1014. deň: Ukrajina odmieta alternatívy k členstvu v NATO: Máme skúsenosť z budapeštianskeho memoranda

Čítajte viac 1013. deň: USA ohlásili nový balík vojenskej pomoci Kyjevu vrátane munície do HIMARS-ov. Lavrov odmieta prímerie

19:06 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonicky hovoril s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom. Diskutovali spolu najmä o „vyostrenej“ situácii v Sýrii, kde povstalci minulý týždeň po prekvapivej ofenzíve dobyli druhé najväčšie mesto Aleppo. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.

Putin zdôraznil potrebu ukončiť agresiu voči sýrskemu štátu a vyzval Ankaru, aby na to využila svoje kapacity. Obaja lídri poukázali pri tejto otázke na dôležitosť ďalšej úzkej koordinácie medzi Ruskom, Tureckom a Iránom.

Čítajte viac Počet obetí bojov na severe Sýrie presiahol 400, vládnym silám pomáha Rusko

Erdogan Putinovi povedal, že Turecko podporuje územnú celistvosť Sýrie a usiluje sa o spravodlivé a trvalé riešenie situácie v krajine. Zároveň zdôraznil potrebu vytvorenia väčšieho priestoru pre diplomaciu v regióne a podotkol, že sýrsky režim by mal spolupracovať pri hľadaní politického východiska.

„Obaja prezidenti budú naďalej vo vzájomnom kontakte v súvislosti s hľadaním krokov na deeskaláciu tejto krízy,“ uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

18:57 Ukrajina potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu na ochranu energetickej infraštruktúry, aby Rusko nemohlo zneužívať zimu ako zbraň. Dnes to vo vyhlásení v sprievode ukrajinského ministra zahraničia Andrija Sybihu vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte. Sybiha zdôraznil, že namiesto telefonovania ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi či návštev Moskvy je čas robiť historické rozhodnutia.

„Chcem vás ubezpečiť, že spojenci sú s vami,“ povedal Rutte Sybihovi. Šéf NATO zdôraznil, že existujú tri kľúčové okruhy, na ktoré sa aliancia chce zamerať. „Po prvé je to pomoc so zabezpečením dodávok elektriny a s udržaním energetickej infraštruktúry v najlepšom možnom stave. Nemôžeme dovoliť, aby Rusko zneužívalo zimu ako zbraň,“ povedal.

Za ďalšie dva body označil posilnenie protivzdušnej obrany a zabezpečenie toho, aby sa na Ukrajinu vojenská pomoc dostala. „Treba urobiť veľa,“ povedal s tým, že keď sa Ukrajina raz rozhodne s Ruskom vyjednávať, bude dôležité, aby sa mohla opierať o vlastnú silu.

„Je čas geopolitických istôt,“ povedal Sybiha. Poznamenal, že Rusko už zneužilo jedlo ako zbraň a teraz sa snaží raketovými údermi prinútiť Ukrajinu k odstaveniu jadrových elektrární. „Potrebujeme silné historické rozhodnutia namiesto telefonovania Putinovi či namiesto návštev Moskvy,“ povedal.

17:55 Maďarsko je v záležitosti amerických sankcií voči ruskej banke Gazprombank dotknuté v štyroch bodoch, no na tri z nich už existuje riešenie vo forme právnej konštrukcie. Znamená to, že dodávky energie Maďarsku sú stále zabezpečené, povedal v utorok v Budapešti maďarský minister zahraničných Péter Szijjártó. S odvolaním sa na server 24.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf rezortu v reakcii na otázky členov výboru maďarského parlamentu pre ekonomiku uviedol, že Spojené štáty minulý týždeň uvalili sankcie na ruskú Gazprombanku, prostredníctvom ktorej platia viaceré európske krajiny Rusku za dodávky nosičov energií.

Podľa Szijjártóa nejakou „zhodou okolností“ ide o krajiny, ktorých vlády sympatizujú so zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, pričom to súčasná americká administratíva vie.

„Myslím si, že môžeme diskutovať o tom, do akej miery je to spojenecké správanie, najmä keď Američania udelili výnimku zo sankcií tým ruským bankám, prostredníctvom ktorých platia Rusku za urán,“ povedal maďarský minister s poznámkou, že v minulom roku bolo Rusko dodávateľom uránu číslo jeden do USA a dodávka bola platená cez ruské banky.

