Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 013 dní
- Do Kyjeva pricestoval nemecký kancelár Scholz
- Stoltenberg: Vojna sa môže skončiť, keď Ukrajina prenechá okupované územia Rusku
- Rusko získalo veľkú časť mesta Kurachove
- Zelenskyj: Trump a jeho tím študujú ukrajinský ‚víťazný plán‘
- USA oznámili veľký balík vojenskej pomoci Kyjevu
Čítajte viac 1 012. deň: Ukrajina má byť v NATO. Zelenskyj nalieha na USA, aby o tom presvedčili Európu
22:07 Vláda Spojených štátov oznámila, že pripravila pre Ukrajinu nový balík vojenskej pomoci v hodnote 725 miliónov dolárov. Na pomery posledných mesiacov nezvyčajne objemnú dodávku oznámil podľa agentúry Reuters šéf americkej diplomacie Antony Blinken. Podľa informácií agentúry AP posielajú USA okrem iného systémy proti dronom a muníciu do raketometov HIMARS. (ap, reuters)
19:21 Rusko chce napriek novým sankciám zachovať dodávky energie ropy, zemného plynu a jadrového paliva Maďarsku. Podľa agentúry MTI to vyhlásil v pondelok v Moskve maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po schôdzke s ruským vicepremiérom Alexandrom Novakom zodpovedným za energetické záležitosti.
Čítajte viac Szijjártó z Moskvy: Rusko napriek novým sankciám zachová dodávky energií Maďarsku
17:44 Nemecký kancelár Olaf Scholz na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve opätovne vyjadril „neochvejnú podporu“ Ukrajine v jej boji proti ruskej invázii. Opätovne však odmietol dodať Ukrajine rakety dlhého doletu Taurus. Vyhol sa tiež otázke o prijatí Ukrajiny do NATO. TASR píše podľa agentúr DPA, Reuters a AFP.
Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom zdôraznil, že Nemecko nepoľaví v poskytovaní pomoci Ukrajine a že Kyjev sa môže na Berlín spoľahnúť aj do budúcna.
Čítajte viac Príručka k Taurusom alebo zubná kefka? Scholz na Ukrajine upútal tajomným strieborným kufrom
„Hovorím to veľmi jasne (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi tu v Kyjeve: Máme silu vydržať. A budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ vyhlásil Scholz, podľa ktorého všetci dúfajú v ukončenie vojny.
Ukončenie konfliktu si však podľa neho vyžaduje kombináciu „neochvejnej podpory“ Ukrajiny na jednej strane a hľadanie spôsobov, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na strane druhej. Scholz zdôraznil, že Rusko nemôže Ukrajine mier vnútiť a žiadne rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny nemôže byť prijaté bez jej súhlasu.
16:00 Podľa servera hvg.hu Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol myšlienku prímeria. Lavrov obvinil západné štáty z toho, že prímerie na Ukrajine chcú dosiahnuť preto, aby Kyjev vyzbrojili ďalšími pokročilými zbraňami. Šéf ruskej diplomacie to uviedol na tlačovej konferencii so svojím maďarským rezortným kolegom Péterom Szijjártóom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Podľa Lavrova Západ „začína hovoriť o prímerí ako o prostriedku, ktorý má poskytnúť Ukrajine úľavu a Západu príležitosť opätovne zásobovať Ukrajinu modernými zbraňami dlhého doletu.“ Takýto prístup nepovažuje ruský minister za „cestu k mieru“.
15:45 Balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý počas svojej návštevy Kyjeva ohlásil nemecký kancelár Olaf Scholz, bude obsahovať systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, tanky Leopard 1 a útočné bezpilotné lietadlá. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemeckého verejnoprávneho vysielateľa DW, ktorý citoval predstaviteľa rezortu obrany Nemecka.
„Zima je za dverami, takže v balíku pomoci nebude chýbať ani zimná výstroj, ručné zbrane a výhrevná technika,“ povedal predstaviteľ nemeckého ministerstva obrany. Táto nemecká vojenská pomoc podľa neho príde na Ukrajinu v decembri.
