Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 016 dní
- Jadrová vojna? Ruský expert vysvetľuje, aké sú skutočné Putinove červené čiary
- Vojnový zločinec, klamár, ruské rozprávky: Európski ministri nenechali na Lavrovovi nitku suchú
Čítajte viac 1 015. deň: Ukrajinu čakajú ťažké rozhodnutia o ďalšej mobilizácii, sú nevyhnutné, vyhlásil Blinken
17:28 Ukrajine sa nedostáva zo strany Organizácie Spojených národov či Červeného kríža dostatok pomoci pri snahách o návrat Ukrajincov vrátane detí zadržiavaných v Rusku. Povedal to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Kyjev tvrdí, že Rusko od začiatku invázie z februára 2022 zajalo a dodnes zadržiava tisíce ukrajinských civilistov vrátane politikov či novinárov. „Dostáva sa nám v súčasnosti veľkej pomoci od organizácií, ako je OSN alebo Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), pri ochrane a zabezpečovaní návratu ukrajinských zajatcov zadržiavaných v Rusku? V skutočnosti nie,“ povedal Zelenskyj na konferencii o ľudských právach v Kyjeve.
„Všetci vidíme najmä to, aká slabá je reakcia sveta na to, čo Rusko robí ukrajinským zajatcom,“ povedal. Dodal, že Rusko drží v zajatí najmenej šesť ukrajinských starostov a vedúcich predstaviteľov obcí.
Kyjev tento týždeň oficiálne potvrdil smrť starostu okupovaného ukrajinského mesta Dniprorudne. Jevhenij Matviejev zomrel v ruskom zajatí, pričom ruské sily ho zadržali už krátko po vypuknutí invázie, a síce v marci 2022. V októbri zase ukrajinskí predstavitelia informovali, že v ruskom zajatí zomrela aj oceňovaná ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová, ktorú ruské sily zadržali, keď robila reportáž na okupovanom východe Ukrajiny.
Do Ruska okrem toho z Ukrajiny násilne odvliekli tisíce detí, čo Kyjev označuje za vojnový zločin. Pre obvinenia z nezákonnej deportácie ukrajinských detí vydal v marci 2023 Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina i ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovovú.
16:43 Úlohou nového osobitného predstaviteľa predsedníctva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre Ukrajinu, ktorým sa stal český diplomat Petr Mareš, bude koordinovať projekty, ktoré na území Ruskom napadnutej krajiny prebiehajú. Ide napríklad o projekt dozerania unesených ukrajinských detí či odmínovania ukrajinského územia. Mareš to dnes povedal českým novinárom na Malte, kde sa zúčastnil na ministerskom zasadnutí OBSE. Na rokovaní vystúpil aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, Ukrajinu zastupoval šéf diplomacie Andrij Sybiha. Za Českú republiku na Maltu dorazil minister Jan Lipavský.
„Nie som predstaviteľom OBSE pre Ukrajinu, ale predstaviteľom predsedníctva OBSE pre Ukrajinu. Reprezentujem tie štáty, ktoré majú na krízu na Ukrajine podobný názor ako Česko, "spresnil Mareš hneď na úvod. "Celú OBSE nemôžem zastupovať, lebo určite ste počúvali pána Lavrova a chápete, že to by nešlo,“ dodal český diplomat.
Čítajte viac Lavrov rokoval s Blanárom. Európski lídri nenechali na ruskom ministrovi nitku suchú: Vojnový zločinec, klamár šíriaci rozprávky
16:15 Vdova po lídrovi ruskej opozície Alexejovi Navaľnom Juliji Navaľná vyzvala jeho priaznivcov, aby mu navrhli náhrobok symbolizujúci jeho politický boj proti režimu šéfa Kremľa Vladimira Putina. Informovala o tom dnes agentúra Reuters. Navaľnyj zomrel tento rok vo februári vo veku 47 rokov v trestaneckej kolónii na Sibíri. Navaľná, ktorú ruské úrady chcú zadržať, žije v zahraničí.
„Nech to nie je len pomník, ale symbol. Pre niekoho symbol nádeje. Pre niekoho symbol sily a boja. Pre niekoho symbol toho, čo sme spoločne prežili. Symbol toho, akú cenu má sloboda,“ povedala Navaľná vo výzve na videoportáli Youtube. „Tento pamätník je spôsobom, ako povedať, že sme na Alexeja a jeho myšlienky nezabudli. Nikdy nezabudneme,“ dodala.
