Je jasné, že ruské jednotky na Ukrajine pomaly, ale vytrvalo postupujú. Myslíte si, že v tejto chvíli šéf Kremľa Vladimir Putin verí, že vojnu nemôže prehrať?
Rusko momentálne vyvíja obrovský tlak na Ukrajinu, hoci z rôznych hodnotení situácie vyplýva, že je to veľmi náročný postup a zomiera pri ňom veľa Rusov. No z toho, čo počujeme od Putina a ďalších vládnych predstaviteľov, je očividné, že si v podstate myslia, že vojnu vyhrávajú. Aj preto Rusko odmieta akékoľvek skutočné prímerie. Putin jednoznačne verí, že môže obsadiť viac ukrajinského územia. Šéf Kremľa niekoľkokrát povedal, že každá dohoda musí byť založená na vývoji na bojisku. Takže Rusko bude pokračovať v útokoch, až kým mu nedôjde dych, dovolí mu to počasie a Ukrajinci, ktorí sa momentálne v zásade len bránia a ustupujú.
Napríklad na Západe je veľa ľudí vrátane slovenského premiéra Roberta Fica, ktorí hovoria, že vojna sa nedá vyriešiť na bojisku. Zdá sa však, že Putin sa spolieha práve na to, že v bojoch bude úspešný. Je to tak?
Samozrejme. Rusko v zásade chápe vojnu ako matematiku. Má určité množstvo munície, balistických rakiet, striel a vojakov. A vie ich nasadiť na bojisko, preto postupuje, lebo má nad Ukrajincami presilu. Kyjev nemá dostatok vojakov a čelí veľkým problémom s mobilizáciou ďalších mužov. Môže teraz používať západné rakety hlbšie v ruskom vnútrozemí, ale nemá k dispozícii neobmedzený počet týchto striel. Rusko vyrába oveľa viac materiálu pre armádu a jeho vojenskopriemyselný komplex beží na plné obrátky. Čiže, ako vravím, pre Rusko je to otázka matematiky. Verí, že na bojisko dokáže nasadiť viac vojakov a zbraní ako Ukrajina, a čo obsadí, bude jeho. Momentálne sa boje vedú na území všetkých štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko (popri dávnejšie anektovanom Kryme – pozn. red.) už považuje za svoje. Kremeľ sa ich nemieni vzdať a bude ich požadovať. Takže áno, vojnu definuje vývoj na bojisku, nie diplomacia.
Aký stabilný je Putinov režim v súčasnej situácii? Kremľu prichádzajú dobré správy z bojiska, ale ruská ekonomika je pod tlakom a každý deň vojny pribúdajú zabití vojaci.
V Rusku je diktatúra. Alebo v striktne politologickom zmysle sa to dá opísať ako personalizovaný autoritársky režim, ktorý má k dispozícii veľmi silné represívne nástroje. Putin ich používa čoraz výraznejšie a pribúdajú ľudia, ktorých stíhajú za najrôznejšie veci. Od vlastizrady až po porušovanie ruských vojnových zákonov, čo je očividná cenzúra. Samozrejme, štát využíva propagandu a jeho fungovanie je založené na rozhodnutiach veľmi malej skupiny ľudí, ktorej vládne Putin. Rusko má ekonomické problémy, ale nie také, aby bolo nútené zmeniť prístup k vojne, ktorej je podriadené všetko. A ak niečo zostane, ide to do ostatných sektorov ruského hospodárstva a ľudia sa tomu nejakým spôsobom snažia prispôsobiť, hoci cítia problémy s ekonomickým rastom a majú menej peňazí. No nie je to nejaká náhla zmena a režim môže všetky tieto problémy odsúvať do budúcnosti. Len nedávno publikovali Vladislav Inozemcev, Sergej Aleksašenko a Dmitrij Nekrasov podľa mňa veľmi poučnú správu o stave ruskej ekonomiky. Z nej vyplýva, že Kremeľ má stále na vojnu zdroje na rok 2025, možno aj 2026. Neznamená to, že ruské hospodárstvo je na tom dobre a že je stabilné. Signalizuje to však, že režim je ochotný na vojnové účely poskytnúť všetko, čo je potrebné. Opäť sa v tom odráža kalkulácia Kremľa, že v podstate Rusi dokážu bojovať dlhšie ako Ukrajina vzhľadom na politické trendy na Západe s opätovným príchodom Donalda Trumpa a inými problémami. Putin verí, že nakoniec sa Ukrajina jednoducho rozpadne. Tento predpoklad je založený aj na súčasnom postupe Ruska na frontovej línii. K tomu prirátajme útoky na civilnú infraštruktúru, ktoré majú spôsobiť, že na Ukrajine sa nebude dať normálne žiť. Kyjev a jeho spojencov tým chce Kremeľ dotlačiť ku kompromisom.