14:45 Rusko vo vojne proti Ukrajine doteraz použilo približne 60 severokórejských balistických rakiet KN-23. Uviedol to v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa predstaviteľ ukrajinskej obrannej rozviedky Andrij Černiak, informuje web Defense Express.
Černiak zdôraznil, že hoci tieto zbrane majú technologické obmedzenia, stále predstavujú vážnu hrozbu. „Ich presnosť nie je veľmi vysoká, pretože sú vyrobené pomocou zastaraných technológií,“ vysvetlil Černiak. Dodal však, že zastarané technológie výroby rakiet neznižujú ich schopnosť spôsobiť škody alebo pripraviť ľudí o život.
Podľa Černiaka severokórejské strely predstavujú značné riziko pre priemyselnú infraštruktúru Ukrajiny, keďže ich cieľmi sú kľúčové zariadenia dôležité pre hospodárstvo a obranu krajiny. Okrem rakiet KN-23 ukrajinská rozviedka vyjadrila obavy z možných dodávok severokórejskej delostreleckej munície do Ruska. Černiak upozornil na možnosť presunu miliónov kusov munície, pričom poukázal na pozorovaný pohyb kontajnerov.
13:07 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v pondelok v Moskve stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. S odvolaním sa na príspevok maďarského ministra na Facebooku o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Maďarsko stojí na strane mieru. Za posledných tisíc dní sa definitívne potvrdilo, že vojna na Ukrajine nemá riešenie na bojisku, takže ho treba hľadať pri rokovacom stole. Prerušenie diplomatických stykov však znemožňuje rokovania a tým aj ukončenie vojny. Budeme udržiavať dialóg, pretože len tak má mierová misia šancu uspieť,“ napísal Szijjártó, ktorého predtým prijal prvý podpredseda ruskej vlády Denis Manturov.
12:57 Ruské jednotky obsadili veľkú časť ukrajinského mesta Kurachove ležiaceho v Doneckej oblasti, informoval v pondelok ukrajinský vojenský blog DeepState. Podľa neho ruskí vojaci okupujú východnú časť mesta. Ruský vojenský blog Rybar hlásil boje v centre mesta. Píše o TASR na základe správy agentúry DPA.
Podľa ukrajinských úradov sa v meste ku koncu novembra nachádzalo okolo 650 obyvateľov. Kurachove leží asi 40 kilometrov východne od Donecka, pred vojnou tam žilo približne 18-tisíc obyvateľov.
Ukrajinský generálny štáb v Kyjeve informoval, že Rusko len počas nedele zaútočilo na Kurachove a jeho okolie 48-krát. Ruské útočné jednotky minulý týždeň vpadli do centra, čím podľa DPA urýchlili pád mesta.
Ukrajinské ozbrojené sily priznávajú, že v oblasti im spôsobuje problémy nedostatok vojakov.
Pozorovatelia zastávajú názor, že Rusko chce aj za cenu veľkých strát obsadiť čo najväčšie územie ešte pred januárovou inauguráciou zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, dodáva DPA.
12:51 Ruský prezident Vladimir Putin sa chystá navštíviť Indiu. Presný termín jeho cesty však ešte nie je známy. Povedal to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na správy indických médií, ktoré uvádzajú, že k návšteve by mohlo dôjsť začiatkom roka 2025. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a TASS.
„Môžem potvrdiť, že návšteva je skutočne plánovaná, pripravuje sa, čakáme už na túto cestu. Presné dátumy však zatiaľ nie sú k dispozícii,“ povedal Peskov.
Indická televízna stanica CNN-News18 krátko predtým informovala, že Putin pravdepodobne navštívi Indiu začiatkom roka 2025. Stanica sa odvolávala na vyjadrenie Kremľa a dodala, že k návšteve má dôjsť na pozvanie indického premiéra Naréndru Módího.