15:50 Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (RE) Marc Cools vo štvrtkovom oficiálnom vyhlásení odsúdil smrť starostu okupovaného ukrajinského mesta Dniprorudne v ruskom zajatí. Informuje spravodajca TASR Jaromír Novak.
„Som zarmútený a zdesený, keď som sa dozvedel o smrti Jevhena Matviejeva, starostu dočasne okupovaného mesta Dniprorudne na Ukrajine, v ruskom zajatí,“ vyhlásil Cools v oficiálnom vyhlásení pre médiá.
Ocenil jeho odvahu a odhodlanie a zopakoval, že Kongres dôrazne odsúdil únosy miestnych predstaviteľov na dočasne okupovaných územiach. Pripomenul, že ruskými okupačnými silami sú stále nezákonne zadržiavaní starosta Nového Prystanu z Chersonskej oblasti Oleksandr Babyč, starosta Chersonu Ihor Kolychajev a starosta dediny Novi Borovyči z Černihivskej oblasti Anatolij Siryj, a mali by byť okamžite prepustení.
„Správy o svojvoľnom zadržiavaní Ukrajincov ruskými silami sú šokujúce a početné. Potvrdzujú rozšírené používanie neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a mučenia. Všetky únosy a svojvoľné zadržiavanie predstavujú vážne porušovanie ľudských práv, ktoré by malo byť predmetom vymáhania zodpovednosti,“ uviedol Cools.
15:35 Trest doživotného väzenia navrhol pre ruského nacionalistu Jána Petrovského fínsky prokurátor v prvý deň súdneho pojednávania v Helsinkách. Rus, ktorý dnes vinu odmietol, stojí pred súdom kvôli možným vojnovým zločinom na východe Ukrajiny v roku 2014, uviedla agentúra Reuters.
Súd s Petrovským je „vzácnym pokusom“ prokurátorov mimo Ukrajiny hľadať spravodlivosť pre obete vojnových zločinov v konflikte, ktorý fakticky začal dávno pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, píše Reuters. Ján Petrovskij, vystupujúci tiež pod menom Voislav Torden, je obvinený, že spolu s mužmi zo svojej polovojenskej jednotky zabil na východe Ukrajiny 22 ukrajinských vojakov a ďalší zranil.
Petrovskij dnes na okresnom súde v Helsinkách svojho obhajcu Heikkiho Lampely všetky obvinenia odmietol. Petrovskij je považovaný za jedného zo zakladateľov ruskej neonacistickej skupiny Rusič, ktorá sa podľa fínskych a ruských médií v rokoch 2014 a 2015 zapojila do bojov na východoukrajinskom Donbase na strane Moskvou podporovaných proruských separatistov. Prepojila sa tiež s Vagnerovou skupinou.
Petrovskij bol na žiadosť Ukrajiny zadržaný vo Fínsku v roku 2023, keď sa pod falošnou identitou snažil vycestovať do Francúzska. Ukrajina sa o jeho zadržanie snažila dlhodobo. Fínsky najvyšší súd ale neskôr zablokoval Petrovského vydanie na Ukrajinu.
Námestník generálneho prokurátora Jukka Rappe dnes obvinil Petrovského, že bol jedným z veliteľov skupiny ruských ozbrojencov, ktorí 5. septembra 2014 prepadli jednotku ukrajinských vojakov, 22 ich zabili a ďalších zranili. Najskôr ich oklamali vyvesením ukrajinskej vlajky pri cestnom zátarase.
Rappe uviedol, že podvod spojený s prepadnutím a tvrdenie, že zranení vojaci boli popravení, spolu s dôkazmi o tom, že minimálne jeden z nich bol zmrzačený a jeho telo zohavené, predstavujú vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu a Ženevských dohovorov.
V rozhovore pre fínske noviny Helsingin Sanomat otec jedného zo zabitých vojakov, z ktorého zohavenia je Petrovského jednotka obvinená, vyzval na spravodlivosť pre svojho syna. „Zlo musí byť potrestané. Chcem, aby sa toto šírenie zla zastavilo,“ povedal denníku Helsingin Sanomat otec mŕtveho muža Vasil Isyk.