Ak Putin naozaj verí, že nemôže vojnu prehrať, prečo zmenil jadrovú doktrínu? A prečo v reakcii na útoky Ukrajiny západnými zbraňami v Rusku siahol po balistickej rakete stredného doletu Orešnik? Mimochodom, ruská propaganda hovorí, že západné zbrane sú absolútne zbytočné a ľahko sa dá proti nim brániť, ale zároveň tvrdí, že je to obrovská eskalácia vojny. Takže, ako to je?
Rusko je jednou z mocností, ktoré majú dostatok jadrových zbraní, aby takpovediac zapálili plameň, ktorý zničí svet. Zároveň hovorí o červených čiarach, ktoré spojenci Kyjeva nemajú prekračovať. Má to vyvolať reakciu medzi politickými elitami na Západe, aby dotlačili Ukrajinu k dohode s Ruskom. Kremeľ je v podstate stále presvedčený, že Ukrajina nekoná nezávisle a veci riadia jej podporovatelia. Bez nich by sa zrútila. Západ však už prekročil viacero červených čiar, o ktorých Moskva hovorila. Jednoznačne verím, že zmena v ruskej jadrovej doktríne je snahou vyvolať strach. Otázka za milión dolárov je však tá, akú červenú čiaru by musela Ukrajina a jej spojenci prekročiť, aby to vyvolalo reakciu, že Putin siahne po použití jadrových zbraní. Tak či onak, som presvedčený, že, čo sa týka blízkej budúcnosti, je malá pravdepodobnosť, že sa to stane.
Čítajte viac Koniec sveta alebo len reči? Tri scenáre, ako Rusko (ne)použije jadrový arzenál
Prečo si to myslíte?
Putin sa chce do dejín zapísať ako víťaz. No keby použil jadrové zbrane, mohlo by to viesť k atómovej vojne, ktorá sa dá ťažko vyhrať. A dokonca aj v prípade, že by sme neboli svedkami takej eskalácie, Rusko by sa stalo pre všetkých vyvrheľom. Použitie atómového arzenálu by malo katastrofálny vplyv a myslím si, že ruské vedenie to chápe. Ale Kremeľ o ňom hovorí, aby zatlačil na západné elity. Samozrejme, je to tak trochu poker. Nikto presne nevie, ako sa môže zrodiť Putinovo rozhodnutie o použití jadrových zbraní, preto sa nedá vylúčiť žiadny vývoj. Povedal by som však, že existujú určité signály, ktoré naznačujú, že Moskva ešte zatiaľ nie je až taká šialená, ako v to mnohí veria. Na hypotetickom eskalačnom rebríku, ktorý sa končí použitím atómoviek, je určite ešte niekoľko krokov.
Pre váš portál Riddle ste práve napísali článok s názvom: Použije Rusko na Ukrajine jadrové zbrane? Aká je teda vaša odpoveď?
Ako som už naznačil, moja odpoveď je, že nie je veľmi pravdepodobné, že sa to stane. Aspoň nie v tejto chvíli. Aké sú moje argumenty? Môžeme sa pozrieť na to, ako sa vyvíjal príbeh Putinových červených čiar. Napočítal som ich už asi 15, ktoré Západ prekročil od začiatku veľkej invázie. Týkali sa najmä dodávok rôznych zbraní. Tankov, lietadiel a teraz aj rakiet ATACMS. Západ tieto červené čiary prekročil a vojna pokračuje. Áno, Rusko teraz použilo Orešnik a možno vypáli aj ďalší. Moskva však má ešte nástroje, ako skutočne eskalovať vojnu bez toho, aby siahla po jadrových zbraniach.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Čo by mohla urobiť?
