1017. deň: USA čoskoro dodajú Ukrajine státisíce kusov munície, tisíce rakiet a stovky obrnencov

Čítajte viac 1 016. deň: Gerasimov hovoril s americkým generálom: Odveta za americké rakety? Rozhodnutie odpáliť Orešnik padlo už skôr

23:16 Prezidenti Estónska, Lotyšska a Litvy podporujú poľský návrh na spoločný dohľad nad Baltským morom námornými silami západných štátov na jeho pobreží. „Spoločné hliadky ukážu, že konáme, berieme zodpovednosť veľmi vážne a dokážeme ochrániť svoju kritickú infraštruktúru,“ povedal v piatok litovský prezident Gitanas Nauséda po rokovaniach s estónskym prezidentom Alarom Karisom a lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkévičsom v litovskom prístavnom meste Klaipéda.

Rinkévičs vyhlásil, že myšlienku monitorovacej misie veľmi víta, pretože Baltské more sa stáva čoraz viac „miestom záujmov“. Zároveň poukázal na potrebu vysokej úrovne koordinácie a zložitosť tejto úlohy.

„Nemôžeme si byť stopercentne istí, že dokážeme určitým veciam zabrániť. Musíme však čo najviac investovať do ochrany našej infraštruktúry,“ doplnil Karis. Iniciatíva prichádza po tom, ako v novembri došlo v krátkom časovom úseku k poškodeniu dvoch optických káblov v Baltskom mori. Išlo o kábel medzi Švédskom a Litvou, a o kábel medzi Fínskom a Nemeckom. Presná príčina je v oboch prípadoch stále nejasná, švédske orgány to vyšetrujú ako možnú sabotáž.

Nauséda uviedol, že existuje „pomerne vysoká pravdepodobnosť“, že išlo o vedomú zlomyseľnú činnosť. Zatiaľ však neexistujú dôkazy o úmyselne spôsobenej škode. Pri vyšetrovaní sa úrady zamerali na čínsku veľkoobjemovú loď I Pcheng 3, ktorá 15. novembra opustila ruský prístav Usť-Luga. Z analýzy dát vyplýva, že zemepisné súradnice lode zodpovedali času a miestu, kde boli káble porušené.

Bezpečnostné zdroje tvrdia, že loď pretrhla podmorské káble vo švédskej ekonomickej zóne kotvou, ktorú ťahala niekoľko desiatok kilometrov po morskom dne. Čína uviedla, že je pripravená pomáhať pri vyšetrovaní. Rusko popiera, že by s incidentom malo čokoľvek spoločné. (tasr, dpa)

18:35 Rusko dnes zaútočilo balistickou raketou na Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti na juhu Ukrajiny, zahynuli dvaja ľudia a ďalších 13 je zranených. Sedem ľudí zabil ruský úder v Záporožskej oblasti, kde úrady pôvodne hlásili dve obete, napísala agentúra Reuters.

"Medzi zranenými je aj šesťročné dieťa. Chlapec je v nemocnici, "napísal na sieti Telegram šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak s tým, že jeho stav je stredne vážny. Priamo na mieste útoku zomrel muž, ďalší človek podľahol vážnym zraneniam v nemocnici.

Server Ukrajinska pravda napísal, že útok zasiahol administratívnu budovu. Krátko predtým vyzvala protivzdušná obrana obyvateľov mesta, aby sa ukryli, pretože systémy zaznamenali vypálenie balistickej strely z ukrajinského autonómneho polostrova Krym, ktoré Rusko anektovalo.

Šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov podľa AFP oznámil, že cieľom ruského útoku sa stalo tiež mesto Záporoží. „Počet mŕtvych je sedem,“ povedal. Rusko podľa neho na úder použili letecké bomby. Po útoku začala horieť čerpacia stanica a niekoľko obcí v okolí prišlo o dodávky elektriny.

17:45 Ruský vodca Vladimir Putin odvolal gubernátora Kurskej oblasti Alexeja Smirnova. Ako referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na ruské opozičné médium Verstka, odôvodnil to údajným „chaosom“ v riadení po tom, ako Ukrajinci začiatkom augusta nečakane prenikli do tejto oblasti.

Na čele Kurskej oblasti bude dočasne poslanec Štátnej dumy Alexander Chinštein. Podľa Verstky začal Kremeľ aktívne hľadať nástupcu Smirnova už začiatkom novembra.

