1 012. deň: Ukrajina má byť v NATO. Zelenskyj nalieha na USA, aby o tom presvedčili Európu

Čítajte viac 1 011 deň: Ukrajina posilňuje kľúčové pozície na frontovej línii. Kim prisľúbil neochvejnú podporu Rusku

20:41 Ruská armáda utrpela v novembri vo vojne proti Ukrajine rekordné straty na vojenskej technike a personáli. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo obrany.

V novembri bolo zranených, zabitých alebo zajatých 45 720 ruských vojakov, ktorí sa tak nemohli ďalej zúčastňovať na bojových operáciách. Tento počet je podľa ministerstva ekvivalent viac ako troch motostreleckých divízií ruskej armády.

V novembri bol prekonaný aj denný rekord v počte strát, keď počas jedného dňa Rusko prišlo o 2 030 vojakov. Ukrajinské sily počas uplynulého mesiaca zničili aj 307 ruských tankov, 899 bojových obrnených vozidiel a 884 delostreleckých systémov.

Podľa prepočtov ukrajinského ministerstva obrany sa novembrová strata ruských zbraní a vybavenia odhaduje na viac ako tri miliardy dolárov.

19:10 Nový predseda Európskej rady António Costa prisľúbil Ukrajine rýchly pokrok v prístupovom procese. Po nedeľňajšom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve povedal, že sa budú spoločne snažiť o otvorenie najmenej dvoch kapitol prístupových rokovaní v prvom polroku 2025, píše DPA.

Costa pripomenul, že v rôznych oblastiach politiky, ako je napríklad roaming, sa už postupná integrácia začína. Ukrajinu uistil o ďalšej finančnej pomoci EÚ v boji proti pokračujúcej ruskej invázii a snahách prijať 15. balík sankcií voči Rusku. Spomenul tiež, že od budúceho roka by mala Ukrajina dostať pomoc vo výške 1,5 miliardy eur mesačne z výnosov z ruského majetku zmrazeného v EÚ.

Európska únia oficiálne otvorila prístupové rozhovory s Ukrajinou v júni tohto roka. Ako dlho potrvajú a či budú úspešne uzavreté, zostáva nejasné. Všeobecne sa nepokladá za pravdepodobné, že by Ukrajina do Únie vstúpila skôr, ako sa skončí vojna.

18:18 Spojené štáty nezvažujú možnosť vrátiť na Ukrajinu jadrové zbrane, akých sa vzdala po rozpade Sovietskeho zväzu. Uviedol to v nedeľu poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Sullivan sa vyjadril po otázke o novembrovom článku denníka New York Times, podľa ktorého niektorí nekonkretizovaní západní predstavitelia naznačili, že by americký prezident Joe Biden mohol pred odchodom z funkcie poskytnúť Ukrajine takéto zbrane.

„O tom sa neuvažuje, nie. Ukrajine poskytujeme vo zvýšenej miere rôzne konvenčné kapacity, aby sa mohla účinne brániť a preniesť boj k Rusom, nedávame im nukleárne kapacity,“ povedal poradca pre televíziu ABC.

17:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu povedal, že jeho krajina potrebuje pred prípadnými rozhovormi s Ruskom bezpečnostné záruky od NATO a ďalšie zbrane na svoju obranu, aby posilnila svoju pozíciu. Píše AFP a Reuters.

Zelenskyj sa vyjadril po stretnutí s novu šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou a novým predsedom Európskej rady Antóniom Costom, ktorí navštívili Kyjev v prvý deň vo funkcii, aby vyjadrili Ukrajine podporu. „Pozvanie Ukrajiny na vstup do NATO je potrebné pre naše prežitie,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii s Costom. Zdôraznil, že pozvánka musí zahŕňať celé územie Ukrajiny, hoci uznáva, že obranný štít NATO by sa počas vojny nemohol týkať oblastí okupovaných Ruskom.

Ukrajinu čaká ťažká zima, keď Rusko útočí na jej energetickú sieť a vyčerpané jednotky Kyjeva strácajú pozície na fronte, konštatovala AFP. Neistota panuje aj v otázke budúcej podpory USA po januárovom nástupe novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Objavujú sa obavy, že by mohol prinútiť Kyjev k bolestivým ústupkom v snahe rýchlo dosiahnuť mierovú dohodu.

