1 015. deň: Ukrajinu čakajú ťažké rozhodnutia o ďalšej mobilizácii, sú nevyhnutné, vyhlásil Blinken

Čítajte viac 1014. deň: Ukrajina odmieta alternatívy k členstvu v NATO: Máme skúsenosť z budapeštianskeho memoranda

21:35 Po páde francúzskej vlády a neschválení rozpočtu v krajine by sa mohla skomplikovať podpora Ukrajiny, hoci francúzsky prezident Emmanuel Macron opakovane uisťuje o neochvejnej podpore Kyjeva, uviedla agentúra Reuters.

Francúzsko v novembri ukončilo výcvik približne 2 000 Ukrajincov. Kyjevu tiež poskytlo obrnené vozidlá na presun vojsk a prieskum, húfnice Caesar, protitankové raketové jednotky, rakety zem-vzduch a bojové radary. V uplynulých týždňoch dodalo nové rakety financované z výnosov zmrazených ruských aktív a v prvom štvrťroku 2025 plánuje poskytnúť aj stíhačky Mirage.

Minister obrany a potenciálny budúci premiér Sébastien Lecornu však už v októbri zdôrazňoval, že Francúzsko zaostáva za prísľubom pre 2024, dodať Ukrajine pomoc v hodnote tri miliardy eur.

„Veľkú časť ukrajinskej podpory tvorí transfer starého vybavenia francúzskej armády, ktoré sa následne nahradí novým,“ povedal minister pre denník Le Parisien. „Ak sa však spomalí objednávanie nového vybavenia, dôjde aj k spomaleniu dodávok pre Ukrajinu,“ vyhlásil Lecornu.

V dôsledku neschválenia rozpočtu na rok 2025 sa môže stať, že financie na obranu nedosiahnu cieľ 50 miliárd a armáda preto stratí 3,3 miliardy eur, dodal Lecornu.

17:44 Generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu v rámci rokovaní ministrov zahraničných vecí spojeneckých krajín tvrdo kritizoval zbrojárske spoločnosti v členských krajinách. Vyrábajú príliš málo, účtujú si priveľa a dodávajú príliš pomaly, vyhlásil. Informuje o tom spravodajca TASR.

Rutte na tlačovej konferencii upozornil, že sa tak deje za situácie, keď NATO sa snaží vojensky podporovať Ukrajinu a posilniť zároveň svoju obranu proti Rusku.

Členské štáty NATO sa pripravujú na obnovenie tlaku zo strany budúceho prezidenta USA Donalda Trumpa na zvýšenie svojich výdavkov na obranu. Rutte v tejto súvislosti zdôraznil, že súčasný cieľ vyčleniť najmenej dve percentá HDP na obranu už nebude postačujúce na odvrátenie možných budúcich útokov.

Rutte však nepovedal, že novým cieľom by malo byť zvýšenie na tri percentá, ako by to chcel Trump. Konštatoval, že NATO bude musieť nielen vynaložiť viac peňazí na obranu, ale aj dosiahnuť lepšie výkony v oblasti zbrojárskej výroby.

„Nevyrábame dosť, vyrábame za príliš vysoké ceny a dodávky sú príliš pomalé, takže obranný priemysel musí prejsť na výrobu na viaceré pracovné zmeny a musí uviesť do prevádzky viac výrobných liniek,“ povedal Rutte. Pred novinármi dodal, že spojenci si nemôžu dovoliť situáciu platiť viac za to isté a pritom akcionári zbrojárskych firiem majú vysoké zisky.

16:16 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa vo štvrtok a v piatok zúčastní na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Malte. Napísala to dnes agentúra Interfax s odvolaním sa na hovorkyňu ruskej diplomacie. Agentúra AFP upozornila, že to bude Lavrovova prvá cesta do členskej krajiny Európskej únie od chvíle, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Ruské médiá o plánovanej výprave vrcholného ruského diplomata do únie informovali už skôr.