Čítajte aj Bývalý vagnerovec bude svedčiť v Haagu. Bol svedkom krvilačných vojnových zločinov aj operácií v roku 2014
15:05 Rusko nariadilo uzavrieť poľský generálny konzulát v Petrohrade. Oznámilo to dnes podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo zahraničia. Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski uviedol, že Varšavu krok Moskvy neprekvapil, lebo ho po uzavretí ruského konzulátu v Poznani očakávala.
„Ruské rozhodnutie prijímame s dôstojnou ľahostajnosťou, pretože sme ho očakávali,“ povedal Sikorski novinárom na Malte, kde sa zúčastňuje na rokovaní Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Sikorski v polovici októbra nariadil uzavretie ruského konzulátu v Poznani. Urobil tak v reakcii na sabotáže vrátane podpaľačných útokov v Poľsku, za ktorými podľa neho stála Moskva. Ruská diplomacia, ktorá podiel na útokoch odmieta, Sikorského postup označila za nepriateľský akt a sľúbila Poľsku „bolestnú odpoveď“.
Uzatváracie postupy na konzuláte v Poznani skončili podľa poľského rozhlasu na konci novembra, keď bola odstránená ruská vlajka a odovzdané kľúče poznanským úradníkom.
14:20 Holandsko prispeje ďalšími 23 miliónmi dolárov na posilnenie ukrajinských systémov protivzdušnej obrany a kybernetickej odolnosti. Oznámil to holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp na mikroblogovacej sieti X, referuje spravodajský web Kyiv Independent.
Veldkamp o novej pomoci Kyjevu informoval po schôdzke so šéfom ukrajinskej diplomacie Andrijom Sybihom počas zasadnutia Rady NATO-Ukrajina. Holandsko v ostatnom období Ukrajine dodalo niekoľko odpaľovacích zariadení protivzdušnej obrany Patriot, najnovšie tri v novembri.
Šéf holandského rezortu obrany zároveň zdôraznil nutnosť, aby Severoatlantická aliancia a jej spojenci riešili problém toho, že ruskej vojne na Ukrajine pomáhajú tretie krajiny. „Vyžaduje si to silnejšiu a koordinovanejšiu reakciu NATO a jeho spojencov," napísal na sieti X.
13:28 Priemerné denné straty ruskej armády na Ukrajine v novembri dosiahli nový rekord. Minulý mesiac ruská armáda každý deň stratila v priemere 1 523 vojakov. Išlo buď o zabitých alebo zranených, uviedlo vo štvrtok britské obranné spravodajstvo s odvolaním sa na údaje z ukrajinského generálneho štábu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Išlo už o tretí mesiac v rade, čo ruské sily vo vojne utrpeli nové rekordné straty," konštatovalo britské obranné spravodajstvo. Celkovo Moskva na Ukrajine v novembri stratila 45 680 vojakov.
Britská vojenská rozviedka vysoký počet ruských obetí pripisuje nepoľavujúcemu tempu ofenzív a operácií. Moskva totiž zintenzívňuje tlak na niekoľkých kritických frontoch s cieľom zatlačiť ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti, v regióne Kupianska, Torecka, Pokrovska a v regióne mesta Velyka Novosilka.
12:34 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski odmieta sedieť pri stole so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Povedal to po príchode na zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Malte, kde Lavrov podľa Sikorského prišiel „klamať“, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Čítajte viac Lavrov rokoval s Blanárom. Európski lídri nenechali na ruskom ministrovi nitku suchú: Vojnový zločinec, klamár šíriaci rozprávky
12:17 V českej zbierke na nákup dronov pre nasadenie v boji na Ukrajine ľudia k dnešnému dňu vybrali viac ako 203 miliónov korún. (viac ako osem miliónov eur) Na tlačovej konferencii to dnes uviedli zástupcovia spolku Skupina D, ktorý verejnú zbierku Drony Nemesis organizuje. Spolok tiež predstavil nový projekt, ktorý má za cieľ vybrať peniaze na obstaranie 100 ton plastickej trhaviny a ďalšieho ženijného a pyrotechnického materiálu.
Zbierka sa podľa zakladateľov spustila vlani dva dni pred Štedrým dňom, za necelý rok darcovia prispeli 203,67 milióna korún. Podľa jedného zo zakladateľov spolku Jána Veverku bolo na Ukrajinu odvezených asi 12-tiísc dronov, ďalších 3000 čakajú na vývoz. Do konca roka by ich podľa neho malo byť odvezených 15-tisíc.
