Prezident najprv pred polnocou miestneho času (v utorok popoludní SEČ) spolu s vyhlásením razantného kroku v krátkom televíznom prejave sľúbil „vykoreniť sily, ktoré napomáhajú KĽDR, a brániť demokratický ústavný poriadok“.
„Vyhlasujem stanné právo na ochranu slobodnej Kórejskej republiky pred hrozbami severokórejských komunistických síl, na odstránenie proseverokórejských protištátnych síl, ktoré našich obyvateľov okrádajú o slobodu a šťastie, a na ochranu slobodného ústavného poriadku,“ povedal Jun v televíznom vystúpení.
Hlavná opozičná Demokratická strana v reakcii na prezidentovo rozhodnutie zvolala poslancov do budovy parlamentu a jej šéf I Če-mjong vyzval občanov, aby sa pred parlamentom zhromaždili. „V krajine budú vládnuť tanky, obrnené transportéry a vojaci so zbraňami a nožmi,“ vyhlásil Če-mjong. „Ekonomika Kórejskej republiky nenahraditeľne skolabuje. Moji spoluobčania, prosím, príďte k Národnému zhromaždeniu,“ dodal.
Spolu s nimi sa ale k budove dostavili aj desiatky policajných hliadkových vozidiel a autobusov polície.
Predseda prezidentovej vládnucej strany Sila ľudu Han Tong-hun krátko na to povedal, že vyhlásenie stanného práva je nesprávne, a prisľúbil tento krok zablokovať. Opozícia označila rozhodnutie prezidenta za protiústavné.
Agentúra Jonhap pripomenula, že podľa juhokórejskej ústavy musí byť stanné právo zrušené, ak o to požiada parlamentná väčšina. Z 300 poslancov juhokórejského Národného zhromaždenia bolo prítomných 190 poslancov a všetci prítomní hlasovali za návrh požadujúci zrušenie stanného práva.
Podľa kancelárie predsedu parlamentu U Won-sika bolo po prijatí návrhu vyhlásenie stanného práva neplatné. Parlamentný komplex začali podľa jeho slov opúšťať vojenské jednotky, ktoré sa tam zhromaždili v čase platnosti stanného práva.
Prezidentov prekvapivý krok pripomenul éru autoritárskych lídrov, ktorú krajina nezažila od 80. rokov minulého storočia, napísala agentúra AP. „Je to krok, ktorý som v Južnej Kórei 21. storočia nikdy nečakala,“ komentovala vyhlásenie stanného práva podľa BBC jedna vysokoškolská študentka. „Žiadnymi slovami nemôžem vyjadriť, ako veľmi sa bojím, aby sa to pre našich občanov nezvrhlo v niečo, ako je Severná Kórea,“ povedal ďalší z protestujúcich.
Jun Sok-jolov krok je podľa vedúceho katedry ázijských štúdií na Metropolitnej univerzite v Prahe Michala Kolmaše flagrantným uzurpovaním moci. Prezident sa podľa neho prevzatím moci pokúša vymaniť z politických problémov.
Juhokórejský won po vyhlásení stanného práva klesol na dvojročné minimum voči americkému doláru, informovala agentúra Bloomberg. Predstaviteľ juhokórejskej centrálnej banky povedal, že banka pripravuje sériu opatrení, ktoré stabilizujú trh, ak to bude potrebné. Kórejská burza zatiaľ nerozhodla, či v stredu otvorí alebo nie, informoval Reuters.
Foto: SITA/AP, Lee Jin-man
Vlády Spojených štátov a Veľkej Británie v utorok miestneho času uviedli, že situáciu v Južnej Kórei pozorne sledujú. Čína svojich občanov žijúcich v Južnej Kórei vyzvala na pokoj. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax uviedol, že Kremeľ považuje situáciu v Južnej Kórei za znepokojujúci a vývoj pozorne sleduje.
Situáciu pozorne a so znepokojením sleduje aj OSN. Biely dom k dianiu uviedol, že od juhokórejského prezidenta vopred nevedel, že vyhlási stanné právo. Povedal tiež, že Washington má vážne obavy z vývoja v tomto ázijskom štáte a že prezident Joe Biden je v kontakte s juhokórejskou vládou.
Armáda zakázala všetky politické aktivity
Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré prevzalo viacero právomocí po vyhlásení stanného práva, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán, napísala agentúra Jonhap.
Dekrét vydaný veliteľom juhokórejských pozemných síl Pak An-suom, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva, vstúpil do platnosti o 23.00 miestneho času (15.00 SEČ). „Všetky politické aktivity vrátane tých, ktoré sa týkajú Národného zhromaždenia, regionálnych zhromaždení, politických strán, vytvárania politických organizácií, zhromaždení a protestov sú zakázané,“ vyhlásil Pak po vyhlásení stanného práva.
Podľa jeho slov dekrét slúžil na ochranu slobodnej demokracie a bezpečnosti ľudí pred protištátnymi silami, ktoré spôsobia rozvrat krajiny.
Jonhap pripomína, že juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.
Po vyhlásení stanného práva určený veliteľ dohliada na administratívne a právne záležitosti v dotknutej oblasti a v prípade potreby môže prijať osobitné opatrenia. Podľa zákona na veliteľa stanného práva dohliada minister obrany, ktorý však podlieha kontrole prezidenta.
Čítajte aj Experti: Za ropu všetko. Kim je s Putinom spokojný, hoci Rusi posielajú jeho vojakov na smrť
Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a hlavná opozičná Demokratická strana (DPK), ktorá má väčšinu v parlamente, nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.
Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.
Južná Kórea mala po svojom vzniku po druhej svetovej vojne viacero autoritárskych lídrov, od 80. rokov minulého storočia je však považovaná za demokraciu.