„V dňoch 5. a 6. decembra sa šéf ruského ministerstva zahraničia a ruská delegácia zúčastnia na zasadnutí Rady ministrov zahraničia OBSE, ktoré sa bude konať v meste Valletta na Malte,“ uviedla dnes hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. Ruská výprava tam podľa nej plánuje diskutovať na tému súčasnej situácie v OBSE a spôsobov, ako organizáciu dostať z krízy, píše ruská tlačová agentúra.

Maltské veľvyslanectvo v Rusku už skôr podľa denníku Vedomosti uviedlo, že rozhodnutie usporiadať 5. a 6. decembra zasadnutie Rady ministrov zahraničia OBSE sa týka všetkých členských krajín organizácie, teda aj Ruska. Za Česko sa zasadnutia zúčastní minister zahraničia Ján Lipavský. „Na Malte sa budú riešiť zásadné otázky týkajúce sa chodu organizácie a vplyvu ruskej agresie proti Ukrajine,“ uviedla predtým česká diplomacia na svojom webe.

V utorok Lipavský novinárom povedal, že od vystúpenia Lavrova očakáva znášky nezmyslov a obviňovania. „V stručnosti tomu hovoríme rozprávky. Bude opäť klamať. Neplánujem byť na jeho vystúpenie prítomný,“ dodal Lipavský. Šéf českej diplomacie opustil sálu kvôli Lavrovovi už pred rokom na rokovaní OBSE v Severnej Macedónsku. Ruský diplomat vtedy obvinil Západ, že vedie hybridnú vojnu proti Rusku a EÚ označil za „agresívny geopolitický projekt“.

16:07 Nemecký kancelár Olaf Scholz dnes odmietol špekulácie o možnom budúcom nasadení nemeckých vojakov na Ukrajine, kde by mohli strážiť prípadnú líniu prímeria medzi Kyjevom a Moskvou. Reagoval tak na debatu, ktorú vyvolal utorkový výrok ministerky zahraničia Annaleny Baerbockovej, ktorá v Bruseli hovorila o medzinárodnej prítomnosti na zabezpečenie línie prímeria.

Scholz v parlamentnej rozprave povedal, že je „absolútne nevhodné teraz špekulovať o niečom, čo by nastalo v prípade dojednania prímeria či v situácii, keď by zavládol mier“ na Ukrajine. Odmietol, že by výrok Baerbockovej znamenal, že sa už teraz uvažuje o nasadení nemeckých vojakov na Ukrajine.

Baerbocková v prvý deň rokovania ministrov zahraničia Severoatlantickej aliancie v Bruseli povedala, že sa ohľadom mieru na Ukrajine uvažuje o rade vecí. Ako príklad spomenula politické a materiálne bezpečnostné garancie, členstvo v NATO, ale aj „medzinárodnú prítomnosť na zabezpečenie línie prímeria“. Na otázku, ktorá sa týkala možnej nemeckej úlohy, odpovedala: „Tak, ako sme my ako Nemci vyše 1000 dní pracovali na dosiahnutí mieru, budeme z nemeckej strany všetkými silami samozrejme podporovať všetko, čo by mieru v budúcnosti slúžilo.“

Scholz v Spolkovom sneme zdôraznil, že v súčasnosti nepripadá vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu do úvahy. „Považujem to za vylúčené, že by sme v súčasnej situácii vyslali vojská alebo nemeckých vojakov na Ukrajinu,“ povedal. Podľa neho je to aj názor ministerky zahraničia.

15:52 Maďarská vláda predložila príslušnému americkému úradu žiadosť o výnimku, aby viaceré európske štáty v regióne mohli naďalej platiť za dodávky zemného plynu ruskej Gazprombanke. Podľa agentúry MTI to oznámil v stredu v Bruseli maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf maďarskej diplomacie po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO novinárom povedal, že sám šéf americkej diplomacie Antony Blinken naznačil, že je ochotný konzultovať so spojencami o sankciách postihujúcich Gazprombank.

Tieto americké sankcie by podľa Szijjártóa mohli spôsobiť vážne ťažkosti Maďarsku a dvom ďalším členským štátom NATO, ako aj Srbsku, vzhľadom na charakter infraštruktúry, pretože ukončenie dovozu ruského zemného plynu by ohrozilo energetickú bezpečnosť daných krajín.