Ukrajina spustila 6. augusta nečakanú cezhraničnú ofenzívu do ruskej Kurskej oblasti. Hoci ruské sily odvtedy získali späť približne polovicu územia zabratého ukrajinskými silami, operácia spôsobila Rusku značné straty.

Počas Smirnovovho pôsobenia bol medzi presídlenými obyvateľmi z oblastí okupovaných ukrajinskou armádou silný nesúhlas a protesty. Nastali tiež konflikty medzi miestnymi politickými lídrami.

Podľa hlavného veliteľa ukrajinskej armády Oleksandra Syrského prišlo Rusko za tri mesiace bojov v Kurskej oblasti o tisíce vojakov. Dovedna 7 905 podľa neho prišlo o život, 12 220 bolo zranených a 717 padlo do zajatia.

16:50 Lídri Ruska a Bieloruska Vladimir Putin a Alexander Lukašenko v Minsku podpísali dohodu o bezpečnostných zárukách. Lukašenko pri tejto príležitosti požiadal svojho ruského spojenca, aby v Bielorusku rozmiestnil rakety Orešnik. Tieto strely budú zaradené do výzbroje ozbrojených síl Ruska a Bieloruska súbežne, odvetil Putin.

Čítajte viac Moskva v rámci novej dohody berie Bielorusko pod svoj jadrový dáždnik

16:20 Ukrajina v piatok predstavila nový „raketový dron“ vlastnej výroby, ktorý dokáže údajne doletieť až do vzdialenosti 700 kilometrov. To je viac než dvojnásobok najdlhšieho doletu rakiet dodávaných Západom, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Bezpilotný stroj „Peklo“ je už druhý takýto raketový dron, ktorý Kyjev predstavil v snahe posilniť svoje kapacity pri útokoch na ciele vo vnútrozemí Ruska. Tento typ môže dosiahnuť rýchlosť 700 kilometrov za hodinu, povedal zástupca ukrajinského zbrojárskeho koncernu Ukroboronprom novinárom na ceremónii odovzdávania dronov ozbrojeným silám.

Zelenskyj pripojil na sociálnej sieti video, na ktorom je vidieť rad týchto zbraní vystavených na podstavcoch. Sú viac ako meter dlhé, s malými krídlami na oboch stranách a dvoma chvostovými plochami, opísal Reuters.

Ukrajiny neposkytla žiadne ďalšie podrobnosti ani dôkazy o dolete alebo rýchlosti dronu. O svojom zbrojnom priemysle zverejňuje len málo detailov, pretože sa obáva zneužitia informácií Ruskom.

Ukrajinské ministerstvo strategického priemyslu v novembri pre agentúru Reuters uviedlo, že raketový dron sa dá prirovnať k navádzanej strele, ktorá letí nízko po riadenej dráhe k svojmu cieľu, zvyčajne pod rýchlosťou zvuku. Strely ATACMS dodávané USA majú deklarovaný dolet zhruba 300 kilometrov.

15:30 Estónska zbrojovka Frankenburg Technologies plánuje na budúci rok začať testovať svoje inovatívne protidronové rakety na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Spoločnosť, ktorá je v Európe považovaná za popredný startup v oblasti obranných technológií, vyvinula rakety určené na zachytenie iránskych dronov Šáhid vo výške do dvoch kilometrov. Kľúčovou vlastnosťou striel je ich schopnosť autonómne sa zamerať na vzdušne ciele pomocou umelej inteligencie. „Táto technológia je sľubná a v novom roku ju začneme testovať na Ukrajine,“ povedal pre estónsku verejnoprávnu televíziu ERR generálny riaditeľ spoločnosti Frankenburg Technologies Kusti Salm.

Najprv bude firma vyrábať niekoľko desiatok kusov týchto rakiet týždenne a do tretieho štvrťroka 2025 sa očakáva nárast produkcie na stovky kusov. Cieľom testov na Ukrajine je overiť účinnosť systému v reálnych bojových podmienkach, dodala spoločnosť.

14:36 USA sa do polovice januára chystajú poskytnúť Ukrajine státisíce kusov delostreleckej munície, tisíce rakiet a stovky obrnených vozidiel. Ako informuje web The Guardian, povedal to poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

The Guardian konštatuje, že o pomoci, ktorú terajšia americká administratíva poskytuje na poslednú chvíľu, Sullivan vo štvrtok hovoril počas viac ako hodinovej diskusie s vedúcim kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom.

