Foto: SITA/AP, Klaus-Dietmar Gabbert
„Vystúpenie Nemecka z Európskej únie a založenie nového európskeho spoločenstva považujeme za nevyhnutné,“ citovali nemecké médiá z 85-stranového dokumentu AfD.
Ide o návrh jej volebného programu, ktorý však ešte musia schváliť na straníckom zjazde v januári budúceho roka. Ak ho odobria, AfD by sa s týmito radikálnymi požiadavkami uchádzala o hlasy voličov v parlamentných voľbách 23. februára 2025.
Po brexite dexit?
Nápad, aby Nemecko nasledovalo Veľkú Britániu, ktorá z EÚ vystúpila v januári 2020, nie je nový. AfD sa s ním pohrávala už v minulosti a často hovorila aj o nutnosti organizovaného „rozpustenia“ únie.
Vo februári tohto roka však spolupredseda strany Tino Chrupalla vyhlásil, že na vystúpenie Nemecka z EÚ, teda na tzv. dexit, je už neskoro. „Európsky superštát“, ako úniu nazývali, vraj treba len zreformovať.
Taký postoj krajne pravicová strana zaujala i v júni pred voľbami do Európskeho parlamentu. V kampani sa obmedzila na ostrú kritiku, ale plány na opustenie EÚ nespomínala. O to zarážajúce je, že to jej vedenie vyťahuje práve teraz.
Čítajte viac Členmi AfD sú aj bývalí agenti Stasi, špióni a udavači
Súčasnú úniu má podľa AfD nahradiť nová „Európa vlastí“, čím myslí hospodárske a záujmové spoločenstvo ako „spolok suverénnych štátov“. Preto navrhuje, aby o tom Nemci rozhodli v referende.
Prečo AfD znova prišlo s touto témou, nie je jasné. Aj britské prieskumy totiž ukazujú, že obyvatelia už rozhodnutie o brexite oľutovali. A na nemecké hospodárstvo, ktoré beztak zápasí s vážnymi problémami, by mala rozlúčka s EÚ ťažký dopad.
Nemecký ekonomický inštitút (IW) v máji informoval, že dexit by už po prvých piatich rokoch viedol až k 5,6-percentnému poklesu hrubého domáceho produktu a v krajine by ohrozil asi 2,5 milióna pracovných miest.
Foto: Profimedia
Nemecký politológ Wolfgang Schroeder z Univerzity v Kasseli označil návrh AfD na vystúpenie z EÚ za „maximalistickú požiadavku“, ktorú strana už dlhšie predkladá a neskôr zatláča do úzadia.
Ako uviedol pre televíziu Das Erste, opäť sa jasne ukazuje, že „AfD je krajne pravicová strana bez schopnosti byť súčasťou koalície“, lebo jej radikálny program je pre iné politické subjekty neprijateľný.
Čítajte viac Vystúpi Nemecko z EÚ? AfD iba burcuje voličov, tvrdí politológ
Popieranie klimatických zmien
AfD neprovokuje iba s dexitom. Nesúhlasí ani s jednotnou európskou menou, a hoci si vraj uvedomuje, že sa znovuzavedenie nemeckej marky nezaobíde bez problémov, trvá na tom, že je to vždy lepšie, ako zostať v eurozóne. Nevylučuje dokonca ani možnosť, že by sa súčasne používali obe meny – marka i euro.
AfD v programe kritizuje aj ekologicky ladenú politiku Bruselu a Berlína. Plánuje odstúpiť z Parížskej dohody o zmene klímy, pretože nevidí dôvod, aby sa obmedzovalo používanie fosílnych palív. Spochybňuje klimatické zmeny, tvrdiac, že sa vyskytovali v každej dobe. Podľa autorov dokumentu v tejto veci ani nepanuje zhoda medzi odborníkmi.
Čítajte viac AfD začína víťazné ťaženie. Prečo východní Nemci volia extrémistov?
„Je to komplexný fenomén, zapríčinený množstvom faktorov. Otázka, ako sa na tom podieľajú ľudia, nie je vedecky objasnená,“ zdôvodňuje AfD svoj odpor k „zelenej politike“. Emisie vôbec nevníma negatívne a oxid uhličitý vraj posilňuje globálny rozvoj rastlín, čím podporuje svetovú výživu.
