Šéf Bieleho domu, ktorý 20. januára 2025 odovzdá funkciu staronovému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, sa v utorok v hlavnom meste Luanda stretne s angolským prezidentom Joaom Lourencom a vystúpi s prejavom v Národnom múzeu otroctva (MNE).
V stredu má Biden naplánovanú cestu do Lobita, prístavného mesta vzdialeného približne 500 kilometrov južne od Luandy.
Prístav je srdcom koridoru Lobito, rozsiahleho medzinárodného infraštruktúrneho projektu, na ktorý Angola získala pôžičky od USA aj od EÚ. Ide o 1300 kilometrov dlhú železničnú trať spájajúcu Konžskú demokratickú republiku (KDR) a Zambiu – vnútrozemské krajiny bohaté na nerastné suroviny – s angolským prístavom Lobito nachádzajúcim sa na pobreží Atlantického oceánu.
Čítajte viac Angola chce Rusov "vytlačiť" zo spoločného diamantového biznisu
Biden pri vlaňajšom stretnutí s Lourencom v Bielom dome označil tento projekt za „historicky najväčšiu železničnú investíciu Spojených štátov v Afrike“. Projekt je súčasťou geopolitického boja medzi USA a Čínou, ktorá okrem toho, že do regiónu masívne investuje, vlastní aj bane v KDR a Zambii.
Angolská vláda v súvislosti s Bidenovou návštevou vyhlásila na 3. a 4. december pracovné voľno a v Luande, meste s približne 9,5 miliónmi obyvateľov, zaviedla prísne bezpečnostné opatrenia.
„Ide o historickú návštevu nielen preto, že je to prvýkrát, čo prezident USA navštívi Angolu, ale aj preto, že skutočne symbolizuje prioritu prezidenta Bidena posilňovať globálne spojenectvá a partnerstvá, ako aj náš strategický prístup, pokiaľ ide o politiku USA voči Afrike,“ povedal poradca Bieleho domu pre komunikáciu v oblasti národnej bezpečnosti John Kirby.
Návštevou Angoly Biden (82) plní sľub, ktorý dal koncom roka 2022, že navštívi túto 37-miliónovú portugalsky hovoriacu krajinu bohatú na ropu.
Angola je druhým najväčším vývozcom ropy v Afrike, pričom ropný priemysel tvorí približne 90 percent jej vývozu. Mnohí jej obyvatelia sú však chudobní a nezamestnaní. Podľa údajov Svetovej banky (WB) dosiahla v roku 2023 miera nezamestnanosti mladých Angolčanov 58 percent.
Od Lourencovho zvolenia za prezidenta v roku 2017 sa vzťahy medzi USA a Angolou výrazne oživili, čo je obrat oproti rokom studenej vojny, keď Spojené štáty poskytovali tajnú pomoc Národnému zväzu za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA), druhej najväčšej strane v krajine.
Ľudskoprávne skupiny a opoziční aktivisti vinia angolské úrady z rastúcich represií vrátane potláčania protestov. Mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) vo svojej novembrovej správe tvrdí, že angolská polícia od novembra 2020 do júna 2023 v rámci dlhodobého zásahu proti disentu zabila najmenej 17 demonštrantov.