USA zároveň Kyjevu ponúkli výcvik nových vojakov mimo územia Ukrajiny. Washington okrem toho takmer ukončil prípravu úverov pre Kyjev v sume 20 miliárd dolárov, ktoré budú kryté ziskami zo zrazených ruských aktív.

13:42 Ruský prezident Vladimir Putin bude mať 19. decembra tradičnú koncoročnú tlačovú konferenciu, na ktorej zhodnotí uplynulý rok. Zároveň bude odpovedať na otázky občanov. V piatok to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP odvolávajúcej sa na ruské médiá.

Občania budú môcť klásť svoje otázky od 8. decembra buď telefonicky, alebo prostredníctvom SMS a sociálnych sietí v rámci tzv. Priamej linky. Do spracovania otázok sa zapojí i program umelej inteligencie GigaChat, ako aj „veteráni špeciálnej operácie“, ako Kremeľ oficiálne nazýva vpád ruských síl na Ukrajinu.

Okrem ruských novinárov bolo na tlačovú konferenciu pozvaných aj „niekoľko“ zahraničných médií, Peskov ich však nešpecifikoval.

Ako poznamenal Peskov, trvanie tlačovej konferencie, ktorú budú vysielať štátne televízne stanice, nie je vopred stanovené, no bude to „dlhá a zmysluplná udalosť“. Vlani sa konala 14. decembra a trvala štyri hodiny. Výnimkou bol rok 2022. Predpokladá sa, že Putin sa vtedy chcel vyhnúť otázkam novinárov v čase, keď ruská armáda utrpela na Ukrajine viaceré porážky.

Putinova koncoročná tlačovka sa uskutoční v kombinovanom formáte tretíkrát od roku 2020. Šéf Kremľa predtým odpovedal na otázky novinárov a občanov oddelene.

13:18 Švédsko a Dánsko podpísali so švédskym výrobcom BAE Systems Hägglunds zmluvu na kúpu dovedna 205 obrnených bojových vozidiel. Účelom je najmä doplnenie armádnych zásob oboch severských krajín po tom, čo poskytli vojenskú pomoc Ukrajine. Časť z bojových vozidiel však poputuje aj Kyjevu. Akvizíciu v piatok ohlásila švédska vláda, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Z celkových 205 švédskych bojových vozidiel pechoty CV90 bude 115 dodaných Dánsku, 50 Švédsku a 40 Ukrajine. Zmluva so spoločnosťou BAE Systems Hägglunds má hodnotu 25 miliárd švédskych korún (2,17 miliardy eur).

Bojové vozidlá CV90 vlastní celkovo desať krajín: Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Nórsko, Slovensko, Švédsko, Švajčiarsko a Ukrajina.

12:44 Tri obete na životoch a troch vážne zranených si vyžiadal piatkový útok ukrajinských dronov na Ruskom okupované mesto Olešky ležiace na juhu Ukrajiny. Prostredníctvom platformy Telegram to oznámil gubernátor Ruskom čiastočnej okupovanej Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Saľdo zverejnil zábery, na ktorých vidieť telá ležiace na ulici a pred budovou zakryté dekami. Uviedol, že mesto Olešky sa stalo terčom útoku kamikadze dronmi. Použil pri tom ruský prepis názvu mesta Aljoški.

Drony sa podľa neho zamerali na miesto distribúcie humanitárnej pomoci. Obvinil Kyjev, že útok bol zameraný „výlučne na civilné obyvateľstvo“, v dôsledku čoho prišli o život traja ľudia a ďalší traja obyvatelia boli vážne zranení.

Ukrajina sa k jeho tvrdeniu bezprostredne nevyjadrila, no útoky na civilistov v Ruskom okupovaných oblastiach dlhodobo popiera.

Olešky mali pred začiatkom invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 približne 20 000 obyvateľov. Mesto leží na Ruskom okupovanom východnom brehu rieky Dneper, ktorá fakticky tvorí frontovú línia medzi ruskými a ukrajinskými silami. Obe strany sa pravidelne obviňujú z delostreleckej paľby a útokov dronmi.