Costa uviedol, že Európska únia bude poskytovať Ukrajine neochvejnú podporu. „Stále sme pri vás od prvého dňa tejto vojny a môžete s počítať s tým, že pri vás budeme stáť aj naďalej,“ povedal Zelenskému.

Kallasová novinárom počas cesty na Ukrajinu povedala, že pre Kyjev by bolo najsilnejšou bezpečnostnou zárukou členstvo v NATO. Podľa diplomatov z Aliancie sú však vyhliadky na skoré prijatie Ukrajiny mizivé vzhľadom na nesúhlas mnohých členov, obávajúcich sa zatiahnutia do vojny s Ruskom. Kallasová tiež uviedla, že Únia by mala zachovať „strategickú nejasnosť“ a nevylučovať nič, pokiaľ ide o vyslanie európskych jednotiek na podporu dodržiavania prípadného prímeria.

EÚ sa podľa nej bude tiež snažiť presvedčiť Trumpa, že podpora Kyjeva je v záujme USA. „Pomoc pre Ukrajinu nie je charita. Víťazstvo Ruska by rozhodne povzbudilo Čínu, Irán, Severnú Kóreu,“ zdôraznila.

16:30 Ruské útoky na ukrajinské územie v noci na nedeľu pripravili o život najmenej 14 civilistov a zranených bolo minimálne 51 osôb. Rusko počas noci vypustilo dovedna 78 bezpilotných lietadiel. Zničených bolo 32 dronov a ďalších 45 zmizlo z radarov vďaka zásahu prostriedkov elektronického boja.

Tri osoby zahynuli v meste Cherson na juhu Ukrajiny, keď v nedeľu ráno ruské bezpilotné lietadlo zaútočilo na autobus. Štyria ľudia zomreli pri ruskom raketovom útoku na dedinu Caričanka v Dnepropetrovskej oblasti. Po dve osoby zahynuli v meste Myrnohrad v Doneckej oblasti a pri ruskom útoku na 14 dedín v Chersonskej oblasti.

V Rusku podľa tamojších úradov pri útoku ukrajinského bezpilotného lietadla v Brianskej oblasti prišlo o život dieťa. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na nedeľu bolo zostrelených 29 ukrajinských bezpilotných lietadiel v štyroch regiónoch na západe Ruska – dovedna 20 nad Brianskou oblasťou, sedem nad Kalužskou oblasťou a po jednom v Smolenskej a Kurskej oblasti.

15:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že je stále čas na to, aby Spojenie štáty presvedčili „skeptikov“ v Európe o tom, že Ukrajina by mala vstúpiť do NATO. Pozvánka do aliancie je podľa neho potrebná pre prežitie jeho krajiny, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.

Zelenskyj na tlačovej v konferencii s najvyššími predstaviteľmi EÚ podľa agentúry Reuters povedal, že pozvánka do NATO by sa musela týkať celého ukrajinského územia. Pristúpil by ale na to, že by sa počas trvania vojny aliančné bezpečnostné záruky nevzťahovali na Ruskom okupované územia.

V Kyjeve dnes so Zelenským rokovala nová šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová a šéf Európskej rady António Costa, aby hneď po nástupe do funkcie dali Ukrajine najavo, že podporu zo strany EÚ bude pokračovať. Zelenskyj povedal, že ich informoval o konkrétnych potrebách Ukrajiny v protivzdušnej obrane. „Ruský teror proti našej energetike, proti našim ľuďom nanešťastie pokračuje,“ citovala Zelenského agentúra Ukrinform. Dodal, že len za november Rusko na Ukrajinu útočilo skoro 340 strelami a raketami a viac ako 2 500 dronmi. „Žiadna krajina nemôže vydržať takýto teror sama,“ poznamenal.

Vyzdvihol celoúniovú aj českú iniciatívu dodávok munície na Ukrajinu. „Je dôležité, aby sa obe tieto dohody plne realizovali,“ povedal. EÚ sa zaviazala dodať Ukrajine do konca tohto roka milión kusov delostreleckej munície, na základe českej iniciatívy má ukrajinská armáda získal 500 000 granátov.

