ukrajina rázne odmietne,“ vyhlásila.

„Vypočuli sme si niektoré obavy, ktoré vyjadrila komunita. "Budú tlmočené ukrajinskej vláde.“ vyhlásil v piatok na konferencii predstaviteľ Ukrajiny Jevhenij Kivšyk.

Ukrajinskí predstavitelia ponuku z USA odmietli bližšie komentovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil míny za „mimoriadne dôležité“ na zastavenie ruských útokov.

Minister obrany USA Loyd Austin už skôr vyhlásil, že použitie mín je potrebné, keďže Rusi zmenili taktiku a už niekoľko mesiacov postupujú na východe Ukrajiny. „Míny, ktoré by sme im (Kyjevu) chceli poskytnúť, by neboli trvalé, vieme kontrolovať, kedy sa samy aktivujú, kedy sa samy odpália, a preto sú oveľa bezpečnejšie ako tie, ktoré si (Ukrajinci) sami vyrábajú,“ vyhlásil Austin.

AFP pripomína, že o znovuzavedení protipechotných mín do svojho arzenálu uvažuje aj Fínsko. Vzdalo sa ich v roku 2012, keď pristúpilo k Ottawskej zmluve. V dôsledku ruskej vojny na Ukrajine sa však podľa fínskych predstaviteľov bezpečnostné prostredie zmenilo.

8:50 Tri ukrajinské jadrové elektrárne v dôsledku rozsiahlych ruských útokov zo štvrtkového rána znížili výrobu elektrickej energie, informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Šéf agentúry Rafael Grossi vo štvrtok uviedol, že druhýkrát počas menej ako dvoch týždňov Chmelnycká jadrová elektráreň, Rivnenská jadrová elektráreň a Juhoukrajinská jadrová elektráreň ležiaca v Mykolajivskej oblasti z preventívnych dôvodov obmedzili výrobu v dôsledku „rozsiahlych vojenských aktivít“ na Ukrajine.

Na všetkých troch miestach sa rozozneli sirény protileteckého poplachu a dva tímy MAAE pôsobiace na Ukrajine museli ísť do krytu, informoval tiež Grossi. Tieto tri elektrárne majú celkovo deväť reaktorov, ktoré znížili výkon. Jeden blok Rivnenskej jadrovej elektrárne bol odpojený od siete.

„Ukrajinská energetická infraštruktúra je mimoriadne krehká a zraniteľná a jadrová bezpečnosť je v ohrození,“ varoval Grossi. „Znovu vyzývam na maximálnu zdržanlivosť v bojoch v oblastiach s veľkými jadrovými zariadeniami a od ďalších miest, od ktorých tieto zariadenia závisia,“ uviedol tiež.

8:20 Ruský minister obrany Andrej Belousov pricestoval v piatok do Severnej Kórey, informovali ruské médiá s odvolaním sa na vyhlásenie armády. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry AFP.

Počas oficiálnej návštevy Pchjongjangu bude Belousov rokovať s viacerými severokórejskými „vojenskými a vojensko-politickými predstaviteľmi“, uvádza sa vo vyhlásení bez ďalších podrobností.

Šéfa ruského rezortu obrany v Pchjongjangu privítal jeho severokórejský rezortný náprotivok No Kwang-čchol, píše sa vo vyhlásení. Rusko a Severná Kórea od začiatku vojny na Ukrajine posilnili svoje vojenské vzťahy.

Obe krajiny v júni podpísali zmluvu o strategickom partnerstve, ktorá ich v prípade útoku zaväzuje poskytnúť druhej krajine vojenskú pomoc a spolupracovať v boji proti západným sankciám.

7:47 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 2 030 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 738 660, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 33 obrnených bojových vozidiel pechoty a 34 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 458 tankov, 19 339 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 886 delostre­leckých systémov.

7:00 Je absolútne lojálny novozvolenému republikánskemu prezidentovi Donaldovi Trumpovi, nevyzerá ako fanúšik Ruska, ale podľa všetkého nie je ani veľkým obdivovateľom Ukrajiny. Kto je generál vo výslužbe Keith Kellogg?

Čítajte viac Bude „vydierať“ Kyjev aj Moskvu? Trump na Ukrajinu pošle generála

6:30 Nedávny rozsiahly útok Ruska na Ukrajinu ukazuje „dôležitosť“ podpory Kyjeva, uviedol vo štvrtok americký prezident Joe Biden. Zároveň vyjadril silnú podporu Ukrajine pred nástupom novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa do úradu, uviedla agentúra AFP. Ruský prezident Vladimir Putin hovorí, že silné raketové údery na Ukrajiny sú odvetou za použitie západných zbraní proti Rusku.

Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina boli mohutné útoky na Ukrajinu reakciou na pokračujúce útoky americkými zbraňami. Rusko vyrába 10-krát viac rakiet ako všetky krajiny NATO dohromady, povedal Putin podľa ruskej agentúry TASS: „Budúci rok sa táto produkcia zvýši o ďalších 25 – 30 %“. Všetky západné rakety dodávané do Kyjeva majú ruské náprotivky s dlhším doletom a silnejšie, dodal ruský prezident. Podľa neho žiadny útok na ruské územie nezostane bez odpovede. Raketa Orešnik podľa neho nemá vo svete obdobu. V prípade jeho masívneho použitia bude sila úderu porovnateľná s jadrovou zbraňou, tvrdí Putin: „Aj keď Orešnik, samozrejme, nie je zbraňou hromadného ničenia“.

„Tento útok je neprijateľný a slúži ako ďalšia pripomienka dôležitosti a naliehavosti podpory pre ukrajinský ľud proti ruskej agresii,“ ozrejmil Biden vo vyhlásení. Reagoval tak na štvrtkový úder Ruska, ktoré zaútočilo takmer 200 raketami a dronmi na energetickú sieť Ukrajiny. V dôsledku toho zostal vyše milión ľudí bez elektriny.

„V tento deň je môj odkaz pre Ukrajincov jasný, Spojené štáty stoja pri vás,“ dodal Biden, ktorý sa v posledných týždňoch svojho pôsobenia v Bielom dome snaží zintenzívniť podporu Kyjeva. Očakáva sa totiž, že Trump prinesie zmenu v politike voči Ukrajine, píše AFP.

Novozvolený prezident Trump prisľúbil rýchle ukončenie konfliktu sprostredkovaním dohody o prímerí medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Kritici však varovali, že Trump na to pravdepodobne využije tlak v rámci vojenskej pomoci USA. Mohol by tak prinútiť Kyjev prijať dohodu, pre ktorú stratí okupované územia, poprípade sa tiež vzdá možnosti vstúpiť do NATO.

Trump ešte v stredu oznámil, že za osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu vymenuje generála Keitha Kellogga, spoluautora dokumentu vyzývajúceho Washington na využitie vojenskej pomoci ako prostriedku na presadenie mierových rokovaní.

6:25 Rostovská oblasť na juhozápade Ruska čelila v noci na piatok rozsiahlemu náletu ukrajinských dronov, uviedli miestne úrady. Protivzdušná obrana podľa gubernátora zostrelila tri desiatky dronov. Po nálete sa na sociálnych sieťach objavili správy, že podľa očitých svedkov horí sklad pohonných hmôt pri meste Kamensk-Šachtinskij, uviedol server Ukrajinska pravda. Pripomenul, že na rovnaký sklad slúžiaci ruskej armáde zasiahli ukrajinské drony aj v lete.

"Protivzdušná obrana odráža rozsiahly vzdušný útok nepriateľa, napísal na sociálnej sieti gubernátor Jurij Sljusar, podľa ktorého obrana zničila tri desiatky dronov. Trosky zostrelených dronov podľa neho spôsobili škody na strechách súkromných domov v dvoch dedinách, no ranení či obete nie sú hlásené.

Protivzdušná obrana počas noci zničila 47 ukrajinských dronov, uviedlo nad ránom na sociálnej sieti ruské ministerstvo obrany. Spresnilo, že 29 dronov ruskí vojaci zničili nad Rostovskou oblasťou, osem nad Krasnodarským krajom, po troch nad Belgorodskou, Brjanskou a Voronežskou oblasťou a jeden nad anektovaným Krymom. O prípadných škodách, ranených a ďalších podrobnostiach sa ministerstvo nezmienilo.

Ešte pred polnocou úrady oboch krajín informovali o útokoch nepriateľských dronov. V Kyjeve, kde zasahovala protivzdušná obrana, vplyv trosiek zostreleného dronu spôsobil požiar jednej z kyjevských polikliník, uviedol na sociálnej sieti starosta Vitalij Kličko. Neskôr spresnil, že zranenia utrpel policajt polikliniky. Na sociálnych sieťach sa objavili správy o troch desiatkach dronov nad piatimi ukrajinskými regiónmi, poznamenal server BBC News. O ďalších vlnách ruských dronov vo vzdušnom priestore krajiny informovalo ukrajinské letectvo.

Letecké poplachy boli vyhlásené aj v ruskej Belgorodskej a Voronežskej oblasti. Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov informoval o jednom zostrelenom ukrajinskom drone, ktorého trosky poškodili v dedine Skorodnoje dva súkromné domy, jednu dodávku a plynové potrubie, čo spôsobilo požiar. Neskôr Gladkov napísal na sociálnej sieti, že terčom náletu dvoch dronov sa stalo aj mesto Šebekino. Oba nálety sa zaobišli bez obetí a ranených.