16:30 Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec poprel tvrdenie ruskej ombudsmanky Tatiany Moskaľkovovej, podľa ktorej Kyjev nechce prevziať ukrajinských vojnových zajatcov. Moskaľkovová zverejnila zoznam 630 zajatcov, ktorých podľa nej Ukrajina nechce. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Podľa Lubinca ide o ďalšiu manipuláciu zo strany Ruska. Ukrajina je pripravená priviesť domov všetkých svojich občanov, ktorých Rusko nezákonne zadržiava, vyhlásil.

Lubinec dodal, že Kyjev vyjadril pripravenosť na vytvorenie zmiešanej zdravotníckej komisie s cieľom repatriovať vážne zranených a chorých zajatcov. „Strana, ktorá nemá záujem o obnovenie výmeny zajatcov, naďalej ignoruje návrh (Ukrajiny) na vytvorenie takejto komisie,“ poznamenal.

16:22 Krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) v budúcnosti posilnia spoluprácu v oblasti zdieľania spravodajských informácií a ochrany kritickej infraštruktúry. Reagovať tak budú na „nepriateľské“ a sabotážne aktivity Číny a Ruska. V utorok to vyhlásil generálny tajomník aliancie Mark Rutte. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

„V uplynulých rokoch sa Rusko a Čína pokúšali destabilizovať naše krajiny sabotážami, kybernetickými útokmi, dezinformáciami a energetickým vydieraním, a to s cieľom zastrašiť nás,“ vyhlásil holandský expremiér Rutte, ktorý je na čele NATO od októbra. „Spojenci v NATO budú aj naďalej spoločne vzdorovať týmto hrozbám prostredníctvom celého radu opatrení vrátane väčšej výmeny spravodajských informácií a lepšej ochrany kritickej infraštruktúry,“ dodal Rutte.

Ministri zahraničných vecí členských štátov aliancie sa v utorok stretli v Bruseli. Očakáva sa diskusia o novej aliančnej stratégii na boj proti hybridným hrozbám.

„Proti spojencom v NATO prebieha trvalá, nepretržitá a každodenná hybridná kampaň,“ vyhlásil v utorok vysokopostavený predstaviteľ NATO, ktorý poukázal na rastúce sabotážne aktivity Ruska „s cieľom spôsobiť fyzické škody a ohroziť životy ľudí“ v členských štátoch.

Čítajte aj Poškodenie dvoch káblov v Baltskom mori je podľa nemeckého ministra obrany sabotážou

16:11 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v utorok vyzval členské krajiny NATO, aby poslali Ukrajine najmenej 20 ďalších systémov protivzdušnej obrany s cieľom zabrániť ruským útokom na energetický systém. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Uvedomujeme si, že Rusi sa nás snažia pripraviť o výrobu energie, preto potrebujeme aj väčšiu podporu,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie pred stretnutím s ministrami zahraničných vecí členských krajín Aliancie v Bruseli.

16:07 Na Ukrajine, ktorá tretím rokom vzdoruje ruskej invázii, je potrebné dosiahnuť mier a nie zmrazený konflikt. Dnes to pri príchode na rokovanie ministrov zahraničia krajín NATO vyhlásila šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková. Poznamenala, že ruský prezident Vladimir Putin nejaví ochotu boje zastaviť.

„Keď hovoríme o mieri, tak to musí byť mier. Nesmie to byť zmrazený konflikt, ktorý povedie len k ďalšiemu zbrojeniu a ďalším útokom na Ukrajinu či dokonca na iné európske štáty,“ povedala Baerbocková.

Uviedla, že Ukrajina sama sa musí rozhodnúť, kedy začne s Ruskom rokovať, a že v napadnutej krajine sa už o rôznych prvkoch mieru diskutuje. Zdôraznila, že Ukrajina sa nezaobíde bez robustných bezpečnostných záruk. „Sú potrebné účinné bezpečnostné garancie,“ dodala.

16:01 Ukrajina uskutočnila test nových rakiet domácej výroby, oznámil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ukrajinský líder v príspevku na sieti Telegram napísal, že armáda ho informovala o teste rakiet. „Môžeme sa poďakovať našim ukrajinským vývojárom rakiet. Urýchľujeme výrobu,“ dodal, žiadne podrobnosti o nových raketách však neuviedol.