Čítajte aj Szijjártó z Moskvy: Rusko napriek novým sankciám zachová dodávky energií Maďarsku

14:57 Ukrajinské ministerstvo financií a Európska únia podpísali memorandum a dohodu o poskytnutí pôžičky Kyjevu do sumy 35 miliárd eur. Oznámil to v stredu ukrajinský rezort financií, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Mimoriadnu pôžičku Ukrajine do 35 miliárd eur, ktorá bude splatená budúcimi príjmami z ruských aktív zmrazených v Európskej centrálnej banke, poslanci Európskeho parlamentu schválili ešte v októbri.

Táto pôžička je súčasťou balíka G7 dohodnutého v júni minulého roka s cieľom poskytnúť Ukrajine finančnú podporu až do výšky 50 miliárd amerických dolárov. Konečná suma, ktorou EÚ prispeje, by mohla byť nižšia v závislosti od veľkosti pôžičiek poskytnutých ostatnými partnermi v rámci G7.

14:50 Prezident SR Peter Pellegrini súhlasíl s lotyšským prezidentom, že Ukrajine treba pomáhať, ale zopakoval, že postoj SR je jasný. Treba jej vojensky pomáhať, aby mala dostatočne silnú vyjednávaciu pozíciu, ale nemyslí si, že vojenská pomoc zabezpečí víťazstvo. Konflikt nemá podľa neho vojenské, ale diplomatické riešenie. Súhlasí, že Ukrajina musí sedieť za rokovací stolom.

Lotyšský prezident vyzdvihol energetickú pomoc Slovenska Ukrajine. Pellegrini očakáva, že cez zimu k nám môžu migrovať ďalší Ukrajinci kvôli nedostatku tepla, preto je rád, že Slovensko spravilo opatrenia, aby bol nápor menší a naši susedia mali elektriku v prípade potreby.

Ukrajina podľa prezidenta tiež nesmie sedieť za rokovacím stolom s pištoľovou na spánku, musí mat vojenskú silu, aby mala vyjednávaciu pozíciu silnú. Zopakoval, že Bratislava by sa mohla stať miestom na mierové rokovania.

Čítajte viac Lotyšsko je vďačné Slovensku za vojakov a pomoc Ukrajine. Pellegrini rokoval s tamojším prezidentom o spolupráci

14:46 Ukrajinu čakajú ťažké rozhodnutia o ďalšej mobilizácii, sú ale nevyhnutné, je presvedčený americký minister zahraničia Antony Blinken. Povedal to dnes po skončení dvojdňového rokovania ministrov zahraničia NATO v Bruseli.

„Je to kľúčové, pretože aj napriek peniazom a munícii je potrebné, aby boli na frontových líniách ľudia, ktorí budú čeliť ruskej agresii,“ poznamenal tiež Blinken.

14:14 Kolektívna obrana NATO by sa nemala obetovať ani riskovať v záujme žiadnej tretej krajiny. Je preto dobrou správou, že nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o pozvaní Ukrajiny do vojenskej aliancie, pretože by to mohlo viesť k tretej svetovej vojne. Vyhlásil to v stredu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po skončení rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó pred novinármi podotkol, že argument niektorých krajín, že Ukrajina nebojuje za seba, ale za európsku slobodu a demokraciu, je prejavom „úžasnej slepoty“.

„Očividne to tak nie je. Ukrajina bojuje za svoju slobodu, svoju suverenitu a vlastnú krajinu, čo je samozrejme, chvályhodné, avšak nemalo by sa to zamieňať s bojom za iných,“ dodal maďarský minister.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu vyhlásil, že Rusko podporuje raketový a jadrový program Severnej Kórey výmenou za to, že Pchjongjang vysiela svojich vojakov na pomoc Moskve v jej vojenskom ťažení na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Rutte v Bruseli na dvojdňovom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín Aliancie, ktoré začalo v utorok, vyzval spojencov, aby Ukrajine poslali dostatok vojenského vybavenia, ktoré by zmenilo priebeh vojny, keďže ruské jednotky postupujú pozdĺž frontovej línie na východe Ukrajiny.

