Podľa agentúry AP z Hanovho vyjadrenia vyplýva, že strana PPP zmenila svoj predchádzajúci nesúhlas s ústavnou obžalobou prezidenta, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť Junovho odvolania.
Han v piatok objasnil, že dostal informácie o tom, že Jun nariadil veliteľovi vojenskej kontrarozviedky, aby zadržal a vzal do väzby bližšie nešpecifikovaných kľúčových politikov. Malo sa tak stať na základe obvinení z „protištátnej činnosti“ počas stanného práva.
Ešte vo štvrtok pritom Han vyhlásil, že sa bude usilovať o zmarenie návrhu na obžalobu prezidenta, hoci vyhlásenie stanného práva kritizoval ako protiústavné.
Čítajte viac Demokracia v Južnej Kórei prežila pokus o puč. Zaútočí na ňu aj Kim?
Už v piatok však Han uviedol, že Jun predstavuje „značné riziko, pretože by opäť mohol siahnuť po extrémnych opatreniach, ako je opätovný pokus o zavedenie vojnového stavu, ktorý by mohol Kórejskú republiku a jej občanov potenciálne vystaviť veľkému nebezpečenstvu“.
Návrh na odvolanie prezidenta by musel v parlamente získať podporu dvoch tretín poslancov – teda 200 z jeho 300 členov. Opozičné strany, ktoré spoločne podali návrh na obžalobu, majú spolu 192 poslancov.
Han vedie v rámci PPP frakciu proti Junovi. Jej 18 členov už hlasovalo s opozičnými zákonodarcami za zrušenie Junovho dekrétu o stannom práve.
Prezident Jun nečakane oznámil vyhlásenie stanného práva v utorok vo vopred neohlásenom príhovore. Obvinil v ňom opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei. Stalo sa tak v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.
O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament väčšinou hlasov schválil návrh na jeho zrušenie. Podľa juhokórejskej ústavy ho musí prezident v takom prípade odvolať.
Ak by bol teraz Jun parlamentom odvolaný, výkon funkcie mu bude pozastavený, kým ústavný súd nerozhodne, či ho odvolá z funkcie alebo mu vráti prezidentskú moc. Prezidentské právomoci by v tomto prípade prebral premiér Han Duk-so.