V príspevku tiež napísal, že sa stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, ministrom energetiky Hermanom Haluščenkom a veliteľom vzdušných síl Anatolijom Kryvonožkom a diskutovali o ochrane energetických zariadení a obnovovacích prácach.

Ruská armáda podnikla cvičenie vo východnom Stredomorí, počas ktorého podľa ministerstva obrany v Moskve trénovala súčinnosť námorníctva a letectva. Agentúra AFP napísala, že Rusko tieto manévre podniklo v situácii, keď sýrsky režim, ktorý je spojencom Moskvy, čelí ofenzíve zo strany islamistických povstalcov.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že na cvičení sa podieľali fregaty vyzbrojené nadzvukovými protilodnými strelami Cirkon (Zirkon) a ponorka, ktorá odpálila tiež hypersonickú strelu Kalibr. Z raketového systému na pobreží vojaci odpálili protilodnú strelu Oniks (Onyx).

V Černihive zabíjali ruské rakety

Fotogaléria 16 fotiek

+13

15:37 Severoatlantická aliancia je podľa amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena silnejšia ako kedykoľvek predtým. NATO by sa teraz malo uistiť, že Ukrajina, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii, má všetko, čo potrebuje, dodal odchádzajúci šéf americkej diplomacie.

V sídle NATO v Bruseli sa začína dnes popoludní dvojdňové rokovanie ministrov zahraničia krajín NATO. Česko zastupuje minister Ján Lipavský.

„Situácia na bojisku je veľmi ťažká. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme na Ukrajinu poslali viac vojenskej pomoci, "uviedol šéf NATO Mark Rutte počas krátkeho spoločného vyhlásenia s Blinkenom. Spojeným štátom Rutte poďakoval za doterajšiu pomoc Kyjevu. "Potrebujeme vás až do 20. januára každý deň,“ dodal smerom ku Blinkenovi.

14:37 Do programu deportácie detí z Ruskom okupovaných oblastí Ukrajiny, zbavenia ich identity a umiestnenia do ruských rodín bol zapojený aj ruský prezidentský špeciál a finančné prostriedky. Vyplýva to z utorok zverejnenej správy Yaleovej školy verejného zdravotníctva. Agentúra Reuters upozornila, že tieto zistenia nedokázala nezávisle overiť, píše TASR.

Výskum je súčasťou iniciatívy amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorej cieľom je zdokumentovať možné porušenia medzinárodného práva a zločiny proti ľudskosti spáchané Ruskom a ním spriaznenými silami na Ukrajine.

Autori tvrdia, že správa sa zakladá na údajoch získaných z troch ruských vládnych databáz o adopciách v priebehu 20 mesiacov. Následne zmapovali údajné financovanie logistiky programu a potvrdili totožnosť 314 ukrajinských detí, ktorý vzali do Ruska v začiatkoch vojny na Ukrajine.

V správe Yaleovej univerzity sa uvádza, že ukrajinské deti odvedené do Ruska boli vystavené „proštátnej a militarizovanej propagande“. V každom zariadení, v ktorom deti spracovávali, bola zaznamenaná takáto „vlastenecká prevýchova“.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v marci 2023 medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina i ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovú za údajnú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022.

Raymond tvrdí, že nový výskum ponúka dôkazy, ktoré by mohli podporiť ďalšie obvinenia ICC z „násilného presunu“ ľudí z jednej národnostnej a etnickej skupiny do druhej. Podľa neho správa dokazuje, že „deportácia ukrajinských detí je súčasťou systematického, Kremľom riadeného programu“ s cieľom urobiť z nich občanov Ruska.

Čítajte aj Buď to, alebo ich pozabíjame. Ruský gubernátor obhajoval násilné deportácie Ukrajincov

13:45 Ukrajinský parlament v utorok schválil kandidatúru predsedu predstavenstva spoločnosti Naftohaz Olexija Černyšova na post podpredsedu vlády, ktorý bude viesť novovzniknuté ministerstvo pre jednotu Ukrajincov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na vyjadrenia poslancov parlamentu.

Návrh na vznik nového ministerstva zaznel v príhovore ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, keď pred časom prezentoval svoj Plán stability pre Ukrajinu.