„Výmenou za vojenské jednotky a zbrane Rusko poskytuje KĽDR podporu pre jej raketový a jadrový program,“ povedal po stretnutí so šéfmi diplomacií štátov NATO. „Tieto udalosti môžu destabilizovať Kórejský polostrov a ohroziť Spojené štáty,“ dodal Rutte.

13:36 Nemecký kancelár Olaf Scholz dnes zopakoval, že nemieni dodať Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus ani jej dovoliť útočiť na ruské územie zbraňami, ktoré už Nemecko dodalo. Vo vyhlásení v Spolkovom sneme to označil za rozumnú stratégiu. Scholz dlhodobo čelí tlaku opozície, vlastného koaličného partnera i zahraničných partnerov, aby s dodávkou taurusov súhlasil. Ukrajina sa ruskej agresii bráni už takmer tri roky.

„Nemusíme robiť všetko, čo sa od nás požaduje,“ vyhlásil Scholz v prejave na úvod zasadnutia, na ktorom čelí otázkam poslancov. To, že odmieta dodať taurusy aj udeliť povolenie na útoky nemeckými zbraňami na ruské územie, označil za „rozumnú stratégiu“.

Scholz tiež uviedol, že urobí všetko pre to, aby vojna na Ukrajine ďalej neeskalovala. „Treba zachovať chladnú hlavu,“ povedal. Nemecký kancelár bol v pondelok na návšteve v Kyjeve, kde zdôraznil, že „Ukrajina sa môže na Nemecko spoľahnúť“.

13:12 Slovensko bude aj naďalej pokračovať v pomoci pre Ukrajinu v humanitárnej oblasti a s dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) po skončení rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Dôležitá časť rokovaní ministrov bola podľa jeho slov venovaná vzťahom NATO s Ukrajinou. Do bruselskej centrály Severoatlantickej aliancie zavítal aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha, ktorý opísal zložitú situáciu na Ukrajine z pohľadu zásobovania a výpadkov energetickej infraštruktúry pred nadchádzajúcou zimou.

„Je tam obrovský problém s elektrinou, denne sú výpadky aj 12 až 16 hodín. Prezentoval som vo svojom vystúpení, že Slovensko pomáha na komerčnej báze Ukrajine s dodávkami elektrickej energie a budeme v tom pokračovať,“ povedal Blanár. Spresnil, že to vyplýva aj z doterajších spoločných stretnutí slovenskej a ukrajinskej vlády.

Zdôraznil, že Slovensko do konca roka dokončí 14. humanitárny balík pre Ukrajinu, ktorý obsahuje aj elektrické generátory, a chce naďalej pomáhať dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky. To sa týka najmä oblasti odmínovania, strojov na pozemné stavebné práce či detektorov na chemické látky.

12:41 Ukrajinský gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov v stredu oznámil, že Rusko vrátilo telo starostu Jevhenija Matvejeva, ktorého ruské sily zajali na začiatku invázie vo februári 2022. Starosta mesta Dniprorudne údajne zahynul v ruskom zajatí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Okupanti ho dva roky a osem mesiacov držali v zajatí a umučili ho. Počas poslednej výmeny bolo jeho telo vrátené na Ukrajinu,“ povedal Fedorov. Rusko sa bezprostredne nevyjadrilo k tvrdeniam Fedorova.

Ruské sily v septembri 2022 vyhlásili, že anektovali Záporožskú oblasť, v ktorej na rieke Dneper leží aj mesto Dniprorudne. Pred vojnou v tomto meste žilo 17.736 ľudí.

Záporožský gubernátor označil Matvejeva za skutočného patriota. „Počas okupácie neopustil mesto alebo ľudí a urobil všetko preto, aby zaistil prežitie komunity,“ uviedol Fedorov na sociálnych sieťach.

