Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 011 dní
- Po ruských útokoch hlásia najmenej šesť obetí
- Ukrajina posilňuje kľúčové pozície na frontovej línii v oblasti Donbasu
- Ukrajinská rozviedka zasiahla na Kryme tri drahé ruské radarové stanice
- Je svet v tretej svetovej vojne alebo nie?
- Rusko nad Ukrajinu vyslalo desať útočných dronov, uviedla ukrajinská armáda
- Rusko prišlo vo vojne už o viac ako 740-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina
Čítajte viac 1010. deň: Lacné ukrajinské drony vyhodili do vzduchu ruský radar za desiatky miliónov dolárov. Devastácia je zachytená na videu
22:05 Najmenej štyria ľudia zahynuli v sobotu pri ruskom raketovom útoku na Dnepropetrovskú oblasť na Ukrajine, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj. Ďalšie dve obete hlásili zo susednej Chersonskej oblasti, kde delostrelectvo zasiahlo autobusovú zastávku. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
V meste Caryčanka severne od oblastnej metropoly Dnipro prebiehala po raketovom útoku záchranná operácia, uviedli miestne úrady. Zranenia utrpelo ďalších viac ako desať ľudí, poškodená bola obytná budova a obchod.
V dedine Antonivka východne od mesta Cherson zasiahlo ruské delostrelectvo autobusovú zastávku, oznámila oblastná prokuratúra s tým, že ďalšiu ženu po útoku hospitalizovali.
V sobotu tiež ukrajinská armáda hlásila ťažké boje na frontovej línii na východe Ukrajiny. Prudké zrážky sa podľa nej odohrávali v kľúčových oblastiach miest Pokrovsk a Kurachove, na ktoré sa ruské sily pri svojom postupe sústredia. Prelom by im otvoril cestu k strategickým mestám Dnipro a Záporožie, napísala DPA. Ukrajinskí vojenskí experti však tvrdia, že front v regióne Donbas sa stabilizoval po tom, ako tam Kyjev nasadil posily.
Generálny štáb v Kyjeve zaznamenal podľa poslednej správy celkovo 153 bojových zrážok pozdĺž frontových línií.
21:04 Ukrajinské obranné spravodajstvo zasiahlo v piatok na okupovanom polostrove Krym až tri drahé ruské radarové stanice. Rozviedka konštatovala, že zasiahnutá bola jedna radarová stanica Kasta-2e2 a dve radarové stanice Podlet.
„Pokračujeme v úderoch na vojenské ciele ruských okupantov,“ uviedlo ukrajinské obranné spravodajstvo na komunikačnej platforme Telegram.
Radar Podlet slúži na detekciu vzdušných cieľov v nízkych a extrémne nízkych výškach aj v zložitých rušivých podmienkach. Jeho úlohou je predovšetkým zameriavanie cieľov pre systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400.
Radar Podlet stojí približne päť miliónov dolárov. Radarová stanica Kasta-2e2 má cenovku zhruba 60 miliónov dolárov. Deň predtým ukrajinská rozviedka zničila na Kryme jeden ruský radar Podlet.
20:15 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu došlo k poškodeniu 15 ukrajinských civilných letísk, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorého v sobotu citovali miestne médiá. Ukrajina má podľa štátnej leteckej služby 20 civilných letísk a aktuálne skúma možnosti čiastočného otvorenia svojho vzdušného priestoru, ktorý je od začiatku vojny úplne uzavretý. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Obyvatelia Ukrajiny musia v súčasnosti cestovať autom alebo vlakom do susedných krajín, aby odtiaľ následne mohli odletieť do zahraničia. Pre tých, ktorí žijú na východe krajiny, môže cesta z Ukrajiny trvať aj celý deň.
„Posúdili sme riziká a identifikovali potreby síl protivzdušnej obrany na čiastočné otvorenie vzdušného priestoru,“ citovala Šmyhaľa na dopravnej konferencii štátna tlačová agentúra Ukrinform. „Bezpečnostné otázky a vojenská situácia sú pre toto rozhodnutie naďalej kľúčové,“ zdôraznil premiér.
Šmyhaľ doplnil, že Rusko za posledné tri mesiace zaútočilo aj na ukrajinské prístavy takmer 60-krát, pričom poškodilo alebo zničilo takmer 300 zariadení a 22 civilných plavidiel.