Podľa Zelenského „Ukrajina potrebuje inštitucionálne posilnenie politiky vo vzťahu k Ukrajincom v zahraničí – ľuďom zo všetkých migračných vĺn.“

Úlohou nového ministerstva bude aj pomôcť v boji proti ruským naratívom, chrániť záujmy Ukrajincov a podporovať ich návrat do vlasti. Podľa Zelenského predstáv sa nový rezort bude zaoberať záležitosťami globálnej mnohomiliónovej ukrajinskej komunity „účelovo, nie popri inej agende“.

13:09 Minister zahraničia Ján Lipavský (nestr.) bude na rokovaní ministrov Severoatlantickej aliancie (NATO) presadzovať pokračovanie podpory Ukrajiny. Za nutné považuje zásadne prehodnotiť vzťah aliancie k Rusku. Novinárom to dnes povedal pred odletom do Bruselu. Po dnešnom a stredajšom rokovaní NATO odletí na Maltu na zasadnutie ministrov zahraničia krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Šéfovia diplomacií budú v Bruseli rokovať s jordánskym kráľom Abdalláhom II. „Preberieme stabilizačnú úlohu Jordánska na Blízkom východe. Tiež mám radosť, že v Ammáne bude čoskoro otvorená styčná kancelária NATO ako súčasť talianskeho zastupiteľského úradu,“ uviedol Lipavský.

Večer bude nasledovať Rada NATO-Ukrajina za účasti šéfa ukrajinskej diplomacie Andrija Sybihu, s ktorým sa Lipavský stretol minulý týždeň v Kyjeve. „Určite budeme ďalej bojovať za to, aby NATO podporovalo Ukrajinu. Hlavné oznámenie je, že je absolútne neprípustné, aby išlo o osud Ukrajiny bez Ukrajiny ako takej,“ poznamenal český minister. Informovať bude o napĺňaní českej muničnej iniciatívy.

"Dlhodobo tvrdím, že NATO musí svoj vzťah k Rusku zásadne prehodnotiť. Musíme začať zadržiavať ruský vplyv vojensky, diplomaticky a ekonomicky, "podotkol. Za zásadné považuje tiež oslabovať Rusko v medzinárodných inštitúciách.

12:08 Potenciálny vstup Ukrajiny do NATO by pre Rusko predstavoval neprijateľnú hrozbu, upozornil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„To je absolútne v rozpore s našou myšlienkou nedeliteľnej bezpečnosti,“ povedal Peskov. Rozhodnutie o členstve Kyjeva v NATO by podľa neho nevyriešilo „hlavnú príčinu“ konfliktu na Ukrajine.

12:00 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že rozhodnutie Spojených štátov poslať Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 725 miliónov dolárov (690 miliónov eur) ukazuje, že administratíva dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena je odhodlaná „priliať olej do ohňa“ vojny na Ukrajine, aby zabezpečila pokračovanie konfliktu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken v pondelok vo vyhlásení oznámil nový balík pomoci pre Ukrajinu zahŕňajúci rakety Stinger, muníciu pre vysoko mobilné delostrelecké raketové systémy (HIMARS), drony a protipechotné míny.

„Súčasná (americká) administratíva presadzuje svoj cieľ, jej konzistentnou líniou je zabrániť spomaleniu tejto vojny,“ povedal Peskov. „(Bidenova) administratíva robí všetko preto, aby ešte viac priliala olej do ohňa. Tento a ďalšie balíky nemôžu zmeniť priebeh udalostí, nemôžu ovplyvniť dynamiku na frontoch,“ dodal hovorca Kremľa.

11:54 Ruské vojská dobyli dve ďalšie dediny, Romanivku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a Novodarivku v Záporožskej oblasti na juhovýchode krajiny, uviedlo dnes na sociálnej sieti ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinskej armáde sa naopak podarilo odrazť ruské sily pokúšajúce sa vytvoriť si predmostie na západnom brehu rieky Oskil severne od mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti. Ako informuje web Kyiv Independent, uviedol to v utorok ukrajinský generálny štáb.

„Ukrajinskí obrancovia za podpory delostrelectva a jednotiek dronov vytlačili nepriateľa z predmostí,“ uviedlo na sociálnej sieti Telegram zoskupenie ukrajinských vojsk, brániace tento úsek frontu. „Nepriateľ bol vo výsledku úspešnej operácie zničený. Pravý breh ovládajú ukrajinské sily,“ poznamenal generálny štáb.