Ruské sily v marci 2022 nakrátko zajali aj Fedorova v čase, keď bol starostom Melitopola na juhu Ukrajiny. Vtedajší minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na medzinárodnú reakciu na zmiznutie starostu. Na Matvejevove prepustenie vyzval aj vtedajší predseda Európskej rady Charles Michel. Fedorova oslobodili výmenou za deväť zajatých ruských vojakov.

12:39 Spojenci zo Severoatlantickej aliancie musia podľa šéfa NATO Marka Rutteho poskytnúť Ukrajine takú podporu, aby sa krajine podarilo zmeniť trajektóriu súčasného konfliktu s Ruskom. Rutte to vyhlásil po skončení dvojdňového rokovania ministrov zahraničia NATO v Bruseli. Nová misia NATO pre Ukrajinu nazvaná NSATU (NATO Security Assistance and Training for Ukraine), ktorá má sídlo na americkej vojenskej základni v nemeckom Wiesbadene a bude sa zaoberať koordináciou pomocou pre Kyjev, začne plne fungovať ku koncu roka, potvrdil generálny tajomník aliancie.

„Ruská nelegálna vojna proti Ukrajine ohrozuje nás všetkých. Musíme stáť pri sebe, aby sme zabezpečili bezpečnosť pre našich obyvateľov,“ vyhlásil nový šéf Severoatlantickej aliancie, ktorý v októbri vo funkcii nahradil Jensa Stoltenberga. Ukrajina, ktorá sa už viac ako 1000 dní bráni ruskej ozbrojenej agresii, čelí okrem ťažkých bojov na frontovej línii aj opakovaným útokom na civilnú infraštruktúru, predovšetkým energetickú.

12:00 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v stredu pricestoval do Vatikánu, kde ho má prijať pápež František. S odvolaním sa na server mandiner.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Čítajte viac Orbán prišiel "vymodliť" mier do Vatikánu. S pápežom rokoval aj o Ukrajine

11:46 Ruský súd v stredu odsúdil muža na anektovanom Krymskom polostrove na 15 rokov väzenia za vlastizradu z dôvodu špionáže pre Ukrajinu.

Rusko od začiatku už takmer tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine udelilo prísne tresty pre osoby obvinené zo špionáže pre Kyjev. Takéto prípady sú časté najmä na Kryme, ktorý Moskva zabrala Ukrajine v roku 2014.

Nemenovaný 45-ročný muž minulý rok v septembri zasielal ukrajinskej rozviedke polohy ruských jednotiek protivzdušnej obrany v prístavnom meste Kerč na Kryme, uviedla prokuratúra pod vedením Moskvy.

11:05 Rusko dnes vyjadrilo podporu režimu sýrskeho vodcu Bašára Asada, ktorý v posledných dňoch čelí tlaku islamistických povstalcov. Ich úspešný postup by nebol možný bez podpory a podnecovania zvonku, vyhlásila hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. Za eskaláciou v Sýrii je „ukrajinská stopa“, tvrdila hovorkyňa bez toho, aby spomenula dôkazy na podporu svojho tvrdenia.

Islamistické zoskupenie Haját Tahrír aš-Šám (HTS) a ďalšie ozbrojené skupiny, predovšetkým Tureckom podporovaná Sýrska národná armáda (SNA), začali ofenzívu proti vládnym jednotkám minulú stredu, rýchlo ovládli rozsiahle oblasti v provinciách Halab a Idlib a teraz postupujú na juh.

„Upozorňujeme, že medzi zahraničnými bojovníkmi, vrátane tých, ktorí pochádzajú z postsovietskeho priestoru, je jednoznačne takzvaná ukrajinská stopa,“ povedala Zacharovová podľa agentúry TASS.

Hovorkyňa uviedla, že povstalci dostali drony a výcvik od zahraničných aktérov, napísala agentúra Reuters s tým, že dôkazy Zacharovová neponúkla.