Herec a ďalší zo zakladateľov spolku Ondřej Vetchý pripomenul, že pôvodný cieľ bolo vybrať 100 miliónov korún. „Solidarita Čechov je upokojujúca,“ povedal. Zbierka podľa neho pomáha napadnutej Ukrajine a zároveň chráni ČR.
Čítajte aj Nič pre slabšie povahy. Dary od Slovákov a Čechov likvidujú Rusov na Ukrajine
Nový projekt s názvom Spravodlivá odplata chce zohnať peniaze na nákup 100 ton plastickej trhaviny. Cieľom je podľa zástupcov spolku obstarávať trhavinu postupne po piatich tonách, toto množstvo vrátane dopravy zodpovedá sume desiatim miliónom korún. Podľa zástupcu spolku Milana Mikuleckého má trhavina použitie nielen v bojoch, ale tiež pri odmínovaní územia.
Čestným predsedom spolku je náčelník generálneho štábu českej armády Karel Řehka, jeho zapojenie do projektu v minulosti kritizovala ministerka obrany Jana Černochová (ODS). Od júna spolok preveruje inšpekcie ministerky obrany. Armáda v novembri na otázku Denníka N uviedla, že predbežné závery inšpekcie nie sú kritické.
Názov spolku odkazuje na Osobitnú skupinu D, ktorá vznikla počas druhej svetovej vojny v roku 1941 vo Veľkej Británii pre výcvik československých parašutistov.
12:10 Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha označil počas svojho prejavu na rokovaní OBSE šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova za vojnového zločinca. Šéf ruskej diplomacie potom počas svojej reči hovoril o „nacistickom režime“ v Kyjeve. Rokovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa zúčastňuje aj český minister zahraničia Jan Lipavský. Ten ale počas prejavu Lavrova spoločne so zástupcom Ukrajiny, Poľska a pobaltských krajín opustil sálu.
„Ukrajina krváca, bojuje o prežitie,“ uviedol ukrajinský minister zahraničia, ktorý prehovoril hneď na úvod dvojdňového rokovania. „Rusko nie je partnerom, je najväčšou hrozbou pre našu spoločnú bezpečnosť. Účasť Ruska v OBSE je hrozbou pre spoluprácu v Európe, dodal s tým, že "keď Rusi hovoria, že chcú mier, klamú“.
Po ukrajinskom ministrovi prehovoril zástupca Turecka, nasledoval prejav Sergeja Lavrova.
11:18 Ukrajina zaviedla sankcie proti proruským gruzínskym predstaviteľom na čele s miliardárom Bidzinou Ivanišvilim, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Predtým sankcie na niektorých gruzínskych činiteľov kvôli policajnému násiliu pri demonštráciách zaviedlo Pobaltie.
Čítajte viac Zelenskyj udrel sankciami na Gruzínsky sen: Odovzdávajú krajinu Putinovi. Vyzval Západ na spoločný postup
10:20 Princípy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sú podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského podkopávané a narúšané ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine a proti celej európskej bezpečnosti. Lipavský to povedal českým novinárom pred začiatkom dnešného zasadnutia OBSE na Malte. Schôdze sa zúčastňuje ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, ale aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. EÚ zastupuje šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová.
„OBSE stavia svoju existenciu na Helsinskom procese, ktorý na konci 70. rokov vytýčil niekoľko základných princípov, ktoré vo vtedajšom blokovom delení sveta medzi Západom a Východom boli veľmi dôležité,“ uviedol Lipavský. „Tieto princípy sú dnes podkopávané a narúšané ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine a celej európskej bezpečnosti,“ dodal. Ako doplnil, v prejave Česka na dnešnom rokovaní zaznie, že „je potrebné dodržiavať princípy ako ten, že sa hranice nemajú meniť silou, alebo že majú prebiehať slobodné voľby“.
Každý z účastníkov zasadnutia, teda aj ruský minister, by mal vystúpiť so svojím prejavom. Lipavský už skôr uviedol, že od Lavrova očakáva znášky nezmyslu a obviňovania a že v sále počas tejto reči nebude prítomný. „Myslím, že tam posadíme niekoho, kto bude monitorovať dezinformácie, vlani to celkom dobre zafungovalo,“ vyhlásil Lipavský. „Určite nebudem jediný minister krajín EÚ a NATO, ktorý nebude v ten moment počúvať ruské rozprávky,“ povedal dnes novinárom šéf českej diplomacie.