Ruský prezident Vladimir Putin a indický premiér Naréndra Módí počas neformálneho stretnutia v rezidencii Novo-Ogarjovo na okraji Moskvy 8. júla 2024
12:38 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v pondelok pokračoval v aktivitách maďarskej mierovej misie v Moskve. Vyplýva to z jeho príspevku na Facebooku, ktorý zverejnil po stretnutí s prvým podpredsedom vlády Denisom Manturovom. S odvolaním sa na server hang.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Počas uplynulých tisíc dní nebola hrozba eskalácie vojny na Ukrajine nikdy taká vážna ako teraz. Preto treba ešte zvýšiť úsilie maďarskej mierovej misie,“ napísal Szijjártó, ktorý od 25. februára 2022, keď Rusi zaútočili na Ukrajinu, navštívil Rusko už 12 ráz.
Po schôdzke s Manturovom bude šéf maďarskej diplomacie pokračovať v rokovaniach v Moskve, avšak z jeho príspevku nie je známe, s kým sa ešte stretne.
Server telex.hu v tejto súvislosti podotkol, že Szijjártó sa začiatkom polročného rotujúceho predsedníctva svojej krajiny v Rade Európskej únie v júli snažil spojiť toto predsedníctvo s „mierovou misiou“. „Končí sa prvý týždeň maďarského predsedníctva v EÚ, počas ktorého bolo zreteľne preukázané, že v nasledujúcich šiestich mesiacoch to bude mierová misia,“ vyhlásil vtedy.
12:23 Fínsko by malo zvážiť opätovné zavedenie nášľapných mín do výzbroje svojej armády. Cez víkend to podľa serveru stanice Yle povedal fínsky prezident Alexander Stubb. Dôvodom je napätie s Ruskom, s ktorým má Fínsko spoločnú hranicu. Fínsko sa v roku 2012 pridalo k Ottawskému dohovoru, ktorý používanie nášľapných mín a ďalších podobných zbraní zakazuje.
„Svet je teraz veľmi odlišný od času, keď sme sa pridali k Ottawskému dohovoru,“ uviedol fínsky prezident. Dôvodom je podľa neho predovšetkým vojna na Ukrajine a agresívnejšie správanie Ruska. „Najväčšou bezpečnostnou hrozbou je Rusko a túto hrozbu musíme nejako vyriešiť,“ uviedol ďalej Stubb.
Stubb poukázal na to, že Ukrajina sa bráni ruskej invázii okrem iného za použitia mín. Podľa informácií tlače z konca novembra americký prezident Joe Biden povolil dodávky protipechotných mín Ukrajine, čo má posilniť obranu tejto krajiny. Spojené štáty ani Rusko sa k Ottawskému dohovoru, ktorý podpísalo na 160 krajinách, nikdy nepridali.
O nášľapných mínach sa vedie vo Fínsku verejná diskusia. V uplynulých mesiacoch vznikla v krajine petícia za zavedenie týchto zbraní do výzbroje fínskej armády, dokument na konci novembra mal 50-tisíc signatárov. Na diskusiu vyzval aj náčelník fínskej armády Janne Jaakkola. Podľa neho je však konečné rozhodnutie na politikoch. Podľa serveru Yle odstúpenie od Ottawského dohovoru v súčasnosti odmietajú len dve opozičné strany – Ľavicová aliancia a Zelení.
12:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že novozvolený americký prezident Donald Trump spoločne so svojím tímom študuje ukrajinský „plán víťazstva“ vo vojne s Ruskom. Zároveň sa domnieva, že ho s americkými predstaviteľmi čakajú už čoskoro rozhovory, aby im v tejto súvislosti podrobnejšie vysvetlil „určité veci“. Vyjadril sa tak v pondelok zverejnenom rozhovore pre japonskú tlačovú agentúru Kjódo, informuje TASR.
Zelenskyj v rozhovore taktiež zdôraznil, že Ukrajina musí nájsť diplomatické riešenie na opätovné získanie častí svojho okupovaného územia. O takýchto krokoch sa však podľa jeho slov bude uvažovať, až keď si Kyjev bude istý, že je dostatočne silný.