11:50 Ukrajina odmieta alternatívy k členstvu v Severoatlantickej aliancii, uviedlo dnes ukrajinské ministerstvo zahraničia. Z jeho vyhlásenia, vydaného pred schôdzkou ministrov zahraničných vecí aliancie v Bruseli, citovali ukrajinské médiá. Kremeľ dnes naopak znovu varoval pred prijatím Ukrajiny do NATO.

„Sme presvedčení, že jedinou reálnou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu a tiež faktorom zadržiavania ďalšej agresie Ruska proti Ukrajine a ďalším štátom je iba plnoprávne členstvo Ukrajiny v NATO,“ citoval denník Ukrajinu pravda z vyhlásenia. Ukrajina sa podľa dokumentu vopred zrieka všetkých alternatív k členstvu v aliancii. „S horúcou skúsenosťou z budapeštianskeho memoranda neprijmeme žiadne alternatívy, náhradky či náhrady plnoprávneho členstva Ukrajiny v NATO,“ zdôraznilo vyhlásenie.

Komuniké ukrajinská diplomacia vydala pred schôdzkou ministrov zahraničia členských štátov NATO, ktorá sa dnes popoludní začína v Bruseli. Rokovania sa má prvýkrát v úlohe šéfa ukrajinskej diplomacie zúčastniť Andrij Sybiha.

11:16 Členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali zvýšiť podporu Ukrajiny, aby posilnili pozíciu Kyjeva pre prípadné rokovania s Moskvou o ukončení vojny. V Bruseli to dnes uviedol generálny tajomník aliancie Mark Rutte. Práve dnes popoludní sa začína v sídle NATO dvojdňové rokovanie ministrov zahraničia Severoatlantickej aliancie, Česko bude zastupovať šéf diplomacie Ján Lipavský.

„Všetci toho budeme musieť urobiť viac. Čím silnejšia bude teraz naša vojenská podpora Ukrajiny, tým silnejšia budú mať pozíciu pri rokovacom stole,“ povedal nový šéf NATO novinárom. „Putin nemá záujem o mier. Tlačí ďalej na Ukrajinu, snaží sa zabrať ďalšie územie, pretože si myslí, že môže zlomiť odhodlanie Ukrajiny aj naše. Ale to sa mýli,“ dodal Rutte. Ukrajinu podľa neho čaká veľmi ťažká zima, potrebuje najmä protivzdušnú obranu, ale aj ďalšiu vojenskú pomoc.

10:37 Ukrajinská 79. obojživelná brigáda sa pochválila videom, na ktorom je zachytený presný úder ich operátora bezpilotného lietadla. „Štyria ruskí okupanti sú dnes víťazmi Darwinovej ceny. Počas noci sa rozhodli splniť sen operátorovi 79-ky, keď sa zbehli na jedno miesto ako na spoločnú fotku. Operátor im s jediným hodom postavil hromadný hrob. Úsporná a zároveň efektívna práca,“ opísala zásah ukrajinská obojživelná brigáda, ktorá zverejnila video na sociálnej sieti.

Čítajte viac VIDEO: Smrteľne presný úder: Ukrajinský dron zlikvidoval štyroch Rusov jedným úderom

9:40 Správy od ukrajinských vojakov, ktorí bojujú v Kurskej oblasti, vykresľujú pochmúrny obraz bitky, ktorej poriadne nerozumejú a obávajú sa, že ju môžu prehrať, píše korešpondent britskej BBC.

Čítajte viac BBC: 'Držte sa a čakajte na Trumpa'. Vyčerpaní ukrajinskí vojaci pri Kursku nechápu prečo

9:36 Systémy protivzdušnej obrany zostrelili v noci utorok nad Ukrajinou 22 z 28 bezpilotných lietadiel vypustených Ruskom. Dva drony opustili vzdušný priestor kontrolovaný Ukrajinou smerom na Bielorusko a dočasne okupované územia, jeden sa stratil z radarov, oznámilo ukrajinské letectvo prostredníctvom platformy Telegram. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Drony boli zostrelené nad Kyjevskou, Černihivskou, Vinnyckou, Chmeľnyckou, Žytomyrskou, Sumskou, Odeskou, Mykolajivskou a Dnepropetrovskou oblasťou.

Úlomky zostrelených dronov poškodili v jednej z osád v Kyjevskej oblasti štyri súkromné domy, dve autá a garáž.