14:56 Ruský vodca Vladimir Putin schválil rozpočtové plány na rok 2025, ktoré zvýšia vojenské výdavky na rekordnú úroveň. Na národnú obranu bude podľa dokumentu zverejneného v nedeľu na vládnej webovej stránke vyčlenených približne 32,5 % rozpočtu, čo predstavuje 13,5 bilióna rubľov. To je nárast z 28,3 % v tomto roku. Plány už v uplynulých dňoch schválili poslanci oboch komôr ruského parlamentu.

Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá trvá od februára predminulého roka, je najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny a vyčerpáva zdroje na oboch stranách. Hoci Kyjev dostáva miliardy dolárov od svojich západných spojencov, ruské sily sú početnejšie a lepšie vybavené. V ostatných mesiacoch ruská armáda čoraz viac zatláča ukrajinské jednotky a získava pod svoju kontrolu územia na východe Ukrajiny.

14:00 Rusko tento týždeň nedopatrením zhodilo 250-kilogramovú leteckú bombu FAB na dedinu v Belgorodskej oblasti. Informuje o tom ruskojazyčný telegramový kanál Astra, ktorý ruské úrady pred časom označili za „zahraničného agenta“. Bomba neexplodovala, svoje domovy však muselo dočasne opustiť asi 100 ľudí.

Lietadlo ruského letectva, ktoré malo útočiť na Ukrajine, bombu v utorok zvrhol na dedinu Kazackoje na severozápad od Belgorodu. Dopadla pri obytnom dome. Evakuovaní sa medzičasom mohli vrátiť domov. Ten istý deň sa v regióne našli ešte dve letecké bomby.

Astra uvádza, že od začiatku tohto roka eviduje najmenej 159 prípadov, keď kĺzavé bomby FAB dopadli ešte Rusku alebo na Ruskom okupovanom území Ukrajiny. Začiatkom minulého týždňa lietadlo zhodil bombu na dedine Bykovka severne od Belgorodu. Prerazila strechu školy, jej žiaci ale evakuovaní neboli. Na mieste zasahovala polícia a členovia teritoriálnej obrany.

12:10 Polícia v Severnom Macedónsku zatkla muža, ktorý je podozrivý, že chcel vstúpiť do ruskej armády a zapojiť sa od bojov proti Ukrajine. Informovalo o tom ministerstvo vnútra tejto členskej krajiny NATO, napísala agentúra AP.

Muž označovaný ako J. K. bol zatknutý v piatok večer a sudca ho poslal na 30 dní do väzby. Bol obvinený z „účasti v cudzej armáde, polícii alebo polovojenskej formácii“. Za to hrozia až tri roky väzenia. Podľa AP je to v Severnej Macedónsku prvý prípad, keď niekto čelí takémuto obvineniu.

Podľa ministerstva vnútra bol J. K. prostredníctvom internetu v kontakte s človekom, ktorý o sebe hovoril, že má poverenie ruskej armády, aby vyhľadával nových vojakov. J. K. v októbri odletel do Moskvy. Keď sa vrátil do Skopje, vypočúvala ho polícia. Podľa nej vyšetrovateľom povedal, že sa chystá podpísať zmluvu o pôsobení v ruskej armáde a že odíde do výcvikového tábora, kde sa bude pripravovať na boj na Ukrajine.

Polícia uviedla, že v piatok večer podnikla u J. K. domovú prehliadku a zabavila pri nej bližšie neurčené dokumenty. Severné Macedónsko sa po vpáde Ruska na Ukrajinu pripojilo k sankciám, ktoré západné krajiny uvalili na Moskvu. Vyhostilo tiež niekoľko ruských diplomatov. Predchádzajúca ľavicová vláda darovala Ukrajine zbrane a vojenský materiál.

10:57 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 742 130 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas soboty prišli Rusi o 1 730 vojakov, šesť tankov, 14 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 14 delostreleckých systémov a 76 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 469 tankov, 19 369 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 507 vozidiel a autocisterien, 20 923 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 019 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 803 dronov, 2 852 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 619 kusov špeciálnej techniky.