Dlho ohlasovaný „plán víťazstva“, primárne orientovaný na západných spojencov, predstavil Zelenskyj v októbri. Plán celkovo počíta s piatimi bodmi a tromi tajnými dodatkami. Okrem bezodkladnej pozvánky na vstup do NATO obsahuje posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít, pokračovanie vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a nasadenie „komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov“ na Ukrajine. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi má dať jasne najavo, že jeho invázia na Ukrajinu sa skončí geopolitickou porážkou.
11:55 Scholz so Zelenským navštívili v nemocnici vojakov zranených v bojoch, informovala agentúra DPA. Na námestí Nezávislosti (Majdanu) uctili pamiatku vojakov padlých pri obrane vlasti. Ďalší program z bezpečnostných dôvodov zverejnený nebol.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
11:12 Dočasné územné ústupky Rusku sú spôsobom, ako rýchlo dosiahnuť prímerie na Ukrajine. V zverejnenom rozhovore s nemeckým spravodajským webom Table.Briefings to povedal bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Dôležité podľa neho je, aby Kyjev dostal za dočasné ústupky bezpečnostné garancie.
Čítajte aj Stoltenberg: Vojna sa môže skončiť, keď Ukrajina prenechá okupované územia Rusku
10:09 Vojna na Ukrajine má zásadné globálne dôsledky, nestabilita v Európe má zreteľný dopad aj na Indo-pacifik. V prejave na univerzite v Aucklande to povedal český prezident Petr Pavel. Text prejavu ČTK poskytla jeho kancelária. Termínom Indo-Pacifik sa označuje rozsiahla oblasť, ktorá zahŕňa Indický oceán až po priľahlé časti Tichého oceánu.
Pavel sa najskôr venoval historickým väzbám i obdobiu totality v Československu a následnému prechodu k demokracii. „Dnes je Česko hrdým a aktívnym členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, prispieva k mieru a prosperite v Európe i celosvetovo,“ uviedol. „Demokracia a sloboda ale nemôžu byť brány za samozrejmosť,“ poznamenal aj v súvislosti so súčasnou geopolitickou situáciou.
Ruská agresia proti Ukrajine bola podľa Pavla pre mnohých šokom, avšak vzhľadom na imperialistickú a represívnu históriu Ruska nemala byť úplným prekvapením. „Konflikt je nielen o ukrajinských hraniciach a európskej bezpečnosti. Táto vojna je o princípoch, ktoré majú vplyv na všetky: suverenitu, územnú celistvosť, slobodu a právo určiť si vlastnú budúcnosť,“ povedala hlava štátu.
Ak bude reakcia na narúšanie suverenity a medzinárodných pravidiel v Európe iba vlažná, aktéri ako Čína či Severná Kórea môžu dostať odvahu pristúpiť k asertívnejšej a agresívnejšej politike voči svojim susedom, myslí si. „To by znamenalo ešte väčšiu hrozbu pre regionálnu aj globálnu stabilitu,“ konštatoval Pavel.
Hovoril tiež o spolupráci Česka s indo-pacifickým regiónom, ktorá sa opiera o ekonomickú kooperáciu, bezpečnostné partnerstvo a demokratickú odolnosť. České firmy podľa prezidenta hľadajú na Novom Zélande partnerov pre spoluprácu v letectve, obrane, umelej inteligencii, vo vesmírnych technológiách, v kybernetickej bezpečnosti alebo takzvaných zelených technológiách.
Čo sa týka bezpečnosti, Česko podľa Pavla s obavami sleduje represívne ekonomické praktiky, kybernetické hrozby a pokusy o podlomenie medzinárodného práva v Juhočínskom mori.
Demokracie v Európe sú podľa prezidenta pod tlakom. Nové bezpečnostné hrozby sú výzvou pre schopnosti chrániť svojich občanov. „Ekonomické neistoty a vplyv technologickej zmeny zasievajú rozhorčenie,“ myslí si. Šírenie dezinformácií, často zosilnených sociálnymi sieťami a poháňaných nepriateľskými silami, podľa Pavla posilňuje rozdelenie spoločnosti.