15:29 Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že bezpečnostné opatrenia na východnej hranici krajiny sú investíciou do mieru. Pri sobotňajšej návšteve obranného opevnenia pozdĺž hranice s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningradom, ktoré prezývajú Východný štít, Tusk povedal, že Európa tieto kroky ocenila a je ochotná poskytnúť krajine aj finančnú podporu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
„Všetko to, čo tu robíme, má za cieľ odstrašiť a odradiť akýchkoľvek potenciálnych útočníkov, a preto ide o skutočnú investíciu do mieru,“ zdôraznil Tusk. „Vynaložíme na to miliardy zlotých, no aktuálne sleduje (iniciatívu) s potešením celá Európa, ktorá je v prípade potreby ochotná finančne prispieť,“ ozrejmil premiér.
Tusk zároveň ubezpečil, že pobaltské štáty budú spolupracovať s Varšavou v otázke vôd Baltského mora, ku ktorým má prístup aj Rusko. Týmto krokom chcú krajiny spoločne zabezpečiť, že Východný štít ochráni nie len hranice Poľska s Minskom a Moskvou, ale aj všetkých členov NATO, ktorí s nimi zdieľajú hranice.
„Ide o veľmi modernú myšlienku, ako zabezpečiť hranicu s využitím rôznych prvkov infraštruktúry, napríklad tzv. českých ježkov – protitankových zábran, či prvkov prirodzeného prostredia,“ dodal Tusk. Dobudovanie opevnenia je naplánované do roku 2028.
Vytvorenie poľského opevnenia v hodnote niekoľkých miliárd eur oznámili úrady v máji počas hybridných útokov z Bieloruska. Estónsko, Lotyšsko a Litva reagovali na podobné hrozby dohodou o vybudovaní Baltskej obrannej línie a plány zverejnili v januári. Tieto dva projekty sa následne zlúčia do jedného opevneného komplexu, píše PAP.
Projekt Východný štít zahŕňa výstavbu zábran a plotov pozdĺž hranice, ktoré sú vybavené vojenskými zariadeniami. Obranná línia bude okrem iného schopná reagovať na prekvapivé útok aj prostredníctvom systémov monitorovania vzdušného priestoru a bude vybavená aj podzemnými bunkrami.
15:00 Raz sa vojna na Ukrajine skončí a každá jedna krajina na svete bude chcieť obnoviť vzťahy s Ruskom. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy. Obhajoval tak cestu predsedu vlády Roberta Fica (Smer) do Moskvy na pozvanie od ruského prezidenta Vladimíra Putina na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom. Šutaj Eštok zdôraznil, že Rusko je pre Slovensko z hľadiska nerastných surovín a z hľadiska strategického partnerstva nesmierne dôležité. Poslanec Juraj Krúpa (SaS) reagoval, že cesta premiéra do Moskvy sa blíži vyslovene k zrade.
13:55 Schopnosti ruskej najmodernejšej rakety Orešnik nie sú žiadna novinka a jej použitie nepovedie k ďalšej eskalácii vojny. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Podľa analytikov snahy ruského vodcu Vladimira Putina zdôrazniť technické vlastnosti rakety sú iba súčasťou širšej informačnej kampane.
ISW je presvedčený, že Putinovo zameranie sa na dolet a nosnosť rakety, porovnávajúc jej ničivé schopnosti s jadrovými zbraňami, má za cieľ zastrašiť Ukrajinu a Západ a odradiť Kyjev od ďalších útokov na ruské územie západnými systémami.
„Dokonca aj Putinova hrozba útokov na ‚rozhodovacie centrá‘ v Kyjeve vyznievajú ako prázdne slová, keďže ruské sily pravidelne útočia na civilnú a kritickú infraštruktúru v Kyjev bezpilotnými lietadlami a raketami schopnými niesť jadrové zbrane,“ konštatujú analytici z ISW.
Čítajte viac Orešnik: Putinov jadrový odkaz. Čo značí nová tajomná ruská zbraň?
12:05 Ruská armáda v noci na dnes vyslala nad ukrajinské územie desať dronov, čo je iba zlomok v porovnaní s predchádzajúcimi dňami, tvrdí Kyjev. Ukrajinské letectvo informovalo, že protivzdušná obrana osem dronov zostrelila, jeden sa stratil z radarov a jeden vletel na okupované územie. Ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že ruská protivzdušná obrana zneškodnila 11 ukrajinských bezpilotných lietadiel.