10:00 Poľský premiér Donald Tusk v sobotu navštívil hranicu Poľska s ruskou Kaliningradskou oblasťou, aby skontroloval postup prác na výstavbe vojenských opevnení. Uvedený zámer zároveň označil ako „investíciu do mieru“. Návšteva sa uskutočnila mesiac predtým, ako Poľsko prevezme rotujúce predsedníctvo Európskej únie.

Poľskí predstavitelia dlhodobo upozorňujú na potrebu posilnenia obrany v čase ruskej agresie. Poľsko a jeho armáda začali tento rok budovať systém s názvom Východný štít, ktorý sa bude nachádzať na asi 800-kilometrovom úseku pozdĺž poľských hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Podobné projekty chcú aj pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko.

„Čím lepšie je poľská hranica chránená, tým ťažšie je pre tých so zlými úmyslami priechodná,“ vyhlásil Tusk na tlačovej konferencii pri dedine Dabrówka.

Poľská vláda odhaduje, že vybudovanie tohto strategického vojenského projektu bude stáť minimálne 10 miliárd zlotých.

Tusk zdôraznil, že projekt je najväčší svojho druhu v Európe od konca druhej svetovej vojny a bude obsahovať aj systémy na prieskum a detekciu hrozieb, predsunuté základne, logistické centrá, sklady a protidronové systémy.

9:15 Po masívnom ukrajinskom dronovom útoku zahynulo v Brianskej oblasti na západe Ruska jedno dieťa, oznámil v nedeľu tamojší gubernátor Alexandr Bogomaz. Najmenej tri obete hlásia po útokoch Ruska aj z juhoukrajinského mesta Cherson, informuje Reuters.

Bogomaz na sociálnej sieti Telegram doplnil, že útoky úplne zničili jeden obytný dom. Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že jeho protivzdušná obrana počas noci zničila 29 ukrajinských dronov, z toho 20 v Brianskej oblasti, sedem v Kalužskej oblasti a po jednom v Smolenskej a Kurskej oblasti.

Údery prišli po tom, ako Moskva v utorok vypustila rekordný počet bezpilotných lietadiel smerom na Ukrajinu, čím prerušila dodávku elektrickej energie do veľkej časti západnej oblasti Ternopiľ a poškodila obytné budovy v Kyjevskej oblasti.

Rusko v noci na nedeľu dronmi tiež útočilo na viaceré časti Ukrajiny vrátane Kyjeva. Po páde trosiek z dronu na jednu z mestských štvrtí hlavného mesta nehlásili žiadnych zranených, uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. Ukrajina počas noci zneškodnila podľa vyhlásenia armády 32 zo 78 dronov. Ďalších 45 sa pravdepodobne stratilo v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.

Najmenej jeden z dronov však prešiel na juhoukrajinské mesto Cherson, kde zahynuli podľa tamojšieho gubernátora Oleksandra Prokudina najmenej traja ľudia. Ďalších sedem osôb utrpelo zranenia pri útoku, ktorý bol podľa neho zameraný na verejnú dopravu.

8:38 Nový predseda Európskej rady António Costa a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová pricestovali v nedeľu do Kyjeva, aby symbolicky vyjadrili podporu Ukrajine v prvý deň svojho pôsobenia vo funkcii, uviedli agentúry AFP a DPA.

„Prišli sme, aby sme dali jasne najavo, že stojíme na strane Ukrajiny a naďalej jej budeme poskytovať plnú podporu,“ vyhlásil Costa pred médiami.

Počas svojej oficiálnej návštevy sa dvojica plánuje stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ubezpečiť ho o podpore Európskej únie pre Ukrajinu, ktorá bojuje už viac ako dva a pol roka proti ruskej invázii.

Predseda Európskej rady ďalej spresnil, že pomoc od 27-členného bloku bude naďalej zahŕňať humanitárnu, finančnú, vojenskú a diplomatickú pomoc. Uviedol, že jednou z tém okrem súčasného konfliktu bude ich „spoločná európska budúcnosť“ a plánovaná integrácia Ukrajiny do EÚ.