Čítajte aj Řehka varuje: Rusko buduje globálnu vojenskú alianciu, je čas konať
8:40 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 743 920 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 790 vojakov, deväť tankov, 28 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 delostreleckých systémov a 99 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 478 tankov, 19 397 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 606 vozidiel a autocisterien, 20 953 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 019 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 886 dronov, 2 852 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 619 kusov špeciálnej techniky.
8:30 Nočné útoky ohlásilo tiež Rusko, podľa ktorého systémy protivzdušnej obrany zničili nad viacerými ruskými regiónmi 15 ukrajinských dronov. Gubernátor Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou Vjačeslav Gladkov uviedol, že dron pri mestečku Majskij zaútočil na idúci taxík. Jeho vodič má ťažké zranenia.
8:15 V okolí ukrajinskej metropoly bolo v noci na pondelok zneškodnených asi 20 bezpilotných lietadiel vypustených nad územie Ukrajiny ruskou armádou.
Kyjevská mestská vojenská správa uviedla, že drony prilietavali vo vlnách a z rôznych smerov. Protivzdušná obrana zneškodnila asi dve desiatky dronov, ktoré potenciálne ohrozovali Kyjev. V hlavnom meste nedošlo k obetiam na životoch, ani k materiálnym škodám.
Pre nálety dronov bol v noci na pondelok poplach vyhlásený aj v piatich oblastiach na severe Ukrajiny: Sumskej, Černihivskej, Kyjevskej, Žytomyrskej a Poltavskej oblasti.
8:00 Nemecký kancelár Olaf Scholz dnes po dva a pol roku prišiel na návštevu Kyjeva a stretne sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ukrajine, ktorá sa vyše dva a trištvrte roka bráni ruskej vojenskej agresii, Nemecko podľa kancelára ešte v decembri poskytne vojenskú techniku za 650 miliónov eur. Informuje o tom agentúra DPA.
„Chcem tu na mieste dať jasne najavo, že Nemecko zostane najsilnejším podporovateľom Ukrajiny v Európe,“ povedal Scholz. „Ukrajina sa môže na Nemecko spoľahnúť,“ dodal.
Nemecko je po Spojených štátoch najdôležitejším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu. Od začiatku ruskej invázie z februára 2022 Nemecko podľa údajov spolkovej vlády poslalo alebo sľúbilo Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote okolo 28 miliárd eur. Do tejto sumy je započítaný aj nový balík pomoci.
„Nemecko tento rok robí viac ako Británia a Francúzsko spolu. A dalo by sa k tomu pridať ešte pár ďalších krajín,“ povedal Scholz k objemu nemeckej pomoci Kyjevu.
Nemecko čakajú vo februári predčasné parlamentné voľby, ich favoritom je podľa prieskumov opozičná konzervatívna CDU/CSU. Scholzova návšteva sa teda koná v čase volebnej kampane v najväčšej a ekonomicky najsilnejšej krajine EÚ.
Ukrajina dlhodobo na nemeckú vládu nalieha, aby jej poskytla strely s dlhým doletom Taurus. Scholz to však odmieta s tým, že chce zabrániť zatiahnutiu Nemecka a NATO do vojny. Berlín na rozdiel od iných spojencov Kyjeva nepovolil Ukrajine používať nemecké zbrane na údery v hĺbke ruského územia, môže ich nasadzovať len v pohraničí.
Agentúra DPA uvádza, že ukrajinské vedenie podráždilo tiež diplomatické úsilie kancelára Scholza, ktorý v polovici novembra po takmer dvoch rokoch telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa Zelenského tak otvoril povestnú Pandorinu skrinku.
Scholz prišiel do Kyjeva v čase, keď ruská armáda na východe Ukrajiny za posledné dva mesiace postupovala najrýchlejšie od marca 2022. Zároveň panuje neistota ohľadom ďalšej americkej pomoci vzhľadom na blížiaci sa nástup zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.
7:55 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková obvinila v nedeľu Čínu, že Rusku poskytuje zbrane do jeho vojny proti Ukrajine a ohrozuje mier v Európe a regióne Indo-Pacifiku.