Ruskojazyčný servis BBC informuje, že podľa úradov v Dagestane sa bezpilotné lietadlo pokúšalo zaútočiť na bližšie neurčené objekty v meste Kaspijsk ležiacom neďaleko Machačkaly. Nachádza sa tam letisko, ktoré dočasne prerušilo prevádzku. Šéf Dagestánu Sergej Melikov uviedol, že podľa doterajších informácií nevznikli žiadne škody a nikomu sa nič nestalo.
Ruské ministerstvo obrany sa o dianí v Dagestane nezmienilo. Informovalo o ôsmich zostrelených bezpilotných lietadlách nad Belgorodskou oblasťou susediacou s Ukrajinou a troch zneškodnených nad Čiernym morom.
Ukrajinské drony v Kaspijsku, vzdialenom asi 1500 kilometrov od ukrajinsko-ruských hraníc, útočili už začiatkom novembra. Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) sa ich terčom vtedy prvýkrát stala základňa ruskej Kaspickej flotily.
Dnes HUR uviedla, že zničila tri rádiolokačné systémy, ktoré Rusko rozmiestnilo na Kryme, ktorý Ukrajine zabralo v roku 2014.
Ruská armáda dnes v Chersone na juhu Ukrajiny podľa miestnych úradov zhodila výbušninu na minibus, zranenia utrpelo sedem ľudí. Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na platforme Telegram informoval, že nepriateľ v piatok večer na región útočil s nasadením dronov a delostrelectva. O život prišiel 38-ročný muž. Poškodených je sedem rodinných domov a niekoľko hospodárskych stavov, zničené sú aj bližšie neurčené objekty infraštruktúry alebo priemyselný podnik.
11:11 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 740 400 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas piatka prišli Rusi o 1 740 vojakov, päť tankov, 12 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 23 delostreleckých systémov a 72 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 463 tankov, 19 355 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 431 vozidiel a autocisterien, 20 909 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 019 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 792 dronov, 2 851 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 617 kusov špeciálnej techniky.
9:12 Severná Kórea bude „neustále podporovať“ ruskú vojnu na Ukrajine. Ako v sobotu informovali severokórejské štátne médiá, tamojší vodca Kim Čong-un to sľúbil na piatkovom stretnutí s ruským ministrom obrany Andrejom Belousovom.
Ruská vojenská delegácia pod vedením Belousova pricestovala v piatok do Severnej Kórey uprostred rastúceho medzinárodného znepokojenia z rozširujúcej sa spolupráce oboch krajín po tom, čo Severná Kórea minulý mesiac vyslala do Ruska tisíce vojakov.
Severokórejská štátna tlačová agentúra (KCNA) uviedla, že Kim a Belousov dosiahli na stretnutí „uspokojivý konsenzus“ o posilnení strategického partnerstva. Kim povedal, že Severná Kórea „bude vždy podporovať politiku Ruskej federácie na obranu svojej suverenity a územnej celistvosti pred snahami imperialistov o hegemóniu“, uviedla KCNA.
Podľa odhadov USA, Ukrajiny a Južnej Kórey vyslala Severná Kórea do Ruska viac ako 10-tisíc vojakov a niektorí z nich sa už začali zapájať do bojov. USA, Južná Kórea a iné krajiny tvrdia, že Severná Kórea poslala Rusku aj delostrelecké systémy, rakety a iné konvenčné zbrane, aby doplnila vyčerpané zásoby ruských zbraní.
8:30 Je svet v tretej svetovej vojne alebo nie? „Zglobalizoval“ šéf Kremľa Vladimir Putin svoju veľkú inváziu? Ruská agresia proti Ukrajine rozpútala skoro apokalyptickú debatu.
Čítajte viac Experti: Za ropu všetko. Kim je s Putinom spokojný, hoci Rusi posielajú jeho vojakov na smrť
7:18 Nové ukrajinské jednotky sa presúvajú na silne ohrozené frontové pozície v oblasti Pokrovsk a Kurachove v reakcii na ruský postup na východe Ukrajiny, oznámil v piatok hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj podľa agentúry DPA.
Nové jednotky sú vybavené dodatočnou muníciou a zbraňami, napísal Syrskyj na sociálnej sieti Facebook. Zdôraznil pritom zmariť širšie plány nepriateľa, ktoré „značne presahujú tieto oddiely frontovej línie“.