12:15 Najvyšší súd na Ruskom anektovanom ukrajinskom polostrove Krym v piatok odsúdil na dlhoročné väzenské tresty za vlastizradu dvoch mužov – Dmitrija Pospelova a Vladislava Afanasieva. Muži údajne poskytli Ukrajine informácie o pohybe ruskej vojenskej techniky a vojnových lodí, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa ruskej prokuratúry Pospelov spolupracoval s ukrajinskou bezpečnostnou službou (SBU) už od roku 2017. Po presťahovaní sa na Krym pracoval ako inštalatér a opravár kamerových systémov v hoteloch. SBU údajne umožnil monitorovať cesty používané na presun ruskej vojenskej techniky poskytnutím prístupu ku kamerovým záznamom. SBU tiež vraj dodával údaje o používateľoch istého poskytovateľa internetu.

Druhého odsúdeného Afanasieva súd uznal za vinného z finančnej podpory ukrajinskej armády a z odovzdávania fotografií a zemepisných súradníc polohy námorných lodí. Podľa ruskej prokuratúry tieto údaje mohli byť použité na uskutočnenie útokov.

Najvyšší súd Krymskej republiky oboch mužov odsúdil na 13, respektíve 15 rokov v trestaneckej kolónii.

Moskva už od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajinu vo februári 2022 vydáva obzvlášť prísne rozsudky svojim občanom odsúdeným za pomoc Kyjevu.

11:45 Moskva nechce vojnu so Spojenými štátmi, ale použije všetky prostriedky na obranu svojich záujmov a nepripustí porážku Ruska vo vojne proti Ukrajine. Uviedol to šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore poskytnutom bývalému moderátorovi americkej televízie Fox News Tuckerovi Carlsonovi. Ten už tento rok vo februári publikoval rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, po ktorom mu viaceré médiá vytkli nedostatočný odstup a kritickosť voči vyjadreniam hlavy ruského štátu.

„Posolstvo, ktoré sme chceli vyslať vyskúšaním hypersonického zbraňového systému v reálnej akcii, znie, že budeme pripravení urobiť čokoľvek, aby sme bránili naše legitímne záujmy,“ povedal Lavrov v narážke na novembrové odpálenie rakety stredného doletu Orešnik na ukrajinské mesto Dnipro. „Spojené štáty a spojenci USA, ktorí tiež poskytujú zbrane dlhého doletu kyjevskému režimu, musia pochopiť, že by sme boli pripravení použiť akékoľvek prostriedky, aby sme im nedovolili uspieť v tom, čo nazývajú strategickou porážkou Ruska,“ zdôraznil.

Lavrov, ktorý je po 20 rokoch vo funkcii najdlhšie slúžiacim ministrom zahraničia na svete, uviedol, že Rusko vyrozumelo USA pol hodinu pred štartom rakety Orešnik. Varoval tiež, že prípadná výmena jadrových úderov medzi Ruskom a členskými štátmi NATO v Európe by nevyhnutne viedla k širšiemu konfliktu, v ktorom by sa terčom stali aj Spojené štáty.

Potvrdil tiež podľa agentúry AP skôr stanovené podmienky Kremľa pre prípadnú mierovú dohodu s Ukrajinou. Od Kyjeva ruský prezident Vladimir Putin požaduje, aby stiahol svoje vojská zo štyroch oblastí, ktorých anexiu ohlásil Putin v septembri 2022, a zriekol sa vstupu do NATO. Dohoda by tiež musela zaručiť práva ruskojazyčných obyvateľov Ukrajiny.

Čítajte viac Tucker Carlson o Putinových slovách: Jedna z najhlúpejších vecí, akú som kedy počul

Za chybný prístup ruský minister označil návrhy ukončiť vojnu stiahnutím ruských síl z okupovaných území Ukrajiny. Tá sa aj vďaka vojenskej pomoci zo Západu už viac ako 1000 dní bráni ruskej agresii; podmienky Moskvy pre mierovú dohodu odmieta.

Lavrov v rozhovore s Carlsonom tiež vyhlásil, že si nemyslí, že Rusko a Spojené štáty sú v súčasnosti vo vojnovom stave a dodal, že Rusko to ani nechce, pretože by chcelo „mať normálne vzťahy“ so všetkými svojimi susedmi a vo všeobecnosti „so všetkými krajinami, najmä s takou veľkou krajinou, akou sú Spojené štáty“. „Nevidíme dôvod, prečo by Rusko a Spojené štáty nemohli spolupracovať v záujme celého sveta,“ podotkol Lavrov.

Ruský minister súhlasil s názorom, že „to, čo sa deje na Ukrajine, je hybridná vojna“.