„Miesto prevzatia zodpovednosti za mier a bezpečnosť vo svete ako stály člen Bezpečnostnej rady (OSN), Čína ide proti základným európskym záujmom svojou ekonomickou a vojenskou pomocou Rusku,“ uviedla Baerbocková vo vyhlásení krátko pred svojou návštevou Pekingu.
Šéfka nemeckej diplomacie odcestuje v pondelok do Pekingu a stretne sa s tamojším rezortným kolegom Wangom I, aby diskutovali o viacerých otázkach vrátane vojny na Ukrajine.
„Brutálna agresívna vojna (ruského prezidenta Vladimira) Putina na Ukrajine je priamym ohrození nášho mieru,“ podotkla Baerbocková. Ako dodala, v Pekingu povie aj to, že tento fakt nemožno jednoducho ignorovať vo vzťahu Nemecka k Číne.
Vojna na Ukrajine podľa nej ukazuje, ako je bezpečnosť v Európe nesporne spätá s bezpečnosťou Ázie, poznamenala ďalej.
„Ak Severná Kórea posiela vojakov a zbrane proti Ukrajine, kým Rusko podporuje jadrový program Pchjongjangu, tak to podkopáva mier tu i v Indo-Pacifiku,“ dodala.
Nemecko ako najsilnejšia ekonomika v Európe podľa Baerbockovej bráni svoje záujmy rovnako ako Čína svoje vlastné a nenechá bez povšimnutia, keď ostatní porušujú medzinárodne platné pravidlá v neprospech nemeckého a európskeho priemyslu, cituje Reuters.
6:50 Ruský dronový útok na západoukrajinský Ternopiľ si v noci na pondelok vyžiadal najmenej jednu obeť a spôsobil požiar bytového domu. Informovala o tom agentúra Reuters. Rusko naopak z noci hlási 15 zničených ukrajinských dronov. Ukrajina od februára 2022 čelí ruskej invázii.
„Obytná budova bola poškodená,“ uviedla na sieti Telegram vojenská správa v Ternopile. „Sú bohužiaľ obete – jeden človek zomrel, ďalší ľudia utrpeli vážne zranenia,“ dodala. Neskôr uviedla, že zranení sú traja. Niekoľkoposchodový dom po útoku začal horieť, požiar zachvátil niekoľko bytov na najvyššom podlaží. Poškodené sú tiež domy v okolí, vrátane školy, a 20 áut.
Mesto Ternopiľ je administratívnym centrom Ternopiľskej oblasti. Leží približne 220 kilometrov východne od ukrajinsko-poľskej štátnej hranice. Oblasť mala pred začiatkom ruskej vojenskej invázie vo februári 2022 viac než jeden milión obyvateľov, mnoho z nich však v dôsledku vojny ušlo na západ.
Dosiaľ najväčší ruský dronový útok z 26. novembra prerušil dodávky elektrickej energie do veľkej časti Ternopiľskej oblasti. Obe strany konfliktu zhodne popierajú útoky na civilistov.
Nočné útoky ohlásilo tiež Rusko, podľa ktorého systémy protivzdušnej obrany zničili nad viacerými ruskými regiónmi 15 ukrajinských dronov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľňajšom rozhovore s japonskou agentúrou Kjódó povedal, že sa usiluje o skoré ukončenie vojny a o navrátenie okupovaného ukrajinského územia diplomatickou cestou, akonáhle sa členstvo krajiny v NATO ukáže ako isté. V rozhovore povedal, že vzhľadom na zrýchlený ruský postup existujúca západná podpora nestačí, zároveň vyzval na pozvanie Kyjeva do Severoatlantickej aliancie. Zelenskyj členstvo v NATO považuje za nevyhnutné pre bezpečnosť a prosperitu Ukrajiny.
5:55 Za prvých 10 mesiacov tohto roka dezertovalo viac ukrajinských vojakov ako v predchádzajúcich dvoch rokoch vojny, čo poukazuje na problémy Kyjeva s doplnením frontových línií v čase, keď Rusko zaberá stále viac územia na východnej Ukrajine, napísal britský denník Financial Times.
