Bude zaujímavé sledovať, kde sa Trump posadí. Vyčlení mu Macron miesto v prvom rade? „Podľa protokolu by ho mali odsunúť za hlavy štátov, čo sú pri moci, dokonca za ministrov," poznamenal týždenník Gala. Na otvorení katedrály sa zúčastní okolo päťdesiat úradujúcich prezidentov, kráľov a predsedov vlád, Trump sa ujme moci po svojej inaugurácii 20. januára 2025. Niekomu sa môže zdať jeho miesto v parížskej katedrále nepodstatné, ale v prípade samoľúbeho republikána je asi viac pravdepodobné, že sa ocitne v prvej línii hostí.
Nie je známe, aký program Trumpa presne čaká. „Prijme ho Macron v Elyzejskom paláci na okraj ceremónie v Notre Dame?" pýta sa server RTL. Nevedno, ale vyznieva logicky, aby sa hostiteľ porozprával s nastupujúcim prezidentom USA medzi štyrmi očami. Ak sa stretnú za zatvorenými dverami v paláci, potom sa Macron stane o desať dní stredobodom pozornosti na summite EÚ v Bruseli: lídri sa ho nepochybne začnú pýtať, čo mu Trump povedal hlavne o vojne na Ukrajine, o izraelsko-palestínskom ozbrojenom konflikte a o svojej obchodnej politike vo vzťahu k únii. Veď Macron by bol prvý štátnik z EÚ, ktorý by mal príležitosť s ním dôverne hovoriť od zvolenia za šéfa Bieleho domu.
Skutočnosť, že Trump prijal pozvanie do Paríža, sa dá označiť za veľký diplomatických úspech Macrona. Aj s prihliadnutím na to, že noví americkí prezidenti spravidla prichádzajú prvýkrát do Európy najprv do Londýna, pretože Washington tradične považuje Britániu za svojho najvýznamnejšieho spojenca v tejto časti sveta.
Denník La Dépêche označil rozhodnutie Trumpa prijať pozvanie na otvorenie Notre Dame za neočakávané, ale súčasne zdôraznil, že to ilustruje historické vzťahy medzi Francúzskom a Spojenými štátmi. Pred desiatimi dňami sa pritom zdalo, že Trump nepricestuje: „Zdroj blízky tejto záležitosti naznačil, že definitívne nepríde," napísali 29. novembra noviny Le Parisien. Opak sa stal pravdou 3. decembra, keď Trump na sociálnej sieti X oznámil, že do Paríža priletí.
Mimochodom, možno aj Macrona prekvapila táto správa. Nedá sa vylúčiť, že ho pozval zo zdvorilosti predpokladajúc, že si nenájde čas, ako sa pripravuje na prevzatie moci a zostavuje svoju vládu. Zvlášť s prihliadnutím na fakt, že vzťahy medzi nimi veľmi začali škrípať v ostatných rokoch. Alebo Macron už na začiatku tohto mesiaca nepočítal s príchodom Trumpa, pretože pozvanie nepochybne dostal vo výraznom časovom predstihu, ale svoju kladnú odpoveď zverejnil len niekoľko dní pred otvorením Notre Dame. To sú však iba špekulácie, podstatné je, že nastupujúci prezident USA do Paríža prichádza.
Skutočnosť, že Macron pritiahol Trumpa na návštevu, oceňujú všetky francúzske médiá. Podobne to vidí bývalý veľvyslanec Francúzska v USA Gérard Araud. „Trumpov príchod do Paríža je skvelý krok Macrona. Je nevyhnutné udržiavať priamy vzťah s jediným mužom, na ktorom Trumpovi v jeho vláde bude záležať. S Trumpom samotným. Fakt, že prijal pozvanie, dokazuje, že je pripravený obnoviť vzťahy s Macronom," povedal pre Araud pre La Dépêche. Dodal, že nezávidí šéfovi protokolu, ako vyrieši zmienenú otázku kam Trumpa posadiť (predsa len radšej do prvého radu?).
Vzťahy medzi Macronom a Trumpom, keď bol prezident USA v období 2027 – 2021, išli postupne dole kopcom. Ich začiatky pritom vyzerali nádejne. V júli 2017, keď bol republikán šiesty mesiac pri moci, spolu večerali v reštaurácii na Eiffelovej veži, ďalší deň sa hosť rozplýval pri pohľade na vojenskú prehliadku na parížskych Elyzejských poliach. Dokonca po návrate hovoril, že vo Washingtone treba robiť také vojenské parády.
Čítajte aj Do katedrály Notre Dame po piatich rokoch vrátili sochu Parížskej Panny
Keď v apríli 2018 prišiel Macron do Bieleho domu, vybozkávali sa na líca a spolu s Trumpom zasadil strom. Idylka. Čoskoro to však medzi nimi vyzeralo inak. Macron verejne vyčítal Trumpovi, že USA sa pod jeho vedením otáčajú k európskym spojencom v NATO chrbtom, aliancii chýba strategická koordinácia a preto sa ocitá v stave mozgovej smrti. Trumpa to nahnevalo a Macron ho sklamal aj v novembri 2018, keď povedal, že EÚ si musí vytvoriť vlastnú reálnu armádu, aby Európania dokázali sami čeliť hrozbám Ruska a Číny. „Veľmi urážajúce, ale možno by Európa mala najskôr zaplatiť svoj spravodlivý podiel v NATO, ktoré USA výrazne dotujú!" odkázal Trump na sociálnej sieti X v narážke na nízke výdavky na obranu v európskych členských štátoch aliancie. Macron to nenechal bez povšimnutia a vyhlásil, že byť spojencom neznamená byť vazalom.
Ostrými slovami Trump častoval Macrona aj po svojom odchode z Bieleho domu, kde ho v januári 2021 nahradil demokrat Joe Biden. Presne povedané v tomto roku počas svojej predvolebnej kampane. V januári pred voličmi v americkom štáte Iowa imitoval angličtinu Macrona a hovoril o ich telefonáte, keď bol šéfom Bieleho domu. Trump rozprával, ako sa obul do Macrona, ktorý zvažoval mimoriadne zdaniť veľké americké technologické firmy. Tvrdil, že sa mu na revanš vyhrážal uvalením stopercentného cla na dovoz francúzskych vín a šampanského do USA, údajne vystrašený Macron okamžite cúvol a ubezpečil ho, že špeciálne zdanenie už neprichádza do úvahy.
Čítajte aj Vstup do slávnej katedrály spoplatnia. Koľko zaň v Paríži zaplatíte a čomu poslúžia peniaze od návštevníkov?
V apríli Trump nechutne komentoval výrok Macrona, keď bo na návšteve Číny. V rozhovore pre televíznu stanicu Fox News o ňom povedal, že pobozkal zadok čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Trumpa rozčúlil Macron, keď počas návštevy pre server Politico poznamenal, že Európa sa nemôže nechať vtiahnuť do kríz, ktoré nie sú jej, ale musí si budovať strategickú autonómiu. Súviselo to s Taiwanom, ktorý ohrozuje rozpínavosť Číny, čo USA nemienia tolerovať.
Teraz prichádza druhé dejstvo vzťahov medzi týmito lídrami. Ako prezidenti budú mať spolu do činenia do jari 2027, keď Macronovi vyprší druhé funkčné obdobie (o tretí mandát sa podľa francúzskej ústavy už nemôže uchádzať).