Lipavský opustil kvôli Lavrovovi sálu už pred rokom na rokovaní OBSE v Severnej Macedónsku. Ruský diplomat vtedy obvinil Západ, že vedie hybridnú vojnu proti Rusku a EÚ označil za „agresívny geopolitický projekt“.
Český minister zahraničia sa už v stredu večer na Malte zúčastnil na neformálnej večeri s ďalšími ministrami, ktorí podporujú Ukrajinu. Pozvaných bolo 55 členov OBSE, teda všetci okrem Ruska a Bieloruska. Prítomní boli podľa informácií ČTK všetci okrem stredoázijských krajín. Maďarsko sa večere tiež zúčastnilo, avšak nebol tam priamo minister zahraničia Péter Szijjártó.
„Včerajšia večera sa venovala tomu, ako podporiť Ukrajinu. Veľkým úspechom českej diplomacie je, že český diplomat Petr Mareš bude zvláštnym predstaviteľom OBSE pre Ukrajinu, to sa nám podarilo v minulých týždňoch vyjednať, presadiť a máme to schválené,“ uviedol Lipavský.
9:21 "Vojnu na Ukrajine definuje vývoj na bojisku, nie diplomacia,“ povedal pre Pravdu Anton Barbašin, expert na ruskú domácu a zahraničnú politiku a editor webstránky Riddle (Hádanka).
Čítajte viac Jadrová vojna? Ruský expert vysvetľuje, aké sú skutočné Putinove červené čiary
9:15 Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov minulý týždeň prvýkrát telefonicky hovoril s novým predsedom Zboru náčelníkov štábov armády USA (JCS) Charlesom Q. Brownom. Rozhovor sa uskutočnil 27. novembra, ale ruská strana požiadala Washington, aby ho vopred neoznamovala.
Tlačová služba JCS obsah rozhovoru nekomentovala, uviedla len, že sa „diskutovalo o mnohých otázkach globálnej a regionálnej bezpečnosti vrátane prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine“. Dodala, že o telefonát požiadalo ruské ministerstvo obrany.
Zdroje denníka The New York Times tvrdia, že počas rozhovoru Gerasimov Brownovi povedal, že rozhodnutie ruskej armády použiť balistickú strelu Orešnik v bojových operáciách padlo ešte predtým, ako Spojené štáty povolili používať Ukrajine svoje rakety ATACMS pri útokoch na ruské územie.
Ruské sily prvýkrát nasadili údajne novú raketu Orešnik (Lieska) 21. novembra pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Ruský prezident Vladimir Putin následne povedal, že išlo o reakciu na krok USA vo veci nasadenia rakiet ATACMS.
Podľa zdrojov televízie CNN Gerasimov informoval Browna aj o vojenských cvičeniach ruskej armády v Stredozemnom mori. Ruské ministerstvo obrany 3. decembra oznámilo, že v rámci týchto cvičení boli odpálené hypersonické protilodné rakety Zirkon. V rozhovore s Brownom však Gerasimov ich odpálenie priamo nespomenul.
Brown podľa zdrojov CNN vyjadril v rozhovore obavy USA z nasadenia severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine a použitia rakety Orešnik.
Agentúra Reuters poznamenala, že rozhovor Gerasimova a Browna bol mimoriadne zriedkavým kontaktom medzi najvyššími vojenskými predstaviteľmi Ruska a USA. Brown nastúpil do funkcie predsedu Zboru náčelníkov štábov v decembri 2023.
Čítajte viac Splní Putin Prigožinov sen? Po Šojguovi môže padnúť aj Gerasimov
9:10 Kým sa ukrajinská armáda snaží nájsť dostatok vojakov, najmä pechoty, aby sa ubránila oveľa väčšiemu ruskému vojsku, niektoré jednotky dávajú druhú šancu utečencom z frontu, píše agentúra Reuters.
Čítajte viac Ukrajina, vyčerpaná vojnou, dáva druhú šancu utečencom z bojiska. Zdá sa, že to funguje. Bude to však stačiť?