9:20 Ruský prezident Vladimir Putin so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom v piatok podpíše bezpečnostnú dohodu, informovala ruská štátna agentúra RIA Novosti. Pôjde podľa nej o prelomový pakt, ktorý odráža súčasnú geopolitickú situáciu.

„Venujeme sa témam štátnej, verejnej a ekonomickej bezpečnosti, hovoríme o zabezpečení stability rozvoja našich ekonomík,“ citovala agentúra námestníka bieloruského ministra zahraničia Igora Nazaruka. Dohoda je podľa neho prelomová a „koncipovaná s ohľadom na zmenené vonkajšie podmienky, keď svet prechádza k polycentrickému usporiadaniu“.

Dokument, o ktorom ruské médiá ďalšie podrobnosti neuviedli, bude podpísaný v Minsku pri príležitosti 25. výročia Zväzu Ruska a Bieloruska.

Sedemdesiatročný autoritársky vládca Bieloruska Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994 a je Putinovým spojencom, sa bude 26. januára formálne uchádzať o svoje siedme funkčné obdobie. Popiera, že boli predchádzajúce voľby zmanipulované.

Bieloruská ústredná volebná komisia pred časom dovolila politikom lojálnym autoritárskemu vládcovi začať zber podpisov podporujúcich ich kandidatúru vo voľbách. Opozičným predstaviteľom naopak zber podpisov neumožnila. V roku 2022 časť ruských inváznych vojsk vstúpila na územie napadnutej Ukrajiny práve z Bieloruska. Lukašenko a ďalší predstavitelia bieloruského režimu sú kvôli pokračujúcemu porušovaniu ľudských práv a podvodným voľbám na sankčnom zozname EÚ a USA.

Lukašenko uviedol, že by svojim vojakom nariadil bojovať po boku ruských síl iba v prípade, že by iná krajina začala útok na Bielorusko. Putin považuje konflikt na Ukrajine za súčasť existenčného boja s upadajúcim a dekadentným Západom, napísala agentúra Reuters.

Čítajte viac Zostaň pri moci aj za cenu použitia sily, poúčal Lukašenko Porošenka. Diktátora v sebe nevidí, ale kto ho urazí, ten skončí za mrežami

9:05 Nórsko v rámci NATO preberie zodpovednosť za ochranu vzdušného priestoru poľského letiska Rzeszów, ktoré leží približne 100 kilometrov od poľských hraníc s Ukrajinou. Na tento účel v najbližších dňoch vyšle 100 vojakov, systémy protivzdušnej obrany i stíhačky F-35. Nórska misia potrvá do apríla budúceho roka, oznámil v pondelok nórsky minister obrany Bjrn Arild Gram.

Letisko Rzeszów na juhovýchode Poľska je kľúčové pre prepravu vojenského tovaru a podľa ministra aj pre zdravotnícku evakuáciu, za ktorú je zodpovedné Nórsko.

Poľsku poskytujú vzdušnú ochranu aj ďalší spojenci z NATO. Nemecko minulý týždeň oznámilo, že do oblasti mesta Rzeszów plánuje opäť dočasne presunúť svoj systém protivzdušnej obrany Patriot. Patrioty aj vojakov tam majú rozmiestnené aj Spojené štáty.

„Od decembra sa bezpečnosť našich hraníc ešte viac posilní. Štyri nórske stíhačky F-35 a ich systémy protivzdušnej obrany budú chrániť náš priestor a východné krídlo NATO. Veľká vďaka našim spojencom z Nórska!“ uviedol poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Poľsko je podľa agentúry DPA významným politickým a vojenským spojencom Ukrajiny, ktorá sa už viac než 1000 dní bráni ruskej vojenskej invázii.

„Ukrajina naďalej potrebuje kritickú vojenskú podporu, pričom Poľsko je najkritickejším logistickým centrom… Nórsko tak prispieva k tomu, aby sa pomoc pre Ukrajinu dostala na miesto určenia,“ poznamenal nórsky minister.

9:00 Poslanci švajčiarskeho parlamentu v pondelok odhlasovali výrazné obmedzenie prístupu k špeciálnemu štatútu dočasnej ochrany, ktorý bol Ukrajincom udelený po ruskej invázii.