Za prejavy extrémneho počasia môžu podľa strany politické zlyhania. AfD by skončilo i s podporou elektromobilov.
Čítajte viac Zakázať stranu alebo jej zobrať peniaze? Nemecko rieši, ako potrestať extrémistickú AfD
„Musíme sa vrátiť k serióznej výrobe energie, k jej diverzifikovanej ponuke, k čomu patrí aj jadrová energia,“ povedala pre televíziu Das Erste spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová, ktorá bude volebnou líderkou strany a jej kandidátkou na spolkovú kancelárku.
Z programu vyplýva, že strana by obnovila nielen zatvorené jadrové elektrárne, ale v prevádzke by nechala i tepelné, kde sa energia vyrába spaľovaním uhlia, čo je podľa odborníkov obrovskou záťažou pre životné prostredie.
Chlieb, posteľ a mydlo
Čo sa týka postoja k Rusku a vojne na Ukrajine, v programe AfD niet zmienky o tom, že by túto agresiu Moskvy odsudzovala. Naopak, je za to, aby sa zrušili hospodárske sankcie proti Rusku.
Z Ukrajiny by sa mal vraj stať neutrálny štát mimo EÚ a NATO. Pre každý prípad by sa však mala posilniť i nemecká armáda. AfD zároveň navrhuje, aby sa opravili potrubia plynovodov Nord Stream, ktoré v roku 2022 poškodili výbuchy, a obnovila sa dodávka ruského plynu do Nemecka.
Čítajte viac Nová hviezda nemeckej politiky? Bývalá komunistka láka sklamaných voličov
Volebný program strany sa venuje aj migrantom. Navrhuje, aby sa posilnili kontroly na hraniciach a kládol sa väčší dôraz na odmietanie prisťahovalcov, resp. ich vyhosťovanie.
Finančné príspevky pre utečencov a žiadateľov o azyl by AfD výrazne okresala, Ukrajinci by podľa nej ani nemali nárok na sociálne dávky. Tým, čo požiadajú o azyl, by strana poskytla iba podporu na úrovni existenčného minima.
Migrácia je pre AfD jednou z ťažiskovým tém. Chrupalla sa o nej už v septembri vyjadril, že je „matkou všetkých problémov“. Strana vtedy zdôraznila, že sociálne dávky by mali dostávať len Nemci, zatiaľ čo migrantom by mal stačiť „chlieb, posteľ a mydlo“.
Organizátori ohlásili od piatka do nedele protestné akcie na približne 100 miestach po celom Nemecku.
Rázne stanovisko strana zaujala i v otázke interrupcií, kde presadzuje ich obmedzenie. Umelé prerušenie tehotenstva by podľa volebného programu malo byť absolútnou výnimkou – napríklad vtedy, ak žena otehotnela po znásilnení alebo si interrupciu vyžaduje jej zdravotný stav.
Podľa Schroedera je za týmto prístupom nevraživosť voči ženám, ale aj prevaha nacionalistického krídla v AfD. To interrupcie odmieta, lebo vychádza z myšlienky, že „Nemci sú schopní zvládnuť budúcnosť, ak budú mať vlastné deti“, ako vysvetlil pre verejnoprávnu televíziu.
Na predčasných voľbách do Bundestagu sa nemeckí politici dohodli po tom, čo z takzvanej semaforovej vládnej koalície odišla Slobodná demokratická strana (FDP), čím sociálni demokrati (SPD) kancelára Olafa Scholza a Zelení stratili väčšinu v Spolkovom sneme.
Čítajte viac Nostalgia za socializmom. Východní Nemci by uvítali autoritársky režim aj diktátora
Posledné prieskumy naznačujú, že suverénnym víťazom nových volieb by mali byť opoziční kresťanskí demokrati (CDU/CSU), ktorým by dalo hlas takmer 33 percent voličov.
Na druhom mieste s 18,2 percenta by skončila AfD a až za ňou SPD, ktorú by si vybralo 15 percent voličov. Zelených by podporilo vyše 12 percent a novú Alianciu Sahry Wagenknechtovej (BSW) šesť percent voličov.