Viacerí ruskí predstavitelia od začiatku vojny navrhujú útoky na západné konvoje so zbraňami, ktoré na Ukrajinu smerujú z Poľska. No to je kráčanie po veľmi tenkom ľade, lebo by možno pri tom mohli zasiahnuť aj niektorých špecialistov NATO, ktorí tam sú. Signalizovalo by to pripravenosť Ruska použiť silu proti cieľom Severoatlantickej aliancie. Ďalšia vec, o ktorej sa v Moskve špekuluje, je, že by spôsobila na Ukrajine nejakú katastrofu. Napríklad môže zničiť niekoľko ďalších energetických štruktúr, čo by spôsobilo veľké humanitárne problémy. Teoreticky by cieľom mohla byť aj jadrová elektráreň. Je to hrozivý scenár, ale nebola by to ešte atómová vojna. A, samozrejme, Rusko môže rozšíriť svoje tajné podvratné aktivity v krajinách NATO. Takže sú tu veci, ktoré dokáže Moskva urobiť, ak chce efektívne eskalovať vojnu. O tom je aj môj článok. Teda, že nie sme úplne v bode, v ktorom Rusko siahne po jadrových zbraniach, pretože má ešte k dispozícii viacero možností. Tie sú, samozrejme, tiež veľmi rizikové. No napriek rečiam niektorých ruských predstaviteľov vrátane exprezidenta Dmitrija Medvedeva si myslím, že v Kremli chápu, že jadrová vojna je naozaj zlá. A preto v podstate na čokoľvek, čo Západ v prospech Kyjeva robí, Rusko odpovedá iba tak, že zvyčajne zasiahne ďalšie ciele na Ukrajine, vo väčšom útočí na civilnú infraštruktúru a usiluje sa zvýšiť tlak na frontovej línii.
Ale v článku ste spomenuli dve červené čiary, ktoré by mohli byť pre Rusko problémom. Prvou je priame zapojenie jednotiek NATO do vojenských operácií na území Ukrajiny. Druhou by bolo zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou a využitie základní v štátoch aliancie na útoky proti ruskej armáde. Takže si myslíte, že toto sú skutočné červené čiary Kremľa? A keby ich Západ prekročil, mohlo by Rusko dokonca uvažovať o útoku proti krajinám NATO?
Sú to červené čiary, ktoré by drasticky zmenili situáciu na bojisku. Ukrajina už dlho používa západné zbrane, ale nasadenie jednotiek NATO by bolo niečo úplne iné, lebo Kyjev má akútny problém s nedostatkom vojakov. Aliancia stále vo vojne nebojuje priamo, hoci Ukrajine pomáha aj poskytovaním informácií. Keby sa však NATO rozhodlo využiť svoje kapacity na vytvorenie bezletovej zóny, znamenalo by to konfrontáciu s ruskými vzdušnými silami. A, samozrejme, pozemné jednotky aliancie na Ukrajine by sa stali terčom ruských útokov, čo by spustilo článok 5. Dá sa povedať, že tie dve červené čiary spomenuté vo vašej otázke sú rovnaké pre Moskvu aj pre alianciu. Lebo keby ich NATO prekročilo, nasledovala by reakcia Kremľa a výsledkom by bola vojna medzi Ruskom a Západom.
Čítajte viac Applebaumová: Slovensko bude mať obrovský problém, keď Rusko na Ukrajine zvíťazí
Čo to znamená pre západnú podporu Ukrajine a pre prípadné mierové rozhovory?
Mnohí politici na Západe, ktorí hovoria o rokovaniach, v prvom rade vnímajú celú situáciu z vlastného pohľadu. Teda, že už na Ukrajinu nechcú míňať peniaze, prípadne si myslia, že veci môžu eskalovať smerom k možnej jadrovej vojne s Ruskom. Ale podľa mňa je kľúčové to, čo chce Ukrajina a či chce pokračovať v obrane. A ak áno, je v záujme Západu, aby naďalej podporoval Kyjev. Otázka naozaj znie, kde sa Putin zastaví, ak Rusko získa, čo chce. Pripomeňme si, čo sa dialo na Ukrajine. Ruskí vojaci v roku 2022 pochodovali na Kyjev. Verím, že je to stále v hre. Rusko chce na Ukrajine získať všetko, čo sa dá. Netýka sa to len obsadených území. Jediná dohoda, o ktorej by mohol Putin uvažovať, bude musieť z jeho pohľadu obsahovať právne záruky, že sa Ukrajina nestane členom žiadnej vojenskej aliancie. Moskva chce tiež kontrolovať, koľko vojakov a zbraní môže mať Kyjev a chce mať vplyv na ďalšie aspekty ukrajinského politického života. Takže na uzavretie dohody musí Západ umožniť Rusku, aby v podstate mohlo kontrolovať, čo Ukrajina môže a čo nemôže urobiť. A musí to byť právne záväzné rozhodnutie, ktoré by sa nedalo zvrátiť, lebo potom nemá pre Putina zmysel, aby s ním súhlasil.