Návrh, ktorý predložila krajne pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), obmedzí prístup k dočasnej ochrane tým, ktorí utekajú z oblastí Ukrajiny okupovaných Ruskom alebo priamo postihnutých konfliktom.

Druhý návrh, ktorý prešiel, medzitým úradom umožní ľahšie zakročiť proti zneužívaniu systému.

Poslanec SVP Pascal Schmid v rozprave trval na tom, že navrhovaná zmena v legislatíve je potrebná. Argumentoval, že „vo veľkých častiach Ukrajiny sa nebojuje“ a vo Švajčiarsku bol osobitný štatút ochrany udelený aj mnohým ľuďom, ktorí to nepotrebovali.

Pripomenul, že švajčiarske obyvateľstvo od začiatku vojny prijímalo utekajúcich Ukrajincov „s veľkou solidaritou“. „Táto solidarita však dosiahne svoje medze, keď sa záťaž stane príliš veľkou a keď sa zvýši zneužívanie,“ dodal.

Švajčiarsky minister spravodlivosti Beat Jans počas zasadnutia parlamentu trval na tom, že „na Ukrajine nie sú žiadne bezpečné oblasti“. „Dokonca aj ďaleko od frontu sa stále vyskytujú útoky ruskej armády s bombami, raketami a bezpilotnými lietadlami,“ povedal. Varoval, že predložené návrhy „v konečnom dôsledku len pomáhajú Rusku… Podkopávajú európsku solidaritu, a tak hrá do karát Rusku.“

Švajčiarska vláda, ktorá sa postavila proti obom návrhom, zaviedla takzvaný ochranný štatút S krátko po invázii ruskej armády na Ukrajinu z februára 2022.

Tento štatút, podobný tomu, ktorý ponúkajú susedné krajiny Európskej únie, poskytuje dočasnú ochranu osobám, čo to potrebujú, kým trvá vážne všeobecné nebezpečenstvo.

Podľa Bernu malo ku koncu augusta vo Švajčiarsku štatút ochrany S približne 66.000 Ukrajincov.

Vláda uviedla, že tento štatút nezruší, kým na Ukrajine nebude trvalá stabilita. Očakáva sa, že zostane platiť minimálne do marca 2026. Poslanecký návrh odhlasovaný do pondelka nezruší samotný štatút, ale zavedie výrazné obmedzenia.

7:20 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 780 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 745 700, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 486 tankov, 19 419 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 976 delostreleckých systémov.

6:45 Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller v pondelok zopakoval, že severokórejské jednotky bojujúce proti ukrajinským silám sú legitímnym cieľom. Reagoval tak na slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v rozhovore pre japonskú tlačovú agentúru Kjódo uviedol, že prví severokórejskí vojaci zahynuli pri strete s ukrajinskou armádou.

„Veľmi jasne sme povedali, že každý severokórejský vojak, ktorý bol nasadený na bojisku, je prirodzene legitímnym cieľom,“ vyhlásil Miller.

Hovorca ozrejmil, že USA nemajú informácie o počte zranených alebo zabitých severokórejských vojakov v bojoch proti ukrajinským silám. Zopakoval, že podľa informácii USA na západnej línii ruského frontu v Kurskej oblasti je okolo 11.000 severokórejských vojakov.

Na tlačovej konferencii sa Miller vyjadril aj k úlohe Číny v konflikte na Ukrajine. „Jasne sme im dali najavo, že kroky, ktoré Rusko podniklo v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, ale aj v súvislosti s posilňovaním svojho bezpečnostného partnerstva so Severnou Kóreou, sú pre región destabilizujúce a mali by Čínu znepokojovať,“ uviedol a vyzval Peking, aby urobil viac a vyjadril svoje znepokojenie.

6:15 Prezident Vladimir Zelenskyj sa domnieva, že rozhovor nemeckého kancelára Olafa Scholza s ruským prezidentom Vladimirom Putinom podkopáva snahu izolovať kremeľského diktátora, napísal server Ukrainska pravda.

Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve v pondelok uviedol, že vedel o zámere nemeckého kancelára komunikovať s ruskou stranou, ale podotkol, že tiež „Olaf poznal môj postoj k tejto veci“.

„Naozaj verím, že Putinova izolácia – prostredníctvom sankcií, diplomatických a tak ďalej – Ukrajinu viac posilňuje a Putina oslabuje,“ vysvetlil.