9:44 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 29 z 50 dronov vypustených Ruskom počas noci na dnes. Ďalších 18 ruských dronov sa zrútilo zrejme pod vplyvom prostriedkov rádioelektronického boja a jeden dron odletel na okupované územia, uviedlo ukrajinské letectvo. Ruské vojská zničili 35 ukrajinských dronov nad ôsmimi oblasťami, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Ukrajinskí analytici podľa médií pripustili ďalší postup ruských jednotiek v Donbase na východe krajiny, hlavne pri meste Kurachove.

Predtým gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar na sociálnej sieti písal o 12 zničených dronoch počas odrážania náletu na Taganrog, prístavné mesto pri Azovskom mori. Ruské zdroje na sociálnych sieťach tiež informovali o výbuchoch, ktoré v noci zahriali pri vojenskom letisku Ďagilevo pri Rjazane. Gubernátor Pavol Malkov na sociálnej sieti informoval o štyroch zostrelených dronoch, nálet sa podľa neho obišiel bez obetí a ranených.

9:40 Čína pozorne sleduje dopady západných sankcií uvalených proti Rusku po invázii na Ukrajinu, aby sa pripravila na možnú inváziu na Taiwan. Informoval o tom denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na osoby oboznámené s touto záležitosťou.

Čítajte viac Ruská ekonomika pod drobnohľadom Číny: Peking sa učí, ako obísť sankcie pred možnou inváziou na Taiwan

9:35 V Európe sa tento rok podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského odohralo 500 podozrivých incidentov, z toho až 100 možno pripísať Rusku. Lipavský to povedal novinárom v Bruseli pred rokovaním so svojimi kolegami zo Severoatlantickej aliancie. Témou ich dnešnej diskusie budú práve hybridné hrozby zo strany Ruska.

„Tento rok došlo k Európe k 500 podozrivých incidentov. Až 100 z nich možno pripísať ruským hybridným útokom, špionáži, vplyvovým operáciám,“ uviedol Lipavský. „Musíme do Moskvy vyslať jasný signál, že to nebudeme tolerovať,“ dodal.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte už v utorok spomenul, že témou dnešného dvojhodinového rokovania ministrov budú práve aj hrozby zo strany Ruska, ktorým členské štáty aliancie čelia. Ide podľa neho o najrôznejšie sabotáže, kybernetické či hybridné útoky. „Chcú nás zastrašiť. Žiadna z týchto akcií nás ale neodradí od podpory Ukrajiny či posilnenia našej vlastnej obrany,“ vyhlásil Rutte s odvolaním sa na pokračujúcu aliančnú podporu krajine, ktorá sa už vyše tisíc dní bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska.

„Spojenci z NATO budú týmto hrozbám čeliť spoločne prostredníctvom radu opatrení, vrátane väčšieho zdieľania spravodajských informácií a lepšej ochrany našej kritickej infraštruktúry,“ dodal generálny tajomník aliancie.

Čítajte aj Putinova rétorika sa vyhrotila, k jadrovým činom však nedôjde. Z Ruska hrozí niečo iné, tvrdia príslušníci tajných služieb

9:05 Medzi spojencami zo Severoatlantickej aliancie panuje jasná zhoda, že pomôcť Ukrajine s ochranou infraštruktúry musí byť prioritou, povedal novinárom generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Rutte už v utorok zdôraznil, že Ukrajina potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu na ochranu energetickej infraštruktúry, aby Rusko nemohlo zneužívať zimu ako zbraň. Aliancia sa podľa neho chce zamerať na tri kľúčové okruhy. Po prvé je to pomoc práve so zabezpečením dodávok elektriny a s udržaním energetickej infraštruktúry v najlepšom možnom stave. Za ďalšie dva body označil šéf NATO posilnenie protivzdušnej obrany a zabezpečenie toho, aby sa vojenská pomoc na Ukrajinu skutočne dostala.

„Treba toho urobiť veľa,“ povedal Rutte s tým, že keď sa Ukrajina raz rozhodne s Ruskom vyjednávať, bude dôležité, aby sa mohla opierať o vlastnú silu.

„Včera (v utorok) večer bola pri stole jasná zhoda, že pomoc Ukrajine, najmä s jej infraštruktúrou, musí byť prioritou,“ vyhlásil Rutte. „Som presvedčený o tom, že spojenci budú v najbližších dňoch a týždňoch pokračovať a zabezpečia, že čo môžu Ukrajine dodať, bude dodané,“ dodal.