8:45 Rusko v noci na štvrtok zaútočilo na Ukrajinu 44 dronmi a dvoma balistickými strelami Iskander-M. Podľa agentúry Reuters to oznámilo ukrajinské letectvo.
Vzdušné sily štátu brániaceho sa ruskej agresii uviedli, že protivzdušná obrana zostrelila 30 bezpilotných lietadiel. Ďalších 12 podľa Kyjeva zmizlo z radaru, pravdepodobne vďaka aktívnym protiopatreniam elektronického boja. Jeden dron mieril smerom k Bielorusku, doplnilo letectvo. O zranených alebo škodách nie sú informácie.
Podrobnosti Ukrajina zatiaľ nezverejnila ani o útokoch vedených balistickými strelami.
V poslednom čase vzdušné údery oboch krajín zosilneli po tom, ako Ukrajina začala v rámci svojej obrany zasahovať strelami poskytovanými USA a Britániou ciele v ruskom tyle. Rusko potom použilo pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro strelu Orešnik stredného doletu.
7:00 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 580 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 748 950, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 506 tankov, 19 472 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 023 delostreleckých systémov.
6:55 Na Malte sa začína dvojdňové zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorom sa zúčastní ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, ale aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Pôjde o vôbec prvú Lavrovovu cestu do členskej krajiny EÚ od chvíle, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.
Čítajte viac Zacharovová označila Západ za hydru, stopli jej víza. Na zasadnutie OBSE na Malte prídu Lavrov i Sybiha
6:25 Úradujúci prezident USA Joe Biden nedávno požiadal Kongres o pridelenie ďalších 24 miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine a doplnenie zásob amerických zbraní, ktoré nahradie tie, čo dostal Kyjev. Predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Mike Johnson uviedol, že o tejto žiadosti na dodatočnú pomoc Ukrajine ani nedá hlasovať, píše Ukrainska pravda.
„Situácia na Ukrajine sa mení z hodiny na hodinu. Domnievam sa, že ako sme predpovedali a ako som vám povedal niekoľko týždňov pred voľbami, ak bude zvolený Donald Trump, zmení to dynamiku ruskej vojny na Ukrajine. Takže nie je na Joeovi Bidenovi, aby robil takéto rozhodnutia. Máme novozvoleného prezidenta a budeme čakať na pokyny nového hlavného veliteľa,“ uviedol Johnson na brífingu.
6:20 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v stredu rokoval vo Washingtone s blízkymi spolupracovníkmi budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa. Napísala to agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje. Podľa nich Jermak hovoril s budúcim splnomocnencom pre vojnu na Ukrajine Keithom Kelloggom a s budúcim poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom.
Hlavným cieľom stretnutia bolo podľa denníka The Wall Street Journal nadviazať kontakty s novou administratívou, ktorá začne vládnuť po Trumpovej inaugurácii 20. januára. Trumpov tím rokovania nekomentoval.
Pred voľbami Trump tvrdil, že vojnu na Ukrajine v krátkom čase zastaví. Nikdy však presne nevysvetlil, ako to chce dosiahnuť. Podľa denníka The Wall Street Journal Kellogg schvaľuje nové dodávky zbraní oznámené končiacou sa administratívou prezidenta Joea Bidena, pretože to podľa neho vytvorí priaznivý priestor pre novú administratívu. Súčasne však navrhuje, aby Washington na začiatku roka pozastavil dodávky vojenskej pomoci Ukrajine.
V rozhovore, ktorý minulý týždeň odvysielala stanica Sky News, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že chce spolupracovať s Trumpom. „Od ľudí okolo neho sa ozývajú rôzne hlasy,“ povedal pred vtedy Zelenskyj. Ten sa osobne stretol s Trumpom ešte pred voľbami. Americký politik počas predvolebnej kampane Zelenského niekoľkokrát ostro kritizoval.
Minulý týždeň Zelenskyj tiež naznačil, že je ochotný ukončiť vojnu na Ukrajine výmenou za členstvo svojej krajiny v NATO, aj keby Rusko ihneď nevrátilo okupované územia. Zelenskyj uviedol, že v záujme ukončenia „horúcej fázy vojny“ by bolo potrebné ponúknuť členstvo v NATO neokupovaným častiam krajiny, ak by samotná pozvánka do aliancie spomínala medzinárodne uznávané hranice Ukrajiny.