Podľa jeho názoru sa po Scholzovovom telefonáte sa v Európe aj mimo nej „môže z rôznych dôvodov stať, že po jednom rozhovore nasleduje druhý, tretí, piaty, pretože aj iní lídri si budú chcú vziať líderstvo pre seba“.

"A verím, že to potom môže viesť k vlne skutočného uznania Putina, verím, že to neposilní Ukrajinu,“ uviedol Zelenskyj podľa Ukrainskej pravdy.

Scholz s Putinom telefonoval v polovici novembra, priamy rozhovor s ním dovtedy kancelár neviedol od decembra 2022. Pri asi hodinovom telefonáte vyzval Putina na stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny a na začatie mierových rokovaní s Kyjevom. Putin podľa komuniké Kremľa trval na územných nárokoch a ďalších požiadavkách voči Ukrajine, ktorá odmieta kapitulovať. Scholzov telefonát vyvolal kritiku doma i v zahraničí. Zelenskyj v prvej reakcii uviedol, že sa tým otvorila Pandorina skrinka a narušila izolácia Putina. Naopak, pochvalu za iniciatívu Scholz dostal napríklad od ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova.

6:10 V bruselskom sídle NATO sa v utorok začína dvojdňové rokovanie ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie. Hlavnou témou stretnutia bude pomoc Ukrajine, ktorá sa už takmer tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. Preberať sa ale bude aj ďalšie veľké množstvo tém, rokovania sa osobne zúčastní jordánsky kráľ Abdalláh II. Schôdzke bude šéfovať nový generálny tajomník NATO Mark Rutte. Ukrajina vyzvala štáty NATO, aby ju na tomto stretnutí pozvali do aliancie.

Čítajte viac Ukrajina vyzýva NATO, aby jej budúci týždeň vystavilo pozvánku na vstup

Rokovanie aliančných šéfov diplomacií je pravdepodobne poslednou podobnou akciou pre amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena. Novozvolený prezident Donald Trump, ktorý do funkcie nastúpi v januári, si za svojho šéfa diplomacie vybral doterajšieho floridského senátora Marka Rubia. Stretnutia sa zúčastní aj ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Medzi spojencami z NATO panuje v posledných týždňoch neistota ohľadom ďalšej americkej pomoci vojnou zmietanej krajine.

Diskusie sa vedú aj o zvýšení výdavkov na obranu. Členovia NATO sa v roku 2014 dohodli, že armádne výdavky navýšia na najmenej dve percentá HDP. Z 32 aliančných štátov podmienku podľa teraz už bývalého generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga tento rok splní najmenej 23 krajín. Šéf Vojenského výboru NATO Rob Bauer nedávno vyhlásil, že štáty Severoatlantickej aliancie budú musieť na obranu vydávať ešte viac, suma sa bude blížiť skôr k trom percentám.

Malé obranné výdavky členov NATO kritizuje aj Trump. Tento rok vo februári počas predvolebnej kampane napríklad vyhlásil, že ak krajiny NATO nebudú dávať dosť peňazí na obranu a napadne ich Rusko, USA im pod jeho vedením na pomoc neprídu.

6:10 Ruský dronový útok v noci na utorok prerušil dodávky elektrickej energie v meste Ternopiľ na západe Ukrajiny, oznámil tamojší starosta Serhij Nadal, uviedla agentúra Reuters.

„Energetici a záchranári odstraňujú následky útoku. Urobte si zásoby vody, nabite si telefóny,“ napísal Nadal na sociálnej sieti Telegram. Po útokoch Moskvy ostala bez elektriny väčšina Ternopiľskej oblasti aj pred týždňom.

Úplný rozsah útoku nebol bezprostredne známy. Letecký poplach nad celou oblasťou trval približne dve a pol hodiny, pričom sa začal v pondelok krátko pred polnocou.

Rusko podniklo dronový útok na Ternopiľ aj v pondelok ráno, v dôsledku čoho zahynul jeden človek a niekoľko osôb utrpelo zranenia.

Mesto Ternopiľ je administratívnym centrom Ternopiľskej oblasti. Leží približne 220 kilometrov východne od ukrajinsko-poľskej štátnej hranice. Oblasť mala pred začiatkom ruskej vojenskej invázie vo februári 2022 viac než jeden milión obyvateľov, mnoho z nich však v dôsledku vojny ušlo na Západ.