V mimoriadnom prípade koncom októbra stovky pešiakov slúžiacich v ukrajinskej 123. brigáde opustili svoje pozície v meste Vuhledar. Vrátili sa do svojich domovov v Mykolajivskej oblasti, kde niektorí zorganizovali vzácny verejný protest, ktorý žiadal viac zbraní a výcviku.
„Prišli sme (do Vuhledaru) len s automatickými puškami. Povedali nám, že tam bude 150 tankov, bolo ich 20… a nič, čo by nás krylo,“ povedal pre Financial Times dôstojník zo 123. brigády, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.
Ukrajinskí prokurátori otvorili od januára do októbra tohto roku 60 000 prípadov proti vojakom za opustenie svojich pozícií, čo je takmer dvakrát toľko, ako začali v rokoch 2022 a 2023 dohromady. V prípade dokázania viny mužom hrozí trest odňatia slobody až na 12 rokov, píše britský denník.
Niektorí z dezertérov zo 123. brigády sa vrátili na front, iní sa ukryli a niektorí sú vo vyšetrovacej väzbe, uvádzajú podľa Financial Times miestne úrady.
Problém s nedostatkom vycvičených vojakov sa na frontovej línii výrazne prejavuje. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že nežiada západných spojencov, aby na Ukrajinu poslali svoje armády. Obáva sa, že by stratil podporu mnohých krajín, uviedol server Ukrainska pravda a odvolal sa na jeho slová počas návštevy nového predsedu Európskej rady Antónia Costu v Kyjeve.
„Nikdy nebudeme žiadať o vyslanie vojakov na naše územie… Chceme ich? Áno, samozrejme, boli by sme radi… Pretože on (Putin) sa spojil s KĽDR a Iránom, ale my bojujeme sami. Áno, s pomocou našich partnerov – za čo sme vďační – ale sami. Ak by som nastolil otázku potreby zahraničných jednotiek na Ukrajine, z NATO alebo odinakiaľ, ak nastolím túto otázku, polovica našich spojencov nás okamžite prestane podporovať. Toto nemôžem riskovať. Ale ak sa ma spýtate, či ich chceme – áno, nemôžeme povedať nie akejkoľvek veľkej podpore či pomoci Ukrajine od našich partnerov,“ povedal na tlačovej konferencii.
Zelenskyj ale žiada o vstup do NATO. Povedal, že je stále čas, aby Spojenie štáty presvedčili „skeptikov“ v Európe o tom, že Ukrajina by mala vstúpiť do NATO. Pozvánka do aliancie je podľa neho potrebná pre prežitie jeho krajiny. Pozvánka do NATO by sa musela týkať celého ukrajinského územia. Pristúpil by ale na to, že by sa počas trvania vojny aliančné bezpečnostné záruky nevzťahovali na Ruskom okupované územia.
Vo vyššie spomínanom článku z Financial Times sa tiež píše, že niektorí muži využili príležitosť, keď ich poslali do zahraničných výcvikových táborov v spojeneckých krajinách, aby dezertovali. Mužom v brannom veku je totiž zakázané opustiť Ukrajinu.
Neschopnosť Ukrajiny vystriedať svojich vojakov na fronte a dovoliť bojom unaveným jednotkám odpočívať viedla k obetiam a vystrašila mužov, ktorí by inak mohli byť odvedení do armády, uviedli vojenskí analytici.
Dôstojník 123. brigády pre Financial Times povedal, že za tri roky vojny nemala jeho jednotka ani jednu rotáciu. Tie by normálne pozostávali zo štyroch týždňov, počas ktorých sa vojaci vrátia na svoju základňu, aby si oddýchli, trénovali s novými regrútmi a opravili poškodené vybavenie.
„Nikto, k***a, nepotreboval Vuhledar,“ zanadával si. Mesto sa pred vyše rokom zmenilo na trosky, takže nebol dôvod posielať mužov do nebezpečenstva, aby ho bránili, povedal. „Len ich zabíjajú, namiesto toho, aby ich nechali rehabilitovať a odpočívať,“ dodal.