Podľa piatkovej správy generálneho štábu ukrajinskej armády pokračujú mimoriadne ťažké boje v oblasti miest Pokrovsk i Kurachove. Tieto mestá sa nachádzajú na západnom okraji Donbasu v Doneckej oblasti. Ruský prienik by tu mohol otvoriť cestu ku kľúčovým mestám ako Dnipro či Záporožie, píše DPA.
V ten istý deň ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval generálmajora Mychajla Drapatého za nového veliteľa ukrajinských pozemných jednotiek.
6:45 Urobíme všetko pre to, aby sa vojna skončila v roku 2025, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre Sky News. Zelenskyj uviedol, že ak neokupovanú časť Ukrajiny prijmú do NATO, mohla by sa ukončiť „horúca fáza vojny“. Územia, ktoré okupuje Rusko, by sa potom Ukrajina snažila získať diplomatickou cestou.
Čítajte viac Sky News: Zelenskyj naznačil, že ukončí vojnu za členstvo neokupovanej časti Ukrajiny v NATO
Zelenskyj povedal, že Ukrajina požiadala o vybavenie 10 vojenských brigád na boj proti ruskej agresii, ale Západ úplne vybavil iba dve a pol brigády. Podľa servera Ukrainska pravda to uviedol pre Sky News a naznačil, že Ukrajina nemá problém s počtom zmobilizovaných ľudí, ale s tým, že ich nemá ako vyzbrojiť.
„Hovoria o mobilizácii, ale skutočný problém je s tými 10 brigádami, ktoré naši partneri nevybavili, naozaj som sa ich pred viac ako rokom prosil o vybavenie týchto brigád. Prijali sme toto rozhodnutie so Spojenými štátmi a s európskymi spojencami a dnes Európa a Spojené štáty úplne vybavili dve a pol brigády,“ uviedol ukrajinský prezident.
Medzi dôvodmi, prečo sa to stalo, Zelenskyj uviedol „nejakú byrokraciu, nejaké rozhodnutia, niektoré sa nepovažujú za prioritu“ a dodal, že „v tejto vojne je to stále takto“. Na návrhy mobilizovať mladých ľudí podotkol – chcete, aby niekto šiel na smrť bez zbraní? Podľa Zelenského sa mobilizácia robí s ohľadom ušetriť ľudské životy.
„Ak majú európski alebo americkí predstavitelia predstavu o veku mobilizácie, chcem ich požiadať, aby si urobili svoju prácu a my si urobíme svoju," zdôraznil Zelenskyj podľa serveru Ukrainska pravda.
6:45 Napriek napätej finančnej situácii zamýšľa nemecký minister obrany Boris Pistorius objednať pre ozbrojené sily nové ponorky za 4,7 miliardy eur. Ministerstvo obrany uvádza túto sumu v materiáli pre rozpočtový výbor Spolkového snemu, dolnej komory parlamentu, ktorý musí tieto prostriedky schváliť, informuje agentúra AFP.
Podľa výboru chce Pistorius kúpiť ďalšie štyri ponorky triedy U212CD, ktoré vyrába spoločnosť Thyssenkrupp Marine Systems. Kúpna cena by však v konečnom dôsledku mohla byť výrazne vyššia ako 4,7 miliardy eur, pretože ministerstvo požaduje od výrobcu dodatočné zmeny vo vybavení ponoriek. Tie by mohli konečnú sumu zvýšiť o ďalších 2,44 miliardy eur.
S plánovaným nákupom štyroch ponoriek sa v rozpočte na rok 2024 zatiaľ nepočíta. Náklady by sa však mali rozložiť na niekoľko rokov. Ministerstvo obrany v zdôvodnení uvádza, že ide o „nepredvídanú“ potrebu, keďže v čase schvaľovania rozpočtu ešte neboli stanovené zmeny v obranných plánoch NATO.
Ministerstvo považuje nákup ďalších ponoriek za „nevyhnutný“. Bez nich by Nemecko nebolo schopné splniť nové požiadavky NATO na lepšiu ochranu severného krídla Aliancie. Podľa nich musí mať Nemecko od roku 2031 najmenej päť prevádzkyschopných ponoriek. Bundeswehr má v súčasnosti k dispozícii šesť ponoriek triedy 212 A. V minulosti neboli pre nedostatok náhradných dielov a opravárenských kapacít niektoré z nich prevádzkyschopné.