10:52 V rusko-ukrajinskej vojne je potrebné najskôr uzavrieť prímerie, avšak potom bude potrebné riešiť bezpečnostnú situáciu Európy. Vyhlásil to v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa slov premiéra sa Rusko v tejto vojne zmenilo a veľmi zosilnelo. „Zmenila sa však aj Ukrajina, ktorá veľmi zoslabla, a ukázalo sa, že Európa je v otázke svojej vojenskej obrany mimoriadne slabá. Nemáme ani techniku, ani zbrane, ktoré by boli potrebné v prípade konfliktu s Ruskom, a napokon na vedenie vojny nemáme ani peniaze,“ zdôraznil Orbán.

Po tejto vojne bude potrebné myslieť na bezpečnostnú reorganizáciu celej Európy. „Potrebujeme riešenie, ktoré zaručí našu bezpečnosť a zadefinuje aj miesto Ameriky,“ podčiarkol predseda maďarskej vlády.

10:39 Ropovodom Družba v piatok do Česka opäť prúdi ropa. Na sociálnej sieti X to potvrdil riaditeľ rafinérskej spoločnosti Orlen Unipetrol Mariusz Wnuk.

Čítajte viac Po dvoch dňoch začala Družbou do Česka tiecť ropa, Praha stále nepozná dôvod

9:27 Počas jesennej ofenzívy Rusko podľa americkej neziskovej organizácie Inštitút pre štúdium vojny (ISW) strácalo približne 53 vojakov na každý štvorcový kilometer postupu. „Kremeľ naďalej trpí výraznými stratami vojakov, aby mohol takticky napredovať v západnej časti Doneckej oblasti," uviedol inštitút. Informuje o to spravodajský web Ukrajinská pravda.

Analytici ISW odhadujú, že Rusko počas intenzívnych útočných operácií v septembri, októbri a novembri stratilo približne 125 800 vojakov pričom obsadilo 2 356 štvorcových kilometrov územia.

„Ruská obmedzená zásoba pracovnej sily pravdepodobne nie je schopná vydržať tento zvýšený počet obetí v strednodobom horizonte," uviedol ISW. Dodatočné snahy o zvýšenie počtu vojakov môžu znamenať ďalšiu destabilizáciu ruskej ekonomiky, dodal.

8:35 Ruské ministerstvo obrany informuje o 33 zneškodnených dronoch.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že okrem bezpilotných lietadiel obrana v Čiernom mori zneškodnila dva bezposádkové člny mieriace ku Krymu, píše ruskojazyčný servis BBC. Tento ukrajinský polostrov Rusko protiprávne anektovalo už v roku 2014.

Zrejme kvôli útoku námorných dronov sa v Kerči na Kryme ozývala streľba, informoval server RBK Ukrajina. Bola vraj prerušená prevádzka na Krymskom moste, ktorý spája Rusov okupovaný polostrov s ruskou pevninou.

8:20 Rusko v noci na piatok nad ukrajinské územie vyslalo 53 bezpilotných lietadiel, informovalo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana ich 32 zostrelila. Viac ako desať dronov útočilo na Kyjev, žiadne škody úrady nehlásia.

Ukrajinské letectvo tiež uviedlo, že 16 bezpilotných lietadiel sa stratilo z radarov a dva odleteli smerom do Bieloruska.

V Kyjeve bol v noci dvakrát vyhlásený protiletecký poplach a trval celkovo štyri hodiny, informoval šéf vojenskej správy v ukrajinskom hlavnom meste Serhij Popko. Drony prilietali jednotlivo a z rôznych smerov. Jeden sa zrútil, ale obišlo sa to bez vážnejších škôd. Obete či zranenia hlásené nie sú.

Nie je tiež jasné, či sú po nočných dronových útokoch škody inde na Ukrajine,

8:00 Kanadská vláda vo štvrtok oznámila zákaz ďalších 324 typov strelných zbraní a udelila na ne zbraňovú amnestiu. Takto získané zbrane by mali byť poslané na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

Stalo sa tak v predvečer 35. výročia antifeministického útoku, pri ktorom v jednej zo škôl v Montreale zahynulo 14 žien. Tento masaker vyvolal v kanadskej spoločnosti zdesenie.

Odhaduje sa, že v rámci amnestie, ktorá platí do októbra 2025, môže byť odovzdaných 14.500 kusov zbraní. Ich majitelia za ne dostanú od štátu finančnú kompenzáciu.