Costa aj Kallasová sa oficiálne ujali funkcie o polnoci zo soboty na nedeľu, pričom do funkcie nastúpilo aj nové kolégium komisárov v rámci druhého funkčného obdobia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Kallasová nahradila vo funkcii predchádzajúceho najvyššieho diplomata bloku Josepa Borrella a Costa nahradil Charlesa Michela.

8:00 Šéf MI6 Richard Moore v prejave vo Francúzsku varoval, že opustiť Ukrajinu by ohrozilo britskú, európsku a americkú bezpečnosť a z dlhodobého hľadiska by viedlo k „nekonečne vyšším“ nákladom, uviedol britský denník The Guardian. Jeho prejav berie denník ako prosbu Donaldovi Trumpovi, aby naďalej podporoval Kyjev.

Moore vo svojom zriedkavom prejave povedal, že verí, že Vladimir Putin sa „nezastaví“ na Ukrajine, ak mu bude dovolené podrobiť si ju v akýchkoľvek mierových rozhovoroch s nastupujúcou americkou republikánskou administratívou.

„Ak sa Putinovi umožní uspieť v redukcii Ukrajiny na vazalský štát, nezastaví sa tam. Naša bezpečnosť – britská, francúzska, európska a transatlantická – bude ohrozená,“ povedal Moore podľa The Guardian počas prejavu v Paríži.

Peter Ricketts, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Spojeného kráľovstva, varoval, že odchod Putina z Ukrajiny s tým, „čo bude pociťovať ako víťazstvo“, by bolo pre Spojené kráľovstvo veľmi riskantné, uvádza The Guardian. V rozhovore pre BBC Radio 4 Today Programme súhlasil s Richardom Moorom, šéfom MI6, že je to momentálne najnebezpečnejší moment v národnej bezpečnosti kvôli „obrovskému množstvu súčasných hrozieb a kríz“, ktorým Spojené kráľovstvo čelí.

„Putin je čoraz bezohľadnejší,“ povedal Ricketts. „Počas studenej vojny a po nej existovali akési nepísané pravidlá cestnej premávky medzi veľmocami, ktoré mali zabrániť ich zrážke".

Rusko vedie v Európe bezohľadnú sabotážnu kampaň a zároveň vystupňovalo strašenie jadrovými zbraňami, aby západné štáty odradilo od pomoci Ukrajine, uviedol pri prejave v Paríži Moore. Dodal, že akékoľvek obmedzenie pomoci Ruskom napadnutej krajine by len povzbudilo prezidenta Vladimira Putina a jeho spojencov.

„Nedávno sme odhalili neuveriteľne bezohľadnú kampaň ruských sabotáží v Európe,“ povedal Moore, podľa ktorého sa navyše Putin a jeho prívrženci uchýlili k rinčeniu jadrovými zbraňami, aby rozsievali strach z dôsledkov pomoci Ukrajine.

„Cena podpory Ukrajiny je dobre známa, ale ak by sme tak nerobili, bola by cena nekonečne vyššia. Ak by Putin uspel, Čína by zhodnotila výsledky, Severnú Kóreu by to povzbudilo a Irán by bol ešte nebezpečnejší,“ uviedol šéf tajnej služby.

Už v septembri Moore varoval, že agresivita ruských tajných služieb sa výrazne zvýšila a že ich aktivity zahŕňajú opakované kybernetické útoky a žhárstvo. Moskva zodpovednosť za tieto incidenty odmieta. V októbri potom uviedol, že ruská vojenská rozviedka GRU sa snaží vyvolať chaos. Reuters tiež s odvolaním sa na zdroje v amerických tajných službách napísal, že Moskva pravdepodobne zintenzívni svoju kampaň proti európskym cieľom, aby zvýšila tlak na Západ kvôli jeho podpore Ukrajine.

Moore sa v prejave z veľkej časti venoval významu západnej solidarity a uviedol, že kolektívna sila britských spojencov predčí Putina, ktorý sa navyše dostal do vleku Číny, KĽDR a Iránu. "Ak Putinovi dovolíme uspieť v premene Ukrajiny na vazalský štát, tak sa pri tom nezastaví. Naša bezpečnosť – britská, francúzska, európska a transatlantická – bude ohrozená, "dodal.