Ministri sa stretli aj s jordánskym kráľom Abdalláhom II. a diskutovali s ním najmä o konflikte na Blízkom východe a jeho dopade na euroatlantické vzťahy. Na následnej neformálnej večeri sa zúčastnil aj ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha a nová šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

8:25 Bývalý americký konzervatívny moderátor a novinár Tucker Carlson v noci na stredu oznámil, že v Moskve urobil rozhovor s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktorý podľa vlastných slov odvysiela čoskoro.

Čítajte viac Kontroverzný americký novinár Carlson opäť zavítal do Moskvy, tento raz urobil rozhovor s Lavrovom

7:40 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 747 370 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 670 vojakov, sedem tankov, 31 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 26 delostreleckých systémov a 80 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 493 tankov, 19 450 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 746 vozidiel a autocisterien, 21 002 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 020 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 946 dronov, 2 855 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 628 kusov špeciálnej techniky.

6:25 Prezident Volodymyr Zelenskij v utorok vyzval na výrazné posilnenie sektorov na východnej Ukrajine na tisíckilometrovej frontovej línii, kde ruské sily v posledných mesiacoch neustále získavali územie, píše agentúra Reuters.

Zelenskij na to vyzýva v čase, keď ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho jednotky dobyli dve nové frontové dediny – jednu v Doneckej oblasti, ktorá bola hlavným ohniskom 33-mesačnej vojny, a druhú ďalej na juhu v Záporoží.

Prezident to povedal vo svojom nočnom videopríhovore po diskusii s najvyšším veliteľom Ukrajiny Oleksandrom Syrským. Povedal, že veľa závisí od západných spojencov Ukrajiny, ktorí včas poskytnú životne dôležité zbrane.

„Donecké smery si vyžadujú výrazné posilnenie. Ide najmä o dodávky zbraní od našich partnerov,“ povedal Zelenskij. „Je to priamy vzťah – čím väčšia je palebná sila a technologické možnosti našej armády, tým viac dokážeme zničiť útočný potenciál Ruska a ochrániť životy našich vojakov,“ dodal ukrajinský prezident.

Kľúčom podľa zelenského je posilniť schopnosti Ukrajiny útočiť na veľké vzdialenosti, čiastočne zvýšením domácej výroby zbraní. „Pracujeme s partnermi a tvrdo pracujeme na vlastnej výrobe. Obranný priemysel Ukrajiny rastie a čoskoro bude viac našich dlhodobých kapacít,“ uviedol.

„Včera bol oznámený nový balík zbraní za 725 miliónov dolárov, ktorý zahŕňal rakety protivzdušnej obrany, delostrelectvo a vybavenie na stabilizáciu našich pozícií. Dodávky sa urýchľujú a to je presne to, čo potrebujeme. Som vďačný za túto pomoc a všetkým, ktorí pomáhajú posilniť Ukrajinu,“ dodal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Analytici a vojnoví blogeri tvrdia, že ruské sily na východe postupujú najrýchlejším tempom od prvých dní invázie vo februári 2022. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily dobyli dedinu Romanivka južne od mesta Kurachove v Doneckej oblasti. Uviedlo tiež, že moskovské sily prevzali kontrolu nad Novodarivkou, tesne za hranicou v Záporoží.

Generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že ruské sily podnikli 38 útokov pri Kurachove, ale nespomenuli Romanivku. Nehovorilo sa v ňom nič o tom, že by sa Novodarivka dostala do ruských rúk, ale spomenula dedinu ako jednu z oblastí, na ktoré Rusko útočí.

Zelenskij v príspevku na svojom telegramovom účte citoval veliteľa Syrského, ktorý povedal, že podmienky v okolí Kurachova a Pokrovska, ďalšieho cieľa ruských postupov na sever, sú ťažké. Hovoril však aj o „celkom dobrých“ výsledkoch pri obrane Záporožského regiónu.