Veterná energia má teraz na celkovej produkcii energie v krajine takmer štvrtinový podiel. Výstavba tisícov veterných turbín v posledných dvoch desaťročiach ale znamená, že je k dispozícii toľko energie, že ceny elektriny čoraz viac klesajú pod nulu, a to tak pre jednotlivé hodiny, ako aj pre celé dni. A očakáva sa, že zostanú veľmi nízke niekoľko rokov. Nízke ceny energií ponúkajú len malú návratnosť, čo odrádza investorov od podpory nových projektov obnoviteľných zdrojov v krajine. Silnejú tiež pochybnosti o tom, aký bude dopyt v budúcnosti, pretože rad ekologických megaprojektov na severe krajiny, ktoré sú náročné na energiu, sa odkladá alebo úplne ruší.
Švédsko už pred tromi rokmi ukončilo hlavný systém dotácií pre nové projekty obnoviteľných zdrojov. Investície do čistej energie sa tam teraz riadia len cenou energie. Švédsko sa tak líši od väčšiny európskych štátov, ktoré stále ponúkajú rôzne stimuly.
Okrem klesajúcich cien bojuje odvetvie veternej energie vo Švédsku s ďalšími prekážkami, od vyšších nákladov na turbíny cez úrokové sadzby až po odpor miestnych komunít voči výstavbe veterných elektrární blízko ich domovov, veta projektov od obcí a armády a problémy s pripojením k sieti.
Nula emisií o 20 rokov
Tento útlm ohrozuje ambiciózny cieľ Švédska dosiahnuť do roku 2045 čisté nulové emisie. A nejde len o Švédsko. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) je ohrozený celosvetový cieľ strojnásobiť do konca desaťročia kapacitu obnoviteľných zdrojov energie, pretože rozvoj veterných turbín je príliš pomalý.
Čítajte viac Veterné turbíny nechajte Západu, Rusko chce zachraňovať planétu plynom. Ponúka vlastné riešenia klimatickej krízy
Podľa údajov sektorovej skupiny Svensk Vindenergi nebola od prvého štvrťroka vo Švédsku objednaná žiadna nová turbína. To je najdlhšie obdobie za dva roky. Uvedenie veterného parku do prevádzky, od podania žiadosti, teraz v krajine trvá 8,5 roka, zatiaľ čo v roku 2010 to bolo 2,5 roka, upozornila poradenská spoločnosť Ernst & Young. Predĺženie lehoty pre investorov a developerov predstavuje tiež značný problém.
Analytici sa nezhodnú
Vzhľadom na to, že sa v krajine rozvíja revolúcia takzvanej zelenej technológie, odhady toho, o koľko stúpne dopyt po elektrine, sa medzi analytikmi značne líšia. Vláda očakáva, že dopyt v nasledujúcich dvoch desaťročiach sa zdvojnásobí. Jedno je ale isté – väčšia kapacita veterných elektrární bude mať pre uspokojenie tohto rastu zásadný význam. Inštalovaný výkon veterných elektrární v krajine je štvrtý najvyšší v EÚ, koncom minulého roka predstavoval približne 16 400 megawattov.
Čítajte viac Šliape do pedálov, aby si rozsvietil dom: 77-ročný senior z Dnipra ukazuje, ako bojovať s výpadkami elektriny
Ostatné krajiny, ktoré sa stále snažia o dekarbonizáciu pomocou dotácií, sa viac spoliehajú na fosílne palivá, čo sa prejavuje vo vyšších cenách elektriny. V Škandinávii sa priemerná sadzba v tomto roku pohybuje okolo 36 eur za megawatthodinu. To je polovica ceny v Nemecku, ktoré je najväčším európskym trhom. A rozdiel by sa mohol ešte zväčšiť, ak bude dopyt stagnovať.
Riaditeľ poradenskej spoločnosti Baringa Partners Yinfan Zhang uviedol, že investori sú pri pohľade na to, čo sa stalo v Škandinávii, dosť nervózni a rozmýšľajú, či sa to môže stať aj inde. Príkladom môže byť Španielsko, kde sa vo veľkom rozvíjajú solárne elektrárne a ceny elektriny klesajú.
Niektoré krajiny, ktoré sa stretávajú s odporom voči projektom veterných elektrární na pevnine, preferujú more. Švédsko prekvapivo nemá takmer žiadnu kapacitu veterných elektrární na mori. V novembri však vláda zrušila 13 žiadostí o projekty v Baltskom mori s tým, že by ohrozili obranu krajiny pred Ruskom.
Starosti robia odvetviu veternej energie aj vládne plány rozvoja jadrových elektrární. Návrhy zahŕňajú 40-ročnú zmluvu, ktorá garantuje, že elektráreň bude dostávať 70 eur za megawatthodinu, teda že štát dorovná prípadný rozdiel v cene, aby stavba bola pre investorov atraktívna. Aj tie najlepšie veterné projekty by mali problém tejto cene konkurovať.
Čítajte viac Energie budúcnosti: Bude raz mať každý svoj vlastný malý jadrový reaktor? A aká je ich bezpečnosť?