Minister obrany Bill Blair uviedol, že Ottawa bude spolupracovať s distribútormi a obchodmi so zbraňami a podnikať kroky, aby „sa tieto zbrane dostali z Kanady do rúk Ukrajincov… na použitie v ich boji proti Rusku“.

„Každá pomoc, ktorú môžeme Ukrajincom ponúknuť, je krokom k ich víťazstvu,“ zdôraznil Blair.

Štvrtkovým oznámením sa zvyšuje počet typov strelných zbraní, ktoré Kanaďania nemôžu kupovať, predávať ani dovážať, na viac ako 1800.

Prípady masovej streľby sú v Kanade menej časté ako v Spojených štátoch, ale zo štatistík vyplýva, že za posledné desaťročie rástol počet násilných trestných činov spáchaných zbraňami. Podľa najnovších údajov bolo v roku 2022 zaznamenaných 1400 prípadov streľby, čo predstavuje takmer 37 incidentov na 100.000 ľudí.

V roku 2020 v Kanade zakázali 1500 modelov útočných zbraní. Šlo o reakciu na masovú streľbu v provincii Nové Škótsko, ktorá si vyžiadala 22 obetí.

7:28 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 660 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 750 610, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 46 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 514 tankov, 19 518 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 043 delostreleckých systémov.

7:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že v ruskom zajatí je najmenej šesť starostov a primátorov ukrajinských obcí a miest.

V prejave na konferencii o ľudských právach, ktorá sa konala vo štvrtok v Kyjeve, Zelenskyj pripomenul, že v ruskom zajatí sú tisíce Ukrajincov. Ide pritom nielen o osoby zadržiavané od invázie v roku 2022, ale aj od roku 2014, keď sa Rusko zmocnilo časti Donbasu na východe Ukrajiny a Krymského polostrova.

Ukrajinský prezident ubezpečil, že vedenie krajiny robí všetko pre to, aby ukrajinských zajatcov vyslobodilo. Poznamenal, že od začiatku vojny sa zo zajatia vrátilo 3767 Ukrajincov a Ukrajiniek.

Zelenskyj pripomenul, že len nedávno sa objavila informácia, že v ruskom zajatí zomrel primátor okupovaného mesta Dniprorudne v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny – Jevhen Matvejev -, ktorý bol zajatý v marci 2022.

Podľa gubernátora Záporožskej oblasti Ivana Fedorova bol Matvejev v zajatí dva roky a osem mesiacov, pričom bol vystavený aj mučeniu. Aj samotný Fedorov bol na začiatku vojny – ešte ako primátor teraz okupovaného mesta Melitopol – zadržaný, väznený, ale neskôr aj Rusmi prepustený.

Medzi nezvestnými je Ihor Kolychajev – primátor juhoukrajinského mesta Cherson, ktoré Rusko okupovalo niekoľko mesiacov. Podľa správ médií bol Kolychajev po zatknutí naposledy videný vo väznici v prístavnom meste Simferopol na čiernomorskom Krymskom polostrove, ktorý Rusko nezákonne anektovalo v roku 2014.

Ukrajinský prezident s poľutovaním podotkol, že vo svete sa veľmi málo hovorí o ukrajinských deťoch unesených Ruskom.

Dodal tiež, že „neexistuje takmer žiadna reakcia na to, ako prítomnosť Ruska zmenila naše územia, ktoré sú dočasne okupované“.

Ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec vo svojom príhovore na konferencii v Kyjeve hovoril o viac ako 16.000 civilistoch, ktorí sú v ruskom zajatí. Vyslovil predpoklad, že po oslobodení okupovaných ukrajinských území sa ukáže, že počet Ukrajincov v ruskom zajatí je oveľa vyšší.

6:30 Americkí predstavitelia veria, že sankcie fungujú a podkopávajú ruskú zbrojnú výrobu. Tvrdia, že Rusko stráca viac tankov ako ich vyrobí. Uviedol to americký denník Washington Post.

Americkí predstavitelia, z ktorých podľa denníka niektorí hovorili pod podmienkou anonymity, aby diskutovali o citlivých spravodajských informáciách, tvrdia, že veria, že sankcie fungujú a postupne podkopávajú ruskú zbrojnú výrobu tak, že neúprosne bránia Moskve dosiahnuť ciele na bojisku. Mnohí nezávislí experti sa zhodujú, že sankcie znížili kvalitu ruského vybavenia a spôsobili, že dodávateľské reťazce sú krehkejšie. Rusko každý mesiac stráca viac tankov a húfnic, ako dokážu vyrobiť jeho továrne, a pokračujúci tlak by mohol nakoniec prinútiť niektoré montážne linky zatvoriť, tvrdia americkí predstavitelia a experti, uvádza Washington Post.

Podľa ukrajinskej agentúry Unian, ktorá citovala nemeckú spravodajskú televíziu Tagesschau, nemecký minister obrany Boris Pistorius v Bundestagu varoval, že Ruská federácia je a aj naďalej zostane najväčšou vojenskou hrozbou pre Nemecko. Moskva podľa Pistoriusa preniesla ekonomiku na vojenskú úroveň a ročne poskytuje svojej armáde tanky v objeme 1 000 až 1 500 kusov:

„To je približne dvojnásobok schopnosti piatich najväčších európskych krajín dohromady. Jedna vec je nám jasná: Rusko je najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť a v dohľadnej budúcnosti to tak zostane,“ uviedol Pistorius.

Tri roky nátlaku bezprecedentnej sankčnej kampane oslabili kremeľskú vojnovú mašinériu, prinútili ju šetriť na kvalite a používať staršie a zastarané vybavenie, tvrdia americkí predstavitelia podľa Washington Post, pričom vážne spochybňujú jej dlhodobú životaschopnosť. Ale Rusku sa stále darí získavať veľa dôležitých súčiastok západných zbraní s pomocou tajných agentov a zločineckých gangov a ďalšie kupuje z Číny. Zatiaľ sa jeho sily neustále presadzujú prostredníctvom počtu, takže vplyv sankcií na bojisko je utlmený, ak nie úplne vymazaný.

Washington Post uviedol ako príklad správanie ruských dronov: „Začiatkom tohto roka si ukrajinské posádky protivzdušnej obrany začali všímať niečo zvláštne na jednosmerných útočných dronoch, ktoré Rusko pravidelne spúšťa proti ukrajinským mestám… Niečo sa pokazilo.“

Najnovšie drony Geran-2 sa s väčšou pravdepodobnosťou vymkli kontrole vždy, keď prešli do ostrej zákruty. Niektoré sa neškodne zrútili, iné sa stali sa ľahkou korisťou batérií protivzdušnej obrany.

„Vyššiu poruchovosť nakoniec západní a ukrajinskí vojenskí analytici spájali s podradnými komponentmi, konkrétne s malým motorčekom riadenia, ktorý nebol oveľa väčší ako škatuľka cigariet. Rusko nedávno prešlo na čínsky motor po tom, čo západné krajiny uvalili sankcie na zablokovanie prístupu Moskvy k západným technológiám,“ uviedol Washington Post.

6:30 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vymenoval predsedu výboru Štátnej dumy pre informačnú politiku Alexandra Chinštejna za úradujúceho gubernátora Kurskej oblasti, ktorej územie je od augusta čiastočne okupované ukrajinskou armádou, informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Svoje rozhodnutie Putin zdôvodnil tým, že situácia v Kurskej oblasti si momentálne vyžaduje krízový manažment.

Objasnil, že časť územia je oslobodená od „nepriateľa“, preto bude nutné podniknúť opatrenia na rekonštrukciu poškodených bytov a domov, na fungovanie komunálnych služieb a oživenie ekonomiky.

Za najdôležitejšie Putin označil koordináciu pomoci pre obyvateľov, a to teraz i v blízkej budúcnosti.

Putin pripomenul, že Chinštejn okrem svojich skúseností v zákonodarného zboru pôsobil dva roky ako poradca hlavného veliteľa ruskej Národnej gardy, takže skúsenosti získané v bezpečnostných zložkách bude môcť zúročiť pri plnení vytýčených úloh.

Chinštejn na stretnutí s Putinom zdôraznil, že treba konať tak, aby „sa obyvatelia Kurskej oblasti cítili ako súčasť našej jednej veľkej krajiny“.

Ukrajinské jednotky podnikli v auguste rozsiahlu ofenzívu na územie Kurskej oblasti na ruskej strane hranice s Ukrajinou. Ruské vedenie tvrdí, že ruskej armáde sa medzičasom už podarilo dobyť späť časť Ukrajinou okupovaného ruského územia.